TC4) Huby - Bongo Head (Fungi) Flashcards
1
Q
huby charakteristika
A
- tvoria samostatnú ríšu
- veda = mykológia
- eukaryotické, heterotrofné organizmy
- jednobunkové aj mnohobunkové
- nie sú schopné fotosyntézy (neobsahujú plastidy)
- produktom metabolizmu je glykogén
- bunkové steny obsahujú chitín
2
Q
telo húb
A
- tvorí stielka – môže mať rôzny tvar:
o jednobunková
o vláknitá
o neurčitého tvaru = plazmódium - Hubové vlákna = hýfy, môžu :
o mať tvar trubice, ktorá je viacjadrová
o byť priehradkované - Hýfy môžu zrastať a vytvárať nepravé pletivá, z ktorých vznikajú makroskopické plodnice húb
- Spleť hubových vláken = podhubie = mycelium
3
Q
výživa húb
A
1) Saprofytická – živia sa rozkladom rastlinných a živočíšnych zvyškov
2) Symbiotická – mnohé druhy žijú vo vzájomnom spolunažívaní s inými organizmami
o mykoríza = symbióza s koreňmi vyšších rastlín
o lichenizmus = symbióza s riasami a sinicami
3) Parazitická – odoberajú živiny hostiteľovi
4
Q
A) nepohlavné rozmnožovanie húb
A
- delenie buniek na 2 dcérske bunky
- pučanie
- časťami hýf
- spórami – môžu byť pohyblivé, nepohyblivé, bičíkaté zoospóry,
o najčastejšie: konídiá (nepohyblivé)
5
Q
B) Pohlavné rozmnožovanie húb
A
- splývanie pohlavných buniek
- môže byť: (splývajú)
o zogamia - dve pohyblivé gaméty – rovnakého tvaru a veľkosti;
o anizogamia - dve pohyblivé gaméty – rôzneho tvaru a veľkosti;
o oogamia - väčšia nepohyblivá s menšou - pre huby je typický proces, pri ktorom dochádza k splývaniu celého obsahu pohlavných orgánov, ale najskôr splýva plazma a potom oveľa neskôr jadrá
6
Q
význam húb
A
- zdroj výživy
- spolu s baktériami majú úlohu reducentov
- zabezpečujú obeh látok v prírode
- využitie v ľudovom liečiteľstve
- zdroj biologicky účinných látok (napr. hliva ustricová)
- pôvodcovia rôznych hubových ochorení= mykóz
- produkujú jedovaté látky = mykotoxíny
- potravinársky a farmaceutický priemysel
- medicína (antibiotiká, vitamíny, cytostatiká, stopové prvky)
7
Q
výskyt húb
A
- takmer vo všetkých biotopoch (voda, pôda, vzduch) aj na telách rastlín, živočíchov a človeka
- počet: 200 000 - 500 000 ( z toho väčšina mikroskopické)
8
Q
systém húb
A
- je zložitý, neustále sa mení
- najjednoduchšie: slizovky, nádorovky, riasovky
9
Q
Slizovky
A
- buď sú jednobunkové alebo majú plazmódiá, ktoré vnikajú splynutím mnohých buniek meňavkovitého tvaru
- saprofyty, parazity rastlín
- vyskytujú sa na chladnejších tienistých a vlhkých miestach v lese, v záhradách, na zvyškoch mokrého rozkladajúceho sa dreva
- ZÁSTUPCA: Slizovka žĺtková
10
Q
Nádorovky
A
- spôsobujú škody v poľnohospodárstve
- vyvolávajú nádorové ochorenia rastlín
- parazitujú hlavne na kapustovitých rastlinách (kapusta, kel, kaleráb, karfiol)
- ZÁSTUPCA: Rakovinovec zemiakový
o pôvodca rakoviny zemiakov
11
Q
Riasovky
A
- demonštrujú prechod húb z vodného prostredia na súš
- VODNÉ – saprofyty alebo parazity vodných rastlín a drobných živočíchov
o Hnilovka hojná - SUCHOZEMSKÉ
o Plasmopara viničová (tzv. peronospóra)
spôsobuje ochorenie viniča hroznorodého
olejové škvrny na listoch
o Fytoftóra zemiaková
infikuje listy zemiakov a rajčiakov
napadnuté listy hnednú a odumierajú
12
Q
Oddelenie: Vlastné huby
A
- stielka je vláknitá, zriedkavo jednobunková
- vlákna – hýfy sú bohato rozkonárené
- spleť hubových vláken tvorí – podhubie
- triedy:
o spájavé plesne
o vreckaté huby
o bazídiové huby
13
Q
vlastné huby rozmnožovanie
A
- nepohlavne sa rozmnožujú :
o konídiami
o askospórami (vreckaté huby)
o bazídiospórami (bazídiové huby)
o pučaním - pohlavné rozmnožovanie - komplikované
14
Q
- Trieda: Spájavé plesne
A
- mikroskopické, väčšinou saprofyty
- pôvodcovia chorôb človeka
- u citlivých ľudí môžu vyvolávať alergie
- rastú na zahnívajúcich organických substrátoch : na ovocí, zelenine, mlieku, syroch, zaváraninách, pekárenských výrobkoch
- ZÁSTUPCA: pleseň hlavičkatá
o z podhubia vyrastajú stopky ukončené výtrusnicou = čierna hlavička ( viditeľná aj voľným okom)
15
Q
- Trieda: Vreckaté huby
A
- tvoria zvláštne výtrusnice vrecká (ascus)
- vo vrecku je zvyčajne 8 výtrusov = askospór
- vrecká sú uložené v plodniciach, ktoré majú guľovitý, bankovitý alebo miskovitý tvar
- vrecká môžu byť v plodnici uložené voľne – roztrúsené alebo tvoria súvislú výtrusorodú vrstvu = técium
- okrem askospór tvoria aj konídie, ktoré vznikajú na špeciálnych nosičoch = konídioforoch
- rôzne tvary plodníc
16
Q
2) rad: Kvasinkotvaré
A
- stielku tvorí 1 bunka
- rozmnožujú sa pučaním
- majú fermentačné schopnosti – využívajú sa v pri kvasných biotechnológiách v potravinárstve, krmovinárstve
- zástupcovia:
o kvasinka pivná - využíva sa na skvasovanie sladu pri výrobe piva
- na výrobu pekárenských kvasníc
o kvasinka vínna - využíva sa pri výrobe vína aj produktov mliečneho kvasenia (jogurty, kefír)
- nachádza sa voľne v prírode na bobuliach hrozna
- V prírode žije veľké množstvo kvasiniek, mnohé z nich (rod Candida) sú pre človeka nebezpečné,
pretože sú pôvodcami nepríjemných kvasinkových ochorení slizníc, kože, pľúc človeka /mykózy-kandidózy/
17
Q
2) rad: Paplesňotvaré
A
- podieľajú sa na hnilobe ovocia, zeleniny, skladovaných obilnín, krmiva, exotických plodov a i.
