07. CYTOLÓGIA - ZLOŽENIE BUNIEK, TRANSPORTNÉ PROCESY, DELENIE BUNIEK Flashcards
- Ktoré bunky majú vyšší obsah vody:
A. fylogeneticky staršie
B. ontogeneticky staršie
C. fylogeneticky mladšie
D. ontogeneticky mladšie
C. fylogeneticky mladšie
D. ontogeneticky mladšie
- Obsah vody v bunkách závisí od:
A. životného prostredia
B. veku organizmu
C. metabolickej aktivity
D. orgánu
A. životného prostredia
B. veku organizmu
C. metabolickej aktivity
D. orgánu
- Prečo obsah vody v bunkách vekom klesá?
A. staršie bunky majú obmedzený príjem vody
B. v starších bunkách sa znižuje metabolická aktivita
C. v starších bunkách prevládajú katabolické deje
D. staršie bunky vodu viac uvoľňujú ako prijímajú
B. v starších bunkách sa znižuje metabolická aktivita
- Vyšší obsah vody v bunke majú:
A. pletivá aktívnych častí orgánov
B. pletivá pasívnych častí orgánov
C. pletivá rastlinných buniek
D. pletivá živočíšnych buniek
A. pletivá aktívnych častí orgánov
- Najdôležitejšie prvky pre živé organizmy sú:
A. C, O, H, N
B. C, Cl, Zn, O
C. C, Cl, H, Zn
D. C, N, Zn, H
A. C, O, H, N
- Kostrou všetkých organických látok je:
A. dvojväzbový uhlík
B. štvorväzbový uhlík
C. väzba uhlíka s kyslíkom
D. väzba uhlíka s vodíkom
B. štvorväzbový uhlík
- Ktorý prvok je dôležitou súčasťou chlorofylu?
A. Fe
B. Mg
C. Ca
D. K
B. Mg
- Ktorý prvok je dôležitou súčasťou hemoglobínu?
A. Na
B. Ca
C. Fe
D. K
C. Fe
- Anorganické soli v bunke ovplyvňujú:
A. homeostázu
B. enzymatické riadenie
C. hospodárenie s vodou
D. metabolizmus
A. homeostázu
B. enzymatické riadenie
C. hospodárenie s vodou
D. metabolizmus
- Ktoré polysacharidy plnia stavebnú funkciu?
A. sacharóza
B. celulóza
C. glykogén
D. chitín
B. celulóza
D. chitín
.
.
celulóza - stena rastlinných buniek
chitín - stena húb, kutikula článkonožcov
- Ktoré polysacharidy predstavujú pre bunku zdroj energie?
A. glykogén
B. glukóza
C. škrob
D. chitín
A. glykogén
C. škrob
.
.
glukóza - monosacharid
- Najväčší objem organických molekúl v bunke tvoria:
A. cukry
B. tuky
C. bielkoviny
D. minerálne látky
C. bielkoviny
- Ktoré organické látky poskytujú organizmu najviac energie?
A. cukry
B. tuky
C. bielkoviny
D. nukleové kyseliny
B. tuky
- Základnou stavebnou jednotkou bielkovín sú:
A. monosacharidy
B. aminokyseliny
C. nukleotidy
D. proteíny
B. aminokyseliny
- Stavebnou jednotkou polypeptidových reťazcov
molekúl proteínov sú:
A. aminokyseliny
B. bielkoviny
C. sacharidové peptidy
D. nukleotidy
A. aminokyseliny
- Aké funkcie plnia v bunke bielkoviny?
A. sú to základné stavebné látky
B. sú zdrojom energie
C. regulujú chemické procesy
D. rozpustené vo vode tvoria základné prostredie v bunke
A. sú to základné stavebné látky
C. regulujú chemické procesy
- Vláknité (fibrilárne) bielkoviny zabezpečujú:
A. mechanické funkcie
B. metabolické funkcie
C. imunitu
D. regulačné funkcie
A. mechanické funkcie
- Guľovité (globulárne) bielkoviny zabezpečujú:
A. metabolické funkcie
B. regulačné funkcie
C. imunitu
D. mechanické funkcie
A. metabolické funkcie
B. regulačné funkcie
C. imunitu
- V bielkovinách živých organizmov sa pravidelne vyskytuje:
A. 12 aminokyselín
B. 20 aminokyselín
C. 22 aminokyselín
D. 200 aminokyselín
B. 20 aminokyselín
- Koľko druhov aminokyselín využívajú živé systémy na proteosyntézu?
A. 5
B. 10
C. 15
D. 20
D. 20
- Aké funkcie plnia v bunke sacharidy?
A. sú zdrojom energie
B. sú to stavebné látky
C. podieľajú sa na termoregulácii
D. katalyzujú chemické procesy
A. sú zdrojom energie
B. sú to stavebné látky
- Ktoré organické zlúčeniny v bunke majú stavebnú funkciu?
