Dejiny pedagogiky

Question 1

Aká je úloha pedagogiky ? čím sa zaoberá ?

Answer 1

úloha – načrtávajú obraz dejinného vývoja pedagogických oblastí, slúži na pochopenie azvládnutie súčasného pedagogického života
zaoberaja sa vývojom teórie apraxe výchovy, vzdelania avyučovania od najstarších dôb až po súčasnosť.
výchova je historickým fenoménom, vrastená do historického diania
prepojená s kultúrou, kultúrnym životom

Question 2

Aký je predmet pedagogiky ?

Answer 2

predmet – skúmanie vývinu pedagogických teórií avýchovnovzdelávacej praxe vrozličných etapách ľudských dejín; zisťovanie toho, aké pedagogické skúsenosti avedomosti získalo ľudstvo počas svojho historického vývinu;štúdium

Question 3

Dejiny Pedagogiky vsystéme pedagogických vied ?

Answer 3

dopĺňajú tieto disciplíny: 
dejiny učiteľstva, 
dejiny učiteľského vzdelávania, 
dejiny detských amládežníckych hnutí, organizácií aspolkov, 
dejiny cirkvi, 
školské múzejníctvo aarchivníctvo
pramene 
DP: archívne materiály, staršie literárne pamiatky, publikované dokumenty, zákony, smernice školskej správy, učebnice aučebné pomôcky, učebné osnovy, spisy významných pedagógov, učiteľská apedagogická tlač

Question 4

Aké sú funkcie dejín pedagogiky ?

Answer 4

teoretická
prognostická
propedeutická

Question 5

Ako sa rozdeluje padagogika a aký má systém ?

Answer 5

pedagogika predkresťanskej doby
pedagogika kresťanskej doby
I. Kresťanský starovek (do 6. stor.)
II. Kresťanský stredovek – skorý, neskorý
III. Kresťanský novovek
pedagogika pod vplyvom renesancie areformácie
pedagogika vobdobí realizmu apietizmu
pedagogika vosvieteneckom období
pedagogika v19. stor.
pedagogika v20. stor.

Question 6

PREHISTÓRIA - Pravek

Kedy vzniklo písmo ? 3 100

Answer 6

6 000 000 pred Kr. prví hominidi v Afrike
1 500 000 pred Kr. prvý Homo erectus
500 000 sa učí používať oheň
100 000 prví Homo sapiens – opracúvanie pazúrika
40 000 prví Homo sapiens sapiens (Európa a Ázia)
20 000 prvé nástenné maľby
35 000 počet ľudí na svete 4. milióny
8 000 začiatok neolitu (mladšia kamenná doba) = začal sa tzv. Neolitickou revolúciou - človek prírodu donútil, aby mu poskytla potrebné statky pre život: prestal byť koristníkom, základné prostriedky obživy začal kryť cieľavedomým pestovaním obilnín a chovom domáceho dobytka. Toto obdobie nahrádza paleolit (staršia kamenná doba – človek používa nástroje)
5 500 prvé výrobky z medi
3 100 vznik písma!
Vznikom spoločnosti vprocese práce, vznikla výchova, ktorá sa bez prestania vyvíjala. Menila svoj smer, obsah, metódy iorganizáciu.

Question 7

Výchova v prvotnej spoločnosti Periodizácia výchovy podľa Moragovej – Engelsovej
Najnižší stupeň výchovy- ranné obdobie „divošstvo“
Druhé obdobie vo výchove – „barbarstvo“

Answer 7

Divošstvo od mladého paleolitu po neolit 40 000 - 8 000 pred Kr.
prevláda matriarchát – zázrak života zručnost pri love
výroba nástrojov ovládnutie ohňa kt. je posvätný, nepochopiteľný. človek si prisvojuje hotové prírodné produkty. Osvojovanie poznatkov a skúseností sa deje napodobňovaním, neuvedomele
výchova mala tri konkrétne ciele:
Individuálny uschopniť jednotlivca kpraktickému životu
Sociálny poznať povinnosti dospelýchnájsť svoje miesto
Náboženský – prehĺbiť svoj vzťah kvyšším silám, kt. síce nechápal, ale hľadal ich pôvod azískať ich priazeň
pridržiava sa svojich zvykov a obyčajov, nepozná minulosť a nestará sa o budúcnosť, neschopnosť chápať abstraktné pojmy

Question 8

Druhé obdobie vo výchove – „barbarstvo“

(od obdobia neolitu po bronzovú dobu: 8 000 – okolo 3000)

Answer 8

usadlejši spôsob života stavá 1 miestom výchovy rodina
prevláda patriarchát otec je prostredníkom medzi rodovým kmeňom a rodinou
vznik miest : Jericho a Catal Hüyük (dnešné Turecko) r. 6 500 pred Kr. nepresnosť a primitívnosť predstáv
nová skupina v klane je kňaz, šaman prírodné nabož.
vznikajú politické celky, začína cieľavedomá výchova smeruje ku potrebám spoločnosti so zmenou spôsobu života od zberačstva ku roľníctvu vzniká potreba ďalších území vojenské výboje, vznik prvých kultúr
obrat nastáva vznikom písma

