Kresťanská Európa Flashcards
Kresťanská Európa
-koniec 4. storočia- Rímska ríša- problém- sťahovanie národov ako aj ich príliv
-oslabenie a všeobecný úpadok- plienenie vizigotským kráľom Alarichom (410)- napísanie diela O Božom štáte (sv. Augustín)- ponúkol novú koncepciu štátu
v roku 395- po smrti Theodosia I.- došlo k rozdeleniu ríše na západnú a východnú
teoreticky bola ríša naďalej jednotná- v skutočnosti dva samostatné cisárske dvory- ak si to situácia vyžadovala neváhali medzi sebou aj súperiť
Západorímska ríša-rozklad miestnej správy, náboženské a sociálne konflikty
5. storočie- Rím- vznik germánskeho kráľovstva Vizigótov a Vandalov- v roku 455 vyplienili Rím
v roku 476- došlo k zosadeniu západorímskeho cisára Romula Augusta germán. vodcom Odoakerom- zánik Západorímskej ríše- koniec staroveku a začiatok stredoveku
(lepší)- začiatok kresťanského stredoveku- krst franského kráľa Chlodovika v Remeši- na Vianoce v roku 498- z rúk katolíckeho biskupa Remigia
Západná Ríša- orientovaná na pápeža Frankov
v stredoveku- kresťanstvo sa zúžilo na samotnú Európu a spočíva na troch pilieroch: antika, kresťanstvo a Germáni
Vymenujte znaky stredovekej spoločnosti ?
jednot. postoj v náboženstve a závislosť človeka na Bohu- jediná morálna autorita -bola Cirkev
vnútorný život spoločenstva národov bol v symbióze Cirkvi a štátu- dualistický pomer medzi pápežstvom a cisárom
stavovský poriadok verejného života- Bohom chcený poriadok
cirkev vlastnila monopol na vzdelanie- najsilnejšia kultúrna moc
obdobie merovinských kráľov- dobré podmienky pre vonkajší a aj vnútorný rozvoj cirkvi- hl. v období od V.-VII.
aj v tomto období tienisté stránky- formovali jej národný charakter
cirkevné hranice- prispôsobené hraniciam nového štátu
vplyv kráľa podobný vplyvu cisára na Východe- v roku 511 sa na Orleánskej synode rokovalo podľa programu kráľa- zvolal národné synody a ich uznesenia sa stávali normami štátu
prijatie do duchovného stavu možné iba so súhlasom kráľa alebo vladára
obsadzovanie biskupských stolcov- prechádzalo do rúk monarchie
postupne králi menovali biskupov
svätosť Cirkvi- začala upadať po smrti kráľa Dagoberta- krajina sa rozpadla na dve časti a Frízia sa vrátila k pohanstvu
dôležitú úlohu zohrávalo vo franskej cirkvi pápežstvo
Gregor Veľký (590-604)
- bol prvým stredovekým pápežom
- položil základ nových stred. čias zaslúžil sa o zjednotenie novokristianizovaných a rekatolizovaných národov okolo Ríma
- zorganizoval spôsob spájania národov s Apoštolským stolcom
- bravúrne ovládal rímske umenie správy ar regendi
- romanizoval cirkev- základ duchovnej a kultúrnej jednoty Európy
- bol prvým ideovým osnovateľom stredoveku
- dbal vždy o duchovné dobro Cirkvi
- pôvod- aristokratická rodina v Ríme- prefekt mesta, potom vstúpil do Kláštora sv. Andreja v Ríme
- ako diakon bol legátom v Konštantínopole
- zreformoval rímsku liturgiu, cirkevný spev, rozvinul veľkú dobročinnú akciu- počas vlády Longobardov
- spisovateľ a učiteľ Západnej cirkvi- najvýznamnejšie dielo- Liber regulae pastoralis + Homílie, Životopis sv. Benedikta, Komentár ku knihe Jób a 848 listov poslaných do celého sveta
- zorganizoval misiu do Anglicka- sv. Augustínovi z Cantebury odovzdal inštrukciu pravidiel a smerníc pre vedenie misií