- prevažne saprofytické
- niektoré druhy produkujú nebezpečné jedy = mykotoxíny, ktoré môžu vyvolať rôzne ochorenia
- potraviny napadnuté paplesňou by sa nemali konzumovať ani po odstránení mycélia
- patria sem aj pre človeka užitočné druhy (antibiotiká – produkt paplesní)
18
Q
2) rad: paplesň. zástupcovia
A
- Penicillium notatum
- z tohto druhu bolo vyrobené prvé antibiotikum penicilín
- penicilín objavil a jeho liečivý účinok potvrdil anglický bakteriológ A. Fleming v r. 1928 (za svoj objav získal v roku 1945 Nobelovu cenu)
- iné druhy Penicillia sa využívajú pri výrobe syrov (rokfort, camembert a iné)
- Aspergil čierny (papleseň štetkovitá)
- vytvára povlaky na potravinách, znehodnocuje ich
19
Q
2) rad: Kyjaničkotvaré
A
- prevažne parazitické druhy
- najznámejší zástupca: Kyjanička purpurová
o parazituje v semenníku raži
o celý semenník sa premení na tvrdý čierny útvar = námeľ, ktorý vyčnieva z klasu, v ňom sa vyskytujú toxické látky, ktoré využíva farmaceutický priemysel pri výrobe liečiv
20
Q
2) rad: Čiaškotvaré
A
- saprofytické aj parazitické druhy
- vrecká s askospórami sú uložené tesne vedľa seba v hornej časti miskovitej plodnice
- Zástupcovia:
o ohnivec rakúsky
o Smrčok jedlý - chutná jedlá huba
- má jamkatý klobúk
o Ušiak obyčajný - jedovatá huba
- klobúk je poprehýbaný
- HĽUZOVKY /TUBER/
o rastú pod povrchom pôdy v teplých dubinách,
o patria k mimoriadne drahým a chutným hubám, pr. hľuzovka biela
21
Q
- Trieda: Bazídiové huby
A
- spóry = BAZÍDIOSPÓRY, ktoré vznikajú na kyjakovitých bunkách = BAZÍDIÁCH, ktoré vytvárajú súvislú výtrusorodú vrstvu = HYMÉNIUM
- bazídia :
o jednobunkové – majú ich všetky naše klobúkaté huby
o štvorbunkové -delené
22
Q
3) rad: Rôznotvaré
A
- saprofytické, parazitické druhy
- pestré plodnice
- mnohé z nich sú drevokazné
o Práchnovec kopytový
o Trúdnikovec pestrý - rastie na listnatých stromoch po celý rok
- pestro sfarbené plodnice
o Sírovec obyčajný - nápadne žlto sfarbené plodnice
- mladé šťavnaté plodnice sú jedlé
23
Q
3) rad: Pečiarkovité huby
A
- plodnice majú rozlíšené na klobúk a hlúbik
- bazídiá sú umiestnené na: lupeňoch alebo rúrkach
- počas rastu sú chránené:
o čiastočná plachtička - zospodu klobúka
- zostáva z nej prsteň na hlúbiku
o celková plachtička - obaľuje celú mladú plodnicu
- zostáva z nej pošva na báze hlúbika a môžu za škvrny na klobúku
24
Q
Pečiarky
A
- rôzne druhy
- prevažne jedlé
- LUPENE:
- muchotrávka červená - mierne jedovatá huba
- muchotrávka zelená - smrteľne jedovatá huba
- bedľa vysoká - výborná jedlá huba
- plávka modrastá - výborná jedlá huba, z plávok jedna z najlepších
- rýdzik pravý
- kuriatko jedlé
- pečiarka poľná
- RÚRKOVITÉ:
- hríb dubový
- kozák osikový
- suchohríb plstnatý
- hríb satanský– jedovatá huba
- pečiarka poľná (šampiňón)
- vo všeobecnosti (bedle, rýdziky, hríby suchohríby, kozáky, masliaky..)
25
3) Mikroskopické huby
- nevytvárajú plodnice
- patria sem: sneti a hrdze
o SNETI
* podnecujú vznik nádorov naplnených spórami v určitých častiach rastliny
* spôsobujú veľké škody na obilninách napr. sneť kukuričná
o HRDZE
* vytvárajú niekoľko druhov spór
* počas svojho vývinu striedajú aj dvoch hostiteľov
o hrdza trávna
jej spóry na jar klíčia na listoch dráča a potom infikujú obilniny