Question 9

VZNIK PÍSMA Pre utváranie sa ľudskej spoločnosti najvýznamnejšia udalosť

Answer 9

Egyptské hieroglyfy z gr. hiera glyfé - posvätný znak symbol od 3000 r. pred Kr. n Systém písma je komplikovaný, použ. cez 700 znakov. Na zač. každý predmet bol znázornený vlastným obr. - piktogram. písmo sa vyvíjalo, piktogramy začali reprezentovať slova a hlásky. Skupiny hlások, nazývané fonogramy, boli použ. k tvorbe nových slov. Výsledkom boli 2 nové druhy písma hieratické (kňazské) a démotické (ľudové). Hieroglyfy sa písali zľava doprava, sprava doľava alebo zhora dole. Hieroglyfy boli rozlúštené až v roku 1822 na základe Rossetskej dosky. Bola objavená v r. 1799 na kt. boli nápisy v gréčtine, v staršom type a mladšom type hieroglyfov. Tieto nápisy rozlúštil Jean – François Champollion.

Question 10

Vymenijte typy písma ?

Answer 10

Hieroglyfové písmo, hieroglyfy 1822
Klínové písmo asi od 2700, 3200 r. pred. Kr. ide o spôsob zápisu 1 použ. Sumeri sú to odtlačky hrotov písacích nástrojov robili to kňazi k vytvorenie znakov - ideogramov stratil význam predstavujúce jednotlivé zvuky, tzv. fonogramy.

Fenická abeceda 1100 pred Kr. zvrat vo vývoji písma
urobili Féničania, kt. ako 1 použ. znaky pre vyjadrenie hlásky.Znamena to menší počet znakov. Z fenickej abecedy bola neskôr odvodená hebrejská abeceda, arabská abeceda, grécka alfabeta, latinka a cyrilika

Question 11

výchovných systémov starých národov Čína
V ktorom r. bolo výnajdené čin. písmo ? 1 500
Datujte Konfuciov život ? 551 - 479
Kto bol Konfucius ?

Answer 11

Konfucius prichádza so svojím učením:
dáva výchove nábožensko – etický charakter
je prvým súkromným učiteľom, ktorý vidí vo výučbe nástroj ku riešeniu spoločenských problémov

Question 12

Aká je výchova v Indii ?

Answer 12

Výchova vIndii
nábožensko – sociálny (kastový) charakter
zoznamuje mládež správami apovinnosťami jednotlivých stavov (kást)

Kasta čistých: brahmani – kňazi; vajsiovia – pastieri, roľníci; kšatriovia – vojaci, šľachta
Kasta nečistých: čukrovia – robotníci; pariovia – odsúdení na ťažké roboty
Kasta čukrov, páriov aženy boli vylúčení zo vzdelávania
Bajaderky – verejné tanečnice – tvorili výnimku, boli vzdelávané.

Autorita vychovávateľov, učiteľov sa chráni sankciami až do „ budúcich životov“.
Základom celého vyučovania je memorizácia posvätných Kníh – Véd, ktorých osvojenie si vyžiadalo až 48 rokov štúdia.
Výchova je v kňazských rukách
Cieľ: osvojiť si čítanie, písanie, počty
Elementárne školy: vyučovanie prebieha v prírode, žiaci sa navzájom skúšajú i učia
Budha /560-477/ - reformátor brahmanizmu, hlásal rovnosť ľudí, žiadal prísnejšiu výchovu.
Indická výchova vychováva pre odriekanie, vnútorný život, záhrobie

Question 13

SUMERI V ktorom roku ?
Kto stal na čele mestského štátu ? KNAZ
Kto ziskal Najväčšiu moc ? velitelia kt. dobyjali uzemia
Kde vznikli prvé mest. štáty ? blízko riek Eufart a Tigris

Answer 13

Summeri: (Irak, 3000 r. pred Kr.)
Hlavným centrom Sumerskej kultúry bolo mesto Uruk. Spája sa s ním jedna z najstarších epických skladieb na svete - Epos o Gilgamešovi.

Question 14

Akkadská ríša a Babylon
čo vynašli babylónski matematici ? systém počítania na čísle 60 (počet minút /hod. a stupňov v kruhu – 6 x 60)
Koho vychovaváli sumerskobabylónski kňazi ? teol. dorast, ale pestovali aj vedu a rozvoj vedomostí

čo rozvinuli babylónski učenci ? ranné vedy, astrológiu

Answer 14

Semitský kráľ Sargon I. si podmanil územie Sumeru a založil Akkadskú ríšu asi 2300 pred Kr. Išlo o prvú rozľahlú ríšu v tejto oblasti, ktorá bola relatívne zjednotená a vystriedala jednotlivé mestské štáty.

Babylónia: je pomenovanie dvoch významných starovekých ríši: starobabylonskej a novobabylonskej.
centrom - mesto Babylon na Eufrate

Question 15

Aký bol cieľ výchovy v Asyrskej ríši ?

