bio 100/1000 Flashcards
1
Q
- Biológia:
a) využíva na získavanie poznatkov pozorovanie a pokus
b) skúma aj neživú prírodu
c) sa delí na vedy o vývoji, systematické, fyziologické a morfologické vedy
d) sa nevenuje výskumu vzťahov živých sústav k ich neživému okoliu
e) skúma formy, vlastnosti a vnútorné procesy živých sústav
f) neposkytuje poznatky pre rozvoj medicínskych vied
g) sa delí na vedy taxonomické, fyziologické, morfologické a vedy o vývoji
h) je veda o živej prírode
A
a) využíva na získavanie poznatkov pozorovanie a pokus
c) sa delí na vedy o vývoji, systematické, fyziologické a morfologické vedy
e) skúma formy, vlastnosti a vnútorné procesy živých sústav
g) sa delí na vedy taxonomické, fyziologické, morfologické a vedy o vývoji
h) je veda o živej prírode
2
Q
- Medzi samostatné biologické vedy patrí:
a) ontogenéza a genetika
b) molekulárna biológia a genetika
c) genealógia a ontogenéza
d) cytológia a genetika
e) pedagogika a ontogenéza
f) cytológia a molekulárna biológia
g) paleontológia a ontogenéza
h) molekulárna biológia a cytológia
A
b) molekulárna biológia a genetika
d) cytológia a genetika
f) cytológia a molekulárna biológia
h) molekulárna biológia a cytológia
3
Q
- Medicína patrí medzi vedy:
a) hraničné
b) aplikované
c) fyziologické
d) fylogenetické
e) ontogenetické
f) morfologické
g) systematické
h) taxonomické
A
b) aplikované
4
Q
- Mikrobiológia patrí medzi vedy:
a) systematické
b) spojovacie
c) morfologické
d) taxonomické
e) fyziologické
f) o vývoji
g) hraničné
h) aplikované
A
a) systematické
d) taxonomické
5
Q
- Cytológia je:
a) veda o tkanivách
b) veda, ktorá skúma príslušné javy na úrovni bunky
c) veda o živočíchoch
d) náuka o bunke
e) náuka o imunite
f) veda, ktorá skúma zákony dedičnosti
g) náuka o metabolických funkciách organizmu
h) samostatná biologická veda
A
b) veda, ktorá skúma príslušné javy na úrovni bunky
d) náuka o bunke
h) samostatná biologická veda
6
Q
- Histológia:
a) patrí medzi vedy systematické
b) skúma stavbu tkanív živočíchov
c) skúma makroskopickú stavbu orgánov
d) patrí medzi vedy morfologické
e) patrí medzi vedy taxonomické
f) skúma stavbu pletív živočíchov
g) skúma stavbu pletív rastlín
h) patrí medzi vedy aplikované
A
b) skúma stavbu tkanív živočíchov
d) patrí medzi vedy morfologické
g) skúma stavbu pletív rastlín
7
Q
- K významným predstaviteľom biologických vied patrí:
a) Aristoteles - tvorca teórie abiogenézy
b) Mendel - zakladateľ binomickej nomenklatúry
c) Vesalius - zakladateľ vedeckej anatómie
d) Watson a Crick - objavitelia štruktúry molekuly DNA
e) Pasteur - objaviteľ bunky
f) Harvey - objaviteľ krvného obehu
g) Darwin - tvorca evolučnej teórie
h) Linné - zakladateľ genetiky
A
a) Aristoteles - tvorca teórie abiogenézy
c) Vesalius - zakladateľ vedeckej anatómie
d) Watson a Crick - objavitelia štruktúry molekuly DNA
f) Harvey - objaviteľ krvného obehu
g) Darwin - tvorca evolučnej teórie
8
Q
- Všeobecné vlastnosti živých organizmov sú:
a) životné prejavy sú viazané na bunku
b) metabolizmus
c) zloženie z organických látok, najmä mikromolekulárnych
d) vnímavosť
e) životné prejavy nie sú viazané na bunku
f) schopnosť meniť sa
g) zloženie z anorganických látok, najmä makromolekulárnych
h) mitóza
A
a) životné prejavy sú viazané na bunku
b) metabolizmus
d) vnímavosť
f) schopnosť meniť sa
9
Q
- Tok látok:
a) je definovaný aj ako energetický metabolizmus
b) znamená príjem látok živou sústavou a jej následné premeny
c) je definovaný ako výmena látok medzi živým systémom a jeho okolím
d) zahŕňa aj prenos genetickej informácie do dcérskej bunky
e) spolu s energetickým metabolizmom je základom všetkých životných procesov
f) nie je významný pre živé systémy
g) sa definuje iba ako výdaj látok do vonkajšieho prostredia
h) je definovaný ako látkový metabolizmus (premeny látok), vrátane výdaja látok do vonkajšieho prostredia
A
b) znamená príjem látok živou sústavou a jej následné premeny