- nariadil aby sa nebúrali pohanské svätyne, ale aby sa posvätili svätenou vodou
- nástupca pápeža Gregora Veľkého- zmienky iba skromne- do pontifikátu pápeža Hadriána I.- bolo 31 pápežov- Zachariáš- posledný pápež gréckeho pôvodu- on prikázal sv. Bonifácovi v roku 751 pomazať za kráľa Frankov Pipina Krátkeho
- odobratie kráľovskej koruny rodiny Merovingovcov a jej odovzdanie rodine Karolingovcov- úpadok kresťanského života v 8. storočí za vlády majordómov Pipina Herstalského a jeho syna Karola Marcela
Karol Martel
kresťanská Európa vďačí za zastavenie expanzie Arabov zo Španielska do Galie- víťazstvo v októbri 732 pri Poitiers
- vylepšenie situácie- vplyv anglosaskej misie- z poverenia pápeža
- vedená apoštolom Nemecka- Winfried Bonifác- v rokoch 723-732 viedol misijnú činnosť v Hessensku, organizoval cirkevné ustanovizne, prehlboval kresťanstvo, neskôr vymenovanie pápežom Gregorom III. za biskupa
- v roku 747- zväzok medzi pápežstvom a Franskou ríšou sa prehĺbil- ohrozenia zo strany Longobardov
- podpora Východu pre Rím- nemožná- ohrozenie zo strany islamu
- pápež Štefan II.- požiadal o pomoc Pipina Krátkeho
- uzatvorenie zmluvy- titul pre Pipina- Patricius Romanorum- v roku 754 uzatvoril priateľský zväzok medzi pápežstvom a Franskou ríšou
- Pipin vyhnal Longobardov a dobyté územie daroval pápežovi- základ pre vznik Pápežského štátu
Karol Veľký- nástupca Pipina
- pokračoval v spojenectve s pápežom
- v roku 774- Veľká noc- navštívil Rím a s pápežom si navzájom prisahali vernosť
- v roku 781- daroval dobyté územia od Longobardov pápežovi- Pápežský štát- jeho existencia až do roku 1870
- Pápežský štát- Rímske vojvodstvo, Rím a jeho okolie pozdĺž Tiberu až k moru, Ravenský exarchát a Pentapolis (Rimini, Pesaro, Fano, Sinigaglia, Ancona) mestá Imola, Ferrara, Bologna
- v roku 1859- mal asi 41 000 km²- v roku 1929 sa postupne zúžil na Vatikán, Castelgandolfo + niektoré cirkevné budovy v Ríme- cca 44 ha
Karol Veľký a pápež- rovnocenný partner
- Byzancia- zmeny- zásah cisárovnej Ireny proti synovi Konštantínovi- v roku 797 ho mala oslepiť a ujať sa moci- žena na tróne- pre Rím neprijateľná- pre Západ cisárstvo zaniklo
- v roku 800- Vianoce- korunovácia Karola Veľkého
- mal chrániť Cirkev, stal sa hlavou kresť. kniežat na Západe- vodca v sporných otázkach a vodca v spoločenských svetských veciach
- kto nebol spojený s Cirkvou- nemal právne postavenie v ríši- platilo to aj naopak
- cisár zvrchovaná moc nad kresťanským panovníkom- rovnako aj nad pápežom ako panovníkom Pápežského štátu
- cisár mal isté práva aj pri obsadzovaní Apoštolskej stolice- spolupôsobenie pri voľbe a potvrdzovaní pápeža
- pápež- právo korunovácie pápeža- korunovácia- sakrálny charakter, bola posvätená a Cirkvou udeľovaná
- panovanie Karola Veľkého- reorganizácia Cirkvi, zriaďovanie škôl + nanovo štúdium antických a písanie básni
- smrť Karola Veľkého- 28. januára 814 v Aechene- rozpad cisárstva a Vermundskou zmluvou rozdelené na tri časti
- koniec tisícročia- úpadok pápežstva- Saeculum obscurum- temné storočie- koncom karolínskej renesancie okolo roku 880 a začiatkom gregoriánskej reformy v roku 1046