Answer 15

Asýria
Starobabylonská ríša (1900 – 1600 pred Kr.) sa vyvíjala na juhu Mezopotámie. V severnej časti však silnela Asýrska ríša (v tom období centrum Assur) ktorá nakoniec babylonskú premohla, ale čerpala z kultúrneho dedičstva Babylonskej ríše.

Výchova
- cieľom výchovy bolo dobre pripraviť pre praktický život
- najväčšia právomoc bola zverená otcovi. Jeho povinnosťou bolo postarať sa ovýchovu detí aich vzdelanie.
vyššia výchova sa obmedzuje len na kňazov, kráľovských synov aúradníkov. (O výchove ostatných nemožno nič dokázať).
nositeľmi vzdelanosti boli mágovia
Aššurbanipalova knižnica, Ninive kráľa Aššurbanipala
Zachovala sa aj učebnica kráľa Aššurbanipala, kt. podáva zoznam drev. náradia, predmetov, nástrojov a ich využitie.

Question 16

Perzská výchova V kt. rukách bolo školstvo ? v štáte
Vymenujte 5 etáp ako bola výchova rozdelená ?
Aký je cieľ výchovy ?

Answer 16

Výchova rozdelená na 5 etáp:

1. vrodine do 5 r. matka, hanblivosť/, do 7 r. otec
2. verejné ústavy od 7. do 15r. hromadná výchova. Učiteľmi boli muži starší ako 50 rokov. Chovanci bývali spolu, prísna disciplína.
3. vštáte od 15. 25. r. patrili mladý len štátu, bojovník
4. služba štátu medzi 25. 50. r., plnoprávny občanom
5. učiteľská služba po 50. r. bol oslobodený od vojenskej služby. Jedinou povinnosťou bolo „ Dávať príklad mladším“.

Cieľ výchovy – vychovať dobrých občanov, preto sa vychovávajú kspravodlivosti, pravdovravnosti, sebaovládaniu. Cvičia sa vjazde na koni, zaobchádzaní so zbraňou. Čítanie apísanie je zanedbávané. Učili sa modlitby atexty posvätných kníh /Zend-Avesta/.
Peržania: znamenali koniec obdobia starovekej Mezopotámie. Od r. 700 pred Kr. sa usadili v dnešnom Iráne. Keď sa vymanili spod nadvlády Médov, zmocnili sa susedných krajín a vytvorili obrovskú ríšu, ktorá si podrobila Malú Áziu, Mezopotámiu a Egypt.

Question 17

Egyptské naboženstvo a spoloč. znaky
Aká bola výchova v Egypte a aký bol cieľ výchovy ?
Vymenujte tri kasty ?

Answer 17

náboženstvo vymedzovalo vzťahy a normy správania v starovekej spoločnosti
jeho základom boli polyteistické predstavy, ktoré sa výrazne líšili oblasť od oblasti, takže nikdy nevytvorili jeden panteón božstiev, napriek tomu staroegyptské náboženstvo zdieľalo niektoré spoločné znaky: vieru v posmrtný život a kult mŕtvych a vieru v božský pôvod egyptských vládcov

Výchova bola založená na:
vlastníctve
náboženstve
praktických akultúrnych potrebách starého Egypta

Existovali tri kasty od seba presne oddelené:
- kňazstvo – vojaci – robotníci
každá kasta mala dokonca vlastné písmo.
cieľom výchovy bolo vychovávať štátu až otrocky oddaných občanov, pre ktorých bol faraón božstvom
výchova bola výlučne vrukách kňazov
na rozdiel od iných národov Egypťanky mali možnosť vzdelania

Palica bola častým výchovným prostriedkom: Staré egyptské príslovie: „dieťa ma uši na chrbte“.

Question 18

Staroegyptská literatúra

Answer 18

Termínom literatúra starovekého Egypta označuje súbor literárnych pamiatok, ktoré vznikli počas dynastického obdobia starovekého Egypta:
O stroskotancovi na tajuplnom ostrove
Príbeh o dvoch bratoch
Rozhovor muža s vlastnou dušou

Question 19

Výchova v starovekom Grécku (600 – 338 pr. Kr.)

Answer 19

Ustálenie sťahovania gréckych kmeňov prichádza okolo r. 1000 pred Kr.
Ne vytvorili jednotný jednoliaty národný celok, ale jednotlivé kmene vytvorili menšie štáty, aj mestské, nazývané poleis - vynikli najmä dve obce: Sparta aAtény
Duchovná vyspelosť Grékov bola na takej kultúrnej úrovni, že aj vo výchove určovala smer.

Grécka výchova bola vybudovaná na základe:
náboženskom
sociálnom
politickom

Vytvorila tri typy výchovy:
Dórsko - Spartská výchova
Atticko – Aténska výchova
Starorímska výchova
zktorých po úplnom splynutí gréckej arímskej kultúry víťazí attická ako tzv. helenistická /grécko – rímska/ výchova.

