PSSR Flashcards
Ombudsman
• Verejnej ochranca práv. Vznikol v 13 storočí vo Švédsku, a na Slovensku bol ten inštitút vytvorený v 2001.
• Je to ústavný prvok.
• Nemá súdny charakter, on nemôže svojimi rozhodnutiami meniť nejaký akty a systém ako taký, nemôže dokonca ani chrániť ústavnosť aj napriek tomu že je ústavným oravskom pretože on nema rozhodujúcu právomoc.
• MOZE iniciovať , kritizovať , navrhovať riešenia a pôsobiť na verejnú mienku
• Je nezávislou a nestrannou osobou ustanovenoj ústavou
• Zastupuje občanov vo vzťahu zo štátnej správou , je to mimo súdna ochrana
• Kvalita demokracie závisí od toho, akým spôsobom môžu ombudsmani do systému zasahovať.
• Platí inkompatibilita funkcie, ma svoju kanceláriu
Vôli ho vždy NR. Funkčne obdobie 5 rokov , max 2-ch po sebe nasledujúcich obdobiach. Navrhovať moze najmenej 15 poslancov ZZ.
KANDIDÁT: voliteľný do NR, musí spĺňať podmienky pasívneho volebného prava NR a v deň volieb musí mať min 35 rokov, nesmie byt členom pol. strany alebo hnutia
• Keď je volený priamo zastupiteľským orgánom to nie je parlamentno zodpovedný.
• Nie je zodpovedný NR (nemôže ho NR odvolať, iba zvoliť), napriek tomu že on predkladá výročnú správu o činnosti pred ZZ. On uvádza svoje poznatky o dodržiavany základných práv a slobôd orgánov verejnej moci. Moze formulovať návrhy a odporúčania.
ODVOLAŤ moze zo zdravotného dôvodu keď nebolo 3 mesiaca. Alebo narušená inkompatibilita alebo strata volitelnosti.
Nemôže uplatniť svoje právomoci voči mocenským zložkám (vláde, prezidentovi, NR, súdu). Moze dotýkať sa orgánov štátnej správy, územnej samosprávy a špecifických subjektov.
NKU
Mocenský organ kontroly, 3 hlava ústavy.
Sleduje hospodárstvo a ekonomiku. Jeho úlohou je kontrola hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu, kontrola hospodárenia so štátnym majetkom, majetkovými pohľadávkami štátu.
• Predmetom je aj vecná správnosť : rozpočtová organizácia ktorá naplnená na rozpočet štatu moze byt príspevkovom organizáciej
• Kontolná pôsobnosť sa vzťahuje na vládu, ministerstvá, ostatné orgány štátnej správy, orgány im podriadene, obce a vyššie územné celky — samosprávne orgány: mestské podniky: údržbu zelene
verejno-právne inštitúcie: verejne vysoké školy teda dostáva prostriedky zo štátneho rozpočtu a teda podlieha kontrole NKU
fond národného majetku
NA ČELE predseda; predsedu a pod vôli a odvoláva NR, je to volený organ.
KANDIDÁT: každý občan ktorý spĺňa podmienky do ZZ( 21 rokov a občianstvo).
FUNKČNE OBDOBIE 7 rokov viac 2-ch po sebe nasledujúcich 7 ročných obdobii
• Predkladá NR správy o výsledkoch kontrolnej činnosti, kontrola môže byť z vlastnej vôle či iniciovaná. Je povinný takúto správu predložiť vždy keď NR o to osobitne požiada.
• AK ZISTÍ NEDODTATKY to povinný ich oznámiť nadriadenému organu a teda VLÁDE, ale keď to bude nedostatky na VŠ to bude ministerstvu školstva
Prokurátura
Vznikol v Česko-Slovensku v 50. rokoch. Etymologicky znamená opatrovník alebo dohľad na osobu ktorá si nemôže z rôznych dôvodov zabezpečiť sama: ak dôjde k vražde alebo usmertneniju niekoho.
• Je to tak zvaný verejný žalobca, je to inštitút verejnej obžaloby, vraždy. Ju navrhuje prokurátor: na jednej strane obžalovaný a na druhej prokurátor.