c) je definovaný ako výmena látok medzi živým systémom a jeho okolím
e) spolu s energetickým metabolizmom je základom všetkých životných procesov
h) je definovaný ako látkový metabolizmus (premeny látok), vrátane výdaja látok do vonkajšieho prostredia
10
Q
- Bunka:
a) je základnou stavebnou jednotkou živých organizmov
b) tvorí telá aj subcelulárnych organizmov, napr. vírusov
c) predstavuje uzavretý systém
d) je základnou morfologickou jednotkou živých organizmov
e) je základnou funkčnou jednotkou živých organizmov
f) predstavuje otvorený systém
g) je systém, v ktorom prebieha tok látok, energie a informácií
h) je základnou funkčnou množinou živých organizmov
A
a) je základnou stavebnou jednotkou živých organizmov
d) je základnou morfologickou jednotkou živých organizmov
e) je základnou funkčnou jednotkou živých organizmov
f) predstavuje otvorený systém
g) je systém, v ktorom prebieha tok látok, energie a informácií
11
Q
- Chemické zloženie bunky:
a) je v zásade rovnaké u všetkých organizmov
b) je počas jej existencie nemenné
c) na organické látky pripadá 10 až 40 % celkovej hmotnosti bunky
d) pomerné zastúpenie jednotlivých chemických zlúčenín závisí od typu buniek
e) na anorganické látky pripadá 10 až 40 % celkovej hmotnosti buky
f) najvyšší podiel má voda
g) zabezpečuje celý rad dôležitých funkcií, ktoré podmieňujú jej život a metabolickú aktivitu
h) najnižší podiel má voda
A
a) je v zásade rovnaké u všetkých organizmov
c) na organické látky pripadá 10 až 40 % celkovej hmotnosti bunky
d) pomerné zastúpenie jednotlivých chemických zlúčenín závisí od typu buniek
f) najvyšší podiel má voda
g) zabezpečuje celý rad dôležitých funkcií, ktoré podmieňujú jej život a metabolickú aktivitu
12
Q
- Anorganické látky:
a) sú významnou súčasťou buniek
b) v bunke neovplyvňujú reguláciu hospodárenia s vodou
c) sa v bunke vyskytujú najčastejšie vo forme solí rozpustných vo vode
d) neovplyvňujú vnútornú rovnováhu buniek
e) môžu byť súčasťou významných zlúčenín a makromolekúl
f) ovplyvňujú enzýmovú aktivitu
g) nemajú zásadný vplyv na fyziologické funkcie organizmu
h) sa rozdeľujú na makrobiogénne, mikrobiogénne a stopové prvky
A
a) sú významnou súčasťou buniek
c) sa v bunke vyskytujú najčastejšie vo forme solí rozpustných vo vode
e) môžu byť súčasťou významných zlúčenín a makromolekúl
f) ovplyvňujú enzýmovú aktivitu
h) sa rozdeľujú na makrobiogénne, mikrobiogénne a stopové prvky
13
Q
- Voda:
a) je základnou organickou zlúčeninou živej hmoty
b) je aktivátorom rôznych chemických reakcií
c) nemá pre bunku takmer žiadny význam
d) je účinným rozpúšťadlom mnohých látok
e) je akumulátorom tepelnej energie
f) je účinným rozpúšťadlom najmä organických látok
g) je základnou anorganickou zlúčeninou živej hmoty
h) v bunkách vytvára chemické prostredie pre primárne biologické procesy
A
b) je aktivátorom rôznych chemických reakcií
d) je účinným rozpúšťadlom mnohých látok
e) je akumulátorom tepelnej energie
g) je základnou anorganickou zlúčeninou živej hmoty
h) v bunkách vytvára chemické prostredie pre primárne biologické procesy
14
Q
- O makromolekulárnych organických látkach živých organizmov platí, že:
a) patria k nim napr. nukleozidy
b) patria k nim napr. bielkoviny
c) patria k nim napr. nukleové kyseliny
d) patria k nim napr. polysacharidy
e) patria k nim napr. monosacharidy
f) vznikajú na báze reťazenia atómov uhlíka
g) ich prítomnosť je charakteristická pre živé sústavy
h) vznikajú na báze reťazenia atómov dusíka
A
b) patria k nim napr. bielkoviny
c) patria k nim napr. nukleové kyseliny
d) patria k nim napr. polysacharidy
f) vznikajú na báze reťazenia atómov uhlíka
g) ich prítomnosť je charakteristická pre živé sústavy
15
Q
- Nukleové kyseliny:
a) sú nevyhnutné pri syntéze bielkovín v bunkách
b) sa nachádzajú výlučne v jadre buniek
c) nie sú súčasťou chromozómov
d) sa môžu vyskytovať aj v cytoplazme
e) sú charakteristické prítomnosťou dusíka vo forme aminokyseliny
