Dejiny pedagogiky Flashcards

Question

Výchova v Aténach Atticko-aténska výchova SOLÓN

Answer 1

Výchova v súkromných rukách. Úloha štátu bola len dozorná, aby sa zachovali všeobecne platné normy. Organizácia výchovy: chlapec bol vychovávaný v rodine do 7. r. Už pri narodení o živote dieťaťa rozhoduje otec. od 7. r. do 18. r. deti navštevovali súkromné školy: 1. didaskalie (literárne školy) v nich vyučovali „gramatici“. 2. múzické školy – hra hudobný nástroj, spev a tanec s teoretickým výkladom o rytme a harmónii. Mladý Aténčan chodil súčasne do štátnej školy: 1. palaistry (palestra – zápasnícka škola), ktorá sa starala o telesnú výchovu s ideálom obratného a krásneho tela (zápasy, telocvik, plávanie); 2. gymnázia (asi v 16 r. končila elementárna výchova a mládenec vstupuje do gymnázia), ktoré dovršujú múzické umenie a mladí muži smú navštevovať divadlo a zúčastňovať sa verejných dišpút. v 18. r. sa mládenec stáva efébom (Efébie boli vojenskými školami). V prvom roku nasledoval vojenský výcvik a v druhom chlapci slúžili ako vojenská pohraničná služba. V Aténach sa plnoprávnymi občanmi stávali 20 r. mládenci. Tí mohli uvažovať aj o vyššom vzdelaní, ktoré sa získavalo na filozofických školách (neskôr sa pripájali ku gymnáziám). ``` Nedostatky Aténskej výchovy: nedocenené postavenie žien neúcta k novorodencom krutosť v zaobchádzaní so zajatcami a otrokmi vychovávaná len aristokracia pekné je priorizované nad dobré ```

Answer 2

Perikles bol na čele Atén v r. 443 – 420 pred Kr. za jeho vlády sa Atény stali duchovným a politickým centrom, ktoré vyžadovalo potrebu vyššieho vzdelania Demokratická ústava spôsobovala stále vzrastajúci význam rečníctva, poznanie práva, politickej a diplomatickej praxe. Sofisti - „milovníci múdrosti“ putovali od mesta k mestu a za plat vyučovali zaslužili sa o všestranné vzdelanie, využitie vedomostí v praxi zakladatelia vyššieho všeobecného vzdelania Požadovali úplné vzdelanie ako občiansku cnosť, ktoré malo byť poskytnuté pomocou štyroch predmetov: gramatika–poznanie reči a jej stavby; dialektika–nácvik používania slov, ako prejav a replika; rétorika–umenie prejavu, presvedčivo niečo dokázať a presadiť; občianska nauka–poznatky z najdôležitejších oblastí, ku ktorým patrila aritmetika, geometria, astronómia a hudba. Učili sedem disciplín, ktorým sa už v helénsko-rímskom období hovorilo sedem slobodných umení: trivium – základné: gramatika, dialektika, rétorika quadrivium – materiálne: aritmetika, geometria, astronómia a hudba Vyučovanie siedmych umení pretrvalo až do neskorého stredoveku, stalo sa prípravným kurzom na stredovekých univerzitách. Obdobie sofistiky je prechodným ku výchovným názorom vrcholnej gréckej antickej filozofie.

Answer 3

Anaxagoras dal vedecký základ gréckej výchove. Mal veľký vplyv na vývoj v Aténach. Pytagoras (580 – 500 pred Kr.) „pôvodca“ prvej najstaršej gréckej školy – vo forme akéhosi klubu, pytagorejského spolku. Cieľom bola mravná výchova, osvojovanie čností, vedecké štúdium. Základom Pytagorovej náuky bolo číslo. „Číslo je podstatou všetkého“. Kladie dôraz na matematiku – bystrý rozum. Výchovné prostriedky: zvyk, každodenné zamestnanie, náboženské poučovanie. Xenofón (444-354 pred Kr.) bol Sokratovým žiakom, obdivoval starú grécku telesnú výchovu. Keď hovorí o výchove, má na mysli vždy len výchovu chlapcov, poprípade mužov – vojakov. Ale nájdeme u neho náznaky, aká bola výchova dievčat, ak sa o nej dá hovoriť. Zaoberal sa výchovou predovšetkým vládcu a vojaka – teda spájal vo výchove prvky aristokratické, životný štýl sparťanský, vplyvy perzskej výchovy, a výchovy hospodára i spisovateľa. Diela: Oikonomika – muž vychováva svoju ženu Kynegetika – vyzdvihuje poľovačku, ktorá je školou miernosti. Kyropedia – prvý výchovný román. Podáva učebný plán vojenskej výchovy. Isokrates (436 – 338 pred Kr.) zapísal sa trvalo do dejín výchovy založením vysokej rečníckej školy v Aténach v r. 393 pred Kr.

