Kresťanská výchova, Kresťanský starovek Flashcards

1
Q

Kresťanská výchova, Kresťanský starovek

A

Kresťanské náboženstvo však nevzniká bez „koreňov“. Podľa kresťanského učenia ide opokračovanie prísľubu vyvoleného národa, ktoré sa počalo povolaním Abrama – neskôr Abraháma, asi 2000 r. pred Kr.

Príchod kresťanstva spadá historicky do obdobia rozmáhajúcej sa Rímskej ríše akultúrne do obdobia doznievajúceho helenizmu arozmachu antického Ríma. Toto obdobie je obdobím náboženských protirečení, zotročovania más avlády jednej ríše.
No zároveň je to doba vzniku nového náboženstva (nielen náboženstva!), kresťanstva, ktoré oproti pohanskému polyteizmu sjeho poetickými bájami obohoch, ktorých morálka nebola vždy vzorom cnosti, bolo niečím viac.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
2
Q

Čo priniesol Ježiš Kristus? Spásu, večný život

A

SPÁSU:
OSLOBODENIE OD HRIECHOV, ZMIERENIE S BOHOM
„Teraz už niet odsúdenia pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi Boh poslal svojho Syna“ Rim 8,1n
VEČNÝ ŽIVOT
„Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného SYNA, ABY NEZAHYNUL nik, kto v neho verí, ale aby mal VEČNÝ ŽIVOT.“ Jn 3,16

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
3
Q

Prví kresťania

A

Prví kresťania sa neorientovali na bežné vzdelávanie detí. To prenechávali pohanským školám, kam posielali deti aby sa učili elementárnym vedomostiam. Čo sa týka otázok viery, považovali ju za záležitosť kresťanskej rodiny. Výchovné úsilie cirkvi vprvotnej dobe bolo zamerané predovšetkým na prípravu tzv. katechumenov, dospelých kandidátov na krst, ktorí boli na krst pripravovaní až tri roky.
Prípravu katechétov, t. j. učiteľov náboženstva, organizovali vškolách na to určených.
Vznikli tak dva typy škôl, hlavne vo väčších mestách, katechumenátne akatechetické školy.
Dostávame sa teda do obdobia, kedy sa formujú prvé školy.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
4
Q

Vymenujte stupne katechetickej školy ?

A
  1. Počúvajúci – audientes
  2. Kľačiaci – genuflectentes
  3. Stojaci – competentes
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
5
Q

Povedzte obsah Patristického spisu ?

A

je katechizmus mravouky - o dvoch cestách života a smrti o rituáloch – krste, pôstoch, Eucharistii, disciplíne
Kresťanstvo stretáva spohanským antickým vzdelaním azačína silnieť nutnosť riešiť vzťah viery arozumu.
Už v1. stor. po Kr. sa rozvíja aj literárna činnosť kresťanov, mimo evanjelií alistov.
Ide oobdobie tzv. apoštolských otcov, ktorí vo svojich dielach nabádali ku vytrvalosti apripomínali základné učenie. Často krát sú však nesúrodé anie je jasné ich autorstvo.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
6
Q

Didaché

A

(Náuka dvanástich apoštolov – okolo 70 – 90 r. po Kr.) ide ozbierku morálno-sociálnych predpisov oživote apovinnostiach prvých kresťanov.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
7
Q

Katechumenátne školy:
Kedy bol najväčší rozkvet katechumenátnych škôl ? v 4. stor a 5. stor. zanikla
rozkvet do r. 450

A

apoštoli vyučovali, kázali akrstili vmene Otca iSyna iSvätého Ducha. Od samého začiatku apoštolom záležalo, aby sa katechumenom (tí ktorí chcú prijať krst) dostalo čo najlepšej prípravy ku krstu apoučenie vo viere. Vznikajú školy katechumenov, ktorých úlohou bola príprava na krst acnostný kresťanský život. Obsahom boli: kresťanská morálka, žalmy a modlitby.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
8
Q

Vznik katechetických škôl a ich sýstem ?

Vymenujte najznámejšie katechetické školy ? vAlexandrii, Antiochii, Cézarey Palestínskej, Edesse.