f) sú nositeľom genetickej transformácie
g) sa nevyskytujú v cytoplazme
h) zabezpečujú prenos genetickej informácie z materskej na dcérske bunky
A
a) sú nevyhnutné pri syntéze bielkovín v bunkách
d) sa môžu vyskytovať aj v cytoplazme
h) zabezpečujú prenos genetickej informácie z materskej na dcérske bunky
16
Q
- Bielkoviny:
a) sú nositeľom genetickej informácie
b) sú stavebnou súčasťou bunkových membrán
c) majú dôležitú úlohu pri reguláciách v bunke
d) sú zložené z polynukleotidov
e) sú tvorené aminokyselinami, ktoré sú navzájom pospájané makroergickými väzbami
f) u nebunkových organizmov sa nevyskytujú
g) majú pre bunku základný genetický význam
h) sú tvorené aminokyselinami, ktoré sú navzájom pospájané peptidickými väzbami
A
b) sú stavebnou súčasťou bunkových membrán
c) majú dôležitú úlohu pri reguláciách v bunke
h) sú tvorené aminokyselinami, ktoré sú navzájom pospájané peptidickými väzbami
17
Q
- Lipidy:
a) sú na energiu najbohatšou zložkou hmoty organizmov
b) sa takmer nevyskytujú v eukaryotických bunkách
c) vo forme fosfolipidov sú dôležitou súčasťou biomembrán
d) patria medzi najvýznamnejšie anorganické látky
e) môžu mať ochrannú funkciu, napr. ak sú súčasťou voskov
f) sú rozpúšťadlom biologicky významných polárnych látok
g) patria medzi najvýznamnejšie organické látky
h) patria do skupiny nepolárnych molekúl biogénneho pôvodu
A
a) sú na energiu najbohatšou zložkou hmoty organizmov
c) vo forme fosfolipidov sú dôležitou súčasťou biomembrán
e) môžu mať ochrannú funkciu, napr. ak sú súčasťou voskov
g) patria medzi najvýznamnejšie organické látky
h) patria do skupiny nepolárnych molekúl biogénneho pôvodu
18
Q
- Cukry:
a) sa nachádzajú vo všetkých typoch buniek
b) môžu mať aj stavebnú funkciu, najmä škrob a glykogén
c) sú aj stavebnou jednotkou nukleových kyselín
d) predstavujú zdroj energie
e) sú aj stavebnou jednotkou aminokyselín
f) môžu mať zásobnú funkciu (napr. škrob a glykogén)
g) sa nachádzajú výlučne v prokaryotických bunkách
h) môžu mať aj stavebnú funkciu (napr. celulóza a chitín)
A
a) sa nachádzajú vo všetkých typoch buniek
c) sú aj stavebnou jednotkou nukleových kyselín
d) predstavujú zdroj energie
f) môžu mať zásobnú funkciu (napr. škrob a glykogén)
h) môžu mať aj stavebnú funkciu (napr. celulóza a chitín)
19
Q
- Ktoré monosacharidy sa vyskytujú v bunke?
a) škrob
b) sacharóza
c) fruktóza
d) pentóza
e) glykogén
f) glukóza
g) lignín
h) celulóza
A
c) fruktóza
d) pentóza
f) glukóza
20
Q
- Ktoré polysacharidy majú stavebnú funkciu?
a) sacharóza
b) celulóza
c) glukóza
d) chitín
e) škrob
f) glykogén
g) fruktóza
h) galaktóza
A
b) celulóza
d) chitín
21
Q
- Ktoré polysacharidy majú zásobnú funkciu?
a) glykogén
b) celulóza
c) glukóza
d) chitín
e) škrob
f) sacharóza
g) fruktóza
h) galaktóza
A
a) glykogén
e) škrob
22
Q
- Z disacharidov sa v bunkách vyskytuje:
a) škrob
b) sacharóza
c) fruktóza
d) maltóza
e) glykogén
f) glukóza
g) lignín
h) galaktóza
A
b) sacharóza
d) maltóza
23
Q
- Zo sacharidov sa v bunke vyskytujú:
a) monosacharidy (napr. fruktóza)
b) monosacharidy (napr. sacharóza)
c) disacharidy (napr. sacharóza)
d) disacharidy (napr. glukóza)
e) polysacharidy (napr. škrob)
f) polysacharidy (napr. glykogén)
g) polysacharidy (napr. galaktóza)
h) monosacharidy (napr. glykogén)
A
a) monosacharidy (napr. fruktóza)
c) disacharidy (napr. sacharóza)
e) polysacharidy (napr. škrob)
f) polysacharidy (napr. glykogén)
24
Q
- Základné bunkové štruktúry sú:
a) bunkové povrchy
b) chromozómy
c) voda
d) cytoplazma
e) bielkoviny
f) bunkové organely
g) plastidy
h) plazmidy
A
a) bunkové povrchy
d) cytoplazma
f) bunkové organely
25
25. Biomembrány sa skladajú z:
a) dvoch vrstiev molekúl fosfolipidov a molekúl bielkovín
b) dvoch vrstiev bielkovín a molekúl sacharidov
c) dvoch vrstiev molekúl fosfolipidov a molekúl sacharidov
d) jednej vrstvy molekúl fosfolipidov a molekúl bielkovín
e) dvoch vrstiev molekúl bielkovín a dvoch vrstiev molekúl polysacharidov