Answer 4

Historicky boli termíny výchova a vzdelanie prvýkrát uchopené gréckym paideia Termín paideia sa nenachádza u Homéra, objavuje sa až v 5. stor. pred Kr. Spočiatku označoval výchovu detí, no neskôr sa vzťahuje k „životnej filozofii“. Môžeme ho preložiť ako výchova, vzdelávanie, civilizácia, kultúra, tradícia, literatúra, no pre správne pochopenie významu. Patrí k základným duchovným kategóriám Grécka. Toto uchopenie nevyhnutne predpokladá zrod gréckej filozofie, bez ktorej by paideia nemohla byť uchopená. Tento termín je súčasťou filozofie. Avšak nepatrí len jedinému filozofovi Paideia - samotný termín sa nedá preložiť, ale len vyložiť. Paideia je formou starostlivosti o dušu, základnou formou výchovnej činnosti, ktorej cieľom je prebudiť a mobilizovať duševné sily tak, aby rozvíjali bytie v zmysle byť človekom. Vyjadruje vnútorný pohyb v človeku, vnútorný pohyb duše. Je vytrhnutím zo všedného dňa a priestor v ktorom sa uskutočňuje sa nazýva scholé (Scholé: významovo ide o prázdno, prázdniny, voľný čas a uvoľnenie od práce.

Answer 5

veľký vychovávateľ a 1 z najväčších mysliteľov v dejinách duchovného vývoja ľudského spoločenstva Základy výchovy a vzdelania dostal od sofistov, stal sa však ich odporcom (na rozdiel od sofistov. nebral peniaze za vyučovanie). Vyučoval na námesti, tržnice, ulice, gymnázia. Je zakladateľom indukčného a analytického postupu a heuristickej (návod na poznanie nových právd) formy vyučovania. Pre Sokrata znamenalo: Poznať dobro = urobiť človeka dobrým.Hlásal dobro a cnostný život (spravodlivosť, statočnosť, zbožnosť a umiernenosť) Rozumová výchova má byť v službe morálky Používal metódu: pozitívnu – pomáhal indukciou nájsť pravdivé závery (d. V tomto zmysle považuje Aristoteles Sokrata za tvorcu definície/negatívnu – nechal sa poučovať inými, v zapätí im dokázal ich vlastnú nevedomosť, nezachovali sa žiadne spisy poznáme jeho názory a prax z Platónových spisov že aj v súčasnosti má svoje miesto v súčasných didaktických systémoch. Ide o metódu maieutickú – tzn. pôrodnú. (Sokrates bol synom pôrodnej babice a táto jej činnosť ho inšpirovala pri výchove mládeže. Umožnuje zrodiť myšlienku u druhého Využíva k tomu dialóg a rozhovor.)

Answer 6

Patrí medzi najvýznamnejších filozofov a pedagógov v Antike. Spisy: Nikomachova etika, Politika, O duši uznával 3 zložky výchovy: telesnú, mravnú, rozumovú Zmysel štátu: rozvoj osobnosti a životu jednotlivca Výchovu pokladá za jednu z prvých starostí zákonodarcu. Trvá na verejnom vyučovaní. Navrhol školský systém pozostávajúci z 3 sedemročných stupňov

Answer 7

prednáša v Akademických sadoch zalozil akademiu rozdeluje svet dualistický - idealný svet, na praktický život

Answer 8

4. stor. – dochádza k zjednoteniu Grécka pod vedením Filipa Macedónskeho. Vzniká tak spoločné helénske Grécko. Grécka kultúra preniká do okolitých teritórií a spolu s premiešaním ich kultúry vytvorila helénsku kozmopolitnú kultúru. Vzniká veľa filozofických škôl a kultúrnych inštitúcií, vysokoškolské a vedecké centrá v Aténach, v Antióchii, Pergamone, v Alexandrii. Školy – prostriedkom šírenia kultúry: vo všetkých provinciách: základné (elementárne) i stredné školy podľa aténskeho vzoru. Boli v každom meste a väčšej obci, vydržiaval ich štát.