Spoločným cieľom gréckej výchovy bolo harmonické rozvitie celej ľudskej osobnosti. Nebolo to odborné vzdelanie, ale všeobecné atýmito charakteristickými znakmi:
naturalizmus – cieľ človeka len na zemi
racionalizmus – rozumkovanie ozáhadách apríčinách bytia
estetizmus – umelecký duch
individualizmus – výchova len slobodných občanov (chlapci chodili do škôl, ženy sa učili od matiek), otroci vylúčení

Periodizácia gréckej výchovy a pedagogiky:
Obdobie heroickej výchovy - pred Periklom (asi 5. stor. pred Kr.)
Výchovný systém vSparte aAténach - obdobie Perikla (443-429 pred Kr.)
Výchova v helénskom období - po Periklovi (400-300 r. pred Kr.), trvá až do splynutia gréckej arímskej kultúry.

Question 20

Obdobie heroickej výchovy (obdobie pred Periklom)

Answer 20

Gréci nepriniesli so sebou vzdelanie vysokej úrovne, ale ako národ k nemu dospeli.
- Ľudová náboženská viera dávala odpoveď na základné otázky bytia aživotného názoru.

• Na náboženské poznanie nadväzovala mravná výchova, ktorú sformulovali siedmi mudrci Thales, Bias, Pittakos, Solón zAtén, Kleobulos, Mysen, Periandros, do hlavných mravných zásad pre všetky životné situácie aokolnosti:
  Poznaj sám seba.
  Drž sa pravdy.
  Konaj spravodlivo.
  Ovládaj hnev.
  Čo vidíš zlé ublížneho, nerob ani ty sám.
  Všetko smierou.

Question 21

Obdobie heroickej výchovy (obdobie pred Periklom)

Answer 21

Výchova:

spočívala na rodine, vtomto období ešte niet verejných škôl

sústredená predovšetkým na mužskú mládež - osvojovali si mytológiu, históriu, báje, filozofiu, praktické napodobňovanie životných situácií

výnimka: veľká grécka poetka Sapfo (prelom 7. – 6. stor. pred Kr.), mala vMytiléne „akúsi“ školu /museion/ pre dievčatá popredných rodín, kde sa vyučovala hudba, spev atanec
písala milostné a svadobné elégie a hymny
jej tvorba však bola často zakázaná a zničená
pravdepodobne nebola inej orientácie, o čom svedčí jej manželstvo a materstvo

Question 22

Výchova v Sparte Dórsko-spartská výchova

Answer 22

Najvyšším cieľom – prospech štátu.
Mládež si musí od samého začiatku uvedomovať acítiť, že je súčasťou štátneho avojenského celku.
Jednotlivec patrí štátu, ktorému záleží na tom, aby zneho vyrástol statočný vojak, verný aschopný „obranca vlasti“.
Preto sa vsparťanskej výchove zdôrazňuje telesný výcvik, otužovanie, vojenská disciplína asebaovládanie.
Je zanedbávané štúdium aumenie, prízvukuje sa však mravná výchova.

Organizácia výchovy:
do 7. r. najprv vrodine, potom výchovu ma štát vojaci
od 7. 18. r. sú vychovávaní vštátnom výchov. ústave, kde spia, stravujú sa, lovia, tancú , obradov. Väčšinu dňa boli zamestnaní vojensko – gymnastickými cvičeniami
od 18. – 20. – výcvik v efébiách
od 20. 30. r. povinnosť slúžiť štátu, až potom si zakladajú rodiny asú plnoprávnymi občanmi štátu.

Ženy - vSparte výnimočné postavenie, výchova smerovala khlavnému životnému cieľu byť manželkou amatkou hrdinov.
Nedostatky sparťanskej výchovy:
na úkor ducha sa pestuje telo
ignorovaná individualita človeka
rodina, práca, ľudskosť, súcit – nedocenené

Question 23

LYKURGOS
Výchova v Sparte Dórsko-spartská výchova

Answer 23

hlavným teoretikom sparťanskej výchovy (okolo roku 800 pred Kr.)
ako prvý zdôrazňoval nadradenosť štátu nad jednotlivcom (táto myšlienka sa potom rozvíja vcelej sparťanskej výchove)
priorizoval mravnú výchovu pred vzdelaním, akeďže mravnosť vštepuje náboženstvo, preto má byť človek nábožný, aby samotné náboženstvo formovalo život človeka od kolísky po hrob, umenie avzdelanie má tomu napomáhať.
hodnota človeka nespočíva len vúžitku pre štát, ale aj vtom, že môže uctyevať bohov

Question 24

Výchova v Aténach Atticko-aténska výchova

Answer 24

Cieľ výchovy v Aténach
vyjadruje pojem kalokagatia – harmonická výchova smerujúca k telesnej a duševnej kráse, čo sa dosiahlo mravnou, rozumovou a estetickou výchovou.
vylúčená bola pracovná výchova, lebo fyzická práca patrila len otrokom
chlapci navštevovali školy pod vedením vzdelaného otroka menovaného ako paidagogos (pedagóg: pais = chlapec, agó = vediem), vychovávali ich, ale nevyučovali.
Pre chlapcov nebola povinná školská dochádzka, ale bolo vecou cti obce, aby jej občania mužského pohlavia boli aspoň elementárne vzdelaní.
základnou učebnicou – Homér (Iliada a Odysea)
ženy – boli zvychovy vylúčené (v Aténach nemali dievčatá výchovné ústavy ako Sapfó na ostrove Lesbos, ani možnosť verejného športovania ako ženy vSparte). Boli iba skromne vychované vhudbe, tanci, čítaní apočítaní.