f) jednej vrstvy molekúl fosfolipidov a dvoch vrstiev molekúl bielkovín
g) fosfolipidovej dvojvrstvy, do ktorej sú ponorené molekuly bielkovín
h) celulózovej siete vyplnenej bielkovinami a polysacharidmi
a) dvoch vrstiev molekúl fosfolipidov a molekúl bielkovín
g) fosfolipidovej dvojvrstvy, do ktorej sú ponorené molekuly bielkovín
26
26. Fosfolipidy v biomembráne sú usporiadané do:
a) bimolekulárnej vrstvy, v ktorej sú včlenené molekuly bielkovín
b) dvoch vrstiev
c) monomolekulového filmu, v ktorom sú včlenené molekuly bielkovín
d) monomolekulového filmu, v ktorom sú včlenené molekuly glycidov
e) dvoch dvojvrstiev
f) globulárnych vrstiev
g) jednej vrstvy lipidov a jednej vrstvy proteínov
h) jednej vrstvy lipidov a dvoch vrstiev proteínov
a) bimolekulárnej vrstvy, v ktorej sú včlenené molekuly bielkovín
b) dvoch vrstiev
27
27. Transportné proteíny cytoplazmatickej membrány sú:
a) bielkoviny zabezpečujúce prenos látok z jadra do cytoplazmy
b) bielkoviny prítomné na centromére, ktoré umožňujú jej pripojenie na vlákienka deliaceho vretienka a tým umožňujú transport chromozómu v mitóze
c) všetky bielkoviny cytoplazmatickej membrány
d) niektoré bielkoviny cytoplazmatickej membrány, ktoré majú schopnosť špecificky viazať molekuly určitej zlúčeniny na povrch bunky a dopraviť ich na vnútornú stranu plazmatickej membrány
e) všetky bielkoviny cytoplazmatickej membrány, ktoré stratili schopnosť špecificky viazať molekuly určitej zlúčeniny na povrch bunky a dopraviť ich na vnútornú stranu plazmatickej membrány
f) schopné meniť svoj tvar alebo orientáciu v membráne
g) základné jednotky fagocytózy
h) niektoré bielkoviny cytoskeletu podieľajúce sa na tvorbe vlákienok deliaceho vretienka
d) niektoré bielkoviny cytoplazmatickej membrány, ktoré majú schopnosť špecificky viazať molekuly určitej zlúčeniny na povrch bunky a dopraviť ich na vnútornú stranu plazmatickej membrány
f) schopné meniť svoj tvar alebo orientáciu v membráne
28
28. Polopriepustnosť cytoplazmatickej membrány je pre bunky zásadnou nevyhnutnosťou, lebo v prípade úplnej priepustnosti by:
a) všetky rozpustené látky mohli unikať z buniek do okolia
b) všetky rozpustené látky mohli unikať z buniek do okolia a ich vnútorné zloženie by nebolo rovnaké ako zloženie okolia
c) všetky rozpustené látky mohli vnikať z okolia do buniek
d) vnútorné zloženie buniek bolo rovnaké ako zloženie okolia
e) nastala maximálna miera metabolizmu
f) nastala minimálna miera látkovej výmeny
g) všetky rozpustené látky zostali v bunkách
h) všetky rozpustené látky zostali mimo buniek
a) všetky rozpustené látky mohli unikať z buniek do okolia
c) všetky rozpustené látky mohli vnikať z okolia do buniek
d) vnútorné zloženie buniek bolo rovnaké ako zloženie okolia
29
29. Plazmatická membrána buniek je:
a) priepustná len v určitých bunkách
b) selektívna
c) rovnako priepustná pre všetky látky všetkých buniek
d) semipermeabilná
e) štruktúra, ktorá oddeľuje jadro od cytoplazmy
f) semikonzervatívna
g) štruktúra, ktorá oddeľuje bunku od okolia
h) súčasťou bunkovej steny
b) selektívna
d) semipermeabilná
g) štruktúra, ktorá oddeľuje bunku od okolia
30
30. O chemickom zložení bunkovej steny eukaryotickej bunky platí, že:
a) je rovnaké ako zloženie cytoplazmatickej membrány
b) je odlišné od zloženia cytoplazmatickej membrány
c) u rastlín obsahuje celulózu aj chitín
d) u rastlín obsahuje celulózu
e) u živočíšnych buniek obsahuje aj lignín
f) u buniek drevnatých rastlín obsahuje aj lignín
g) u špecializovaných buniek nemôže obsahovať bielkoviny, soli a vosky
h) u špecializovaných buniek môže obsahovať bielkoviny, soli a vosky
b) je odlišné od zloženia cytoplazmatickej membrány
d) u rastlín obsahuje celulózu
f) u buniek drevnatých rastlín obsahuje aj lignín
h) u špecializovaných buniek môže obsahovať bielkoviny, soli a vosky
31
31. Bunková stena:
a) je typická štruktúra rastlinných buniek, húb a prokaryotických buniek