A

(vedecké školy na spôsob antických, ktoré sa venovali vyššiemu vzdelaniu azároveň výkladu Písma)
Systém škôl ateória výchovy sa začal prudko rozvíjať až na základe dvoch dejinných udalostí:
na jednej strane uznanie kresťanstva akoniec jeho prenasledovania na základe Milánskeho ediktu (r.312-313),
na druhej strane zakladanie kláštorných škôl na Východe aj Západe Rímskej ríše, ktorej hlavným centrom sa stal Konštantinopolis.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
9
Q

Apologéta JUSTIN MUČENÍK

A

Obdobie 2. stor. je charakteristické určitým obratom vkresťanskej literatúre. Dovtedy bolo kresťanstvo chápané ako židovská sekta, náboženstvo nevzdelaných aslabých. Krista však začínajú prijímať aj vzdelanci, ktorí neboli už len svedkami kresťanskej náuky, ale snažili sa ju aj vedecky prehĺbiť. Atak proti vzdelaným odporcom vystupujú ako prví apologéti (od 150 – 313 po Kr.).
Justinus - mučeník (105-165) ako pohan získal filozofické vzdelanie, no vtradičnej filozofii nenašiel uspokojenie apreto sa stal kresťanom.
Stal sa apologétom - filozofom kresťanstva avyslúžil si titul patróna kresťanských filozofov. Založil prvú katechetickú školu vRíme okolo r. 150. Zomrel mučeníckou smrťou.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
10
Q

Tertulián

A

160-220?
Latinský vzdelanec (rétorické, právnicke) bol pravdepodobne právnik v Ríme
riešil vzťah kresťanstva k pohanskej kultúre
Kresťanstvo prijal už viac ako 30 roční
Veľký kritik gréckej filozófie; hľadal rozdiely medzi kresťanstvom a filozofiou (určil tak charakter západnej teológie – odmieta špekulácie)= viera je na 1. mieste

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
11
Q

Cirkevní otcovia Titus Flavius Klement – Klement Alexandrijský (150- 215)

A

pôsobil vkatechetickej škole vAlexandrii
Klement na rozdiel od apologétov bol miernejší kpohanskej vede afilozofii, hľadal harmóniu viery arozumu pri podriadenosti sa rozumu viere. Je označovaný ako prvý kresťanský mysliteľ.
Napísal spis Paidagogós -didakticko-náboženský traktát pojednávajúci okresťanskej morálke aposkytujúci návod pre kresťanských neofytov (nových kresťanov).
Učiteľom pripisuje iba pomocnú funkciu avlastné učiteľské poslanie vyhradzuje Božskému Kristovi (ako Logos).
Klement definuje výchovu ako „…Božiu bázeň, ktorá je cvičením vuctievaní Boha aučením ku poznaniu pravdy asprávnemu knebu poznášajúcemu vedeniu.“
Origenes (185-252) bol nástupcom Klementa Alexandrijského.
Považovaný za najučenejšieho muža storočia, bol veľkým spisovateľom ranokresťanského obdobia.
hľadal hranice medzi pohanskou a kresťanskou kultúrou
Vo väčšine spisov sa zaoberal výkladom Biblie

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
12
Q

Cirkevní otcovia Sv. Bazil Veľký (333-379)

A

je považovaný za najväčšieho reprezentanta pedagogického myslenia vo východnej časti Rímskej ríše ato svojím dielom:
„K mládeži oúžitku pohanských spisov“
Toto dielo spája vsebe určitú dialektiku: na jednej strane autor upozorňuje mládež skôr na nebezpečenstvo štúdia klasických autorov než na jeho úžitok; na druhej strane vie, že vpohanskej literatúre je veľa obyčajného, ľudského, čo platí aj pre kresťana. Vjeho diele sa ukazuje dialektickosť doby vktorej žil.
Ján Zlatoústy (Chryzostomos) (344-407) jeho pedagogické myšlienky sú vyjadrené predovšetkým vjeho kázňach.
„O výchove detí“.
„Zlatá kniha ovýchove“ (jej autorstvo nie je isté) je návodom rodičovskej výchovy.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
13
Q

Svätý AUGUSTÍN

A
Aurelius Augustinus (354-430) 
je známy svojou konverziou a hľadačstvom. Ku kresťanstvu konvertoval keď mal 32 r. čo znamenalo, že natrvalo ostal ovplyvnený klasickou kultúrou. 
Bol najvplyvnejším mysliteľom konca antiky, ktorý svojim učením formoval charakter nábožnosti pre celý stredoveký Západ. 

