bio 200/1000 Flashcards
1
Q
- Čo obsahuje molekula ATP?
a) adenín
b) ribózu
c) tymín
d) zvyšky kyseliny trihydrogénfosforečnej
e) alanín
f) zvyšky kyseliny trihydrogénfosforitej
g) zvyšky kyseliny trifosforečnej
h) tubulín
A
a) adenín
b) ribózu
d) zvyšky kyseliny trihydrogénfosforečnej
2
Q
- Čo sú enzýmy?
a) určitý druh hormónov
b) špecifické makromolekuly, ktoré katalyzujú chemické premeny v priebehu metabolizmu
c) produkty žliaz s vnútorným vylučovaním
d) špecifické makromolekuly katalyzujúce chemické deje v metabolizme
e) špecifické miesto hypofyzárnych hormónov
f) „nástroje“ prenosu látok v telových tekutinách
g) špecifické látky zabezpečujúce disociáciu NaCl
h) produkty buniek pre ochranu proti osmotickým javom
A
b) špecifické makromolekuly, ktoré katalyzujú chemické premeny v priebehu metabolizmu
d) špecifické makromolekuly katalyzujúce chemické deje v metabolizme
3
Q
- Pre enzýmy platí:
a) bielkovinová zložka enzýmov sa nazýva apoenzým
b) každý enzým je bielkovinou iného typu
c) úspešný priebeh metabolických procesov je podmienený prítomnosťou enzýmov
d) bielkovinová zložka enzýmov sa nazýva koenzým
e) enzýmy sú charakteristické výlučne pre eukaryotické bunky
f) špecifickosť enzýmu je daná konkrétnou sekvenciou aminokyselín
g) enzýmy majú anabolickú a katabolickú špecifickosť
h) účinnou zložkou enzýmu je nebielkovinový koenzým
A
a) bielkovinová zložka enzýmov sa nazýva apoenzým
b) každý enzým je bielkovinou iného typu
c) úspešný priebeh metabolických procesov je podmienený prítomnosťou enzýmov
f) špecifickosť enzýmu je daná konkrétnou sekvenciou aminokyselín
h) účinnou zložkou enzýmu je nebielkovinový koenzým
4
Q
- Akú špecifickosť enzýmov rozoznávame?
a) substrátovú
b) bunkovú
c) paralytickú
d) funkčnú
e) analytickú
f) katabolickú
g) anabolickú
h) reprodukčnú
A
a) substrátovú
d) funkčnú
5
Q
- Je vybavenie bunky enzýmami riadené geneticky?
a) áno, ale len u prokaryotických buniek
b) áno, ale len u eukaryotických buniek
c) niekedy, podľa typu genómu
d) áno, podľa charakteru bunkového metabolizmu
e) áno, u všetkých buniek
f) spravidla len niekedy, podľa stavu metabolizmu
g) áno, ale len u vírusov
h) spravidla len niekedy, podľa typu bunky
A
e) áno, u všetkých buniek
6
Q
- V čom spočíva substrátová špecifickosť enzýmov?
a) v tom, že enzým môže katalyzovať napr. reakciu s glukózou ako enzýmom, ale nie s glycerolom
b) v tom, že určitý enzým môže katalyzovať určitú chemickú reakciu len s určitým substrátom
c) v blokovaní špecifických chemických reakcií
d) v tom, že enzým môže katalyzovať napr. reakciu s glukózou ako substrátom, ale nie s glycerolom
e) v tom, že každý enzým môže katalyzovať určitú chemickú reakciu s každým substrátom
f) v tom, že jeden enzým môže katalyzovať určitú chemickú reakciu s každým substrátom
g) v tom, že ak reakciu katalyzujú dva enzýmy, jeden je substrátom pre druhý
h) v tom, že špecifickosť enzýmu zabezpečuje substrát, ktorý vytvára jeho aktívne centrum
A
b) v tom, že určitý enzým môže katalyzovať určitú chemickú reakciu len s určitým substrátom
d) v tom, že enzým môže katalyzovať napr. reakciu s glukózou ako substrátom, ale nie s glycerolom
7
Q
- Funkčná špecifickosť enzýmov spočíva v tom, že:
a) že určitý enzým katalyzuje len určitý typ chemickej reakcie
b) že určitý enzým môže katalyzovať niekoľko rôznych typov chemických reakcií
c) že funkcia enzýmu sa mení podľa metabolickej aktivity bunky
d) že jeden enzým môže katalyzovať len konkrétnu chemickú reakciu, napr. dehydrogenázy odbúravajú vodíky
e) že enzýmy sú univerzálne, môžu katalyzovať akúkoľvek reakciu
f) že každý enzým, ak je prítomný v bunke, môže katalyzovať akúkoľvek reakciu
g) že každý enzým zabezpečuje funkciu len určitého enzýmu
h) že zabezpečujú fungovanie autolýzy
A
a) že určitý enzým katalyzuje len určitý typ chemickej reakcie
d) že jeden enzým môže katalyzovať len konkrétnu chemickú reakciu, napr. dehydrogenázy odbúravajú vodíky
8
Q
- Čím je daná substrátová špecifickosť enzýmu?
a) charakterom nebielkovinnej zložky substrátu
b) určitým usporiadaním polynukleotidového reťazca enzýmu
c) určitým usporiadaním polypeptidového reťazca v určitom mieste molekuly substrátu
d) určitým usporiadaním polypeptidového reťazca na ľubovoľnom mieste molekuly
e) určitým usporiadaním polypeptidového reťazca v určitom mieste molekuly enzýmu
f) náhodným usporiadaním polypeptidového reťazca v určitom mieste molekuly
g) určitým usporiadaním polypeptidového reťazca v ktoromkoľvek mieste molekuly enzýmu
h) sekvenciou aminokyselín v určitom mieste molekuly enzýmu
A
e) určitým usporiadaním polypeptidového reťazca v určitom mieste molekuly enzýmu
h) sekvenciou aminokyselín v určitom mieste molekuly enzýmu
9
Q
- Anaeróbna glykolýza je chemický proces, ktorý prebieha:
a) len u anaeróbnych organizmov
b) pri nedostatku molekulového kyslíka
c) pri štiepení makroergických väzieb
d) len za prítomnosti kyslíka
e) len u anaeróbnych organizmov
f) bez prítomnosti cukrov
g) u anaeróbnych organizmov
h) u aeróbnych organizmov
A
b) pri nedostatku molekulového kyslíka
g) u anaeróbnych organizmov
h) u aeróbnych organizmov
10
Q
- Autotrofné bunky môžu využívať energiu:
a) pohybovú
b) chemickú
c) tepelnú
d) mechanickú
e) endergonickú
f) exergonickú
g) organickú
h) tandemovú
A
b) chemickú
11
Q
- Energia v bunke sa uvoľňuje:
a) anaeróbnou glykolýzou
b) oxidáciou vodíka organických látok na vodu
c) bunkovými oxidáciami
d) štiepením uhlíkového reťazca glukózy
e) oxidáciou dusíka organických látok na vodu
f) proteosyntézou
g) reduplikáciou DNA
h) oxidatívnou fosforyláciou
A
a) anaeróbnou glykolýzou
b) oxidáciou vodíka organických látok na vodu
c) bunkovými oxidáciami
d) štiepením uhlíkového reťazca glukózy
h) oxidatívnou fosforyláciou
12
Q
- Enzymatická sústava oxidatívnej fosfatácie je lokalizovaná v:
a) Golgiho systéme
b) chloroplastoch
c) mitochondriách
d) endoplazmatickom retikule
e) bunkovom jadre
f) lyzozómoch
g) ribozómoch
h) tylakoidoch
A
žiadna odpoveď nie je správna
13
Q
- Jeden z dôležitých metabolických procesov v bunke, pri ktorom sa tvoria nové molekuly bielkovín, sa nazýva:
a) prototrofia
b) fagocytóza
c) proteosyntéza
d) pinocytóza
e) exocytóza
f) autotrofia
g) heterotrofia
h) oxidatívna fosforylácia
A
c) proteosyntéza
14
Q
- Látková regulácia je v porovnaní s nervovou reguláciou:
a) fylogeneticky staršia
b) fylogeneticky mladšia
c) rýchlejšie nastupujúca ako nervová
d) vývojove sú obe rovnako staré
e) u rastlín potlačená
f) pomalšie nastupujúca ako nervová
g) u rastlín výlučným spôsobom riadenia
h) prítomná u všetkých mnohobunkových organizmov
A
a) fylogeneticky staršia
f) pomalšie nastupujúca ako nervová
g) u rastlín výlučným spôsobom riadenia
h) prítomná u všetkých mnohobunkových organizmov
15
Q
- Bunkové delenie:
a) nezabezpečuje prenos genetickej informácie z materskej na dcérske bunky
b) zabezpečuje vznik nových buniek
c) prebieha iba v eukaryotických bunkách
d) zabezpečuje regeneráciu poškodených tkanív a orgánov
e) nezabezpečuje náhradu opotrebovaných buniek
f) umožňuje základ ontogenézy mnohobunkových organizmov
g) zabezpečuje distribúciu chromozómov do dcérskych buniek
h) bezprostredne súvisí s jadierkom
A
b) zabezpečuje vznik nových buniek
d) zabezpečuje regeneráciu poškodených tkanív a orgánov
f) umožňuje základ ontogenézy mnohobunkových organizmov
g) zabezpečuje distribúciu chromozómov do dcérskych buniek
16
Q
- Nepriame delenie eukaryotickej bunky sa nazýva:
a) amitóza
b) meióza
c) endomitóza
d) mitóza
e) partenogenéza
f) reduplikácia
g) mióza
h) schizogónia
A
d) mitóza
17
Q
- Osobitný typ bunkového delenia, ktorým vznikajú pohlavné bunky, sa nazýva:
a) mitóza
b) meióza
c) amitóza
d) redukčné delenie
e) izogamia
f) anizogamia
g) sporulácia
h) kopulácia
A
b) meióza
d) redukčné delenie
18
Q
- Ako sa volá proces, pri ktorom sa materská eukaryotická bunka rozdelí na dve rovnocenné dcérske bunky?
a) konjugácia
b) schizogónia
c) mitóza
d) kopulácia
e) cytokinéza
f) nepriame delenie
g) gametogónia
h) gonochorizmus
A
c) mitóza
e) cytokinéza
f) nepriame delenie
19
Q
- Amitóza:
a) je spôsob reprodukcie baktérií
b) je priame delenie
c) sa nevyskytuje u prokaryotických buniek
d) je nepriame delenie
e) je rýchle a veľmi efektívny spôsob reprodukcie buniek
f) nevedie k presnej distribúcii genetického materiálu do dcérskych buniek
g) vedie k zníženiu počtu chromozómov na polovicu
h) vedie k presnej distribúcii genetického materiálu do dcérskych buniek
A
a) je spôsob reprodukcie baktérií
b) je priame delenie
e) je rýchle a veľmi efektívny spôsob reprodukcie buniek
f) nevedie k presnej distribúcii genetického materiálu do dcérskych buniek
20
Q
- Eukaryotická bunka sa v mitóze rozdelí:
a) raz
b) raz, s jednou replikáciou DNA
c) raz, s jednou replikáciou RNA
d) dvakrát, s jednou replikáciou RNA
e) na dve rovnocenné dcérske bunky
f) na štyri bunky s rovnakým genómom
g) v G1 fáze bunkového cyklu
h) v M fáze bunkového cyklu
A
a) raz
b) raz, s jednou replikáciou DNA
e) na dve rovnocenné dcérske bunky
h) v M fáze bunkového cyklu
21
Q
- Chromozóm:
a) tvoria chromatínové vlákna
b) obsahuje centroméru – primárne zúženie chromozómu
c) tvoria mikrotubulové vlákna
d) je v nepravidelných úsekoch „obalený“ bielkovinami
e) obsahuje centroméru – sekundárne zúženie chromozómu
f) obsahuje centrozóm – primárne zúženie chromozómu
g) obsahuje centriolu – primárne zúženie chromozómu
h) je zložený z ramien, ktoré sa spájajú v mieste centroméry
A
a) tvoria chromatínové vlákna
b) obsahuje centroméru – primárne zúženie chromozómu
d) je v nepravidelných úsekoch „obalený“ bielkovinami
h) je zložený z ramien, ktoré sa spájajú v mieste centroméry
22
Q
- Bunka pankreasu človeka má za normálnych okolností:
a) dve chromozómové sady
b) jednu chromozómovú sadu
c) dva chromozómy
d) jeden pohlavný chromozóm
e) diploidný počet chromozómov
f) haploidný počet chromozómov
g) aneuploidný počet chromozómov
h) pár pohlavných chromozómov
A
a) dve chromozómové sady
e) diploidný počet chromozómov
h) pár pohlavných chromozómov
23
Q
- Počet gonozómov v normálnej somatickej bunke muža aj ženy je:
a) nepárny
b) párny
c) rovnaký
d) jeden X a dva Y
e) jeden X, a ďalším je X alebo Y
f) rôzny
g) diploidný
h) haploidný
A
b) párny
c) rovnaký
e) jeden X, a ďalším je X alebo Y
24
Q
- Ako sa nazývajú bunky s jednou chromozómovou sadou?