b) nemá význam pri delení buniek
c) ovplyvňuje tvar buniek
d) je nepriepustná pre vodu
e) v prípade rastlinných buniek je tvorená celulózou
f) má význam pri delení buniek
g) je priepustná pre vodu a látky v nej rozpustené
h) je typická povrchová štruktúra živočíšnych buniek
a) je typická štruktúra rastlinných buniek, húb a prokaryotických buniek
c) ovplyvňuje tvar buniek
e) v prípade rastlinných buniek je tvorená celulózou
f) má význam pri delení buniek
g) je priepustná pre vodu a látky v nej rozpustené
32
32. Plazmodezmy sú:
a) krvné parazity
b) štruktúry podobné jadru nachádzajúce sa u prokaryotických organizmov
c) typ spojenia rastlinných buniek
d) kruhové molekuly DNA v cytoplazme prokaryotických organizmov
e) spojením plazmatických membrán susedných buniek
f) spojením membrán chloroplastov susedných buniek
g) štruktúry, ktoré uľahčujú prechod látok medzi bunkami a prispievajú k mechanickej súdržnosti pletiva
h) štruktúry, ktoré sťažujú prechod látok medzi bunkami a oslabujú mechanickú súdržnosť pletiva
c) typ spojenia rastlinných buniek
e) spojením plazmatických membrán susedných buniek
g) štruktúry, ktoré uľahčujú prechod látok medzi bunkami a prispievajú k mechanickej súdržnosti pletiva
33
33. Cytoplazmatická membrána:
a) je semipermanentná membránová štruktúra
b) je semipermeabilná
c) je priepustná pre dýchacie plyny
d) nie je priepustná pre močovinu
e) neobsahuje glykoproteíny
f) selektívne reguluje príjem a výdaj látok v bunkách rastlín, živočíchov a húb
g) sa vyskytuje iba na povrchu prokaryotických buniek
h) u živočíchov môže byť chránená kremičitou alebo vápenatou schránkou
b) je semipermeabilná
c) je priepustná pre dýchacie plyny
f) selektívne reguluje príjem a výdaj látok v bunkách rastlín, živočíchov a húb
h) u živočíchov môže byť chránená kremičitou alebo vápenatou schránkou
34
34. Na povrchu buniek sa môžu nachádzať:
a) kapsida
b) aglutinogény
c) receptory
d) bunková stena
e) slizovitá vrstva (púzdro)
f) pelikula
g) kortex
h) jadrový obal
b) aglutinogény
c) receptory
d) bunková stena
e) slizovitá vrstva (púzdro)
f) pelikula
35
35. Cytoplazma:
a) tvorí koloidnú sústavu rozličných organických a anorganických látok
b) neobsahuje enzýmy
c) je vhodným prostredím pre bunkové organely
d) je metabolicky neaktívna
e) neobsahuje takmer žiadne anorganické látky
f) vytvára vnútrobunkové prostredie
g) v rastlinnej bunke obsahuje iba organické látky
h) vykazuje metabolickú aktivitu
a) tvorí koloidnú sústavu rozličných organických a anorganických látok
c) je vhodným prostredím pre bunkové organely
f) vytvára vnútrobunkové prostredie
h) vykazuje metabolickú aktivitu
36
36. Medzi membránové organely patrí:
a) jadierko
b) mitochondrie
c) ribozómy
d) lyzozómy
e) vakuoly
f) Golgiho aparát
g) hladké endoplazmatické retikulum
h) plastidy
b) mitochondrie
d) lyzozómy
e) vakuoly
f) Golgiho aparát
g) hladké endoplazmatické retikulum
h) plastidy
37
37. Čo patrí k membránovej sústave eukaryotických buniek?
a) mitochondrie, endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát, ribozómy a plastidy
b) mitochondrie, endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát, plastidy a vakuoly
c) mitochondrie, endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát, plazmidy a chromozómy
d) bunkové inklúzie, mitochondrie, endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát, plastidy a vakuoly
e) endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát, plastidy, vakuoly a mitochondrie
f) vakuoly, lyzozómy, chloroplasty, mitochondrie, endoplazmatické retikulum
g) Golgiho aparát, endoplazmatické retikulum, centrioly, mitochondrie a vakuoly
h) Golgiho aparát, endoplazmatické retikulum, mitochondrie, plastidy, cytoskelet a vakuoly
b) mitochondrie, endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát, plastidy a vakuoly
e) endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát, plastidy, vakuoly a mitochondrie