Napísal veľké množstvo spisov, medzi najdôležitejšie patria Vyznania (je najúprimnejšou a najkrajšou autobiografiou, aká kedy bola napísaná)
podstatný spis o možnostiach výchovy vspolupráci s „vnútorným majstrom“ – teda Kristom, hovorí vspise „De Magistro“.
Úlohu „vonkajšieho majstra“ – teda učiteľa, popisuje vdiele „De Cathechizandis Rudibus“. Požaduje od vychovávateľa pedagogickú lásku apochopenie. Zdôrazňuje potrebu vzdelania, no zároveň varuje pred jeho samoúčelnosťou, a ktoré preto musí byť spojené snáboženským duchom.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
14
Q

Zhodnotenie starokresťanskej pedagogiky

A

Kresťanstvo prináša totálnu zmenu aj v pedagogickej oblasti:
antická výchova: aristokratická a racionálna
kresťanská výchova: demokratická a ľudová

Kresťanstvo odporuje antickému racionalizmu a intelektualizmu a vnáša vieru a nadprirodzené hodnody zjavenia
Kresťanská vzdelanosť odoláva aj vplyvom barbarizácie v čase sťahovania národov
Spisba cirkevných odcov odštartovala novú epochu myšlienkového vývoja ľudstva
Kresťanská cirkev sa v nasledujúcich storočiach stáva veľmocou kultúry a vzdelávania, štúdiá sa presúvajú do kláštorov, ktoré sa stávajú miestami vzdelanosti a školstva

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
15
Q

Kláštorná výučba

A

Už v2. stor. môžeme vidieť vznik mníšstva na Východe vpodobe pustovníkov, azakladanie prvých kláštorov vEgypte.

Avšak až v 5. stor. začali vznikať na celom Východe aZápade kláštory avnich prvé školy. Tieto kláštorné kresťanské školy mali veľký význam pre rozvoj kresťanského školstva.
Avšak mali rozdielny charakter:
- školy na Východe: uzavreli sa proti klasickej kultúre. Študovali vnich mladí kandidáti na mníšsky stav, ktorí boli zverení starému mníchovi. Štúdium sa zameriavalo na štúdium Svätého Písma, žalmov ameditáciu. Učili sa čítať, mali šlabikár aodriekali večné pravdy. Zakladateľom východných kláštorov bol sv. Bazil Veľký.
školy na Západe: zakladateľom západného mníšstva je sv. Benedikt. Západné kláštorné školy boli viac otvorenejšie ako východné asplnili dejinnú úlohu zachovania hodnôt klasickej tradície.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
16
Q

Svätý BENEDIKT

A

Benedikt z Nursie (480 –543) ním založený rád benediktínov sa stal na dlhú dobu veľmocou, ktorá voblasti stredovekej vzdelanosti akultúry hrala prím.
Vr. 529 založil kláštor na Monte Cassino. Ako jeden z posledných Rimanov požehnal kresťanský stredovek skutočne jasnou a vtedajším časom prispôsobenou rehoľnou regulou. Jeho kláštory a regula sa stali výzvou pre nespokojnú a sťahovavú Európu k uspokojeniu a vedeniu usadeného života ako aj k začatiu vychovávateľskej práce Cirkvi. Ako hlavné pravidlo pre rehoľný život určil heslo „Ora et labora - Modli sa apracuj“, čo malo veľký význam pre šírenie materiálnej aduchovnej kultúry. „V ich lone, vznikali tzv. kláštorné školy, pripravujúce jednak vlastný dorast, jednak poskytovali gramotnosť, výcvik vspeve azáklady stredovekej vzdelanosti aj ostatným deťom.“ Benedikt nenapísal konkrétny pedagogický spis, avšak jeho 73 kapitol regule rádu sú vôbec výchovným spisom. Vďaka týmto predpokladom sa benediktínske kláštory, ktoré boli skutočne miestom útočišťa pred svetom, stali centrami formácie a vzdelávania tohto sveta cez Cirkev

17
Q

Kresťanský stredovek

A

Západorímska ríša sa v 4. stor. začína rúcať asňou aj staroveký svet. Zapríčiňuje to sťahovanie sa barbarských kmeňov zVýchodu na Západ, ktoré si podmaňujú západnú časť Rímskeho impéria, ktoré zároveň zaniká.