• Nerozhoduje o vine ani o trestec jeho úloha usvedčiť tu osobu a preukázať mu zodpovednosť za ten skutok a navrhovať trest
• Je to centralizovaný a monoktaticky organ. Na vrchole stojí generálny prokurátor a on ma svoju hierarchizaciju sú tam krajskí, okresný prokuratory.
• Generealny prokurátor je volený NR ale do funkcii menuje prezident, ale on nerozhodujú o tom kto bude alebo nebude generálny prokurátor.
Samospráva
4 hlava ústavy, čl 64-73. Ona je záujmová a územná. Pri uzemnoj hovoríme o teritorialnom princípe organizácie, ktorá má dvojstupňový systém: prvá stupeň - komunálna úroveň (obce a mestá), druhá - regionálna úroveň (vyššie územné celky)
• Je vnímaná ako výraz slobody v spoločnosti, je nástrojom realizácie miestnych a regionálnych záujmov. Princíp územnej samosprávy je východiskom konštitucionalizmu.
• Obce a vyššie územné celky sú právnické osoby: samostatne hospodária z vlastným majetkom a svojimi vlastnými primámi, disponujú peniazmi. Máju právo združovať sa s inými obcami, za účelom zabezpečenia vecí spoločného záujmu, napríklad môžu zriaďovať spoločné podniky a organizácie.
To, čo sa vzťahuje na obce a mestá, vzťahuje sa aj na vyššie územné celky. Samospráva vytvára priestor na to, aby oni mohli spolupracovať a mať vplyv na vládu.
Územná samospráva sa vykonáva štyrmi spôsobmi:
1. Na zhromaždení obyvateľov obce (obyvateľ je ten, kto má na území obce trvalý pobyt, takže občianstvo sa nevyžaduje)
2. Inštitútom miestneho referenda, plebiscitu.
3. Referendum na území vyššieho územného celku
4. Orgánmi obce či vyššieho územného celku (obligatórne (orgány, ktoré si obec musí kreovať) a fakultatívne (orgány, ktoré si obec nemusí kreovať))
Starosta (prípadne primátor) a predseda vyššieho územného celku (župan) sú príkladmi výkonnej moci.
Dochádza k niektorým rozdielom medzi voľbami. Pri voľbách poslancov zastupiteľstiev miest, obcí a vyšších územných celkov sa aplikuje väčšinový volebný systém. Môžu kandidovať nezávislí, takže nevyžaduje sa členstvo na strane, politická afiliácia. Na celoštátnej úrovni môžu kandidovať iba registrované politické strany.
Obligatórne orgány obce sú zastupiteľstvo a starosta či primátor.
Zastupiteľstvo pozostáva z poslancov, sú zvolení v priamych voľbách, funkčné obdobie – 4 roky. Voliť môžu tí, kto má na území obce trvalý pobyt. Každé zastupiteľstvo má určený počet poslancov, ktorý je daný počtom obyvateľov. Je zákonodarným orgánom pri obce. Obecné zastupiteľstvo je kolektívny orgán, príma zásadné dokumenty. Schvaľuje rozpočet obce a rozhoduje o zmenách. Vyhlasuje plebiscit. Rozhoduje o tom, ako sa kreujú miestne podniky, na aký účel budú zriadené a aké bude ich hospodárenie. Rozhoduje, ako sa bude nakladať s obecným majetkom. Rozhoduje o tom, aké iné fakultatívne orgány si zriadiť (napríklad, obecná rada).
Starosta (primátor)
Vyžaduje sa pri aktívnom volebnom práve trvalý pobyt, nie občianstvo. Podmienka (aj pasívne aj aktívne) – 25 rokov /v prípade poslanca NR – 18 rokov/
Funkčné obdobie – 4 roky.
Je jednoosobovým reprezentatívnym výkonným orgánom. Do zastupiteľstiev môžu byť volení ľudia, ktorí nemajú pobyt, ale zastávajú významnú pozíciu na verejnej obecnej inštitúcii.