f) vakuoly, lyzozómy, chloroplasty, mitochondrie, endoplazmatické retikulum
38
38. K bunkovým štruktúram, ktoré nie sú zložené z membrány patria:
a) endoplazmatické retikulum
b) Golgiho aparát
c) bičíky
d) ribozómy
e) jadierko
f) deliace vretienko
g) chromozómy
h) centrioly
c) bičíky
d) ribozómy
e) jadierko
f) deliace vretienko
g) chromozómy
h) centrioly
39
39. Medzi vláknité štruktúry bunky patria:
a) ribozómy
b) cytoskelet
c) Golgiho aparát
d) centrozóm
e) deliace vretienko
f) vakuoly
g) riasinky
h) bičíky
b) cytoskelet
d) centrozóm
e) deliace vretienko
g) riasinky
h) bičíky
40
40. Organely tvorené dvomi biomembránami sú:
a) ribozómy
b) Golgiho aparát
c) mitochondrie
d) drsné endoplazmatické retikulum
e) chloroplasty
f) hladké endoplazmatické retikulum
g) centrioly
h) cytoskelet
c) mitochondrie
e) chloroplasty
41
41. Medzi organely eukaryotických buniek patria:
a) chromozómy
b) ribozómy
c) plazmidy
d) endoplazmatické retikulum
e) centrioly
f) mitochondrie
g) tukové kvapôčky
h) centroméry
b) ribozómy
d) endoplazmatické retikulum
e) centrioly
f) mitochondrie
42
42. Bunkové jadro:
a) obsahuje genetickú informáciu
b) nemá zasadnú úlohu pri rozmnožovaní bunky
c) má riadiacu funkciu
d) prokaryotických buniek má na povrchu jadrový obal
e) má zásadnú úlohu pri rozmnožovaní bunky
f) neobsahuje chromatín
g) obsahuje chromozómy
h) eukaryotických buniek má na povrchu jadrový obal
a) obsahuje genetickú informáciu
c) má riadiacu funkciu
e) má zásadnú úlohu pri rozmnožovaní bunky
g) obsahuje chromozómy
h) eukaryotických buniek má na povrchu jadrový obal
43
43. Jadro prokaryotických buniek:
a) tvoria dva homologické chromozómy
b) tvorí jeden chromozóm
c) pozostáva z jednej molekuly DNA
d) vytvára jedna molekula RNA
e) má obal z jednej membrány
f) má obal z dvoch membrán
g) je tvorené plazmidom
h) obsahuje dva polynukleotidové reťazce RNA
b) tvorí jeden chromozóm
c) pozostáva z jednej molekuly DNA
44
44. Kde sa nachádzajú jadrové póry?
a) v jadrovom obale prokaryotických buniek
b) na póloch jadra prokaryotických buniek
c) na vnútornej strane obalu jadra prokaryotických buniek
d) v jadierku prokaryotických buniek
e) v jadrovom obale eukaryotických buniek
f) na póloch jadra eukaryotických buniek
g) na vnútornej strane obalu jadra eukaryotických buniek
h) v jadierku eukaryotických buniek
e) v jadrovom obale eukaryotických buniek
45
45. Jadro:
a) je súčasťou bunkovej steny
b) môže obsahovať jadierko
c) obsahuje najmä RNA
d) má u eukaryotických buniek obal z dvoch membrán
e) jeho hlavnou zložkou u prokaryotických buniek sú chromozómy
f) jeho hlavnou zložkou u eukaryotických buniek sú chromozómy
g) je riadiacim centrom bunky
h) pri mitóze sa zmenšuje
b) môže obsahovať jadierko
d) má u eukaryotických buniek obal z dvoch membrán
f) jeho hlavnou zložkou u eukaryotických buniek sú chromozómy
g) je riadiacim centrom bunky
46
46. Chromozómy môžeme nájsť v:
a) jadrovej membráne
b) cytoplazme
c) bunkovom jadre
d) chloroplastoch
e) mitochondriách
f) endoplazmatickom retikule
g) lyzozómoch
h) centromére
b) cytoplazme
c) bunkovom jadre
d) chloroplastoch
e) mitochondriách
47
47. Chromatín tvorí:
a) hmotu chromozómov
b) celé jadro
c) deoxyribonukleová kyselina a bielkoviny
d) DNA a RNA
e) obal jadra
f) DNA a bielkoviny
g) základ mitotického aparátu
h) základ chromoplastov
a) hmotu chromozómov
c) deoxyribonukleová kyselina a bielkoviny
f) DNA a bielkoviny
48
48. Jadierko:
a) je stálou organelou eukaryotických buniek
b) sa na začiatku delenia buniek degraduje
c) je miestom syntézy rRNA
d) má obal z biologickej membrány
e) nie je stálou štruktúrou jadra
f) je miestom tvorby bielkovín
g) je stálou štruktúrou jadra prokaryotických buniek
h) je miestom syntézy mRNA
b) sa na začiatku delenia buniek degraduje
c) je miestom syntézy rRNA
e) nie je stálou štruktúrou jadra
49
49. Plastidy:
a) sú typickou štruktúrou živočíšnych buniek
b) podľa obsahu farbív rozlišujeme na chloroplasty, chromoplasty a leukoplasty
c) sa nevyskytujú v eukaryotických bunkách
d) vždy obsahujú farbivá
e) sú typickou štruktúrou rastlinných buniek
f) sa vyskytujú v eukaryotických rastlinných bunkách
g) sa môžu podieľať na premene slnečnej energie na energiu chemických väzieb
h) sa nachádzajú v jadre chloroplastov
b) podľa obsahu farbív rozlišujeme na chloroplasty, chromoplasty a leukoplasty
e) sú typickou štruktúrou rastlinných buniek
f) sa vyskytujú v eukaryotických rastlinných bunkách
g) sa môžu podieľať na premene slnečnej energie na energiu chemických väzieb
50
50. Mitochondrie:
a) sú energetickým a respiračným centrom bunky
b) nie sú tvorené biomembránami
c) neobsahujú DNA
d) v procesoch respirácie rozkladajú energeticky bohaté látky na oxid uhličitý a vodu
e) sú schopné autoreprodukcie
f) obsahujú mitochondriálnu DNA
g) nie sú citlivé na obsah kyslíka
h) patria medzi membránové organely
a) sú energetickým a respiračným centrom bunky
d) v procesoch respirácie rozkladajú energeticky bohaté látky na oxid uhličitý a vodu