- pápežstvo postupne závislé od cisárskej šľachty
Ríša
v ktorom roku vydal Capitulare monasticum 817
zachovávanie benediktínskej regule pre všetky kláštory
v akom roku vydal Capitulare ecclesiasticum 819
hlboko zasiahlo do cirkevného života- predovšetkým predpisy o vlastníctve
- Ludvikovi- nástupcovi a synovi Karola- nechýbali duševné sily, aby pokračoval v diele otca- avšak chýbala mu politická prezieravosť a energická zhovievavosť, aby tak ubránil jednotu ríše
- mal veľkú predstavu o imerium christianum a aj o úlohe cisára- viaceré reformy, ako rozvoj ríše- prvé obdobie jeho činnosti- absolútny vrchol Karolovej ríše
- podpora cirkevného života- Institutio canonicorum- upravoval život duchovných u kláštorných kostolov
- zvýšenie úrovne vzdelávania- rozkvet katedrál. a klášt. škôl
- počas jeho panovania sv. Ansgar vykonával misijnú činnosť na Západe- venoval sa pokresťančeniu Dánska a Švédska. V Hamburku vytvoril misijne biskupstvo- neskôr preložené do Brém. Ansgar zomrel v roku 865 ako brémsky biskup
- na druhej strane- rozpad politického usporiadania- v 9. storočí- úpadok rozvoja náboženského života
- Ludvik mal troch synov (manželka Irmingardou)- v roku 817 medzi nich rozdelil ríšu: najstaršiemu Lotharovi sľúbil cisársku hodnosť a vrchnú vládu. Pipin dostal západnú časť Franskej ríše s centrom v Akvitánií a Ludvik (Nemec) dostal východnú časť- jadro Bavorsko
- zmena rozdelenia ríše- narodenie syna Karola Holého (matka Judita)- vzbury zo strany synov z prvého manželstva- rozpad ríše
- Vermundská zmluva- v roku 843- bola ríša definitívne rozdelená na tri časti- Karol Tlstý nakrátko v rokoch 887-899 ríšu zjednotil- neskôr bol zosadený
- Karolovo cisárstvo zaniklo úplne Arnulfom Korutanským- cisárska hodnosť v rukách tal. veľmožom, až do roku 962 kedy vedenie ríše prebral Oto Veľký
Cirkev
- Rímska cirkev- počas pôsobenia Leva IV. a zvlášť Mikuláša I. získala krátky rozmach -neskôr nastal úpadok- Saeculum obscurum
- Mikuláš- mocne hájil práva cirkvi a náboženstva, vystúpil proti kráľovi Lotharovi II., zakročil proti biskupom, kvôli neznalosti pomerov sa zamiešal aj do sporu medzi Ignáciom a Fóciom- oklamal ho Theognostus- podal skreslené správy o situácii v Konštantínopole
- Mikuláš exkomunikoval Fotia a v roku 863 znovu dosadil ako právoplatného patriarchu Ignatia. Fotios počas východnej synody v Konštantínopole zosadil exkomunikoval pápeža
- Antifotiovská synoda- Konštantínopol- 869-870- ktorý sa počíta iba na Západe ako 8. ekumenický koncil- potvrdila Fotiovu exkomunikáciu. Neskôr bol Fotios rehabil.- zomrel v jednote s Rímom v roku 891
- Mikuláš I.- 1. veľký predstaviteľ stredovekého pápežstva- jeho cieľom bola zachovanie nezávislosti cirkvi a jej slobody voči štátnym zásahom do duch. záležitostí
- ako duchovná hlava si myslel, že je oprávnený bdieť aj nad mravn. životom panovníkov
- Pseudoisidroské dekretáli- vznikli v rokoch 847-852- rozsiahly súbor pápež. listov a výnosov, ktoré mali zaručiť samostatnosť sufragánních biskupstiev proti remešskému metropolitovi Hinkmarovi- odvolávania sa na to, že moc nad biskupmi ma výhradne pápež
- Saeculum obscurum- ,,temný vek“- zo všetkých 48 pápežov neboli všetci zlí- niektorí boli dobr. mužmi- napr. Benedikt IV.