Všeobecná pôsobnosť zastupiteľstiev:
1. Legislatívna právomoc. Primajú orgány samosprávy všeobecne záväzné nariadenia, nie zákony. Tie nariadenia sa vzťahujú iba na obyvateľov obce.
2. Organizačno-kreačná právomoc. Tvorba vlastných inštitucionálnych článkov
3. Ekonomická: finančná politika, hospodárenie, nakladanie s majetkom, rozpočtové záležitosti.
4. Kontrolná: kontrola vlastných orgánov
5. Vnútorná: príma svoj vlastný rokovací poriadok, vstupuje do volebného procesu, rozhoduje o <…> (môže mať stanovený počet poslancov), určuje vlastné hranice.
pri záujmovej hovoríme že tým integrujúcym prvkom je záujem. Zhromazdovacie právo je výrazom samosprávy napríklad registrované cirkvi je výrazom záujmovej.
Konštitucionalizmus
Znaky konštitucionalizmusa:
2 skupina ktorá súvisí s občanmi:
1) princíp demokracii: Stotožňujem s nejakým režimom. Zdrojom moci je ľud. Voľný sú jediným nástrojom legitímnym.
2) Princíp pluralizmu alebo pluralitno orientovanej spoločnosti (mnohonazorovej) každý ma svoje iné preferencie; TOLERANCIA. Znakom pluralizmu je vládnuci. Pri pluralizme tlak na konsenzus na spoluprácu, súhlas.
3) Princíp zabezpečenia a ochrany ludskych slobôd. 2 hlava ústavy. Najzákladnejšie skupinu predstavuje ľudské právo tie súvisia s fyzickou a psychickou integritou človeka. Fyzická právo na život a psychická právo na meno. A potom ide občianske prava, kultúrne, sociálne, ekonomické atd.
4) Princíp právneho štatu. Súvisí s panstvom prav. Mocenský orgány štatu môžu len konať v medziach takých im dovoľuje človek, subjekt moci robiť čokoľvek čo chce čomu ne zakazuje ten zákon. Dispozícia možnosti správaca akokoľvek , čo umožňuje zákon.
Politické prava
- Sloboda prejavu
- Právo na informáciu. Pozostáva z 3 časti: vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácie.
Ne týka sa len informácii to právo vlastne garantuje a umožňuje človeku získať a hľadať človeku informáciu verejného charakteru - akejkoľvek informáciu ktorá more byt zverejnená. Disponuje verejne mocenské orgány , napr finančná správa alebo štatisticky úrad - zhromažďuje informácie týkajúce sa mnohých oblastej existencii človeka: hospodárstvo , voľby napríklad. aby mali decizne zložky štatu možnosť operovať informácie a prípade potreby. - petičné právo. umoznuje obracaca na orgány štatu alebo na orgány samosprávy zo žiadostiami a návrhmi. Obsahom takého prava môžu byt len veci spoločného záujmu. Tieto petičné právo sa využívajú častejšie na menších teritoriálnych súčastiach, kedy vlastne je aj pomerne jednoduchšia identifikovateľná skupina tých ktorí nesúhlasia.
- NEFORMALIZOVANYM ORGANIZOVANÝM SPÔSOBOM Zhromazdovacie právo súvisí s vytvorením organizovaných zhromaždení a s využitím slobody prejavu. Protestne je najtypickejším príkladom. Organizátori týchto zhrom musia oboznámiť príslušné bezpečnostné zložky aby tam bol zabezpečený spokojný priebeh zhrom.
- Zdruzovacie právo alebo sloboda združovania. FORMALIZOVANY POSTOJ, lebo výsledkom a cieľom je vytvoriť rôzny združenia alebo organizácii.
politické strany, hnutia cirkvi, náboženské odborové organizácie, nadácie, neziskové organizácie…, je to stav kedy dochádza k formalizácii názorov a postojov do inštitucionalizovanej podoby, keď si ľudia s rovnakým názorom/ideou chcú vytvoriť reprezentatívne združenie, najčastejšie teda politická strana, môžu to byť aj nátlakové a odbojové skupiny.
6. Politické strany sú najtypickejším vyjadrením politického prava, zdruzovacieho prava; reprezentujú nejaké komkrrtozovanu skupinu čiže oni sú produktom demokracii.