Answer 9

Rím - založený r. 753 pred Kr., bol republikou, v ktorej rozhodovali patricijovia – privilegovaná vládnuca vrstva. Obyčajní ľudia sa označovali ako plebejci. Právnym základom republiky bol právny kódex (Zákon dvanástich tabúľ) Rozdelenie Rímskej výchovy 1. starorímska (do pol. 3. stor.) 2. obdobie prenikania gréckej kultúry 3. obdobie cisárstva 4. obdobie úpadku cisárstva

Answer 10

Dielo: Praecepta ad filium encyklopédia vied nezachovala sa, poznáme ju len z literatúry Odsudzuje grécku výchovu a prízvukuje realizmus.

Answer 11

Obdobie prenikania gréckej kultúry sa uskutočňuje od druhej pol. 3. stor. pred Kr. Súvisí s prenášaním gréckej kultúry do Ríma cez otrokov a učencov. Grécko je podmanené Rímskou ríšou, ale čo sa týka kultúry, grécka kultúra si podmaňuje ríšu rímsku. Popri starších súkromných a verejných školách vznikajú aj vyššie školy gramatické a rečnícke. Pedagógovia: Marcus Tulius Cicero (106-43 pred Kr.) bol vynikajúcim rečníkom, štátnikom, filozofom a pedagógom – nakoľko hranice medzi rečníctvom a vychovávateľstvom nie sú ostré. uskutočnil syntézu gréckeho a rímskeho myslenia a bol označovaný ako „otec vlasti“. kritika demokratického zriadenia – odrazilo sa to vo výchove dielo: De oratore – ako pripraviť aristokratickú mládež na život poukazuje na individuálne osobitosti dieťaťa a prostredie, v ktorom vyrastá odporúča používať mierne výchovné tresty Marcus Terentius Varro (115-25 pred Kr.) bol polyhistorom gréckej vzdelanosti. Pre pedagogiku sú najdôležitejšie tieto spisy: „Disciplinarum libri IX.“, v ktorom sa pokúša zhrnúť všetko grécke poznanie (gramatika, dialektika, rétorika, geometria, aritmetika, astronómia, hudba, medicína, architektúra) a „Catus de liberis educandis“ v ktorom obhajuje staré rímske výchovné zásady. Je to prvý vychovávateľský latinský spis.

Answer 12

V danom období sa predošlý školský systém zachoval (elementárne, gramatické, rétorické školy). Zmenili sa však ciele a obsah vzdelávania. Niektorí patrioti v Ríme začali zakladať latinské školy. Rímska rodina sa rozpadá. Tento stav a potreba väčšieho počtu úradníkov, nakoľko sa ríša stále rozširovala spôsobilo poštátnenie škôl a učiteľov. Novosť spočívala v: 1. zakladaní aj odborných škôl (ako základ budúcich univerzít) ako napr. právnické, lekárske, inžinierske a vojenské. 2. začína sa rozmach knižníc, z ktorých dominovala Alexandrijská. Začína sa platiť profesorstvo, starostlivosť o opustené deti a siroty, penzia učiteľov, 1. školský poriadok.

Answer 13

Marcus Fabius Quintiianus (38-98 po Kr.) prvým verejným a stále plateným profesorom rétoriky jeho myšlienky o výchove sú obsiahnuté v diele „Institutio oratoria“ o rečníckom umení (ide o 12 zväzkové dielo, ktoré v prvých 2 zväzkoch hovorí o výchove). V ňom sformuloval svoje výchovné zásady (ktoré sa týkajú primárne rečníka, avšak sú užitočné aj pre človeka všeobecne vzdelaného) Cieľom výchovy podľa Quintiliána mal byť cnostný človek. Bol zástancom školskej výchovy naproti domácej výchove, nakoľko si v škole žiak zvyká na sociálne prostredie a na spoločenský takt. Zdôrazňoval individualitu žiaka a požadoval od učiteľa náročnosť, najmä metodický postup vo vyučovaní. Učenie má byt hravé, nie násilné a úplne zavrhuje telesné tresty. Lucius Aeneus Seneca ml. (r. 4 pred Kr. – 65 po Kr.) bol stoikom a zároveň humanistom (v zmysle presadzovania rovnosti medzi slobodnými občanmi a otrokmi) je autorom dialógov (aj keď to boli po väčšine monológy) a svoje pedagogické názory zhrnul do Listov Luciovi (Epistulae morales ad Lucilium). Nebojácne napomína v čase mravnej spustnutosti. Usiloval sa o to, aby sa ľudia stali lepšími a aby sa učili sami používaním vlastného rozumu a cvičením vôle. Požaduje prakticky zameranú výchovu. Formuluje zásady do hesiel.

