Kresťanská výchova, Kresťanský starovek Flashcards
Kresťanská výchova, Kresťanský starovek
Kresťanské náboženstvo však nevzniká bez „koreňov“. Podľa kresťanského učenia ide opokračovanie prísľubu vyvoleného národa, ktoré sa počalo povolaním Abrama – neskôr Abraháma, asi 2000 r. pred Kr.
Príchod kresťanstva spadá historicky do obdobia rozmáhajúcej sa Rímskej ríše akultúrne do obdobia doznievajúceho helenizmu arozmachu antického Ríma. Toto obdobie je obdobím náboženských protirečení, zotročovania más avlády jednej ríše.
No zároveň je to doba vzniku nového náboženstva (nielen náboženstva!), kresťanstva, ktoré oproti pohanskému polyteizmu sjeho poetickými bájami obohoch, ktorých morálka nebola vždy vzorom cnosti, bolo niečím viac.
Čo priniesol Ježiš Kristus? Spásu, večný život
SPÁSU:
OSLOBODENIE OD HRIECHOV, ZMIERENIE S BOHOM
„Teraz už niet odsúdenia pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi Boh poslal svojho Syna“ Rim 8,1n
VEČNÝ ŽIVOT
„Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného SYNA, ABY NEZAHYNUL nik, kto v neho verí, ale aby mal VEČNÝ ŽIVOT.“ Jn 3,16
Prví kresťania
Prví kresťania sa neorientovali na bežné vzdelávanie detí. To prenechávali pohanským školám, kam posielali deti aby sa učili elementárnym vedomostiam. Čo sa týka otázok viery, považovali ju za záležitosť kresťanskej rodiny. Výchovné úsilie cirkvi vprvotnej dobe bolo zamerané predovšetkým na prípravu tzv. katechumenov, dospelých kandidátov na krst, ktorí boli na krst pripravovaní až tri roky.
Prípravu katechétov, t. j. učiteľov náboženstva, organizovali vškolách na to určených.
Vznikli tak dva typy škôl, hlavne vo väčších mestách, katechumenátne akatechetické školy.
Dostávame sa teda do obdobia, kedy sa formujú prvé školy.
Vymenujte stupne katechetickej školy ?
- Počúvajúci – audientes
- Kľačiaci – genuflectentes
- Stojaci – competentes
Povedzte obsah Patristického spisu ?
je katechizmus mravouky - o dvoch cestách života a smrti o rituáloch – krste, pôstoch, Eucharistii, disciplíne
Kresťanstvo stretáva spohanským antickým vzdelaním azačína silnieť nutnosť riešiť vzťah viery arozumu.
Už v1. stor. po Kr. sa rozvíja aj literárna činnosť kresťanov, mimo evanjelií alistov.
Ide oobdobie tzv. apoštolských otcov, ktorí vo svojich dielach nabádali ku vytrvalosti apripomínali základné učenie. Často krát sú však nesúrodé anie je jasné ich autorstvo.
Didaché
(Náuka dvanástich apoštolov – okolo 70 – 90 r. po Kr.) ide ozbierku morálno-sociálnych predpisov oživote apovinnostiach prvých kresťanov.
Katechumenátne školy:
Kedy bol najväčší rozkvet katechumenátnych škôl ? v 4. stor a 5. stor. zanikla
rozkvet do r. 450
apoštoli vyučovali, kázali akrstili vmene Otca iSyna iSvätého Ducha. Od samého začiatku apoštolom záležalo, aby sa katechumenom (tí ktorí chcú prijať krst) dostalo čo najlepšej prípravy ku krstu apoučenie vo viere. Vznikajú školy katechumenov, ktorých úlohou bola príprava na krst acnostný kresťanský život. Obsahom boli: kresťanská morálka, žalmy a modlitby.
Vznik katechetických škôl a ich sýstem ?
Vymenujte najznámejšie katechetické školy ? vAlexandrii, Antiochii, Cézarey Palestínskej, Edesse.
(vedecké školy na spôsob antických, ktoré sa venovali vyššiemu vzdelaniu azároveň výkladu Písma)
Systém škôl ateória výchovy sa začal prudko rozvíjať až na základe dvoch dejinných udalostí:
na jednej strane uznanie kresťanstva akoniec jeho prenasledovania na základe Milánskeho ediktu (r.312-313),
na druhej strane zakladanie kláštorných škôl na Východe aj Západe Rímskej ríše, ktorej hlavným centrom sa stal Konštantinopolis.
Apologéta JUSTIN MUČENÍK
Obdobie 2. stor. je charakteristické určitým obratom vkresťanskej literatúre. Dovtedy bolo kresťanstvo chápané ako židovská sekta, náboženstvo nevzdelaných aslabých. Krista však začínajú prijímať aj vzdelanci, ktorí neboli už len svedkami kresťanskej náuky, ale snažili sa ju aj vedecky prehĺbiť. Atak proti vzdelaným odporcom vystupujú ako prví apologéti (od 150 – 313 po Kr.).
Justinus - mučeník (105-165) ako pohan získal filozofické vzdelanie, no vtradičnej filozofii nenašiel uspokojenie apreto sa stal kresťanom.
Stal sa apologétom - filozofom kresťanstva avyslúžil si titul patróna kresťanských filozofov. Založil prvú katechetickú školu vRíme okolo r. 150. Zomrel mučeníckou smrťou.
Tertulián
160-220?