A. cukry
B. tuky
C. bielkoviny
D. nukleové kyseliny
A. cukry
B. tuky
C. bielkoviny
- Ktoré organické zlúčeniny plnia v bunke zásobnú funkciu?
A. cukry
B. tuky
C. bielkoviny
D. nukleové kyseliny
A. cukry
B. tuky
- Glykogén je zásobná látka:
A. iba živočíchov
B. živočíchov a húb
C. niektorých rastlín
D. vírusov
B. živočíchov a húb
- Glukóza sa v organizme živočíchov ukladá ako zásoba energie vo forme:
A. škrobu
B. celulózy
C. glykogénu
D. tuku
C. glykogénu
.
.
- glykogén vzniká spájaním glukózových jednotiek do rozvetvených reťazcov
- Cukor sa v organizme rastlín ukladá ako zásoba energie vo forme:
A. tuku
B. škrobu
C. glykogénu
D. celulózy
B. škrobu
.
.
škrob - konečný produkt fotosyntézy
- Aké funkcie plnia v bunke lipidy?
A. podieľajú sa na stavbe bunkových membrán
B. vytvárajú prostredie pre chemické deje
C. urýchľujú biochemické reakcie
D. predstavujú bohatý zdroj energie
A. podieľajú sa na stavbe bunkových membrán
D. predstavujú bohatý zdroj energie
- Tuky sa podieľajú na regulačných mechanizmoch v bunke ako:
A. súčasť hormónov
B. súčasť vitamínov
C. súčasť chromozómov
D. súčasť enzýmov
A. súčasť hormónov
B. súčasť vitamínov
.
.
mnohé zložené tuky sú súčasťou vitamínov a hormónov
- Základnou stavebnou jednotkou nukleových kyselín sú:
A. aminokyseliny
B. dusíkaté bázy
C. nukleotidy
D. pentózy
C. nukleotidy
- Chromatín sa skladá:
A. z bielkoviny a nukleovej kyseliny
B. z nukleovej kyseliny a cukru
C. z bielkoviny a farbiva nukleínu
D. len z nukleovej kyseliny
A. z bielkoviny a nukleovej kyseliny
- Nukleové kyseliny zabezpečujú:
A. kódovanie genetickej informácie
B. prenos genetickej informácie z rodičov na potomkov
C. riadenie metabolických dejov v bunke
D. preklad genetickej informácie do poradia aminokyselín
A. kódovanie genetickej informácie
B. prenos genetickej informácie z rodičov na potomkov
D. preklad genetickej informácie do poradia aminokyselín
- Pri anaeróbnom štiepení jednej molekuly glukózy sa uvoľní energia, ktorá sa naviaže na:
A. 2 molekuly ATP
B. 4 molekuly ATP
C. 16 molekúl ATP
D. 21 molekúl ATP
A. 2 molekuly ATP
.
.
anaeróbne dýchanie
- nazýva sa neúplná oxidácia
- zahŕňa fázy:
- glykolýza
- zisk 4 ATP, spotreba 2 ATP = čistý zisk 2 ATP
- Energia získaná pri odbúraní jednej molekuly glukózy v procese aeróbnej glykolýzy sa využije na tvorbu:
A. 2 molekúl ATP
B. 12 molekúl ATP
C. 24 molekúl ATP
D. viac ako 30 molekúl ATP
D. viac ako 30 molekúl ATP
.
.
aeróbne dýchanie
- nazýva sa úplná oxidácia
- zahŕňa fázy:
- glykolýza
- aeróbna dekarboxylácia kyseliny pyrohroznovej
- Krebsov cyklus
- dýchací reťazec
- Prokaryotické bunky sa od eukaryotických odlišujú najmä tým, že:
A. sú menšie a chýbajú im membránové štruktúry
B. ich jadro je oddelené od cytoplazmy iba jednou membránou
C. rozmnožujú sa iba v tele hostiteľa
D. genetickú informáciu majú uloženú v jednej molekule RNA
A. sú menšie a chýbajú im membránové štruktúry
- Medzi prokaryotické organizmy patria:
A. baktérie, archeóny a sinice
B. baktérie a vírusy
C. baktérie, vírusy a sinice
D. len baktérie
A. baktérie, archeóny a sinice
- Medzi eukaryotické organizmy patria:
A. všetky mnohobunkové a niektoré jednobunkové organizmy
B. len mnohobunkové organizmy
C. všetky organizmy, ktoré majú biologické membrány
D. baktérie a sinice
A. všetky mnohobunkové a niektoré jednobunkové organizmy
.
