Stredovek Flashcards
hudobné druhy svetského jednohlasu
ľudová/duchovná/študentská pieseň, šasnón, pastorála, serenáda, planž, leich
Stredovek
kľúčové znaky
vokálna hudba, cirkevná/svetská, modálne stupnice
hudobné druhy cirkevného jednohlasu
trópus, sekvencia, omša
základný/kľúčový druh vokálnej polyfónie
moteto (cirkevné/svetské)
Moteto 15. stor.
charakteristika
muži+ženy, imitácia, doslova viachlas, môže byť aj nástroj
Moteto 16. stor.
charakteristika
muži+ženy, imitácia, max 4-6 hlasov, čisto vokálne (a capella)
najstarší cyklus v hudbe
omšový cyklus. Vychádza z neho hudobný druh omša
Vyvojove fázy stredoveku
- Románske obdobie (koniec 4. st. - 12. st.)
- Gotika (12. st. - 1. pol. 14. st.)
- Renesancia (2. pol. 14. st. - koniec 16. st.)
Vývojové fázy cirkevného viachlasu
- Notredamská škola (12. st.)
- Ars Antiqua (13. st.)
- Ars Nova (1. pol. 14. st.)
- Trecento (2. pol. 14. st.)
- Nizozemské školy (15. st.)
- Nizozemské a Talianske školy (16. st.)
Vývojové fázy svetského viachlasu
- Ars Nova (1. pol. 14. st.)
- Trecento (2 pol. 14. st.)
- Nizozemské školy (15. st.)
- Nizozemské a Talianske školy (16. st.)
Skladatelia 15. st.
Guilaume Dufay, John Dunstable, Gilles Binchois, Jean Okeghem, Jakub Obrecht, Heinrich Isaac, Pierre de la Rue
Skladatelia prelomu 15./16. st.
Josquin Desprez, Jean Mouton
skladatelia 16. st.
Nicolas Gombert, Clemens non Papa, Adrian Willaert, Philippe de Monte, Orlando di Lasso, Giovanni Pierluigi da Palestrina, Felice Anerio, Gregorio Allegri, Andrea Gabrieli, Giovanni Gabrieli, Luca Marenzio, Carlo Gesualdo da Venosa, Clement Janequin
Významní teoretici stredoveku
Quido z Arezza (10. - 11. st.) Franco z Kolina (13. st.) Philippe de Vitry (1. pol. 14. st.) Zarlino (16. st.) Johanes Tinctoris (16. st.)
Vývoj notového písma v stredoveku
neumy
choralová notácia
menzurálna notácia
tabulatúry (organové/lutnové)
Svetské druhy polyfónie
svetské moteto, šansón, madrigal, balata, caccia, frotola, vilanela
Kde hľadáme zárodky generálneho basu?
V motete 13. st. - v cante firme v spodnom hlase v dlhých hodnotách.
Kde hľadáme zárodky imitácie?
V caccia/kánon - Trecento (2. pol. 14. st.)
Kde hľadáme zárodky koncertantného princípu?
V 2-zborových omšiach - Nizozemské a Talianske školy (16. st.), autormi boli bratia Gabrieliovci (Benátky).
Aký je význam trópov a sekvencií?
Ich prostredníctvom sa postupne rozšíril viachlas, lebo boli umelo skomponované a autori v nich využívali viachlasné postupy. Z trópov vyšli stredoveké liturgické drámy, ktoré predstavujú začiatky európskeho dramatického umenia, čo považujeme za základný kameň pre oratóriá.
Aké sú spoznávacie znaky baroka?
Prevaha sláčikových nástrojov, generálny bas (hraný cembalom/organom), terasovitá dynamika
Aké sú spoznávacie znaky romantizmu?
prevaha violonciel, klarinetov a lesných rohov
Aké sú poznávacie znaky impresionizmu?
„príjemná hudba“, prevaha fláut, harfy, triangle, sláčikové nástroje (con sordino)
Aké sú spoznávacie znaky expresionizmu?
„nepríjemná hudba“, krajné polohy nástrojov, disonancia, atonalita
Kompozičné techniky
homofónia, kontrapunkt, dodekafónia, serializmus, aleatorika
Diela a obdobie:
Johann Sebastian Bach
- (baroko 17/18): Anglické a francúzske suity, Umenie fúgy
Diela a obdobie:
Wolfgang Amadeus Mozart
- (klasicizmus 18): Zaida, Così fan tutte (opery)
Dielo a obdobie:
Richard Wagner
- (romantizmus, 19): Prsteň Nibelungov
Dielo a obdobie:
Antonín Dvořák
- (19): Symfónia č. 9 e moll „Z nového sveta“, Rusalka (opera)
Dielo a obdobie:
Stravinskij
- (folklórne, jazz, neoklasicizmus, serializmus 19/20): Svätenie jari
Dielo a obdobie:
Prokofjev
- (20): Láska ku trom pomarančom (opera), Romeo a Júlia (balet)
Dielo a obdobie:
Eugen Suchoň
- (20): Krútňava, Svätopluk (opery)