a) diploidné
b) haploidné
c) somatické
d) gaméty
e) zygoty
f) monoploidné
g) oogónie
h) spermiogónie
A
b) haploidné
d) gaméty
25
125. Bunkový cyklus je:
a) proces bunkového delenia, ktorý sa vo vhodných podmienkach opakuje
b) proces delenia bunkových štruktúr
c) proces vzniku novej molekuly DNA a RNA
d) cyklicky sa opakujúce delenie buniek
e) proces bunkového delenia, ktorý sa vo vhodných podmienkach neopakuje
f) pravidelné opakovanie interfázy a mitózy
g) proces cyklického opakovania metafázy v delení baktérií
h) pravidelné opakovanie interfázy a protofázy
a) proces bunkového delenia, ktorý sa vo vhodných podmienkach opakuje
d) cyklicky sa opakujúce delenie buniek
26
126. G1 fáza:
a) nastupuje po skončení bunkového delenia
b) je charakterizovaná intenzívnymi syntetickými procesmi
c) prebieha v nej syntéza DNA
d) nachádza sa v nej hlavný kontrolný uzol
e) za priaznivých okolností trvá asi štvrtinu bunkového cyklu
f) z časového hľadiska je veľmi variabilná
g) je súčasťou amitózy
h) za priaznivých okolností trvá asi tretinu bunkového cyklu
a) nastupuje po skončení bunkového delenia
b) je charakterizovaná intenzívnymi syntetickými procesmi
d) nachádza sa v nej hlavný kontrolný uzol
f) z časového hľadiska je veľmi variabilná
h) za priaznivých okolností trvá asi tretinu bunkového cyklu
27
127. Bunkové delenie sa zastaví:
a) pri nedostatku živín
b) pri nevhodnej teplote
c) pri nahromadení škodlivých látok
d) pri nevhodných podmienkach vonkajšieho prostredia
e) v G0 fáze po pôsobení inhibujúcich látok
f) v G2 fáze po pôsobení stimulujúcich látok
g) v hlavnom kontrolnom uzle S fázy
h) pri prítomnosti stimulujúcich látok
a) pri nedostatku živín
b) pri nevhodnej teplote
c) pri nahromadení škodlivých látok
d) pri nevhodných podmienkach vonkajšieho prostredia
e) v G0 fáze po pôsobení inhibujúcich látok
28
128. Hlavný kontrolný uzol bunkového cyklu sa nachádza v:
a) G2 fáze
b) G1 fáze
c) S fáze
d) profáze
e) metafáze
f) prvej fáze interfázy
g) prvej fáze mitózy
h) intrafáze
b) G1 fáze
f) prvej fáze interfázy
29
129. Ako sa nazýva fáza bunkového cyklu, v ktorej prebieha replikácia jadrovej DNA a zdvojenie jadrových chromozómov?
a) G1 fáza
b) M fáza
c) S fáza
d) G2 fáza
e) syntetická fáza
f) hlavný kontrolný uzol
g) G0 fáza
h) interfáza
c) S fáza
e) syntetická fáza
h) interfáza
30
130. Predpokladom identity genómov materskej a dcérskych buniek pri bunkovom delení je:
a) zdvojenie DNA
b) transkripcia
c) replikácia DNA
d) replikácia RNA
e) translácia DNA
f) syntetická fáza bunkového cyklu
g) primárna štruktúra RNA
h) diferenciácia
a) zdvojenie DNA
c) replikácia DNA
f) syntetická fáza bunkového cyklu
31
131. Pre jednotlivé fázy bunkového cyklu eukaryotickej bunky platí, že v:
a) G1 fáze - prebiehajú syntetické procesy, je tu hlavný kontrolný uzol
b) S fáze - prebieha zdvojenie jadrových chromozómov
c) G2 fáze - pribúdajú bunkové štruktúry a pripravuje sa rozdelenie jadra
d) M fáze - sa jadro rozdelí na dve dcérske jadrá
e) G1 fáze - prebieha zdvojenie jadrových chromozómov, je tu hlavný kontrolný uzol
f) S fáze - prebieha rozdelenie dcérskych chromozómov
g) G2 fáze - ubúdajú bunkové štruktúry a pripravuje sa zdvojenie jadrových chromozómov
h) M fáze - sa jadro rozdelí na dve dcérske jadrá a zvyčajne je tu hlavný kontrolný uzol cyklu
a) G1 fáze - prebiehajú syntetické procesy, je tu hlavný kontrolný uzol
b) S fáze - prebieha zdvojenie jadrových chromozómov
c) G2 fáze - pribúdajú bunkové štruktúry a pripravuje sa rozdelenie jadra
d) M fáze - sa jadro rozdelí na dve dcérske jadrá
32
132. Medzi fázy mitotického delenia v eukaryotických bunkách patrí:
a) profáza
b) interfáza
c) metafáza
d) anafáza
e) telofáza
f) G0 fáza
g) S fáza
h) protofáza
a) profáza
c) metafáza
d) anafáza
e) telofáza
33
133. V ktorej fáze mitózy sa chromozómy skracujú a hrubnú?
a) v metafáze 1. meiotického delenia
b) v anafáze
c) v profáze
d) v interfáze
e) v prvej
f) v tretej
g) v telofáze
h) v protofáze
c) v profáze
e) v prvej
34
134. V metafáze mitózy sa chromozómy:
a) sústreďujú do centrálnej roviny
b) zhlukujú do nových jadier
c) sústreďujú k pólom bunky
d) predlžujú a hrubnú
e) pozdĺžne rozdelia na dve chromatidy
f) od seba translokujú
g) reduplikujú
h) sústreďujú do ekvatoriálnej roviny
a) sústreďujú do centrálnej roviny
h) sústreďujú do ekvatoriálnej roviny
35
135. V anafáze mitózy:
a) sa mikrotubuly deliaceho vretienka skracujú a tým priťahujú chromozómy k centriolám
b) sa mikrotubuly deliaceho vretienka predlžujú a tým priťahujú chromozómy k centriolám
c) chromozómy sú priťahované k centriolám
d) chromozómy sú priťahované k centroméram
e) pri centriolách sa sústredí diploidný počet chromozómov
f) pri centriolách sa sústredí haploidný počet chromozómov
g) chromozómy sa skracujú a hrubnú
h) chromozómy sa sústreďujú v centrálnej rovine bunky
a) sa mikrotubuly deliaceho vretienka skracujú a tým priťahujú chromozómy k centriolám
c) chromozómy sú priťahované k centriolám
e) pri centriolách sa sústredí diploidný počet chromozómov
36
136. K fázam mitózy nepatrí:
a) S fáza
b) anafáza
c) G1 fáza
d) metafáza
e) G2 fáza
f) profáza
g) centrofáza
h) telofáza
a) S fáza
c) G1 fáza
e) G2 fáza
g) centrofáza
37
137. V telofáze mitózy:
a) chromozómy sa sústreďujú v centrálnej rovine bunky
b) deliace vretienko sa rozpadáva
c) chromozómy sa opäť menia na dlhé vlákna
d) vytvoria sa nové jadrové obaly
e) obnovuje sa štruktúra jadier
f) prebieha cytokinéza
g) pripravuje sa S fáza
h) pripravuje sa G2 fáza
b) deliace vretienko sa rozpadáva
c) chromozómy sa opäť menia na dlhé vlákna
d) vytvoria sa nové jadrové obaly
e) obnovuje sa štruktúra jadier
f) prebieha cytokinéza
38
138. Bunka sa v meióze rozdelí:
a) raz
b) ani raz
c) dvakrát
d) trikrát
e) dvakrát s jednou replikáciou DNA
f) dvakrát s dvomi replikáciami DNA
g) raz s jednou replikáciou DNA
h) raz s dvomi replikáciami DNA
c) dvakrát
e) dvakrát s jednou replikáciou DNA
39
139. Meióza:
a) je spôsob delenia diploidných buniek, pri ktorom dochádza k redukcii počtu chromozómov na polovicu
b) sa uplatňuje pri vzniku pohlavných buniek (gamét)
c) je typ fertilizácie buniek, ktorým vznikajú 4 haploidné bunky
d) je spôsob delenia diploidných buniek, pri ktorom dochádza k redukcii počtu chromozómov na štvrtinu
e) je tvorená dvoma po sebe nasledujúcimi deleniami
f) je typ reprodukcie buniek, ktorým vznikajú 4 diploidné bunky
g) je tvorená štyrmi po sebe nasledujúcimi deleniami
h) je nevyhnutná preto, aby sa po oplodnení nezvyšoval počet chromozómov v každej ďalšej generácii
a) je spôsob delenia diploidných buniek, pri ktorom dochádza k redukcii počtu chromozómov na polovicu
b) sa uplatňuje pri vzniku pohlavných buniek (gamét)
e) je tvorená dvoma po sebe nasledujúcimi deleniami
h) je nevyhnutná preto, aby sa po oplodnení nezvyšoval počet chromozómov v každej ďalšej generácii
40
140. Výsledkom meiotického delenia buniek sú:
a) bunky s diploidným počtom chromozómov
b) bunky s haploidným počtom chromozómov
c) pohlavné bunky
d) bunky so štyrmi chromozómovými sadami
e) gaméty
f) somatické bunky
g) zygoty
h) gametogónie
b) bunky s haploidným počtom chromozómov
c) pohlavné bunky
e) gaméty
41
141. Základné spôsoby rozmnožovania u mnohobunkových organizmov sú:
a) pohlavné
b) vegetatívne
c) nepohlavné
d) sexuálne
e) cystácia
f) sporulácia
g) kopulácia
h) gametogónia
a) pohlavné
b) vegetatívne
c) nepohlavné
d) sexuálne
42
142. Čo je podstatné pre vegetatívne rozmnožovanie z hľadiska dedičnosti?