.
eukaryotické jednobunkové
- napr. prvoky (protozoa)
- Pre bunky húb platí, že:
A. ich zásobnou látkou je glykogén
B. ich bunková stena obsahuje celulózu
C. ich bunková stena obsahuje chitín
D. sú to typické prokaryotické bunky
A. ich zásobnou látkou je glykogén
C. ich bunková stena obsahuje chitín
- Pre bunky rastlín platí, že:
A. ich zásobnou látkou je škrob
B. ich bunková stena obsahuje celulózu
C. keď sú staršie obsahujú veľa vakuol
D. mladé bunky majú veľa vakuol
A. ich zásobnou látkou je škrob
B. ich bunková stena obsahuje celulózu
D. mladé bunky majú veľa vakuol
- Vyberte možnosti, ktoré správne uvádzajú membránové štruktúry bunky:
A. jadro, plastidy, mitochondrie, endoplazmatické retikulum
B. plastidy, vakuoly, ribozómy, endoplazmatické retikulum
C. chloroplasty, Golgiho aparát, mitochondrie, lyzozómy
D. vakuoly, mitotický aparát, ribozómy, lyzozómy
A. jadro, plastidy, mitochondrie, endoplazmatické retikulum
C. chloroplasty, Golgiho aparát, mitochondrie, lyzozómy
.
.
!! ribozómy narozdiel od ostatných bunkových organel nemajú membránovú štruktúru
- Vyberte možnosti, ktoré správne uvádzajú fibrilárne štruktúry bunky:
A. cytoskelet, ribozómy, chloroplasty, mitotický aparát
B. cytoskelet, brvy, bičíky, chromozómy
C. chromozómy, cytoskelet, bičíky, mitotický aparát
D. brvy, chloroplasty, inklúzie, ribozómy
B. cytoskelet, brvy, bičíky, chromozómy
C. chromozómy, cytoskelet, bičíky, mitotický aparát
.
.
fibrilárne štruktúry zabezpečujú pohybové a mechanické funkcie
- Bunková stena je typickou štruktúrou:
A. rastlinných buniek
B. živočíšnych buniek
C. buniek húb
D. buniek baktérií
A. rastlinných buniek
C. buniek húb
D. buniek baktérií
- Pre bunkové povrchy platí vo vzťahu k vode a v nej rozpusteným látkam tvrdenie:
A. bunková stena je priepustná, cytoplazmatická membrána je polopriepustná
B. bunková stena je nepriepustná, cytoplazmatická membrána je polopriepustná
C. bunková stena je polopriepustná, cytoplazmatická membrána je nepriepustná
D. priepustnosť bunkovej steny je rovnaká ako pri cytoplazmatickej membráne, závisí od prostredia
A. bunková stena je priepustná, cytoplazmatická membrána je polopriepustná
.
.
polopriepustnosť = semipermeabilita
- Bunkové jadro je štruktúra, v ktorej prebieha:
A. syntéza nukleových kyselín
B. syntéza tukov
C. syntéza bielkovín
D. syntéza cukrov
A. syntéza nukleových kyselín
.
.
nukleové kyseliny - zriedkavý názov kyseliny bunkového jadra
- Pre jadierko eukaryotickej bunky platia tvrdenia:
A. je ohraničené od cytoplazmy biomembránou
B. počas bunkového delenia sa stráca
C. syntetizuje ribozómovú RNA
D. syntetizuje ribozómové bielkoviny
B. počas bunkového delenia sa stráca
C. syntetizuje ribozómovú RNA
.
.
- nie je trvalou súčasťou jadra, mizne v profáze mitózy a k jeho rekonštrukcii dochádza až v telofáze
- rRNA sa v cytoplazme spája s bielkovinami a tvorí ribozómy
- Jadierko (nucleolus) bunky syntetizuje:
A. proteíny
B. steroidy
C. ribozómovú RNA
D. transférovú RNA
C. ribozómovú RNA
.
.
- rRNA sa v cytoplazme spája s bielkovinami a tvorí ribozómy
- DNA sa nachádza:
A. v chromozómoch
B. v jadierku
C. v plastidoch
D. v ribozómoch
A. v chromozómoch
C. v plastidoch
.
.
plastidová DNA (pDNA)
vlastnú DNA majú taktiež mitochondrie
- Kde v bunke je lokalizovaná syntéza mRNA?
A. v cytoplazme
B. na ribozómoch
C. v jadre
D. v jadierku
C. v jadre
.
.
mRNA - mediátorová ribonukleová kyselina
- Ktorá organela v bunke syntetizuje bielkoviny?
A. endoplazmatické retikulum
B. ribozómy
C. plazmidy
D. lyzozóm
B. ribozómy
.