e) sú schopné autoreprodukcie
f) obsahujú mitochondriálnu DNA
h) patria medzi membránové organely
51
51. Z koľkých biomembrán sa skladajú mitochondrie?
a) nemajú membránovú štruktúru
b) z dvoch
c) z troch
d) z dvoch - vonkajšieho obalu a vnútornej, ktorá vytvára mitochondriálne kristy
e) z jednej
f) z dvoch – vnútorného obalu a vonkajšej membrány, ktorá vytvára mitochondriálne kristy
g) jednej alebo dvoch, podľa tvaru buniek
h) jednej alebo dvoch, podľa tvaru mitochondrií
b) z dvoch
d) z dvoch - vonkajšieho obalu a vnútornej, ktorá vytvára mitochondriálne kristy
52
52. Počet a veľkosť mitochondrií:
a) je stály
b) je závislý od druhu bunky
c) je premenlivý
d) nezávisí od štádia vývinu bunky
e) závisí od druhu bunky, štádia jej vývinu a metabolickej aktivity
f) nezávisí od metabolickej aktivity bunky
g) je výrazne ovplyvnený obsahom kyslíka
h) závisí od druhu bunky, pričom veľa mitochondrií majú svalové bunky
b) je závislý od druhu bunky
c) je premenlivý
e) závisí od druhu bunky, štádia jej vývinu a metabolickej aktivity
g) je výrazne ovplyvnený obsahom kyslíka
h) závisí od druhu bunky, pričom veľa mitochondrií majú svalové bunky
53
53. Endoplazmatické retikulum:
a) patrí k membránovým organelám
b) nemá význam pre transportné procesy v bunke
c) býva lokalizované v blízkosti jadra
d) nepatrí medzi membránové organely
e) podieľa sa na úprave bielkovín
f) má dve formy (drsné a hladké endoplazmatické retikulum)
g) podieľa sa na transporte látok v bunke
h) v elektrónovom mikroskope sa javí ako sústava mechúrikov, plochých cisterien a kanálikov
a) patrí k membránovým organelám
c) býva lokalizované v blízkosti jadra
e) podieľa sa na úprave bielkovín
f) má dve formy (drsné a hladké endoplazmatické retikulum)
g) podieľa sa na transporte látok v bunke
h) v elektrónovom mikroskope sa javí ako sústava mechúrikov, plochých cisterien a kanálikov
54
54. Hladké endoplazmatické retikulum:
a) má na svojom povrchu ribozómy
b) sa zúčastňuje na syntéze lipidov a vitamínu D
c) podieľa sa na detoxikačných procesoch
d) je tvorené sústavou cisterien, ktoré sa nazývajú diktyozómy
e) je miestom proteosyntetických procesov
f) nemá na svojom povrchu ribozómy
g) podieľa sa na odbúravaní hormónov
h) sa zúčastňuje syntézy vitamínu B12
b) sa zúčastňuje na syntéze lipidov a vitamínu D
c) podieľa sa na detoxikačných procesoch
f) nemá na svojom povrchu ribozómy
g) podieľa sa na odbúravaní hormónov
55
55. Ribozómy:
a) nie sú tvorené biomembránou
b) môžu sa vyskytovať voľne v cytoplazme
c) zodpovedajú za tvorbu lipidov
d) v eukaryotických bunkách sa nachádzajú výlučne na drsnom endoplazmatickom retikule
e) sú organely tvorené bielkovinami a RNA
f) zodpovedajú za syntézu cukrov
g) sú zodpovedné za syntézu bielkovín
h) sa môžu nachádzať na povrchu hladkého endoplazmatického retikula
a) nie sú tvorené biomembránou
b) môžu sa vyskytovať voľne v cytoplazme
e) sú organely tvorené bielkovinami a RNA
g) sú zodpovedné za syntézu bielkovín
56
56. Syntéza bielkovín prebieha na:
a) bunkových inklúziách
b) vláknach cytoskeletu
c) ribozómoch
d) mikrotubuloch
e) ribozómoch v cytoplazme
f) ribozómoch v lyzozómoch
g) ribozómoch pripojených na endoplazmatické retikulum
h) ribozómoch pripojených na centroméry
c) ribozómoch
e) ribozómoch v cytoplazme
g) ribozómoch pripojených na endoplazmatické retikulum
57
57. Ribozómy prokaryotických buniek:
a) sú bunkové organely zložené z biomembrány
b) nachádzajú sa v cytoplazme
c) nachádzajú sa v ich jadre
d) podieľajú sa na výstavbe drsného endoplazmatického retikula
e) podieľajú sa na výstavbe hladkého endoplazmatického retikula
f) sú bunkové organely zložené z bielkovín a cukrov
g) sú bunkové organely zložené z bielkovín a RNA
h) sú bunkové organely zložené z bielkovín a DNA
b) nachádzajú sa v cytoplazme
g) sú bunkové organely zložené z bielkovín a RNA
58
58. Ribozómy eukaryotických buniek:
a) sú bunkové organely zložené z biomembrány
b) sa môžu nachádzať aj v cytoplazme
c) sú zdrojom riboflavínu
d) podieľajú sa na výstavbe drsného endoplazmatického retikula
e) podieľajú sa na výstavbe hladkého endoplazmatického retikula
f) nie sú tvorené biomembránou
g) sú bunkové organely zložené z bielkovín a RNA
h) sú bunkové organely zložené z bielkovín a DNA
b) sa môžu nachádzať aj v cytoplazme
d) podieľajú sa na výstavbe drsného endoplazmatického retikula
f) nie sú tvorené biomembránou
g) sú bunkové organely zložené z bielkovín a RNA
59
59. Golgiho aparát:
a) nemá syntetickú funkciu
b) je tvorený sústavou cisterien, ktoré sa nazývajú diktyozómy
c) funkčne je takmer neaktívny
d) má syntetickú a sekrečnú funkciu
e) nie je tvorený biomembránou
f) podieľa sa aj na syntéze niektorých polysacharidov
g) nezúčastňuje sa transportných procesov
h) podieľa sa na úprave látok, ktoré sa budú vylučovať z bunky
b) je tvorený sústavou cisterien, ktoré sa nazývajú diktyozómy
d) má syntetickú a sekrečnú funkciu
f) podieľa sa aj na syntéze niektorých polysacharidov
h) podieľa sa na úprave látok, ktoré sa budú vylučovať z bunky
60
60. Syntetickými centrami buniek sú:
a) lyzozómy
b) mitochondrie u prokaryotov
c) endoplazmatické retikulum
d) chromatidy
e) Golgiho aparát
f) centrioly
g) vakuoly
h) centrozómy
c) endoplazmatické retikulum
e) Golgiho aparát
61
61. Lyzozómy:
a) sa nachádzajú výlučne v bunkách rastlín
b) sa podieľajú na vnútrobunkovom trávení
c) sa nachádzajú v bunkách živočíchov a húb
d) neobsahujú tráviace enzýmy
e) podieľajú sa na odbúravaní opotrebovaných organel
f) zúčastňujú sa na kontrolovanej smrti buniek
g) podieľajú sa na syntéze látok
h) sú drobné mechúriky tvorené biomembránou
b) sa podieľajú na vnútrobunkovom trávení
c) sa nachádzajú v bunkách živočíchov a húb
e) podieľajú sa na odbúravaní opotrebovaných organel
f) zúčastňujú sa na kontrolovanej smrti buniek
h) sú drobné mechúriky tvorené biomembránou
62
62. Čo vykonáva funkciu lyzozómov v živočíšnych bunkách?