7. Účasť občanov na správy veci verejných - patrí aktívne a pasívne volebné právo, teda právo voliť a právo byt volený. (možnosť zastavať konkrétnu mocenskú pozíciu).
8. slobodná súťaž legitímnych politickych síl - príznak demokracie a toto právo neznamená len možnosť subjektov medzi sebou súperiť ale aj súťaž vo vnútri subjektov. VÄČŠINA ROZHODUJE A MENŠINA SA PRISPÔSOBUJE.
Primárky - vnútorná súťaž kandidátov medzi stranami.
9. právo na odpor - vyjadriť nesúhlas z niečím; vyjadrenie nesúhlasu menšiny voči väčšiny ktorá vládne. a za to nebude následkov.
Referendum
Referéndum - je organizačno procedurálnym nástrojom ochrany systému, vyjadrením suverenity ľudu a bezprostrednej účasti človeka / občana na politike , na verejnej moci ( V HLAVA 2 ODDIEL)
Diferencia referenduma:
obligatorne - povinne a ratifikačné
fakultatívne alebo nepovinne , môžete realizovať aj organizovať ale nemusíte
Plebiscit - lokálny referendum, zvykle využívať v komunálnej alebo aj v regionálnej politike (Trnava parkovacia politika)
Malovyuzivany nástroj. Svajciarko - Golizmus keď bol prezidentom Charles se Golle. Keď potreboval niečo tak vyhlasoval referendum a francúzky ho podporovali.
Referendum vyhlasuje prezident a robí to na základe petície ktorú podpise 350k hlasov. Ma svoj predmet a je potrebné dozvedieť či je on v súlade s ústavou; vždy rieši nejaký predmet.
Predmetom referenda nemôžu byt dane, odvody, štátny rozpočet , základný ľudské prava a slobody.
ÁNO ALEBO NIE, NEMUSÍ SAPAJAT OTÁZKY
Rozdiel medzi platným a uskutočneným referendom:
Uskutočnený - nemusí byt platným , disponuje aktívnym vol pravom bez ohľadu na to či tá možnosť bude využitá alebo nie.
Platný referendum ma 2 podmienky:
1) účasť nadpolovičnej vácsiny oprávnených voličov. viac ako 50% +1 hlas oprávnených voličov.
2) tá väčšína rozhodne jednu z ponúkaných odpovede.
oprávnený volič - každý jeden, kt. nápĺňa podmienky volebného práva, napr. občianstvo
zúčastnený volič - vyvinie pozitívnu aktivitu, automaticky oprávnený, ale aj sa zúčastní
Zákonodarná moc ( Právomoci)
- Ústavodarna a zákonodarná pôsobnosť. Legislatívny organ a ho cieľom je rušiť a prijímať nový zákony. Ústavodarna právomoc smeruje k ústave a zákonodarná smeruje k zákonam. Poslanci majú právo navrhovať zákony ale schvaľujú sa v pléne
- Kontrolná oblasť.
Parlamentná forma vlády, a úloha je smerovaná k vláde, teda k exekutíve. Spôsoby ktorými sa prejavuje: 1. keď vznikne vláda po voľbách tak ona v rámci svojej činnosti je povinná sa uchádzať o dôveru smerom od Zakon moci. že vláda prestupuje zákonodarný zbor a žiada o vyslovenii dôvery. Pokiaľ vláde je výslovena dôvera tak začína sa plynúť jej mandát. - hodina otázok a odpovede vláde jednotlivým členom a ministrom
- Kontrolná úloha parlamentu smerom k vláde ešte prejavuje v čase keď sa schvaľuje štátny rozpočet a štátny záverečný účet.
Štátny rozpočet sa prijímajú vo forme zákona a tam sa prejabuje kontrolná právomoc ZO voči vláde. Vláda nemôže prijímať zákony , nemôže prijať štátny rozpočet a schváliť štátny záverečný účet vo forme zákona lebo vláda nedisponuje legislatívnou právomocou, ma právo predložiť návrh zákona.