Question 25

Výchova v Aténach Atticko-aténska výchova SOLÓN

Answer 25

Výchova v súkromných rukách. Úloha štátu bola len dozorná, aby sa zachovali všeobecne platné normy.
Organizácia výchovy:
chlapec bol vychovávaný vrodine do 7. r. Už pri narodení oživote dieťaťa rozhoduje otec.
od 7. r. do 18. r. deti navštevovali súkromné školy:
1. didaskalie (literárne školy) vnich vyučovali „gramatici“.
2. múzické školy – hra hudobný nástroj, spev atanec steoretickým výkladom orytme aharmónii.
Mladý Aténčan chodil súčasne do štátnej školy:
1. palaistry (palestra – zápasnícka škola), ktorá sa starala otelesnú výchovu sideálom obratného akrásneho tela (zápasy, telocvik, plávanie);
2. gymnázia (asi v16 r. končila elementárna výchova amládenec vstupuje do gymnázia), ktoré dovršujú múzické umenie amladí muži smú navštevovať divadlo azúčastňovať sa verejných dišpút.
v18. r. sa mládenec stáva efébom (Efébie boli vojenskými školami). Vprvom roku nasledoval vojenský výcvik avdruhom chlapci slúžili ako vojenská pohraničná služba.
VAténach sa plnoprávnymi občanmi stávali 20 r. mládenci. Tí mohli uvažovať aj ovyššom vzdelaní, ktoré sa získavalo na filozofických školách (neskôr sa pripájali ku gymnáziám).

Nedostatky Aténskej výchovy:
nedocenené postavenie žien
neúcta k novorodencom
krutosť v zaobchádzaní so zajatcami a otrokmi
vychovávaná len aristokracia
pekné je priorizované nad dobré

Question 26

Základy pedagogiky v starom Grécku PERIKLES a Sofisti

Answer 26

Perikles bol na čele Atén vr. 443 – 420 pred Kr.
za jeho vlády sa Atény stali duchovným apolitickým centrom, ktoré vyžadovalo potrebu vyššieho vzdelania
Demokratická ústava spôsobovala stále vzrastajúci význam rečníctva, poznanie práva, politickej a diplomatickej praxe.

Sofisti - „milovníci múdrosti“
putovali od mesta k mestu a za plat vyučovali
zaslužili sa o všestranné vzdelanie, využitie vedomostí v praxi
zakladatelia vyššieho všeobecného vzdelania
Požadovali úplné vzdelanie ako občiansku cnosť, ktoré malo byť poskytnuté pomocou štyroch predmetov:
gramatika–poznanie reči a jej stavby;
dialektika–nácvik používania slov, ako prejav areplika;
rétorika–umenie prejavu, presvedčivo niečo dokázať apresadiť;
občianska nauka–poznatky z najdôležitejších oblastí, ku ktorým patrila aritmetika, geometria, astronómia ahudba.
Učili sedem disciplín, ktorým sa už v helénsko-rímskom období hovorilo sedem slobodných umení:
trivium – základné: gramatika, dialektika, rétorika
quadrivium – materiálne: aritmetika, geometria, astronómia ahudba

Vyučovanie siedmych umení pretrvalo až do neskorého stredoveku, stalo sa prípravným kurzom na stredovekých univerzitách. Obdobie sofistiky je prechodným ku výchovným názorom vrcholnej gréckej antickej filozofie.

Question 27

Grécki pedagógovia a teoretyci výchovy

Answer 27

Anaxagoras dal vedecký základ gréckej výchove. Mal veľký vplyv na vývoj vAténach.

Pytagoras (580 – 500 pred Kr.) „pôvodca“ prvej najstaršej gréckej školy – vo forme akéhosi klubu, pytagorejského spolku.
Cieľom bola mravná výchova, osvojovanie čností, vedecké štúdium.
Základom Pytagorovej náuky bolo číslo. „Číslo je podstatou všetkého“. Kladie dôraz na matematiku – bystrý rozum.
Výchovné prostriedky: zvyk, každodenné zamestnanie, náboženské poučovanie.

Xenofón (444-354 pred Kr.) bol Sokratovým žiakom, obdivoval starú grécku telesnú výchovu. Keď hovorí ovýchove, má na mysli vždy len výchovu chlapcov, poprípade mužov – vojakov. Ale nájdeme uneho náznaky, aká bola výchova dievčat, ak sa onej dá hovoriť. Zaoberal sa výchovou predovšetkým vládcu avojaka – teda spájal vo výchove prvky aristokratické, životný štýl sparťanský, vplyvy perzskej výchovy, avýchovy hospodára ispisovateľa.
Diela:
Oikonomika – muž vychováva svoju ženu
Kynegetika – vyzdvihuje poľovačku, ktorá je školou miernosti.
Kyropedia – prvý výchovný román. Podáva učebný plán vojenskej výchovy.