Latinský vzdelanec (rétorické, právnicke) bol pravdepodobne právnik v Ríme
riešil vzťah kresťanstva k pohanskej kultúre
Kresťanstvo prijal už viac ako 30 roční
Veľký kritik gréckej filozófie; hľadal rozdiely medzi kresťanstvom a filozofiou (určil tak charakter západnej teológie – odmieta špekulácie)= viera je na 1. mieste
Cirkevní otcovia Titus Flavius Klement – Klement Alexandrijský (150- 215)
pôsobil vkatechetickej škole vAlexandrii
Klement na rozdiel od apologétov bol miernejší kpohanskej vede afilozofii, hľadal harmóniu viery arozumu pri podriadenosti sa rozumu viere. Je označovaný ako prvý kresťanský mysliteľ.
Napísal spis Paidagogós -didakticko-náboženský traktát pojednávajúci okresťanskej morálke aposkytujúci návod pre kresťanských neofytov (nových kresťanov).
Učiteľom pripisuje iba pomocnú funkciu avlastné učiteľské poslanie vyhradzuje Božskému Kristovi (ako Logos).
Klement definuje výchovu ako „…Božiu bázeň, ktorá je cvičením vuctievaní Boha aučením ku poznaniu pravdy asprávnemu knebu poznášajúcemu vedeniu.“
Origenes (185-252) bol nástupcom Klementa Alexandrijského.
Považovaný za najučenejšieho muža storočia, bol veľkým spisovateľom ranokresťanského obdobia.
hľadal hranice medzi pohanskou a kresťanskou kultúrou
Vo väčšine spisov sa zaoberal výkladom Biblie
Cirkevní otcovia Sv. Bazil Veľký (333-379)
je považovaný za najväčšieho reprezentanta pedagogického myslenia vo východnej časti Rímskej ríše ato svojím dielom:
„K mládeži oúžitku pohanských spisov“
Toto dielo spája vsebe určitú dialektiku: na jednej strane autor upozorňuje mládež skôr na nebezpečenstvo štúdia klasických autorov než na jeho úžitok; na druhej strane vie, že vpohanskej literatúre je veľa obyčajného, ľudského, čo platí aj pre kresťana. Vjeho diele sa ukazuje dialektickosť doby vktorej žil.
Ján Zlatoústy (Chryzostomos) (344-407) jeho pedagogické myšlienky sú vyjadrené predovšetkým vjeho kázňach.
„O výchove detí“.
„Zlatá kniha ovýchove“ (jej autorstvo nie je isté) je návodom rodičovskej výchovy.
Svätý AUGUSTÍN
Aurelius Augustinus (354-430) je známy svojou konverziou a hľadačstvom. Ku kresťanstvu konvertoval keď mal 32 r. čo znamenalo, že natrvalo ostal ovplyvnený klasickou kultúrou. Bol najvplyvnejším mysliteľom konca antiky, ktorý svojim učením formoval charakter nábožnosti pre celý stredoveký Západ.
Napísal veľké množstvo spisov, medzi najdôležitejšie patria Vyznania (je najúprimnejšou a najkrajšou autobiografiou, aká kedy bola napísaná)
podstatný spis o možnostiach výchovy vspolupráci s „vnútorným majstrom“ – teda Kristom, hovorí vspise „De Magistro“.
Úlohu „vonkajšieho majstra“ – teda učiteľa, popisuje vdiele „De Cathechizandis Rudibus“. Požaduje od vychovávateľa pedagogickú lásku apochopenie. Zdôrazňuje potrebu vzdelania, no zároveň varuje pred jeho samoúčelnosťou, a ktoré preto musí byť spojené snáboženským duchom.
Zhodnotenie starokresťanskej pedagogiky
Kresťanstvo prináša totálnu zmenu aj v pedagogickej oblasti:
antická výchova: aristokratická a racionálna
kresťanská výchova: demokratická a ľudová
Kresťanstvo odporuje antickému racionalizmu a intelektualizmu a vnáša vieru a nadprirodzené hodnody zjavenia
Kresťanská vzdelanosť odoláva aj vplyvom barbarizácie v čase sťahovania národov
Spisba cirkevných odcov odštartovala novú epochu myšlienkového vývoja ľudstva
Kresťanská cirkev sa v nasledujúcich storočiach stáva veľmocou kultúry a vzdelávania, štúdiá sa presúvajú do kláštorov, ktoré sa stávajú miestami vzdelanosti a školstva
Kláštorná výučba
Už v2. stor. môžeme vidieť vznik mníšstva na Východe vpodobe pustovníkov, azakladanie prvých kláštorov vEgypte.
Avšak až v 5. stor. začali vznikať na celom Východe aZápade kláštory avnich prvé školy. Tieto kláštorné kresťanské školy mali veľký význam pre rozvoj kresťanského školstva.
Avšak mali rozdielny charakter:
- školy na Východe: uzavreli sa proti klasickej kultúre. Študovali vnich mladí kandidáti na mníšsky stav, ktorí boli zverení starému mníchovi. Štúdium sa zameriavalo na štúdium Svätého Písma, žalmov ameditáciu. Učili sa čítať, mali šlabikár aodriekali večné pravdy. Zakladateľom východných kláštorov bol sv. Bazil Veľký.
školy na Západe: zakladateľom západného mníšstva je sv. Benedikt. Západné kláštorné školy boli viac otvorenejšie ako východné asplnili dejinnú úlohu zachovania hodnôt klasickej tradície.