a) všetci potomkovia sú svojimi dedičnými vlastnosťami zhodní s rodičovským organizmom
b) potomkovia nie sú nikdy zhodní svojimi dedičnými vlastnosťami s rodičovským organizmom
c) vedie k nárastu dedičnej rôznorodosti medzi potomkami
d) niekedy sú potomkovia zhodní svojimi dedičnými vlastnosťami s rodičovským organizmom
e) umožňuje rozmnožovať organizmy tak, že sa udržiavajú ich výhodné vlastnosti
f) umožňuje rozmnožovať organizmy tak, že sa u nich objavujú nové výhodné vlastnosti
g) umožňuje vznik veľkého počtu geneticky rovnakých potomkov z jedného materského organizmu
h) nevedie k dedičnej rôznorodosti medzi potomkami
a) všetci potomkovia sú svojimi dedičnými vlastnosťami zhodní s rodičovským organizmom
e) umožňuje rozmnožovať organizmy tak, že sa udržiavajú ich výhodné vlastnosti
g) umožňuje vznik veľkého počtu geneticky rovnakých potomkov z jedného materského organizmu
h) nevedie k dedičnej rôznorodosti medzi potomkami
43
143. Pri ktorom z dvoch hlavných spôsobov rozmnožovania mnohobunkových organizmov je vzniknutý jedinec z genetického hľadiska identický s rodičovským organizmom?
a) pri pohlavnom rozmnožovaní
b) pri nepríbuzenskom krížení
c) pri príbuzenskom krížení
d) pri nepohlavnom rozmnožovaní
e) pri vegetatívnom rozmnožovaní
f) pri medzidruhovom rozmnožovaní
g) pri medzidruhovom krížení
h) pri sexuálnom rozmnožovaní
d) pri nepohlavnom rozmnožovaní
e) pri vegetatívnom rozmnožovaní
44
144. Z akej bunky vzniká jedinec pri nepohlavnom rozmnožovaní?
a) z vajíčka
b) z telovej bunky
c) z anizogaméty
d) z izogaméty
e) z gametogónie
f) zo somatickej bunky
g) zo zárodočnej bunky
h) zo zygóty
b) z telovej bunky
f) zo somatickej bunky
45
145. Pohlavné rozmnožovanie:
a) je vývojovo staršie ako nepohlavné rozmnožovanie
b) vedie ku genetickej rôznorodosti
c) je vývojovo mladšie ako nepohlavné rozmnožovanie
d) nie je viazané na vznik pohlavných buniek
e) sa môže realizovať prostredníctvom odrezkov stonky
f) je typické iba pre živočíchy
g) je založené na splynutí samčej a samičej pohlavnej bunky
h) je viazané na vznik gamét
b) vedie ku genetickej rôznorodosti
c) je vývojovo mladšie ako nepohlavné rozmnožovanie
g) je založené na splynutí samčej a samičej pohlavnej bunky
h) je viazané na vznik gamét
46
146. Čo je základom pohlavného rozmnožovania mnohobunkových organizmov?
a) prítomnosť somatických buniek
b) diferencovanie buniek na gaméty
c) prítomnosť pohlavných chromozómov
d) prítomnosť vonkajších pohlavných orgánov
e) prítomnosť pohlavných buniek
f) diferencovanie buniek na zygoty
g) diferencovanie buniek na blastoméry
h) prítomnosť kopulácie
b) diferencovanie buniek na gaméty
e) prítomnosť pohlavných buniek
47
147. Gaméty:
a) sú vždy haploidné
b) môžu byť rozlíšené (anizogaméty)
c) môžu byť samčie
d) sú vždy triploidné
e) môžu byť nerozlíšené – rovnaké (izogaméty)
f) sú vajíčka a spermie
g) môžu byť samičie
h) sú vždy diploidné
a) sú vždy haploidné
b) môžu byť rozlíšené (anizogaméty)
c) môžu byť samčie
e) môžu byť nerozlíšené – rovnaké (izogaméty)
f) sú vajíčka a spermie
g) môžu byť samičie
48
148. Samčie pohlavné bunky u mnohobunkových organizmov sa nazývajú:
a) vajíčka
b) pred diferenciáciou spermatídy
c) vajcové bunky
d) spermatické bunky
e) gonády
f) spermie
g) ikry
h) mikrogaméty
b) pred diferenciáciou spermatídy
d) spermatické bunky
f) spermie
h) mikrogaméty
49
149. Samičie gaméty človeka sú:
a) plemenníčky
b) zárodočníky
c) vajíčka
d) mikrospóry
e) žlté telieska
f) oosféry
g) makrogaméty
h) makrospóry
c) vajíčka
g) makrogaméty
50
150. Ľudské spermie:
a) patria medzi nepohyblivé bunky
b) sa tvoria v semenníkoch
c) majú druhovo špecifický tvar a veľkosť
d) obsahujú plazmidy
e) sú zložené z hlavičky, krčku a bičíka
f) sú samčie pohlavné bunky
g) sú oocyty
h) neobsahujú plazmidy
b) sa tvoria v semenníkoch
c) majú druhovo špecifický tvar a veľkosť
e) sú zložené z hlavičky, krčku a bičíka
f) sú samčie pohlavné bunky
h) neobsahujú plazmidy
51
151. Ľudské vajíčka:
a) nemajú mitochondrie
b) majú pravidelný guľový tvar
c) patria medzi pohyblivé bunky
d) obsahujú jadro s genetickou informáciou a žĺtok, ktorý je zásobárňou živín
e) majú mitochondrie
f) patria medzi veľké bunky organizmov
g) majú jednu alebo viac vakuol
h) sú nepohyblivé
b) majú pravidelný guľový tvar
e) majú mitochondrie
f) patria medzi veľké bunky organizmov
h) sú nepohyblivé
52
152. Gonochorizmus je:
a) odlíšenie samčích a samičích indivíduí
b) vývoj pohlavných orgánov
c) diferencovaná pohlavnosť
d) podobnosť samčích a samičích indivíduí
e) jav, keď organizmus produkuje jeden typ gamét
f) jav, keď organizmus produkuje obidva typy gamét
g) jav, keď organizmus produkuje makrogaméty alebo mikrogaméty
h) jav, keď organizmus produkuje makrogaméty aj mikrogaméty
a) odlíšenie samčích a samičích indivíduí
c) diferencovaná pohlavnosť
e) jav, keď organizmus produkuje jeden typ gamét
g) jav, keď organizmus produkuje makrogaméty alebo mikrogaméty
53
153. Hermafroditizmus je:
a) obojpohlavnosť
b) vývoj obidvoch typov pohlavných buniek u toho istého jedinca
c) rozlíšenie pohlaví
d) vývoj obidvoch typov pohlavných orgánov u toho istého jedinca
e) gonochorizmus
f) prítomný napr. u niektorých slimákov
g) prítomný napr. u všetkých dvojdomých semenných rastlín
h) základ pohlavného rozmnožovania
a) obojpohlavnosť
b) vývoj obidvoch typov pohlavných buniek u toho istého jedinca
d) vývoj obidvoch typov pohlavných orgánov u toho istého jedinca
f) prítomný napr. u niektorých slimákov
54
154. Môže sa hermafrodit oplodniť sám? Prečo?
a) áno, môže sa vždy oplodniť sám
b) nie, pretože gaméty nedozrievajú v rovnakom čase
c) nie, pretože jedince si zväčša vymieňajú len spermie, ktoré potom oplodnia neskôr vyzreté vajíčka
d) áno, pretože gaméty dozrievajú v rovnakom čase
e) nie, pretože hermafrodit netvorí gaméty opačného pohlavia
f) áno, pretože jedince si zväčša vymieňajú vajíčka, ktoré potom oplodnia neskôr vyzreté spermie
g) nie, neoplodňuje sa nikdy sám
h) áno, môže sa za určitých okolností nepriaznivých podmienok oplodniť aj sám
b) nie, pretože gaméty nedozrievajú v rovnakom čase
c) nie, pretože jedince si zväčša vymieňajú len spermie, ktoré potom oplodnia neskôr vyzreté vajíčka
h) áno, môže sa za určitých okolností nepriaznivých podmienok oplodniť aj sám
55
155. Fertilizácia je:
a) oplodnenie
b) splynutie gamét opačného pohlavného typu
c) splynutie dvoch haploidných buniek s rozličným dedičným základom
d) splynutie gamét rovnakého pohlavného typu
e) proces, ktorého výsledkom je vznik zygoty
f) proces, ktorý neprebieha u izogamét
g) proces, ktorý prebieha aj u izogamét
h) proces, ktorý prebieha aj u anizogamét
a) oplodnenie
b) splynutie gamét opačného pohlavného typu
c) splynutie dvoch haploidných buniek s rozličným dedičným základom
e) proces, ktorého výsledkom je vznik zygoty
g) proces, ktorý prebieha aj u izogamét
h) proces, ktorý prebieha aj u anizogamét
56
156. Blastoméry sú:
a) bunky vzniknuté pri prvom meiotickom delení
b) bunky vzniknuté mitotickým rozdelením zygoty
c) makrogaméty lastúrnikov
d) dcérske bunky pri meióze
e) bunky vzniknuté „brázdením“ zygoty
f) bunky vzniknuté amitotickým delením zygoty
g) bunky vzniknuté pri druhom meiotickom delení
h) bunky vzniknuté blastuláciou
b) bunky vzniknuté mitotickým rozdelením zygoty
e) bunky vzniknuté „brázdením“ zygoty
57
157. Zárodky všetkých mnohobunkových živočíchov prejdú v individuálnom vývine štádiom:
a) moruly
b) blastuly
c) ektodermy, endodermy a mezodermy
d) gastruly
e) endodermy
f) mezodermy
g) mezoglei
h) ektodermy
a) moruly
b) blastuly
d) gastruly
58
158. Vývoj jedinca z neoplodneného vajíčka sa volá:
a) partenogenézia
b) vonkajšie oplodnenie
c) partenogenéza
d) partenéza
e) izogamia
f) anizogamia
g) neúplná fertilizácia
h) kopulácia
c) partenogenéza
59
159. Individuálny vývin každého mnohobunkového živočícha s pohlavným rozmnožovaním má etapu:
a) embryonálnu
b) perinatálnu
c) postembryonálnu
d) prekoncepčnú
e) blastulačnú
f) embryogenézu
g) diploidnú
h) reprodukčnú
a) embryonálnu
c) postembryonálnu
f) embryogenézu
60
160. Zárodočný vývin zahŕňa:
a) splynutie pohlavných buniek
b) vznik zygoty
c) brázdenie oplodneného vajíčka
d) dospelosť
e) smrť
f) postupný vznik zárodočných vrstiev
g) vývin orgánov
h) pubertu
a) splynutie pohlavných buniek
b) vznik zygoty
c) brázdenie oplodneného vajíčka
f) postupný vznik zárodočných vrstiev
g) vývin orgánov
61
161. Z ektodermu sa diferencujú:
a) svaly
b) chrupky
c) pokožka
d) pohlavné žľazy
e) nervová sústava
f) predná časť tráviacej trubice
g) bunky receptorov
h) kosti
c) pokožka
e) nervová sústava
f) predná časť tráviacej trubice
g) bunky receptorov
62
162. Z vnútornej zárodočnej vrstvy sa diferencujú:
a) časť tráviacej sústavy
b) pečeň
c) bunky pokožky
d) bunky receptorov
e) tráviace žľazy
f) bunky väzivovej zamše
g) svaly
h) pankreas
a) časť tráviacej sústavy
b) pečeň
e) tráviace žľazy
h) pankreas
63
163. Základnou stavebnou jednotkou nukleových kyselín je:
a) nukleotid
b) nukleoid
c) úsek DNA
d) gén
e) purínová alebo pyrimidínová báza, pentóza a H3PO4
f) purínová alebo pyrimidínová báza, päťuhlíkatý cukor a H3PO4
g) purínová alebo pyrimidínová báza, šesťuhlíkatý cukor a H3PO4
h) dusíkatá organická báza, hexóza a kyselina fosforečná
a) nukleotid
e) purínová alebo pyrimidínová báza, pentóza a H3PO4
f) purínová alebo pyrimidínová báza, päťuhlíkatý cukor a H3PO4
64
164. Kedy nastáva zdvojenie molekúl DNA?
a) pred mitotickým delením bunky
b) v S fáze druhého meiotického delenia
c) v profáze interfázy
d) v telofáze mitotického delenia buniek
e) v syntetickej fáze interfázy
f) v syntetickej fáze mitózy
g) v S fáze pred mitotickým delením
h) v G1fáze interfázy
a) pred mitotickým delením bunky
e) v syntetickej fáze interfázy
g) v S fáze pred mitotickým delením
65
165. Riadiacim vzorom (matricou) pri syntéze polypeptidového reťazca v bunke je molekula:
a) informačná RNA
b) tRNA
c) rRNA
d) transferová RNA
e) mediátorová RNA
f) ribozómová RNA
g) mRNA
h) replikovaná DNA
a) informačná RNA
e) mediátorová RNA
g) mRNA
66
166. Čo by sa stalo, keby sa redukčným delením neznížil počet chromozómov na polovicu?