.
na membránach ER sa v jeho drsnej forme nachádzajú ribozómy
- Biomembrány sú tvorené:
A. vrstvou fosfolipidov, vláknitými a guľovitými bielkovinami
B. dvojvrstvou fosfolipidov, do ktorej sú ponorené biekoviny
C. dvojvrstvou proteínov a vláknitými fosfolipidmi
D. dvojitou vrstvou fosfolipidov, integrálnymi a periférnymi bielkovinami
B. dvojvrstvou fosfolipidov, do ktorej sú ponorené biekoviny
D. dvojitou vrstvou fosfolipidov, integrálnymi a periférnymi bielkovinami
- Fosfolipidy sa podieľajú na stavbe:
A. biomembrán
B. fibrilárnych štruktúr v bunke
C. chromozómov
D. mitotického aparátu
A. biomembrán
- Dvojitú membránu majú tieto bunkové štruktúry:
A. jadro, mitochondrie a plastidy
B. jadro, vakuoly a plastidy
C. iba mitochondrie a plastidy
D. iba jadro
A. jadro, mitochondrie a plastidy
.
.
vakuoly - ohraničené jednoduchou membránou - tonoplastom
- Za energetické centrum bunky považujeme:
A. chloroplasty, ktoré zabezpečujú premenu svetelnej energie na chemickú
B. mitochondrie, pretože sa v nich tvorí ATP
C. endoplazmatické retikulum, lebo zabezpečuje syntézu bielkovín a lipidov
D. jadro, lebo je tu DNA a je to hlavné riadiace centrum bunky
B. mitochondrie, pretože sa v nich tvorí ATP
- Ktoré z uvedených štruktúr eukaryotickej bunky majú dvojitú membránu?
A. jadro
B. cytoplazmatická membrána
C. mitochondrie
D. chloroplasty
A. jadro
C. mitochondrie
D. chloroplasty
- Vnútrobunkové štruktúry s vlastnou DNA sú:
A. mitochondrie a plastidy
B. Golgiho aparát a mitochondrie
C. plastidy a lyzozómy
D. žiadne také štruktúry neexistujú, DNA je iba v jadre
A. mitochondrie a plastidy
- Pre mitochondrie platí, že:
A. sú energetickým centrom bunky
B. energiu transformujú v procese dýchania do formy ATP
C. v každej bunke je len jedna mitochondria
D. v každej bunke môžu byť stovky až tisícky mitochondrií
A. sú energetickým centrom bunky
B. energiu transformujú v procese dýchania do formy ATP
D. v každej bunke môžu byť stovky až tisícky mitochondrií
- Počet mitochondrií v bunke je spravidla:
A. 1
B. 2
C. môže ich byť niekoľko stovák
D. neprevyšuje 100
C. môže ich byť niekoľko stovák
- Calvinov-Bensonov cyklus fixácie uhlíka sa deje:
A. v jadre
B. v cytoplazme
C. v matrixe mitochondrií
D. v stróme chloroplastov
D. v stróme chloroplastov
- Leukoplasty sa nachádzajú najčastejšie:
A. v zásobných orgánoch prvokov
B. v zásobných orgánoch rastlín
C. rovnako vo všetkých rastlinných bunkách
D. v bunkách listov po strate chlorofylu
B. v zásobných orgánoch rastlín
- Tylakoidy sú:
A. membrány chloroplastov
B. vlákna v mitotickom aparáte
C. neživé súčasti bunky
D. kanáliky Golgiho aparátu
A. membrány chloroplastov
- Pre plastidy platí, že:
A. sa nachádzajú len v rastlinných bunkách
B. sa nachádzajú v rastlinných aj živočíšnych bunkách
C. väčšina obsahuje fotosyntetické farbivá
D. majú vlastnú DNA
A. sa nachádzajú len v rastlinných bunkách
C. väčšina obsahuje fotosyntetické farbivá
D. majú vlastnú DNA
- Pre endoplazmatické retikulum platia tvrdenia:
A. je to membránová štruktúra, tvorená systémom kanálikov
B. jeho drsná forma zabezpečuje proteosyntézu
C. jeho hladká forma sa podieľa na syntéze sacharidov
D. zabezpečuje transport látok
A. je to membránová štruktúra, tvorená systémom kanálikov
B. jeho drsná forma zabezpečuje proteosyntézu
D. zabezpečuje transport látok
.
.
hladká forma - syntéza lipidov, vit. D
- Drsná forma endoplazmatického retikula má na membránach naviazané:
A. nukleové kyseliny
B. lyzozómy
C. ribozómy
D. enzýmy
C. ribozómy
- Drsné endoplazmatické retikulum pozostáva:
A. z endoplazmatického retikula a ribózy
B. z endoplazmatického retikula a RNA
C. z endoplazmatického retikula a ribozómov
D. z endoplazmového retikula a DNA
C. z endoplazmatického retikula a ribozómov
- Ribozómy syntetizujú:
A. bielkoviny
B. cukry
C. tuky
D. ribozómovú RNA
A. bielkoviny
- Štruktúry bunky, ktoré sa podieľajú na proteosyntéze sú:
A. jadro, endoplazmatické retikulum a ribozómy
B. drsné endoplazmatické retikulum a Golgiho aparát
C. voľné ribozómy v cytoplazme a tylakoidy
D. endoplazmatické retikulum, ribozómy a Golgiho aparát
B. drsné endoplazmatické retikulum a Golgiho aparát
D. endoplazmatické retikulum, ribozómy a Golgiho aparát
.