Answer 14

Plutarchos (45-50 – 120-123 po Kr.) jeho význam pre pedagogiku nespočíva len v jeho diele „O výchove detí“, ale v jeho celoživotnom prínose pre náučno-výchovnú literárnu a školskú činnosť. Jeho ďalším dielom boli „Životopisy“ v ktorých neopisuje len historické udalosti, ale predovšetkým ukazuje svoj pedagogický prostriedok, ktorým sa stala metóda príkladu, avšak príkladu nie vymysleného ale autentického. V ľudskej prirodzenosti sú dve najvýznamnejšie veci a to rozum a reč. Veril v reálnu pretvárajúcu silu výchovy, často až fatalistickú.

Answer 15

Príčiny dekadencie rímskeho impéria boli rozmanité: despotický monarchizmus – nakoľko bolo treba veľké vojsko na udržanie impéria – boli vysoké dane veľký kontrast – na jednej strane veľká chudoba, na druhej strane veľké bohatstvo sťahovanie z vidieka do miest – dôsledok sociálnych problémov všeobecný mravný úpadok V roku 212 cisár Caracalla umožnil každému získať rímske občianstvo. Zdá sa, že školstvo je v rozkvete. Školy boli roztrúsené po celej ríši, učitelia platení aj s privilégiami. Väčšina cisárov, či pohanských alebo aj kresťanských, boli mecenášmi, ochrancami školstva. Bolo to však iba zdanie. Školstvo bolo v rozklade. Výchova čisto formálna. Gymnastika a hudba sa zanedbávali. Pestovala sa prázdna rétorika, vzdelávanie a výchova boli zamerané len na efekt. Celkové zhodnotenie starovekej pohanskej výchovy: pohanský starovek sa vypracoval na vysoký stupeň. Celá kultúra vytvorila mnohé vynikajúce diela, ku ktorým sa svojim spôsobom vraciame dodnes, hoci priznávame, že civilizácia staroveku svojimi schopnosťami nebola schopná vystihnúť pravý cieľ človeka. Vyjadruje to predovšetkým spoločenské usporiadanie – nebola uznaná rovnosť všetkých ľudí. Väčšina existovala pozbavená všetkých práv, žila v otroctve. Až príchodom kresťanstva začína totálna zmena v chápaní človeka a teda aj riešenie postavenia človeka v novo-usporiadanom štátnom spoločenstve.

Answer 16

Pre výchovu je podstatný fakt Exodu a zmluvy na Sinaji. Prorok Mojžiš (žil v 13. stor. pred Kr.) vyviedol Izrael z Egypta a na Sinaji dostal od Jahveho Desatoro božích prikázaní (dekameron). Na základe neho sa deti vychovávali v bázni Božej, ktorá je základom múdrosti a poslušnosti. V hebrejskej výchove nie je najvyššou výchovnou autoritou štát, ani kňazstvo, ale sám Boh. On je zvrchovaný Pán a Vládca. V tomto zmysle je aj židovská ústava teokratická. Celá pedagogická múdrosť Židov je vyjadrená slovami Písma: „Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom, a poznať Najsvätejšieho je rozumnosť.“ (Prísl 9, 10) Spočiatku sa celá výchova realizovala v rodine. Otec rodiny bol kňazom domu, odmeňoval i trestal autoritou Boha. Disciplína bola prísna a používali sa telesné tresty. V Biblii sa dokonca odporúčajú ako bohabojné prostriedky výchovy. „Kto ľutuje svoj prút, ten nemá svojho syna rád, kto ho však miluje, ten priúča ho na trestanie zavčasu...“ (Prísl. 13, 24). Cieľom hebrejskej výchovy je vychovať dieťa ako poslušného a verného služobníka Jahveho, ktoré by verne žilo podľa Božích zákonov. Židovské deti sa naspamäť učili Boží zákon a dejiny svojich predkov. Nikde, v žiadnom národe a kultúre nenájdeme taký dôraz na dejiny, ako práve u Židov. Učili sa spevu i tancu pre bohoslužobné úkony. Svoje dcéry si matky vychovávali samy doma, učili ich domácim prácam, ako to prízvukuje kniha Prísloví (Prísl 31, 10-31). Synov učili otcovia orať, chovať dobytok, poľovať, učili ich hrnčiarstvu, tkáčstvu, farbiarstvu a iným remeslám. Zvlášť u farizejov bolo silnou a starou tradíciou, že bolo povinnosťou otca vyučiť syna okrem Božieho zákona aj v nejakom remesle (napr. Ježiš Kristus, svätý Pavol). Vo Svätom Písme máme osobitú zmienku o prorockých školách. Boli to školy internátneho typu. Po návrate Židov z babylonského zajatia (Babylónska a perzská nadvláda r. 586 – 323 pred Kr.) vznikajú samostatné školy pre vzdelávanie rabínov, znalcov Písma.