a) na život vzniknutého organizmu by to nemalo významný vplyv
b) počet chromozómov by sa po oplodnení zvyšoval v každej ďalšej generácii
c) každá ďalšia novovzniknutá bunka by mala o polovicu menej chromozómov
d) novovzniknutí jedinci by v ďalších generáciách mali polyploidiu nezlúčiteľnú so životom
e) nemalo by to vplyv na rozmnožovanie jedinca, ale na počet jeho somatických buniek
f) novovzniknutý jedinec by mal v každej ďalšej generácii dvojnásobný počet gamét
g) evolučný chod by išiel opačným smerom
h) u rastlín je to bežný jav, život organizmu tým nie je ohrozený
b) počet chromozómov by sa po oplodnení zvyšoval v každej ďalšej generácii
d) novovzniknutí jedinci by v ďalších generáciách mali polyploidiu nezlúčiteľnú so životom
67
167. Nositeľom mimojadrových génov je:
a) molekula DNA
b) molekula ribozómovej RNA
c) molekula tRNA
d) molekula chlorofylu
e) molekula proteínu
f) kyselina deoxynukleová
g) plazmid
h) kyselina deoxyribonukleová
a) molekula DNA
g) plazmid
h) kyselina deoxyribonukleová
68
168. Molekulu RNA tvoria:
a) dva polypeptidové reťazce
b) dva polynukleotidové reťazce
c) jeden polypeptidový reťazec
d) reťazec tvorený jedným polynukleotidom
e) jeden reťazec tvorený tisíckami ribonukleotidov
f) jedna chromatída
g) jedno vlákno ribonukleotidov
h) dva ribonukleotidy
d) reťazec tvorený jedným polynukleotidom
e) jeden reťazec tvorený tisíckami ribonukleotidov
g) jedno vlákno ribonukleotidov
69
169. CAT AAG TAC AAC CGT CAC je úsek DNA; tRNA nesúce aminokyseliny budú mať antikodóny:
a) CUA UUC AUG UUG GCU GUG
b) GUA UUC AUG UUG GCA GUG
c) CAU AAG UAC AAG CGU CAC
d) GUA UUG AUG UUG GCA GUG
e) CAU AAG UAC AAC CGU CAC
f) GUA UUC AUG UUG GCA GUG
g) GUU UUC AUC UUG CGA TAG
h) GUU UUC AUC UUC CCA GAG
e) CAU AAG UAC AAC CGU CAC
70
170. Akú úlohu má hlavný kontrolný uzol v bunkovom cykle?
a) regresívnu
b) iniciačnú
c) inhibičnú
d) v prípade nedostatku potravy alebo za iných nepriaznivých podmienok zastaví bunkový cyklus v G3 fáze
e) regulačnú
f) v prípade nedostatku potravy alebo za iných nepriaznivých podmienok zastaví bunkový cyklus v G2 fáze
g) v prípade nedostatku potravy alebo za iných nepriaznivých podmienok zastaví bunkový cyklus v prvej fáze interfázy
h) v prípade nedostatku potravy alebo za iných nepriaznivých podmienok zastaví bunkový cyklus v G1 fáze
e) regulačnú
g) v prípade nedostatku potravy alebo za iných nepriaznivých podmienok zastaví bunkový cyklus v prvej fáze interfázy
h) v prípade nedostatku potravy alebo za iných nepriaznivých podmienok zastaví bunkový cyklus v G1 fáze
71
171. Čo platí pre spermatogenézu a oogenézu?
a) výsledkom spermatogenézy sú 4 haploidné spermie
b) spermatogenéza je rovnocenné delenie
c) oogenéza je rovnocenné delenie
d) výsledkom oogenézy sú 4 haploidné vajíčka
e) oogenéza nie je rovnocenné delenie
f) ženy sa rodia s konštantným počtom primárnych oocytov
g) muži sa rodia s konštantným počtom primárnych spermatocytov
h) spermie a vajíčka sú haploidné
a) výsledkom spermatogenézy sú 4 haploidné spermie
b) spermatogenéza je rovnocenné delenie
e) oogenéza nie je rovnocenné delenie
f) ženy sa rodia s konštantným počtom primárnych oocytov
h) spermie a vajíčka sú haploidné
72
172. Vlastnosti bielkovín, ktoré podmieňujú ich špecifické funkcie v bunke, sú dané:
a) poradím aminokyselín v ich polypeptidovom reťazci
b) poradím aminokyselín v ich polynukleotidovom reťazci
c) ribozómovou RNA
d) sekvenciou aminokyselín ich reťazca
e) rRNA
f) nábojom peptidovej väzby
g) prítomnosťou molekúl ATP
h) ich primárnou štruktúrou
a) poradím aminokyselín v ich polypeptidovom reťazci
d) sekvenciou aminokyselín ich reťazca
h) ich primárnou štruktúrou
73
173. Gény pre RNA kódujú poradie:
a) nukleotidov v proteíne
b) nukleotidov v molekulách tRNA
c) nukleotidov v molekulách mRNA
d) aminokyselín v polypeptidovom reťazci
e) nukleotidov v molekulách ribonukleovej RNA
f) nukleotidov v molekulách rRNA
g) nukleotidov v informačnej RNA
h) nukleotidov v messengerovej RNA
b) nukleotidov v molekulách tRNA
e) nukleotidov v molekulách ribonukleovej RNA
f) nukleotidov v molekulách rRNA
74
174. Prepis z RNA do DNA je katalyzovaný enzýmom:
a) RNáza
b) DNáza
c) reverzná replikáza
d) reverzná transkriptáza
e) spätná RNáza
f) cytozíndeamináza uracilfosforibozyltransferáza
g) takýto prenos nie je možný
h) reduplikáza
d) reverzná transkriptáza
75
175. Zaraďovanie deoxyribonukleotidtrifosfátov do polynukleotidového reťazca DNA pomocou DNA polymerázy je v smere:
a) 3‘→ 5‘
b) 5‘→ 3‘
c) v smere hodinových ručičiek
d) proti smeru hodinových ručičiek
e) v smere doprava od začiatku replikácie
f) v protismere od začiatku replikácie
g) v rovnakom smere ako počas transkripcie
h) v smere chodu bunkového cyklu
b) 5‘→ 3‘
g) v rovnakom smere ako počas transkripcie
76
176. Plazmidy sú:
a) kruhové molekuly RNA, uložené v cytoplazme
b) organely, v ktorých prebieha fotosyntéza u rastlín
c) kruhové molekuly DNA, uložené v cytoplazme
d) kruhové molekuly DNA v hlavnom genóme baktérií
e) kruhové molekuly DNA v jadre
f) nositelia mimojadrovej dedičnosti u baktérií
g) nositelia mimojadrovej dedičnosti u živočíchov
h) nositelia mimojadrovej dedičnosti u vyšších rastlín
c) kruhové molekuly DNA, uložené v cytoplazme
f) nositelia mimojadrovej dedičnosti u baktérií
77
177. Čo je translácia?