- zmena mien pápežov- od Gregora V.- všetci pápeži si dávali mená
Otova ríšska a cirkevná politika
Oto Veľký a obnovenie Západného cisárstva
- obnova poriadku a bezpečnosti vo vnútri ríše
- musel zlomiť sebecké záujmy jednotl. kmeňov a vytvoriť pevný základ ríše
- hlavná úloha- zabrániť vpádu Slovanov (Maďarov) na územie ríše
- zosadil kmeň. vojvodov Lotrinska, Švábska a Bavorska a nahradil ich členmi svojej rodiny- avšak v roku 953 sa proti nemu vzbúril Liudol a neskôr sa pridali ďalší
- obnova ríše- v roku 955 po víťazstve nad Maďarmi
- usporiadanie ríše- skrze ústrednú moc, ktorá by bola v rukách ríš. biskupov
- ,,pocirkevčil“ štát- podľa neho kresťanský štát a cirkev boli totožné a štátne a cirkevné záujmy sa prekrývali a tak navzájom splývali
- cirkev v tomto období nanovo rozkvitla- uplatňovala svoj vplyv vo všetkých oblastiach verejného život
- v kláštoroch znovu rozkvitlo kresťanské umenie a kultúra, stavba kostol a knižné umenie (kláštor v Reichenau)
- v roku 1000 sa objavil nový sloh- románsky
- Otova politika- v sebe niesla aj veci, ktoré mohli viesť k zmätku- skutočne- kráľ ovplyvňoval zloženie biskupstva a nárokoval si aj právo voľby biskupa
- od roku 955- v popredí nová úloha- obnova západného cisárstva založeného Karolom Veľkým
Obnovenie cisárstva do roku 962
- nadväzoval na karlovskú tradíciu
- v roku 960- ho pozval do Ríma sám pápež Ján XII: po príchode do Ríma ho korunoval za cisára a Oto tak splnil svoj cieľ- len čo opustil Rím- Ján proti nemu intrigoval
- v roku 963- sa Oto vrátil do Ríma a v chráme sv. Petra dal Jána zosadiť
- potom zvolil nového pápeža Leva VIII. (963-965)
- Rimania museli prisahať, že už nikdy nezvolia pápeža bež cisárovho súhlasu
Oto Veľký a obnovenie Západného cisárstva
- pozdvihnutie Východofrantskej ríše
- vybudovanie silnej kráľovskej moci- ktorá sa dotkla aj cirkevného života
- Západnému cisárstvu tak dal novú formu a aj obsah
Cisárska idea Ota Veľkého
- teokratické poňatie ríše a cisárstva- vytvorila novú epochu nem. dejín
- pomazanie a korunovanie za cisára preň posvätením- ktoré mu umožňovalo podiel na kresťanstve v cirkvi
- cirkev preň bola zdrojom a základom nábožensko- politického poňatia ríše
- cítil zodpovednosť za pápežstvo
Svätá ríša (SACRUM IMPERIUM). Otonska a Salská ríša do roku 1046
Oto II
Oto III
Oto II. (973-983) - musel sa brániť proti Dánom, Čechom, Bavorom, Poliakom
- po smrti Ota I.- prebiehali boje strán- vláda rodu Crescentiu
- pápež Bonifác II.- bol vyhnaný a na jeho miesto bol zvolený Benedikt VII.- dôstojný pápež, usilujúci sa o reformy
- Oto sa v roku 972 oženil s byzantskou princeznou Theofanou- v roku 981 prišiel počas Veľkej noci s manželkou a synom do Ríma
- od roku 982- viedol politiku v duchu hesla jeho otca- Romanorum Imperator Augustus
- krutá porážka- v roku 982- povstanie nepriateľov ríše
- v roku 983 v Ríme Oto zomrel na maláriu- za svojho nástupcu vymenoval trojročného syna
Oto III. (983-1002)
- za svoju vládu vďačil duchovenstvu v čele s biskupom Willigisem
- osvedčenie systému ríšskej cirkvi
- po dovŕšení plnoletosti sa v roku 996- vrátil do Talianska sníval o obnove Rímskeho impéria a mal veľké plány
- voľný pápežský stolec- zvoli mladého bratranca Brunona Korutanského- 1. nemecký pápež- vládol pod menom Gregor V.
- po odchode Ota z pápeža sa ujal vlády Crescencius a vymenoval protipápeža
- návrat Ota do Ríma- vykonanie súdu- sťatie Crescencia
- smrť pápeža Gregora V. (v roku 999) vymenovanie nového pápeža- Francúza- Gerberta- pápežské meno- Silvester II.
- 23.01.1002- zomrel Oto (Paterna)
Henrich II . (1002-1024)
- svätý, vynaložil veľké úsilie, aby udržal ríšu pokope
- bol vnukom Ota Veľkého a synom bavorského vojvodu Henricha Svárlinského
- obnovil moc a vážnosť cisárstva
- v roku 1014- sa s manželkou sv. Kunhutou necháva korunovať pápežom Benediktom VIII.