Rozpočet : prognosticka povaha a účet povaha bilancie. - Kreacna oblast: ZZ niečo zakladá a niečo tvorí (orgány). V prvom rade si zriaďuje svoje vlastne orgány; kreauje si výbory; je smerom do vnútra
NR rozhoduje o zriadení , zrušení ministerstva alebo ústredného organu.
NR rozhoduje o konaní referenda o odvolaní prezidenta.
Členov súdnej rady tiež vôli NR a ombudsmana tiež vôli. - Vnútorná a zahraničná politika: Zahraničná politika smeruje k ochrane a bezpečnosti štatu. Rozhoduje o vypovedaní vojny a o uzatvorení mieru, vyslovuje súhlas s vyslaním ozbrojených síl mimo územia SR.
- Vnútorná pôsobnosť: týka sa to disciplarneho stíhania poslancov. ono zamerané na jeho prezentáciu, konanie celého jednotlivca. Schvaľuje svoj vlástny rokovací poriadok aby rešpektovala opozičná časť poslancov.
Voľby do NR
• národná rada je zákonodárny mocenský orgán, je to VOLENÝ orgán, je to možnosť, kedy všetci s volebným právom môžu rozhodnúť o zložení národnej rady
• aplikuje sa pri kreácii pomerný/proporcionálny systém, (občania s volebným právom sa zúčastňujú volieb do národnej strany, volíme POLITICKÚ STRANU, nemôžu byť volení nezávislí kandidáti, účastňujú sa volebné strany, ktoré získavajú status registráciou)
• voľby do Národnej rady vyhlasuje predseda národnej rady
konajú sa vždy jeden deň
strana skladá kauciu, aby voľby nadobudli adekvátnu vážnosť a aby sa neposunuli do experimentálnej roviny, kaucia sa vracia ak získajú 3%, inak pripadne štátu
• hovoríme o aktívnom volebnom práve - môže sa účastniť každý, kto má občianstvo SR a splnil zákonom danú vekovú hranicu (18 rokov), musí byť zapísaný v zozname voličov, kt. vytvárajú samosprávy na základe trvalého bydliska v spolupráci so Štatistickým úradom
• pasívne volebné právo (byť volený) - nevyžadujú sa nejaké osobitné podmienky, musí byť občan SR, mať tu trvalý pobyt, musí v deň volieb dosiahnuť aspoň 21 rokov, nevyžaduje sa členstvo v politickej strane, ale kandidát musí byť zapísaný na kandidátskej listine ktorejkoľvek strany na zvoliteľnom mieste (marketingový ťah upútať pozornosť na stranu, napr. ak je tam nejaká známa osobnosť)
• každá strana predkladá kandidátsku listinu (150 miest) na Ministerstvo vnútra SR, nie je možné získať 150 miest, lebo funguje princíp pluralizmu, hlasy sa diferencujú (ideológie,…) a volíme politické strany a označujeme jednotlivých kandidátov
• politické strany - môžu vytvárať rôzne spolky a koalície a „predvolebné koalície,“ pokiaľ sa rozhodnú, že budú vstupovať do volieb v rámci koalície, tak sa zvyšuje podmienka na minimálne 5% hlasov na získanie mandátu, pretože je to reprezentatívna, kvalifikovaná hodnota
• pokiaľ sa strany rozhodnú pred voľbami vstúpiť do koalícií, treba koalíciu registrovať vopred a verejne ju deklarovať vopred (ak 2 až 3, koalícia musí získať v súčte minimálne 7% hlasov, pokiaľ viac strán, tak sa percento zdvíha až na 10%)
VOLEBNÝ SYSTÉM VO VOĽBÁCH DO NÁRODNEJ RADY
Hagen Bach
• Hagenbach-bišopova metóda prepočtu hlasov - súčet platných hlasov sa vydelí 151, výsledok predstavuje „republikové mandátové číslo“ a týmto číslom sa delí celkový počet hlasov, kt. získa pol. strana, cez systém kandidátskych listín, voliči majú možnosť využiť „preferenčné hlasovanie“
• ja síce volím politickú stranu, ale môžem využiť systém preferenčného hlasovania (tým, že strany predkladajú kandidátske listiny, ja dostanem vo volebnom procese všetky lístky relevantných pol. strán, z nich si vyberám stranu a môžem priznať hlas konkrétnym osobám zo 150 členného zoznamu, posúvam kandidátov a tí sa môžu v preferenčnom hlasovaní posunúť dole)