a) preloženie dusíkatej bázy z jednej strany molekuly DNA na opačnú
b) prenos genetickej informácie z poradia nukleotidov mRNA do poradia aminokyselín v peptidovom reťazci
c) syntéza bielkovín na ribozómoch s použitím informácie z mRNA na určenie poradia aminokyselín
d) preklad genetickej informácie z poradia nukleotidov DNA do poradia nukleotidov v tRNA
e) preklad informácie z mRNA do primárnej štruktúry bielkoviny
f) proces prebiehajúci v Golgiho systéme
g) proces prebiehajúci na ribozómoch
h) proces prebiehajúci na chromozómoch
b) prenos genetickej informácie z poradia nukleotidov mRNA do poradia aminokyselín v peptidovom reťazci
c) syntéza bielkovín na ribozómoch s použitím informácie z mRNA na určenie poradia aminokyselín
e) preklad informácie z mRNA do primárnej štruktúry bielkoviny
g) proces prebiehajúci na ribozómoch
78
178. Čo znamená, že genetický kód je degenerovaný?
a) jedna aminokyselina kóduje viacero kodónov
b) jeden triplet kóduje viacero kodónov
c) jeden kodón kóduje viacero tripletov
d) viacero kodónov kóduje jednu bielkovinu
e) jedna aminokyselina je kódovaná viacerými kodónmi
f) nie je rovnaký u všetkých živočíšnych druhov
g) viacero kodónov kóduje jednu aminokyselinu
h) je pri každej translácii pozmenený o jednu substitúciu
e) jedna aminokyselina je kódovaná viacerými kodónmi
g) viacero kodónov kóduje jednu aminokyselinu
79
179. Štruktúrny gén nesie:
a) genetickú informáciu pre poradie aminokyselín proteínu
b) úplnú genetickú informáciu pre poradie génov
c) úplnú genetickú informáciu o fenotype bunky
d) informáciu pre primárnu štruktúru peptidového reťazca
e) informáciu pre sekvenciu aminokyselín bielkoviny
f) úplnú genetickú informáciu pre poradie aminokyselín v tRNA
g) úplnú genetickú informáciu pre poradie aminokyselín v rRNA
h) úplnú genetickú informáciu pre poradie nukleotidov proteínu
a) genetickú informáciu pre poradie aminokyselín proteínu
d) informáciu pre primárnu štruktúru peptidového reťazca
e) informáciu pre sekvenciu aminokyselín bielkoviny
80
180. Kodón je:
a) triplet susedných nukleotidov v DNA alebo v mRNA
b) informácia určujúca zaradenie aminokyseliny do reťazca peptidu
c) triplet v rRNA určujúci zaradenie aminokyseliny
d) ochranný prostriedok
e) trojica za sebou nasledujúcich nukleotidov v DNA alebo v mRNA
f) triplet nukleotidov tRNA komplementárnych k tripletu mRNA
g) iný názov pre gén
h) iný názov pre genetický kód
a) triplet susedných nukleotidov v DNA alebo v mRNA
b) informácia určujúca zaradenie aminokyseliny do reťazca peptidu
e) trojica za sebou nasledujúcich nukleotidov v DNA alebo v mRNA
81
181. Výsledkom replikácie DNA sú:
a) dve molekuly nukleovej kyseliny, jeden reťazec DNA a jeden reťazec novosyntetizovanej mRNA
b) dve odlišné molekuly DNA, z ktorých každá obsahuje jeden reťazec z pôvodnej molekuly a jeden novosyntetizovaný, t.j. dcérsky
c) dva diploidné reťazce DNA
d) dve rovnaké molekuly DNA, z ktorých každá obsahuje jeden reťazec z pôvodnej molekuly a jeden novosyntetizovaný, t.j. dcérsky
e) dve dcérske bunky
f) dva komplementárne reťazce DNA, ktoré sú identické
g) jedno vlákno DNA a komplementárne vlákno RNA
h) dve rovnaké molekuky RNA, z ktorých každá obsahuje jeden reťazec z pôvodnej molekuly a jeden novosyntetizovaný, t.j. dcérsky
d) dve rovnaké molekuly DNA, z ktorých každá obsahuje jeden reťazec z pôvodnej molekuly a jeden novosyntetizovaný, t.j. dcérsky
f) dva komplementárne reťazce DNA, ktoré sú identické
82
182. Expresia štruktúrneho génu:
a) je trojstupňový proces
b) zahŕňa replikáciu, transkripciu a transláciu
c) je iba prepis genetickej informácie z DNA na mRNA
d) zahŕňa prepis genetickej informácie z mRNA do tRNA
e) je dvojstupňový proces
f) je prepis informácie z mRNA na DNA
g) zahŕňa transkripciu a proteosyntézu
h) je preklad informácie z RNA do štruktúry bielkoviny
e) je dvojstupňový proces
g) zahŕňa transkripciu a proteosyntézu
83
183. Aký je smer syntézy mRNA?
a) na DNA vlákne začína v smere 3‘ → 5‘
b) novosyntetizovaná mRNA sa tvorí v smere 5‘→3‘
c) na DNA vlákne je v smere 5‘→3‘
d) novosyntetizovaná mRNA sa tvorí v smere 3‘→5‘
e) replikačná vidlica ide v oboch smeroch
f) RNA polymeráza syntetizuje v smere 5‘→3‘
g) DNA polymeráza syntetizuje v smere 5‘→3‘
h) RNA polymeráza syntetizuje v smere 3‘→5‘
a) na DNA vlákne začína v smere 3‘ → 5‘
b) novosyntetizovaná mRNA sa tvorí v smere 5‘→3‘
f) RNA polymeráza syntetizuje v smere 5‘→3‘
84
184. Ktoré tvrdenie nie je správne?
a) u eukaryotov sa väčšina RNA sa syntetizuje v jadre, časť v mitochondriách alebo chloroplastoch
b) u prokaryotov sa väčšina RNA sa syntetizuje v jadre, časť v mitochondriách alebo chloroplastoch
c) transkripcia je druhým stupňom expresie génu, hneď po replikácii
d) mRNA sa dá spätne prepísať do DNA
e) gény pre RNA kódujú poradie nukleotidov v mRNA, tRNA a rRNA
f) proteosyntéza je iný názov pre tvorbu bielkovín
g) rRNA sa netvorí v jadierku
h) tRNA sa tvorí na hladkom endoplazmatickom retikule
b) u prokaryotov sa väčšina RNA sa syntetizuje v jadre, časť v mitochondriách alebo chloroplastoch
c) transkripcia je druhým stupňom expresie génu, hneď po replikácii
e) gény pre RNA kódujú poradie nukleotidov v mRNA, tRNA a rRNA
g) rRNA sa netvorí v jadierku
h) tRNA sa tvorí na hladkom endoplazmatickom retikule
85
185. Komplementárne vlákno k úseku reťazca ACT GCT TGT GTC AGT AA v DNA je:
a) TGA CGA AGA GAG TCA TT
b) TCA GGA ACA CAG TCA TT
c) TGA CCA ACA CAC TCA TT
d) TGA CGA ACA CAG TCA TT
e) TCA CCA AGA CAG TGA TT
f) TGA CGA AGA CAG TCA TT
g) TGA CGA ACA GAC TCA TT
h) TGA CCA ACA CAG TGA TT
d) TGA CGA ACA CAG TCA TT
86
186. Ktoré organely majú dôležitú funkciu v post-translačných úpravách bielkovín?
a) endoplazmatické retikulum
b) Golgiho retikulum
c) Golgiho aparát
d) endoplazmatický aparát
e) lyzozómy
f) endoplazmatické retikulum a Golgiho aparát
g) polyzómy
h) jadro
a) endoplazmatické retikulum
c) Golgiho aparát
f) endoplazmatické retikulum a Golgiho aparát
87
187. Čo je to nukleoid?