Isokrates (436 – 338 pred Kr.) zapísal sa trvalo do dejín výchovy založením vysokej rečníckej školy vAténach vr. 393 pred Kr.

Question 28

Paideia

Answer 28

Historicky boli termíny výchova avzdelanie prvýkrát uchopené gréckym paideia
Termín paideia sa nenachádza u Homéra, objavuje sa až v 5. stor. pred Kr. Spočiatku označoval výchovu detí, no neskôr sa vzťahuje k „životnej filozofii“. Môžeme ho preložiť ako výchova, vzdelávanie, civilizácia, kultúra, tradícia, literatúra, no pre správne pochopenie významu. Patrí kzákladným duchovným kategóriám Grécka. Toto uchopenie nevyhnutne predpokladá zrod gréckej filozofie, bez ktorej by paideia nemohla byť uchopená.
Tento termín je súčasťou filozofie. Avšak nepatrí len jedinému filozofovi
Paideia - samotný termín sa nedá preložiť, ale len vyložiť. Paideia je formou starostlivosti o dušu, základnou formou výchovnej činnosti, ktorej cieľom je prebudiť amobilizovať duševné sily tak, aby rozvíjali bytie vzmysle byť človekom.
Vyjadruje vnútorný pohyb včloveku, vnútorný pohyb duše.
Je vytrhnutím zo všedného dňa apriestor vktorom sa uskutočňuje sa nazýva scholé (Scholé: významovo ide oprázdno, prázdniny, voľný čas auvoľnenie od práce.

Question 29

SOKRATES (469-399 pred Kr.)

Answer 29

veľký vychovávateľ a1 znajväčších mysliteľov vdejinách duchovného vývoja ľudského spoločenstva
Základy výchovy avzdelania dostal od sofistov, stal sa však ich odporcom (na rozdiel od sofistov. nebral peniaze za vyučovanie).
Vyučoval na námesti, tržnice, ulice, gymnázia.
Je zakladateľom indukčného aanalytického postupu aheuristickej (návod na poznanie nových právd) formy vyučovania. Pre Sokrata znamenalo: Poznať dobro = urobiť človeka dobrým.Hlásal dobro a cnostný život (spravodlivosť, statočnosť, zbožnosť a umiernenosť)
Rozumová výchova má byť v službe morálky
Používal metódu:
pozitívnu – pomáhal indukciou nájsť pravdivé závery (d. V tomto zmysle považuje Aristoteles Sokrata za tvorcu definície/negatívnu – nechal sa poučovať inými, vzapätí im dokázal ich vlastnú nevedomosť, nezachovali sa žiadne spisy poznáme jeho názory aprax zPlatónových spisov že aj vsúčasnosti má svoje miesto vsúčasných didaktických systémoch. Ide ometódu maieutickú – tzn. pôrodnú. (Sokrates bol synom pôrodnej babice atáto jej činnosť ho inšpirovala pri výchove mládeže. Umožnuje zrodiť myšlienku u druhého Využíva k tomu dialóg a rozhovor.)

Question 30

ARISTOTELES (384 – 322 pr. Kr.) dielo : politika, o duši

Answer 30

Patrí medzi najvýznamnejších filozofov a pedagógov v Antike.
Spisy: Nikomachova etika, Politika, O duši
uznával 3 zložky výchovy: telesnú, mravnú, rozumovú
Zmysel štátu: rozvoj osobnosti a životu jednotlivca
Výchovu pokladá za jednu zprvých starostí zákonodarcu. Trvá na verejnom vyučovaní.
Navrhol školský systém pozostávajúci z 3 sedemročných stupňov

Question 31

Pláton

Answer 31

prednáša v Akademických sadoch zalozil akademiu rozdeluje svet dualistický - idealný svet, na praktický život

Question 32

Výchova v helénskom období

Answer 32

4. stor. – dochádza k zjednoteniu Grécka pod vedením Filipa Macedónskeho. Vzniká tak spoločné helénske Grécko.
   Grécka kultúra preniká do okolitých teritórií a spolu s premiešaním ich kultúry vytvorila helénsku kozmopolitnú kultúru.
   Vzniká veľa filozofických škôl a kultúrnych inštitúcií, vysokoškolské a vedecké centrá v Aténach, v Antióchii, Pergamone, v Alexandrii.
   Školy – prostriedkom šírenia kultúry: vo všetkých provinciách: základné (elementárne) i stredné školy podľa aténskeho vzoru.
   Boli v každom meste a väčšej obci, vydržiaval ich štát.