.
jadro - syntéza nukleových kyselín
- Aké funkcie plnia vakuoly v rastlinných bunkách?
A. zúčastňujú sa na rozkladných procesoch
B. sú vyplnené zásobnými látkami
C. tvoria sa v nich rastlinné farbivá
D. podmieňujú vnútorný tlak v bunke
A. zúčastňujú sa na rozkladných procesoch
B. sú vyplnené zásobnými látkami
D. podmieňujú vnútorný tlak v bunke
- Je pravdivé tvrdenie, že vakuoly sa nachádzajú iba v rastlinných bunkách?
A. áno, je to typická rastlinná štruktúra
B. áno, podobné štruktúry u živočíchov nazývame lyzozómy
C. nie, živočíšne bunky niektorých živočíchov obsahujú špecializované vakuoly
D. nie, vakuoly sú dôležitými štruktúrami v bunkách prvokov
C. nie, živočíšne bunky niektorých živočíchov obsahujú špecializované vakuoly
D. nie, vakuoly sú dôležitými štruktúrami v bunkách prvokov
- K neživým súčastiam bunky patria:
A. škrobové zrná
B. tukové kvapky
C. inklúzie
D. cytoskelet
A. škrobové zrná
B. tukové kvapky
C. inklúzie
- Pohybovú funkciu v bunke zabezpečujú:
A. mikrofilamenty
B. mikrotubuly
C. intermediárne filamenty
D. intermediárne tubuly
A. mikrofilamenty
B. mikrotubuly
.
.
intermediárne filamenty - spevňovacia funkcia
- Mikrofilamenty sú:
A. jemné vlákna v bunke, ktoré umožňujú kontrakciu
B. trubicovité útvary v cytoplazme bunky
C. vlákna deliaceho vretienka
D. fibrilárne štruktúry
A. jemné vlákna v bunke, ktoré umožňujú kontrakciu
D. fibrilárne štruktúry
- Mikrotubuly sú:
A. fibrilárne štruktúry
B. jemné vlákna v cytoplazme bunky, ktoré umožňujú kontrakciu
C. trubicovité útvary v cytoplazme bunky, schopné kontrakcie
D. kanáliky, ktoré tvoria endoplazmatické retikulum
A. fibrilárne štruktúry
C. trubicovité útvary v cytoplazme bunky, schopné kontrakcie
- Fibrilárne štruktúry, ktoré nemajú schopnosť kontrakcie, sa nazývajú:
A. intercelulárne filamenty
B. intermediárne filamenty
C. intermediárne tubuly
D. intercelulárne tubuly
B. intermediárne filamenty
- Dynamickú kostru bunky tvorí:
A. cytoskelet
B. cytoplazma
C. sústava kryštalických inklúzií
D. sieť mikrofilamentov a mikrotubulov
A. cytoskelet
D. sieť mikrofilamentov a mikrotubulov
- Intermediárne filamenty majú funkciu:
A. pohybovú
B. spevňovaciu
C. transportnú
D. metabolickú
B. spevňovaciu
- Stavebným základom fibrilárnych štruktúr sú:
A. mikrotubuly, mikrofilamenty a intermediárne filamenty
B. fibrín, tubulín a myozin
C. aktín, myozín, bielkovinové filamenty
D. tubulín, filamenty a intermediárny fibrín
A. mikrotubuly, mikrofilamenty a intermediárne filamenty
- Endosymbiotická teória vysvetľuje:
A. vznik lišajníkov
B. vznik eukaryotickej bunky
C. fungovanie symbiotického vzťahu medzi dvomi organizmami
D. vznik mitochondrií a plastidov z pôvodne samostatných prokaryotických organizmov
B. vznik eukaryotickej bunky
D. vznik mitochondrií a plastidov z pôvodne samostatných prokaryotických organizmov
- Vznik eukaryotickej bunky z viacerých samostatných prokaryotických buniek vysvetľuje:
A. endosymbiotická teória
B. panspermická teória
C. kreacionistická teória
D. kumulačná teória
A. endosymbiotická teória
- Za predchodcov chloroplastov sa podľa endosymbiotickej teórie považujú:
A. vakuoly obsahujúce chlorofyl
B. fototrofné prokaryota
C. sinice
D. cyanobaktérie
B. fototrofné prokaryota
C. sinice
D. cyanobaktérie
- Pri ktorých mechanizmoch prechodu látok cez cytoplazmatickú membránu, je potrebná energia?
A. osmóza
B. aktívny transport
C. fagocytóza
D. pinocytóza
B. aktívny transport
C. fagocytóza
D. pinocytóza
.