- opäť prepojenie života cirkvi so svetom- resp. cisárskej a pápežskej moci
- zakladal nové biskupstvá- Bamberg- misíjne biskupstvo a zároveň sídlo cisárskej moci
- jeho manželstvo zostalo bezdetné
- po jeho smrti prešla vláda na nový rod- ,,sals.“ cisárov (1024-1125)
Konrád II (1024-1039)
- opäť pravnuk Ota Veľkého (ženská línia)
- v roku 1027- slávnostne korunovaný na cisára s manželkou Gizelou
- pokračoval v cirkevnej politike ako jeho predchodcovia
Henrich III. (1039-1056)
- Henrich III.- návrt do Ríma- usporiadanie ríš. - po otcovi prebral silnú a mocnú ríšu- doviedol ju k vrcholu v stredoveku určil jednotnú nábožensko- politickú kultúru ranného stredoveku
-dosadzoval ríš. biskupov
-podporoval rehoľnú obnovu, presadzoval ideu Všeobecného Božieho mieru- podpora cirkevnej reformy
-v Ríme- boj šľachtických rodov Crescentinov a Tuskulanov
-Tuskuláni- uviedli na stolec mladého Benedikta IX. (1032-1045)
-Cresentini- v roku 1045- dosadili protipápeža Silvestra III. a Benedikt IX.- bol vyhnaný z Ríma- za peňažnú čiastku odstúpil svoj primát rímskemu arcikňazovi Jánovi Gratiánovi, ktorý prijal pápežské meno Gregor VI.- neskôr sa Benedikt vrátil do Ríma a cirkev mala troch pápežov
záležitostí a usporiadanie synody v Sutri a Ríme- v roku 1046- zosadil všetkých troch pápežov a nominoval biskupa Suidgera z Bambergu- zvolil si meno pápežské Klement II.
Rozkvet cirkvi vo vrcholnom stredoveku
- synoda v Sutri- vrchol + obrad cisárskej moci v cirkvi
- pomer síl- narušenie
- dôležité vymedzenie pomeru cirkvi/štátu
- reforma cirkvi- reformné hnutie- preniklo do všetkých oblastí nábožensko-mravného sveta- nový postoj k náboženským, politickým a kultúrnym otázkam
Cluny a mníšske reformné hnutie
- najvýznamnejšie reformné hnutie vzišlo v stredoveku z Cluny
v roku 908-910 založil vojvoda Viliam Akvitánsky v Burgundsku kláštor Cluny- hlavná príčina úpadku cirkvi v 9. storočí- nedostatok ochrany a nesloboda- vojvoda zabezpečil pre kláštor slobodu vo vnútri a navonok
fungovanie kláštora- zakladacia listina + zvláštne pápežské privilégium- slobodná voľba opátov a vyňatie z právomoci diecézneho biskupa
zachovávanie prísnej benediktínskej rehole- tvrdá askéza, poslušnosť opátovi, zvláštna starostlivosť o liturgickú bohoslužbu
najmocnejšia tvorivá sila- vedenie opátov: Berno, Odo, Majolus, Odilo…
úloha mníšstva- kresť. odstup voči svetu a nebezpečenstvu sekularizácie
Západné mníšstvo- úloha- spoluzodpovednosť za celé kresťanstvo
Cluny- vzostup v 10-12. storočí- vďačilo vnútornej pevnosti a dynamike- mnísi- muži modlitby- modlitba za kresťanstvo
reforma počas pôsobenia Oda- ku kláštoru v Cluny sa pripájali aj ďalšie kláštory- vznik radu kláštorov, ktoré boli prepojené s mater. kláštorom
11. storočie- dosiahnutie vrcholu ,,clunyjského“ kláštorného zväzku
12. storočie- do zväzku patrilo asi 3000 klášt. komunít- rozšírenie aj vo svete
Cluny- náboženské centrum Západu
ďalšie reformné hnutia- kláštor Gorza v Lotrinsku (založený v roku 933)- združilo sa okolo neho ďalších 150 kláštorov
Gregoriánska reforma a spor o investitúru
Sloboda cirkvi
- Gregoriánska reforma sa od clunyjskej reformy líšila politickým zameraním
- obe reformy v duchu pojmu- libertas ecclesia- sloboda cirkvi- najprv oslobodenie cirkvi od zásahov svetskej moci