• v pléne sa spravidla po voľbách vyskytne 7-8 strán, kt. majú proporcionálne prerozdeľované hlasy, viac strán sa vyskytne málokedy, čo obmedzuje 5% hranica zisku a priamy dosah na to má aj volebná účasť, hlasy voličov a nevoličov sa proporcionálne prepočítavajú medzi stranami, kt. získali minimálne 5% a získavajú sa aj hlasy voličov, kt. sa nezúčastnili alebo volili stranu, kt. nedosiahla 5%
• strana síce získa 20% hlasov vo voľbách, čo predstavuje 30 poslancov, ale ona získa reálne podstatne viac poslancov, pretože sa započítavajú hlasy tých, kt. nevolili a dali hlasy stranám, kt. nezískali 5%
• cieľom volebného procesu je vytvoriť zastupiteľský zákonodárny orgán zložený z poslancov, poslanci sú zástupcami politických strán, pretože sa dostali do volebného procesu prostredníctvom politických strán
• funkčné obdobie sú 4 roky
- každý zvolený poslanec musí zložiť sľub, kt. má stanovený obsah, pri skladaní sa musí poslanec vyjadriť presne tak, ako ten sľub znie, má konštitutívny/zriaďovací charakter, pokiaľ by odmietol zložiť sľub alebo spravil chybu, poslanec stráca mandát a nemôže byť zvolený, sľub je podmienkou zisku mandátu
- mandát v SR je slobodný/voľný (imperatívny je, keď vykonávateľ musí vykonávať vôľu niekoho, kto ho zvolil),
1.nemôže ho zveriť inej osobe (napr. je zdravotne indisponovaný a mandát zverí niekomu z rodiny),
2.poslanec nie je viazaný príkazmi, zákazmi, riadi sa svedomím a presvedčením a dochádza k prerušeniu väzby medzi voličom a zvoleným poslancom, nie je povinný rešpektovať vôľu toho, kto ho tam delegoval
zastupiteľský princíp vládnutia nám nedáva kontroly nad poslancom, jedine nevoliť stranu alebo konkrétneho poslanca v ďalších voľbách, voľbou nie je možné poslanca odvolať
3.inkompatibilita funkcie: nezlúčiteľnosť mandátu poslanca s výkonom inej funkcie (zároveň sudca a poslanec, prokurátor a poslanec, verejný ochranca práv a poslanec, príslušník ozbrojených síl a poslanec, poslanec domáceho zákonodárneho zboru a Európskeho parlamentu)
ak sa chcem uchádzať o iný mandát, po získaní sa musím rozhodnúť čo chcem robiť
poslanec sa môže stať členom vlády, ale do tejto funkcie nie je volený, vláda vzniká tak, že líder víťaznej pol. strany dostane od prezidenta mandát, aby si navrhol členov vlády a väčšinou vyberá poslancov zo svojho pléna
budúci člen vlády svoj mandát poslanca nestráca, ale neuplatňuje ho, t.j. nemôže byť zároveň poslanec a člen vlády, môže ale nemusí sa ho vzdať
pokiaľ mandát na vláde člen stratí (Krajčí a Krajniak podali demisiu, ale vracajú sa do pléna, na ich mieste sú náhradníci (ďalší z kandidátskej listiny v poradí), aby strana nestratila miesta)
imunita: poslanec nie je trestnoprávne zodpovedný
indemnita: poslanec nie je súdený za to, čo povie v pléne (pult, kde rozprávajú)
Legislatívny proces
- Moze meniť , prijímať a rušiť zákony. Túto právomoc ako takú nemôže byt presunutá na žiaden iný organ okrem Zákonodarného.
- Aj napriek tomu že ten režim je demokratickým, pravidla tvorí ten organ imperatívne. Je tak že to je bez ohľadu na vôľu toho kto musí tie pravidla určiť. Teda nie je to nejakým voľným princípom je to direktívnym. Opakom tohto princípu je konsenzus on nedá to robiť, nemôže to zísť zo súhlasu medzi zúčastnenými stranami.