.
pasívny transport: difúzia, osmóza
aktívny transport (vyžaduje energiu vo forme ATP): endocytóza (pinocytóza, fagocytóza), exocytóza
- Aktívny transport cez bunkovú membránu sa uskutočňuje pomocou:
A. bielkovinových prenášačov
B. fagocytózy
C. pinocytózy
D. difúzie
A. bielkovinových prenášačov
B. fagocytózy
C. pinocytózy
- Difúzia je:
A. pohyb molekúl z miesta vyššej koncentrácie na miesto s nižšou koncentráciou
B. rozptyl látky v rozpúšťadle
C. rozptyl rozpúšťadla v látke
D. vyrovnávanie koncentrácie medzi rozpúšťadlom a roztokom v smere koncentračného spádu
A. pohyb molekúl z miesta vyššej koncentrácie na miesto s nižšou koncentráciou
B. rozptyl látky v rozpúšťadle
D. vyrovnávanie koncentrácie medzi rozpúšťadlom a roztokom v smere koncentračného spádu
.
.
- vyrovnávanie koncentrácie medzi rozpúšťadlom (voda) a roztokom (rozpustné soli) v smere koncentračného spádu
- samovoľný pohyb molekúl
miesto vyššej koncentrácie ➜ miesto nižšej koncentrácie
- Príkladom difúzie v živých organizmoch je:
A. prechod kyslíka z alveol do krvi
B. absorpcia vody v črevách
C. spätné vstrebávanie vody a minerálnych látok v kanálikoch nefrónu
D. prechod CO2 z buniek do krvi
A. prechod kyslíka z alveol do krvi
D. prechod CO2 z buniek do krvi
- K vstrebávaniu tukov v tenkom čreve dochádza prostredníctvom:
A. osmózy
B. pinocytózy
C. fagocytózy
D. bielkovinových kanálikov
B. pinocytózy
- Transport glukózy a aminokyselín do bunky zabezpečuje:
A. pinocytóza
B. fagocytóza
C. transportná bielkovina
D. ATP
C. transportná bielkovina
- Pri prenikaní potrebných iónov do bunky sa uplatňuje:
A. difúzia
B. osmóza
C. endocytóza
D. transportná bielkovina
D. transportná bielkovina
- K štrukturálnej prestavbe cytoplazmatickej membrány dochádza pri:
A. exocytóze
B. endocytóze
C. pinocytóze
D. fagocytóze
A. exocytóze
B. endocytóze
C. pinocytóze
D. fagocytóze
- Osmóza je:
A. pohyb vody cez semipermeabilnú membránu na miesto s vyššou koncentráciou rozpúšťanej látky
B. pohyb látky za rozpúšťadlom
C. tlak vo vnútri kapilár
D. tlak vo vnútri buniek
A. pohyb vody cez semipermeabilnú membránu na miesto s vyššou koncentráciou rozpúšťanej látky
.
.
JEDNOSMERNÝ transport vody cez membránu
BUĎ do bunky ALEBO z bunky
- rozpúšťadlo (najčastejšie voda) ide z menej koncentrovaného roztoku do viac koncentrovaného roztoku (snaží sa ho zriediť)
- Plazmolýza nastane, keď sa bunka ocitne v prostredí:
A. hypotonickom
B. hypertonickom
C. s vyššou koncentráciou osmoticky aktívnych častíc
D. s nižšou koncentráciou osmoticky aktívnych častíc
B. hypertonickom
C. s vyššou koncentráciou osmoticky aktívnych častíc
.
.
lýza = rozklad, bunka zmenšuje objem a odchádza z nej voda, aby vyrovnala vonkajšiu koncentráciu
- Keď posolíme uhorku, môžeme pozorovať:
A. difúziu
B. plazmolýzu
C. osmotickú lýzu
D. plazmoptýzu
B. plazmolýzu
.
.
zvýši sa vonkajšia koncentrácia a z bunky uhoriek odchádza voda, aby vyrovnala koncentráciu
- Praskanie dužiny plodov ovocia po dlhotrvajúcich dažďoch, je jav, ktorý sa nazýva:
A. plazmolýza
B. deplazmolýza
C. plazmoptýza
D. osmolýza
C. plazmoptýza
.
.
bunka NASÁVA vodu, zväčšuje objem, praská
- Osmotická lýza červených krviniek môže nastať v:
A. roztoku soli
B. roztoku glukózy
C. v alkohole
D. v destilovanej vode
D. v destilovanej vode
.
.
osmotická lýza erytrocytov (tzv. hemolýza) v destilovanej vode = hypotonickom prostredí
- Koncentrácia hypertonického prostredia je:
A. premenlivá v závislosti od prostredia
B. vyššia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme
C. rovnaká ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme
D. nižšia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme
B. vyššia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme
- Koncentrácia hypotonického prostredia je:
A. rovnaká ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme
B. premenlivá v závislosti od prostredia
C. vyššia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme
D. nižšia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme
D. nižšia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme
- Koncentrácia izotonického prostredia je:
A. vyššia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme
B. nižšia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme
C. rovnaká ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme
D. premenlivá v závislosti od prostredia
C. rovnaká ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme
- V akom prostredí sa živočíšna bunka zmrští?