- hnutie- ktorého názov pochádzalo od Gregora VII.- bojoval proti zásahom hodnostárom, ktorí ľud finančne vykorisťovali+ aj proti spôsobu akm králi, šľachtici a kniežatá zakladali biskupstvá
- žiadal samostatnosť nábožensko-cirkevného odboru pôsobnosti
- v roku 1075 vydal dokument Dictatus Papae- pápež je najvyššia hlava kresťanstva a pápež môže na základe duchovnej moci zosadiť aj cisára
- pápež oznámil nemeckému kráľovi Henrichovi IV.- že mu odníma právo obsadzovať biskupstvá
- Henrich spolu s 24 kniežatami zvolal synodu do Wormsu a Gregora zosadil- pápež exkomunikoval kráľa a poddan. oslobodil od sľubu vernosti
- október 1076- ho kniežatá vyzvali, aby dosiahol stihnutie exkomunikácie- inak zvolia nového kráľa
- v roku 1077- cesta Henrich do Cannos- víťazstvo v spore získal pápež
- zvolenie nového protikráľa- Rudolfa Švábskeho- v Nemecku- vypuknutie občianskej vojny
- pápež Gregor zosadil Henricha aj 2 krát a Henrich ho zosadil pričom vymenoval nového pápeža Klementa III.
- Gregor VII.- utiekol do Salerna a v roku 1085 zomrel
- problém pretrvával- prijateľné riešenie- Wormský konkordát- z roku 1122- uzatvorenie medzi pápežom Kalixtom II. a Henrichom V.
- kráľovo zostala svetská moc- duchovná moc zasa Cirkvi
- výsledok Gregoriánskej reformy- posilnenie primátu pápeža
Východná schizma
prehĺbenie sporov- po 7. všeobecnom koncile v Nicei- v roku 787-spochybenie Nícejského koncilu- nesprávny preklad z gréčtiny do latinčiny
zhoršenie situácie- pri pápežovom rozšírení moci nad územia dolného Talianska a Dalmácie
- v roku 867- nastal zlom- spor o kreslo patriarchu Ignácia- kt. musel odstúpiť a kreslo prenechať nástupcovi Fótiovi- rozhodol sa svoje záujmy hájiť pred pápežom
Križiacke výpravy
v roku 1071 Jeruzalem dobyli Turci- obdobie útlaku pre kresťanov
prosba byzantského cisára Alexiosa I. Komnenosa o pomoc v boji proti Turkom pápeža Urbana II.
Križiacke výpravy- reflektovali udalosti zo Svätej zeme
7 hlavných križiackych vyprav- reakcia na ničenie posvätných miest kresťanov a prepadávanie pútnikov smerujúcich do Svätej zeme
všetkých kresťanov spojila jednotná myšlienka- ísť na pomoc Východnému kresťanstvu a vytrhnúť tak muslimom zem, kde žil Ježiš Kristus
- Križiacka výprava-1096-1099
dôvod vzniku- snem v Clermonte- v roku 1095
výsledok výpravy- oslobodenie Jeruzalema- v roku 1099- vznik kresťanských kniežatstiev
- Križiacka výprava- 1147-1149
dôvod vzniku- ako reakcia na dobytie Edessy muslimami
o jej uskutočnenie sa zasadzoval Bernard z Clairvaux
výsledok výpravy- Nemci a Francúzi dosiahli čiastočne úspechy
kresťanské rytierske rády
- Križiacka výprava- 1189-1192
dôvod vzniku- pád Jeruzalema- v roku 1187
vedenie vojska- eu. panovníci- Fridrich I. Barbarosa, Richard Levie srdce, Filip II., Augustus II.
výsledok výpravy- Jeruzalem sa získať nepodarilo, ale kresťania mohli navštevovať toto mesto- dohoda medzi anglickým kráľom Richardom Levie srdce, francúzskym kráľom Filipom II. a sultánom Saladínom
- Križiacka výprava- 1202-1204
Vyzval k nej pápež Inocent III.
výsledok výpravy- krížiaci spolu s Benátčanmi vyplienili v roku 1204 Konštantínopol a na troskách Byzancie vybudovali Latinské cisárstvo- existujúce do roku 1261