a) lineárny chromozóm v cytoplazme, napr. u Escherichia coli
b) nukleotid bez fosfátového zvyšku
c) kruhová molekula DNA u prokaryotov
d) haploidný genóm baktérií
e) diploidný genóm u baktérií
f) kruhový chromozóm v cytoplazme, napr. u Escherichia coli
g) zvláštna štruktúra chromatínu v interfáze bunkového cyklu
h) iný názov pre nukleotid
c) kruhová molekula DNA u prokaryotov
d) haploidný genóm baktérií
f) kruhový chromozóm v cytoplazme, napr. u Escherichia coli
88
188. Špecifické trojice za sebou nasledujúcich nukleotidov v makromolekule DNA sa nazývajú:
a) trinómy nukleotidov
b) trikódy nukleotidov
c) trizómy nukleotidov
d) triplety nukleotidov
e) kodóny
f) antikodóny
g) transpozóny
h) genómy
d) triplety nukleotidov
e) kodóny
89
189. Regulačné gény:
a) regulujú aktivitu iných génov
b) regulujú syntézu polysacharidov
c) zabezpečujú funkčnú špecializáciu buniek
d) kódujú poradie báz v molekulách DNA
e) regulujú rovnakú aktivitu všetkých génov
f) regulujú rovnakú aktivitu génov vo všetkých bunkách
g) zabezpečujú organizačný poriadok v celej sústave génov
h) regulujú aktivitu génov v čase a priestore
a) regulujú aktivitu iných génov
c) zabezpečujú funkčnú špecializáciu buniek
g) zabezpečujú organizačný poriadok v celej sústave génov
h) regulujú aktivitu génov v čase a priestore
90
190. Čo je to chromatín?
a) genetická informácia uložená v poradí nukleotidov
b) deoxyribonukleová kyselina a bielkoviny
c) chromatída chromozómu, ktorá sa v anafáze oddelí k opačnému pólu bunky
d) štruktúra DNA a polysacharidov v interfáze
e) štruktúra DNA a bielkovín v interfáze
f) štruktúra DNA a bielkovín v metafáze
g) hmota DNA a bielkovín v jadre
h) hmota RNA a polysacharidov
a) genetická informácia uložená v poradí nukleotidov
b) deoxyribonukleová kyselina a bielkoviny
e) štruktúra DNA a bielkovín v interfáze
g) hmota DNA a bielkovín v jadre
91
191. Čo je gén?
a) úsek nukleovej kyseliny, ktorý nesie informáciu pre vytvorenie určitého produktu
b) úsek karboxynukleovej kyseliny, ktorý nesie informáciu pre vytvorenie určitého produktu
c) kompletná sekvencia nukleovej kyseliny (DNA alebo RNA), ktorá je potrebná pre syntézu určitého produktu (funkčná RNA, proteín)
d) kompletná sekvencia nukleovej kyseliny (DNA alebo RNA), ktorá je potrebná pre syntézu určitého produktu (nefunkčná RNA, proteín)
e) sekvencie DNA alebo RNA, ktoré sa podieľajú na vytvorení určitého produktu
f) DNA
g) deoxyribonukleová kyselina
h) genotyp
a) úsek nukleovej kyseliny, ktorý nesie informáciu pre vytvorenie určitého produktu
c) kompletná sekvencia nukleovej kyseliny (DNA alebo RNA), ktorá je potrebná pre syntézu určitého produktu (funkčná RNA, proteín)
e) sekvencie DNA alebo RNA, ktoré sa podieľajú na vytvorení určitého produktu
92
192. Každý nukleotid pozostáva z:
a) purínu, pentózy a kyseliny fosforečnej
b) purínu/pyrimidínu, päťuhlíkatého cukru a zvyšku kyseliny fosforečnej
c) purínu/pyrimidínu, päťuhlíkatého alebo šesťuhlíkatého cukru a zvyšku kyseliny fosforečnej
d) bázy, cukru a fosfátu
e) dusíkatej organickej bázy, ribózy alebo pentózy a kyseliny fosforečnej
f) pentózy, fosfátu a cukru
g) dusíkatej anorganickej bázy, pentózy a kyseliny fosforečnej
h) fosfátu, ribózy alebo hexózy a dusíkatej bázy
b) purínu/pyrimidínu, päťuhlíkatého cukru a zvyšku kyseliny fosforečnej
d) bázy, cukru a fosfátu
93
193. Na základe komplementarity báz sa tymín viaže s:
a) anedínom
b) guanínom
c) uracilom
d) uracilom alebo guanínom
e) adenínom
f) cytozínom alebo adenínom
g) tymínom alebo uracilom
h) tymínom
e) adenínom
94
194. Aké sú antikodóny v tRNA k úseku mRNA CGAUAUCGUGCU?
a) CGU UTU CGU GCU
b) GCU AUA GCU CGA
c) CGA UAU CGU GCU
d) GCT ATA GCA CGA
e) CGA TAT CGT GCT
f) GCU AUA CGA CGA
g) CGT ATA CGT GCA
h) GCU ATA GCA CGA
žiadna odpoveď nie je správna
95
195. Komplementárne vlákno DNA má oproti adenínu v reťazci bázu:
a) adenín
b) tymín alebo guanín
c) guanín
d) uracil alebo guanín
e) tymín alebo uracil
f) tymín alebo guanín
g) adenín a guanín
h) tymín alebo adenín
žiadna odpoveď nie je správna
96
196. Komplementárne vlákno k úseku DNA GGG ATC TTC GAA je:
a) CCC TAC AAG CTT
b) CCC UAG AAG CUU
c) GGG TAC AAC GTT
d) CGC TAG AAG CTT
e) GGG UAG AAC GUU
f) GGG ATC TTC GAA
g) CCC TAG AAG CTT
h) AAA TAC CCA CTT
g) CCC TAG AAG CTT
97
197. Genetická informácia sa z DNA transkripciou prepisuje do:
a) sRNA
b) štruktúrnych génov
c) tRNA
d) mRNA
e) informačnej RNA
f) rRNA
g) informačnej DNA
h) poradia aminokyselín
d) mRNA
e) informačnej RNA
98
198. Iniciálky dusíkových báz nukleotidov sú:
a) N
b) G
c) C
d) P
e) S
f) T
g) A
h) U
b) G
c) C
f) T
g) A
h) U
99
199. Aminokyseliny, z ktorých sa skladajú bielkoviny:
a) sú vo všetkých bielkovinách v rovnakom poradí
b) niektoré sú esenciálne
c) sú napr. leucín, metionín a alanín
d) sú napr. kyselina asparágová a tyrozín
e) sú napr. kyselina asparágová a tyroxín
f) organizmus si vie všetky syntetizovať
g) v živých sústavách je ich asi 20 druhov
h) sú v každej bielkovine v špecifickom poradí
b) niektoré sú esenciálne
c) sú napr. leucín, metionín a alanín
d) sú napr. kyselina asparágová a tyrozín
g) v živých sústavách je ich asi 20 druhov
h) sú v každej bielkovine v špecifickom poradí
100
200. Na základe komplementarity báz sa uracil viaže s:
a) adenínom
b) guanínom
c) uracilom
d) uracilom alebo guanínom
e) cytozínom
f) cytozínom alebo adenínom
g) adenínom alebo uracilom
h) tymínom
a) adenínom