Question 33

Výchova v starovekom Ríme

Answer 33

Rím - založený r. 753 pred Kr., bol republikou, vktorej rozhodovali patricijovia – privilegovaná vládnuca vrstva. Obyčajní ľudia sa označovali ako plebejci.
Právnym základom republiky bol právny kódex (Zákon dvanástich tabúľ)

Rozdelenie Rímskej výchovy

1. starorímska (do pol. 3. stor.)
2. obdobie prenikania gréckej kultúry
3. obdobie cisárstva
4. obdobie úpadku cisárstva

Question 34

MARCUS CATO st. (234-149 pred Kr.)
Starorímska výchova

Answer 34

Dielo:
Praecepta ad filium
encyklopédia vied
nezachovala sa, poznáme ju len zliteratúry
Odsudzuje grécku výchovu aprízvukuje realizmus.

Question 35

2. Obdobie prenikania gréckej kultúry

Answer 35

Obdobie prenikania gréckej kultúry sa uskutočňuje od druhej pol. 3. stor. pred Kr.
Súvisí sprenášaním gréckej kultúry do Ríma cez otrokov aučencov.
Grécko je podmanené Rímskou ríšou, ale čo sa týka kultúry, grécka kultúra si podmaňuje ríšu rímsku.
Popri starších súkromných a verejných školách vznikajú aj vyššie školy gramatické arečnícke.

Pedagógovia:
Marcus Tulius Cicero (106-43 pred Kr.)
bol vynikajúcim rečníkom, štátnikom, filozofom apedagógom – nakoľko hranice medzi rečníctvom avychovávateľstvom nie sú ostré.
uskutočnil syntézu gréckeho arímskeho myslenia abol označovaný ako „otec vlasti“.
kritika demokratického zriadenia – odrazilo sa to vo výchove
dielo: De oratore – ako pripraviť aristokratickú mládež na život
poukazuje na individuálne osobitosti dieťaťa a prostredie, v ktorom vyrastá
odporúča používať mierne výchovné tresty

Marcus Terentius Varro (115-25 pred Kr.) bol polyhistorom gréckej vzdelanosti.
Pre pedagogiku sú najdôležitejšie tieto spisy: „Disciplinarum libri IX.“, vktorom sa pokúša zhrnúť všetko grécke poznanie (gramatika, dialektika, rétorika, geometria, aritmetika, astronómia, hudba, medicína, architektúra) a „Catus de liberis educandis“ v ktorom obhajuje staré rímske výchovné zásady. Je to prvý vychovávateľský latinský spis.

Question 36

Rímska výchova vobdobí cisárstva

Answer 36

Vdanom období sa predošlý školský systém zachoval (elementárne, gramatické, rétorické školy).
Zmenili sa však ciele aobsah vzdelávania.
Niektorí patrioti vRíme začali zakladať latinské školy.
Rímska rodina sa rozpadá. Tento stav apotreba väčšieho počtu úradníkov, nakoľko sa ríša stále rozširovala spôsobilo poštátnenie škôl aučiteľov.
Novosť spočívala v:
1.zakladaní aj odborných škôl (ako základ budúcich univerzít) ako napr. právnické, lekárske, inžinierske avojenské.
2. začína sa rozmach knižníc, zktorých dominovala Alexandrijská.
Začína sa platiť profesorstvo, starostlivosť o opustené deti a siroty, penzia učiteľov, 1. školský poriadok.

Question 37

Pedagogickými spisovateľmi rímska výchova v období cisárstva

Answer 37

Marcus Fabius Quintiianus (38-98 po Kr.)
prvým verejným astále plateným profesorom rétoriky
jeho myšlienky ovýchove sú obsiahnuté vdiele „Institutio oratoria“ orečníckom umení (ide o12 zväzkové dielo, ktoré vprvých 2 zväzkoch hovorí ovýchove). Vňom sformuloval svoje výchovné zásady (ktoré sa týkajú primárne rečníka, avšak sú užitočné aj pre človeka všeobecne vzdelaného)
Cieľom výchovy podľa Quintiliána mal byť cnostný človek.
Bol zástancom školskej výchovy naproti domácej výchove, nakoľko si vškole žiak zvyká na sociálne prostredie ana spoločenský takt.
Zdôrazňoval individualitu žiaka apožadoval od učiteľa náročnosť, najmä metodický postup vo vyučovaní.
Učenie má byt hravé, nie násilné aúplne zavrhuje telesné tresty.

Lucius Aeneus Seneca ml.
(r. 4 pred Kr. – 65 po Kr.)
bol stoikom azároveň humanistom (v zmysle presadzovania rovnosti medzi slobodnými občanmi aotrokmi)
je autorom dialógov (aj keď to boli po väčšine monológy) asvoje pedagogické názory zhrnul do Listov Luciovi (Epistulae morales ad Lucilium).
Nebojácne napomína v čase mravnej spustnutosti.
Usiloval sa oto, aby sa ľudia stali lepšími aaby sa učili sami používaním vlastného rozumu a cvičením vôle.
Požaduje prakticky zameranú výchovu.
Formuluje zásady do hesiel.