Imperatívny o napĺňaní vnútorných funkcii štatu. Konsenzuálny ide o napĺňaní vonkajších funkcii štatu v podobe normatívnych zmlúv.
Kontinentálny-právny systém. Základným zákonom je písaná forma. Ten systém musí byt nejako hierarchizovanym. Na vrchole ústava.
Legislatíva toho štatu je preto aby ten ZO ďalšou činnosťou prijímal ostatné pravidla lebo kedy ten ZO nepôsobil to bola by anarchia.
Legislatívny organ a Legislatívny subjekt
Z štrukturálneho/ systémového hľadiska legislatívny organ ide o inštitúcii verejnej moci, DISPONUJE LEGISLATÍVNOU PRÁVOMOCOU.
LS nemá legislatívnu právomoc, nema verejnú moc. Teda v porovnaní z LO nemôže rušiť, meniť a prijímať zákony ale LS je spravidla zložkou alebo súčaťou LO.
Legislatívna rada vlády je poradný organ ktorý pripravuje návrhy zákonov.
Redakcia zbierky zákonov - inštitút ktorý zabezpečuje publicitu tých pravidel, zákonov ktoré sú schválené na NR
LP ma procesualny charakter čo znamená vzájomne sa podmieňujúce a na seba nadväzujúci postup prostredníctvom ktorého dochádza k zrušeniu zákonov.
Fázy : formalizovana a neformalizovana
Formalizivana vtedy kedy sa aktuvuje činnosť LO, keď sa ten návrh zákona nevypracuje a predložiť nárokovania . Začína uplatnenijem Zakon iniciatívy
Nformalizovane: začína legislatívnym zámerom: tén zvolený poslanec vstupuje do rôznych vzťahov a teda on ma potrebu niečo nejakým spôsobom pustiť to toho LO
1 čítanie : v poslaneckom pléne, z úst predkaladatela on zdôvodní potrebu právnej úpravy, potreby legislatívy alebo potrebu zmeniť či zrušiť. Potom je spravodec
2 čítanie najprv prebeha vo výboroch potom v pléne. Doplňujúce a pozmeňujúce návrhy.
3 čítanie gramatické a technické opravy
musí byt prítomných min 76 poslancov
Prezident ( Voľby)
- Keď je volený priamo občanmi , to ma veľmi silný mandát. Keď je volený nepriamo ZZ to ma slabší . Bolo to 1 krát Michal Kovač
- Z hľadiska právomoci je slávy pretože nebude mať ani vplyvu na dôchodkový systém ani na rozpočet štatu , ani na vnútornú politiku.
- Výkonná moc je duálna: prezident a vláda. Pozícia prezidenta smeruje k reprezentácii.
Status prezidenta určuje viacero veci: spôsob voľby, právomoci a existujúcu formu vlády.
• Ma prestavovať stabilizačný prvok mal by garantovať chod ústavných inštitúcii. Je reprezentantom viac na vonok aj do vnútra je takou personifikovanou osobou.
• Musí byt nestranícky alebo nadstranicky. Nemal by byt riadení inými príkazmi.
• Disponuje imunitou: naďa vážnosť úradu nie osobe
______________________________________
Dvojkolovy systém ale môžem vybrať aj v prvom kole.
Kandidát: občan štatu, musí mať pasívne volebné právo teda byt voleným do ZZ; v deň volieb aspoň 40 rokov.
Voľby sa týka občiansky> petícia z 15 tisícmi podpismi a kandidát politickych stran > najmenej 15 podpisov poslancov.
Návrhy na voľbu sa dávajú predsedovi NR najneskôr do 21 dni sa podávajú návrhy prezidenta.
Inkompatibilita uplatňuje ak disponuje členstvom pol strane tak musí vzdať
• Funkčne obdobie 5 rokov , max 10 rok
VÄČŠINOVÝ VOLEBNÝ SYSTÉM
Za kandidáta v 1 kole moze byt zvolený človek ktorý získa nadpolovičnú väčšinu hlasov oprávnených voličov.