A. hypotonickom
B. hypertonickom
C. izotonickom
D. v roztoku soli
B. hypertonickom
D. v roztoku soli
.
.
bunka zmenšuje objem a odchádza z nej voda, aby vyrovnala vonkajšiu koncentráciu
- Je pravda, že pri bakteriálnom zápale hrdla pomôže kloktanie koncentrovaným roztokom NaCl?
A. áno, v hypertonickom prostredí baktérie uvoľňujú vodu a hynú
B. áno, v hypotonickom prostredí baktérie prijímajú vodu a praskajú
C. nie, roztok NaCl môže poškodiť sliznicu
D. nie, pre baktérie je roztok NaCl neškodný
A. áno, v hypertonickom prostredí baktérie uvoľňujú vodu a hynú
- Pinocytóza:
A. patrí medzi aktívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu
B. patrí medzi pasívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu
C. zabezpečuje príjem látok bez spotreby energie
D. zabezpečuje vylučovanie nepotrebných látok z bunky
A. patrí medzi aktívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu
- Medzi pasívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu nepatrí:
A. endocytóza
B. pinocytóza
C. osmóza
D. fagocytóza
A. endocytóza
B. pinocytóza
D. fagocytóza
- Medzi aktívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu nepatrí:
A. difúzia
B. pinocytóza
C. fagocytóza
D. osmóza
A. difúzia
D. osmóza
- Z koľkých fáz pozostáva bunkový cyklus?
A. 2
B. 4
C. 6
D. 8
B. 4
.
.
1. G1 (postmitotická)
2. S (syntetická)
3. G2 (predmitotická)
4. M (mitóza)
- Ktorá bunková štruktúra zodpovedá za presné rozdelenie chromozómov do dcérskych buniek?
A. jadro
B. cytoskelet
C. mitochondrie
D. mitotický aparát
D. mitotický aparát
- Ako sa nazýva fáza bunkového delenia, v ktorej sa mikrotubuly deliaceho vretienka skracujú a priťahujú chromozómy k centriolám?
A. telofáza
B. interfáza
C. metafáza
D. anafáza
D. anafáza
.
.
P
M - middle
A - away
T
- Chromozómy sú:
A. morfologické útvary, ktoré možno pozorovať len pri delení bunky
B. štruktúry, ktoré možno pozorovať v jadre bunky permanentne
C. štruktúry viditeľné len v S-fáze bunkového cyklu
D. štruktúry, ktoré v jadre vznikajú na začiatku delenia bunky
A. morfologické útvary, ktoré možno pozorovať len pri delení bunky
- Mitózou vznikajú:
A. somatické bunky
B. všetky bunky organizmu
C. všetky bunky organizmov, vrátane baktérií
D. len pohlavné bunky
A. somatické bunky
.
.
somatické - telové
meiózou vznikajú pohlavné bunky (gaméty), výtrusy, peľové zrnká, vajcové bunky vyšších rastlín
- V profáze mitózy dochádza k:
A. špiralizácii chromozómov
B. syntéze DNA
C. vzniku mitotického aparátu
D. vzniku jadierka
A. špiralizácii chromozómov
C. vzniku mitotického aparátu
.
.
- špiralizácia chromozómov (hrubnú, skracujú sa) = stávajú sa viditeľné
- rozpúšťa sa jadrová membrána
- objavujú sa vlákna (mikrotubuly) deliaceho vretienka
- syntéza DNA počas interfázy
- jadierko mizne v profáze, rekonštrukcia v telofáze
- V metafáze mitózy dochádza k:
A. usporiadaniu chromozómov do centrálnej roviny
B. rozchádzaniu dcérskych chromatíd
C. rozštiepeniu chromatíd
D. rozdeleniu centriol
A. usporiadaniu chromozómov do centrálnej roviny
C. rozštiepeniu chromatíd
.
.
metafáza - m - middle
- dvojchromatidové chromozómy sú zoradené do deliacej roviny
- rozdelia sa na 2 dcérske chromatidy spojené centromérou (upínajú sa na ňu mikrotubuly deliaceho vretienka)
- V anafáze mitózy dochádza k:
A. rozchádzaniu chromozómov k protiľahlým pólom bunky
B. rozchádzaniu chromatíd k protiľahlým pólom bunky
C. ukončeniu delenia jadra
D. zániku mitotického aparátu
B. rozchádzaniu chromatíd k protiľahlým pólom bunky
.
.
anafáza - a - away
- V telofáze mitózy dochádza k:
A. ukončeniu karyokinézy
B. priebehu cytokinézy
C. dešpiralizácii chromozómov
D. vzniku novej DNA
A. ukončeniu karyokinézy
B. priebehu cytokinézy
C. dešpiralizácii chromozómov
.