Question 38

PLUTARCHOS
Rímska výchova v období cisárstva

Answer 38

Plutarchos (45-50 – 120-123 po Kr.)
jeho význam pre pedagogiku nespočíva len vjeho diele „O výchove detí“, ale vjeho celoživotnom prínose pre náučno-výchovnú literárnu aškolskú činnosť.
Jeho ďalším dielom boli „Životopisy“ vktorých neopisuje len historické udalosti, ale predovšetkým ukazuje svoj pedagogický prostriedok, ktorým sa stala metóda príkladu, avšak príkladu nie vymysleného ale autentického.
Vľudskej prirodzenosti sú dve najvýznamnejšie veci ato rozum areč. Veril vreálnu pretvárajúcu silu výchovy, často až fatalistickú.

Question 39

4. Obdobie úpadku rímskeho cisárstva

Answer 39

Príčiny dekadencie rímskeho impéria boli rozmanité:
despotický monarchizmus – nakoľko bolo treba veľké vojsko na udržanie impéria – boli vysoké dane
veľký kontrast – na jednej strane veľká chudoba, na druhej strane veľké bohatstvo
sťahovanie zvidieka do miest – dôsledok sociálnych problémov
všeobecný mravný úpadok

Vroku 212 cisár Caracalla umožnil každému získať rímske občianstvo. Zdá sa, že školstvo je vrozkvete. Školy boli roztrúsené po celej ríši, učitelia platení aj sprivilégiami. Väčšina cisárov, či pohanských alebo aj kresťanských, boli mecenášmi, ochrancami školstva. Bolo to však iba zdanie.
Školstvo bolo vrozklade. Výchova čisto formálna. Gymnastika ahudba sa zanedbávali. Pestovala sa prázdna rétorika, vzdelávanie avýchova boli zamerané len na efekt.

Celkové zhodnotenie starovekej pohanskej výchovy: pohanský starovek sa vypracoval na vysoký stupeň. Celá kultúra vytvorila mnohé vynikajúce diela, ku ktorým sa svojim spôsobom vraciame dodnes, hoci priznávame, že civilizácia staroveku svojimi schopnosťami nebola schopná vystihnúť pravý cieľ človeka. Vyjadruje to predovšetkým spoločenské usporiadanie – nebola uznaná rovnosť všetkých ľudí. Väčšina existovala pozbavená všetkých práv, žila votroctve. Až príchodom kresťanstva začína totálna zmena vchápaní človeka ateda aj riešenie postavenia človeka v novo-usporiadanom štátnom spoločenstve.

Question 40

Židovská výchova

Answer 40

Pre výchovu je podstatný fakt Exodu azmluvy na Sinaji. Prorok Mojžiš (žil v 13. stor. pred Kr.) vyviedol Izrael zEgypta ana Sinaji dostal od Jahveho Desatoro božích prikázaní (dekameron).
Na základe neho sa deti vychovávali v bázni Božej, ktorá je základom múdrosti a poslušnosti.
Vhebrejskej výchove nie je najvyššou výchovnou autoritou štát, ani kňazstvo, ale sám Boh. On je zvrchovaný Pán aVládca. Vtomto zmysle je aj židovská ústava teokratická.

Celá pedagogická múdrosť Židov je vyjadrená slovami Písma: „Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom, apoznať Najsvätejšieho je rozumnosť.“ (Prísl 9, 10)
Spočiatku sa celá výchova realizovala vrodine. Otec rodiny bol kňazom domu, odmeňoval itrestal autoritou Boha.
Disciplína bola prísna apoužívali sa telesné tresty. VBiblii sa dokonca odporúčajú ako bohabojné prostriedky výchovy. „Kto ľutuje svoj prút, ten nemá svojho syna rád, kto ho však miluje, ten priúča ho na trestanie zavčasu…“ (Prísl. 13, 24).
Cieľom hebrejskej výchovy je vychovať dieťa ako poslušného averného služobníka Jahveho, ktoré by verne žilo podľa Božích zákonov. Židovské deti sa naspamäť učili Boží zákon adejiny svojich predkov. Nikde, vžiadnom národe a kultúre nenájdeme taký dôraz na dejiny, ako práve uŽidov. Učili sa spevu i tancu pre bohoslužobné úkony.
Svoje dcéry si matky vychovávali samy doma, učili ich domácim prácam, ako to prízvukuje kniha Prísloví (Prísl 31, 10-31).
Synov učili otcovia orať, chovať dobytok, poľovať, učili ich hrnčiarstvu, tkáčstvu, farbiarstvu ainým remeslám.
Zvlášť ufarizejov bolo silnou astarou tradíciou, že bolo povinnosťou otca vyučiť syna okrem Božieho zákona aj vnejakom remesle (napr. Ježiš Kristus, svätý Pavol).

Vo Svätom Písme máme osobitú zmienku oprorockých školách. Boli to školy internátneho typu.
Po návrate Židov zbabylonského zajatia (Babylónska a perzská nadvláda r. 586 – 323 pred Kr.) vznikajú samostatné školy pre vzdelávanie rabínov, znalcov Písma.