2 kole ak ne získa nadpolovičnú väčšinu v prvom to ide po 14 dni. Dva kandidáty a za prezidenta ktorý získa nadpolovičnú väčšinu ZÚČASTNENÝCH VOLIČOV
SKLADÁ SĽUB napoludnie keď konci úrad predchádzajúcej prezidentovi robí to do RÚK PREDSEDY ÚSTAVNÉHO SÚDU.
Zbavenie úradu: uplynie funkčne obdobie; pokiaľ zomre; verejne zdať
moze byt aj zbavený: konal ne v súlade z ústavnostou a zdravotne problémy po 6 mesiacoch; referendum musi byt platným
Právomoci prezidenta
- Právomoc vo vzťahu k NR.
- zvoláva schôdzu prvú keď sa konajú voľby do ZZ
- ma právo veta ono moze byt absolútne alebo relatívne. Nás prezident ma relatívne. Na prelomenie potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov teda 76; pre absolútne: 3/5 kavalifikovana väčšina min 90 poslancov
~ podáva správu o stave republiky robí to ročne
~ moze rozpustiť ZZ ak NR nie je uznasania schopná - Vo vzťahu k zahraničí. reprezentatívna pozícia , zastupuje navonok
- ratifikuje medz zmluvy (rámcová zml)
- prijíma, poveruje, odvoláva vedúcich diplomatických misii
- prijíma poverovacie listiny zástupcov iných krajín
- poveruje našich veľvyslancov na pozíciu veľvyslanca aj odvoláva - Vo vzťahu k vláde
- Ho postavenie relatívne autonómne, nie je súčaťou vlády a nezasahuje do jej politiky.
- ma právo vyžadovať informácie od vlády; odvoláva a výmena predsedu, podpred vlády a iných - Obrana a bezpečnosť štatu
- hlavný veliteľ otvorených síl
- vypovedá vojnu na základe NR, moze aj uzatvoriť mier ale musí na to mať mandát NR
- nemôžu uviesť do vojnového stanu ale moze nariadiť mobilizáciu - Kreacne: svojou činnosťou niečo zakladá a tvorí. vymenúva odvoláva rektorov VŠ, sudcov US, predsedu a pod US, generálneho prokurátora. Menuje 3 členov súdnej rady
- Prerogativa: udeľuje vyznamenania, odpúšťa a zmierňuje formou individuálnej milosti alebo amnestiou. Keď dávame milosť konkrétnej osobe, odsúdený píše prezidentkr
vyhlásuje referendum
inicuje konanie pred US
Právomoci vlády
- vláda neprijíma zákony, ale disponuje zákonodarnoj iniciatívou (poslanec, výbory, vláda)
- rozhoduje nariadeniami vlády (normatívne právne akty nižšej právnej sily) podzákony
- vláda musí byt uznasaniaschopna
- právo hlasovať na vláde ma predseda vlády, podpredsedovia a ministri(ak je minister zastúpený štátnym tajomníkom tak právo hlasovať nema)
- schôdze vlády sú neverejne, pretože z rokovaní sa uverejňujú dokumenty, kt vláda schvaľuje pokiaľ sa neuznesenie ináč
Ministerstva
- narozdiel od vlády ministerstvo nie je kolektívny organ aj keď zloženie ministerstva reflektuje celý zhluk osôb
- ministerstva fungujú na monoktatickom princípe (jednovladne). Mocenské postavenie minist silnejšie ako vlády.
- ma nejakú štrukturalizaciu vnútornú: teda ministr potom štátni tajomníci potom genrealni riaditeľa sekcii a potom odbory ALE MINISTR DOMINANTNÁ POZ
- vyhlášky vydávajú ktorí músia byt v súlade s nariadeniami vlády ale najmä so zákonmi
- ústredne orgány štátnej správy : finančná správa napr menuje prezident nie sú ministerstvami a na ich čele sú vedúci ústredných orgánov štátnej správy (predseda/ riaditeľ)
- činnosť ministerstiev kontroluje usmerňuje a koordinuje vláda