Po úpadku rímskeho zriadenia sa kláštory stali centrálnymi bodmi kresťanstva a kultúry v Západnej Európe.
Na druhej strane však zaujali negatívne stanovisko ku všetkému antickému, klasickému ačasto aj racionálnemu.
„Mnoho kresťanských ideológov bolo presvedčených, že evanjelium acirkevné dogmy sú dostatočným prameňom poznania veriaceho kresťana (…).“
Ukazovala sa nutná reforma školstva, nakoľko kláštorné školy zredukovali výučbu na účel prijatia do kláštora.
Táto reforma mohla byť uskutočnená až potom, ako sa zjednotia jednotlivé kmene avytvoria akýsi jednoliaty celok. Avšak chýbalo spojivo takéhoto počinu. To sa našlo vkresťanstve, ktoré sa stalo ideovým základom rodiacej sa Európy. Cirkev vstupuje do svojej misijnej činnosti pokresťančovania.
rozvoj kláštorných škôl, katedrálnych a farských

18
Q

Karolínska reforma

A

Pre vzdelanosť ako takú je podstatné panovanie Karola Veľkého vdruhej polovici 8. stor.
Toto obdobie je charakteristické otvorenosťou mníšskych škôl pre laikov. Je to predovšetkým zásluha jeho reformy, ktorej cieľom bolo priviesť kspáse ľud, ktorý mu bol zverený. Podporou tohto pohybu bolo kultúrne hnutie vŠpanielsku pod vplyvom Izidora zo Sevilly asvätého Bedu vAnglicku, ktorý napísal viacero učebníc gramatiky amatematiky.
Vr. 782 zavolal do svojho sídelného mesta Aachen northumbrijského učenca Alcuina z anglického Yorku aurobil ho akýmsi ministrom školstva. On založil katedrálne školy astanovil kritériá vzdelanosti.
Karol podporoval rozvoj vzdelanosti, staral sa o zakladanie a rozkvet škôl pri kláštoroch a biskupstvách.
Za jeho vlády sa začalo písať čitateľne upraveným písmom – karolínskou minuskulou. V kláštoroch sa opisovali diela klasických autorov, ktoré slúžili ako vzor pre správnu latinčinu.
Obsahom školskej reformy bolo aj zakladanie študijných stredísk, rozvoj slobodných umení aoživenie intelektuálnej činnosti na kráľovskom dvore. Tu vzniká aj koordinačné centrum rôznych škôl akultúrnych centier, tzv. Palatínska škola. Škola však zostávala doménou Cirkvi akláštorov.

19
Q

Scholastika

A

Od 9. stor. sa zásluhou škôl zakladaných Karolom Veľkým začína v kultúre západnej Európy nie len formovať, ale aj šíriť scholasticizmus, niekedy nazývaný tiež rytierstvo teológie. Všetky vedy sa racionalizujú a budujú na scholastickom základe v snahe dosiahnuť pomocou rozumu súlad medzi vedou a vierou.
Obdobie 10. a12. stor. je charakteristické neobvyklou čulosťou vo vedeckom živote. Vnemalej miere to zapríčinili Križiacke výpravy, ktoré okrem iného zabezpečili výmenu informácií východného sveta so západným. Cirkev je nútená odrážať ideové útoky nového, už rozvinutého náboženstva islamu. Možno vidieť citeľnú snahu atúžbu po vybudovaní jednotného avšestranne uspokojivého teologicko-filozofického svetonáhľadu. Na tomto poli si razili cestu dva smery: mystika ascholastika.
Mystika sa usiluje vnútorným rozjímaním získať si hlbšie poznanie kresťanských právd. Je to kontemplatívna teológia, kde Bohom omilostený človek čistým srdcom, rozumom osvieteným vierou avspojení sBohom sa snaží chápať vyššiu pravdu aaplikovať ju na život.
Scholastika je filozofický smer, ktorý spájal kresťanskú vierouku s Aristotelovskou filozofiou. Poznačil ducha stredovekých škôl od 9. stor. do 16. stor. Cieľom a úlohou nového teologického poznania, nazývaného scholastika, bolo vybudovanie všestranného svetonázoru, ktorý by harmonicky spájal vieru s poznaním a rozum so zjavením. Konštitutívnymi prvkami scholastiky sú preto rozum a viera, lectio a disputatio. Poznávaním sa má upevňovať viera. Scholastika vstúpila do obdobia najväčšieho rozmachu od vzniku univerzít.

20
Q

ANZELM z CANTENBURY

A

Anzelm z Canterbury (1033 – 1109) bol stredovekým filozofom ateológom. Stal sa priorom benediktínskeho kláštora v Bec vNormandii. V r. 1093-1109 bol biskupom v Canterbury. Vybudoval v Bec dôležité vzdelávacie stredisko stredovekej Európy.
Bol nazvaný „Otcom scholastiky“.
Sformuloval názor typický pre stredovekú filozofiu: „Kresťan má vierou dôjsť k pochopeniu… nechcem pochopiť, aby som uveril, ale verím, aby som pochopil“.
Podľa neho je pre poznanie pravdy potrebná viera a rozum.