.
- zaniká deliace vretienko
- jednochromatidové dcérske chromozómy sa dešpiralizujú
- okolo chromozómov sa tvorí nová jadrová membrána
- V ktorej fáze bunkového cyklu dochádza k zdvojeniu jednochromatidového chromozómu na dvojchromatidový?
A. v metafáze
B. v profáze
C. v S-fáze
D. v G2 fáze
C. v S-fáze
- Redukcia počtu chromozómov je charakteristická pre:
A. heterotypické delenie bunky
B. homeotypické delenie bunky
C. I. meiotické delenie
D. II. meiotické delenie
A. heterotypické delenie bunky
C. I. meiotické delenie
.
.
homeotypické delenie - zhodné s mitózou
- Pre heterotypické delenie platí:
A. je to prvé meiotické delenie
B. je to druhé meiotické delenie
C. počet chromozómov sa redukuje na polovicu
D. počet chromozómov sa nemení, podobá sa na mitózu
A. je to prvé meiotické delenie
C. počet chromozómov sa redukuje na polovicu
- Pre homeotypické delenie platí:
A. je to prvé meiotické delenie
B. je to druhé meiotické delenie
C. počet chromozómov sa nemení, podobá sa na mitózu
D. počet chromozómov sa redukuje na polovicu
B. je to druhé meiotické delenie
C. počet chromozómov sa nemení, podobá sa na mitózu
- Crossing over prebieha:
A. v profáze prvého meiotického delenia
B. počas heterotypického delenia
C. v metafáze meiózy I.
D. počas interfázy meiózy
A. v profáze prvého meiotického delenia
B. počas heterotypického delenia
.
.
https://ib.bioninja.com.au/_Media/crossing-over_med.jpeg
- Bivalenty sú:
A. polovičky chromozómov
B. dvojice homologických chromozómov
C. chromozómové páry
D. ramená chromozómov
B. dvojice homologických chromozómov
C. chromozómové páry
- Karyokinéza je:
A. delenie jadra
B. pohyb jadra v cytoplazme
C. pohyb centriol po rozdelení
D. pohyb chromozómov v anafáze
A. delenie jadra
- Cytokinéza je proces, ktorým sa:
A. začína proces delenia bunky po interfáze
B. začína proces oddeľovania bivalentov
C. ukončuje proces delenia bunky v telofáze
D. ukončuje proces delenia jadra v mitóze
C. ukončuje proces delenia bunky v telofáze
- Keď pod mikroskopom vidíme dvojchomatidové chromozómy usporiadané v centrálnej rovine, štádium mitózy je:
A. telofáza
B. metafáza
C. cytokinéza
D. anafáza
B. metafáza
.
.
m - middle
- Keď pod mikroskopom vidíme zväčšené jadrá s rozlíšiteľnými chromozómami, štádium mitózy je:
A. interfáza
B. metafáza
C. anafáza
D. profáza
D. profáza
- Podľa čoho delíme eukaryotické bunky na haploidné a diploidné?
A. podľa počtu homologických chromozómov v bunke
B. podľa počtu nehomologických chromozómov v bunke
C. podľa počtu všetkých chromozómov v bunke
D. podľa počtu pohlavných chromozómov
C. podľa počtu všetkých chromozómov v bunke
.
.
- telové bunky majú dve sady chromozómov (2n, diploidné) = 223
- pohlavné bunky jednu sadu (n, haploidné) = 123
- Centroméra je:
A. časť deliaceho vretienka
B. miesto prekríženia chromozómov
C. miesto na chromozóme, kde sa pripájajú vlákna deliaceho vretienka
D. miesto na chromozóme, kde sa lokalizuje gén
C. miesto na chromozóme, kde sa pripájajú vlákna deliaceho vretienka
.
.
https://bit.ly/3BqY1g4
- Meióza je proces:
A. delenia baktérií
B. rozmnožovania prvokov
C. redukcie počtu chromozómov na polovicu
D. reprodukcie vírusov
C. redukcie počtu chromozómov na polovicu
- Kedy dochádza k redukcii počtu chromozómov v pohlavných bunkách?
A. v G1 fáze bunkového cyklu
B. počas meiózy
C. na začiatku mitózy
D. na konci amitózy
B. počas meiózy
- Ako sa označuje fáza bunkového cyklu, v ktorej sa replikuje DNA:
A. M
B. G1
C. S
D. G2
C. S
.
.
G1 - rastové procesy, syntéza bielkovín
S - každý jednochromatidový chromozóm sa zdvojuje na dvojchromatidový, spojený v mieste centroméry
- replikuje sa DNA v chromozómoch na dvojnásobok
G2 - pokračujú rastové procesy, syntéza bielkovín
- V ktorej fáze meiózy dochádza k prekríženiu chromozómov (crossing over)?
A. profáze I
B. interfáze
C. anafáze I
D. profáze II
A. profáze I