a) ergastoplazma
b) plastidy
c) vakuoly
d) prieduchy
e) mitochondrie
f) celulóza
g) ribozómy
h) endoplazmatické retikulum
žiadna odpoveď nie je správna
63
63. Lyzozómy:
a) sú stálou membránovou organelou prokaryotických buniek
b) sú malé mechúriky z biomembrány
c) obsahujú tráviace enzýmy
d) obsahujú enzýmy, schopné štiepiť niektoré látky
e) sú organelami osmotickej rovnováhy
f) obsahujú enzýmy syntetizujúce látky vylučované z bunky exocytózou
g) sú stálou membránovou organelou eukaryotických živočíšnych buniek
h) ich enzýmy rozkladajú niektoré látky prijaté do buniek
b) sú malé mechúriky z biomembrány
c) obsahujú tráviace enzýmy
d) obsahujú enzýmy, schopné štiepiť niektoré látky
f) obsahujú enzýmy syntetizujúce látky vylučované z bunky exocytózou
g) sú stálou membránovou organelou eukaryotických živočíšnych buniek
h) ich enzýmy rozkladajú niektoré látky prijaté do buniek
64
64. Vakuoly:
a) sú typické štruktúry rastlinných buniek
b) nemajú význam pri rozkladaní látok
c) podieľajú sa na udržiavaní turgoru buniek
d) obsahujú bunkovú šťavu
e) môžu obsahovať vodu, soli, cukry, farbivá a enzýmy
f) zúčastňujú sa rozkladných procesov v bunke
g) nie sú tvorené biomembránou
h) sú zásobárňou rozličných látok
a) sú typické štruktúry rastlinných buniek
c) podieľajú sa na udržiavaní turgoru buniek
d) obsahujú bunkovú šťavu
e) môžu obsahovať vodu, soli, cukry, farbivá a enzýmy
f) zúčastňujú sa rozkladných procesov v bunke
h) sú zásobárňou rozličných látok
65
65. Vakuoly môžeme nájsť:
a) len v živočíšnej bunke
b) v rastlinnej bunke
c) u jednobunkovcov
d) najmä v hubách
e) v mitochondriách
f) v cytoplazme
g) výlučne v rastlinnej bunke
h) v bunkách húb
b) v rastlinnej bunke
c) u jednobunkovcov
f) v cytoplazme
h) v bunkách húb
66
66. Cytoskelet:
a) je tvorený membránami
b) je tvorený mikrotubulami
c) je tvorený mikrofilamentami a mikrotubulami
d) je tvorený mikrofilamentami
e) umožňuje oxidatívnu fosforyláciu
f) tvorí základ biologickej membrány
g) tvorí dynamickú kostru bunky
h) umožňuje aktívnu lokomóciu niektorých buniek
b) je tvorený mikrotubulami
c) je tvorený mikrofilamentami a mikrotubulami
d) je tvorený mikrofilamentami
g) tvorí dynamickú kostru bunky
h) umožňuje aktívnu lokomóciu niektorých buniek
67
67. Mitotický aparát je tvorený z:
a) vlákienok centroméry
b) centrioly
c) jadierka
d) vlákien deliaceho vretienka
e) mitochondrií
f) chloroplastov
g) vlákienok celulózy
h) chromatínu
b) centrioly
d) vlákien deliaceho vretienka
68
68. Bunkové inklúzie:
a) predstavujú neživé súčasti bunky
b) môže ísť o rezervné látky
c) sa nenachádzajú v cytoplazme
d) môže ísť o rôzne kryštalické látky
e) sa nachádzajú v cytoplazme
f) predstavujú živé súčasti bunky
g) sú súčasťou cytoskeletu
h) spravidla nie sú metabolicky aktívne
a) predstavujú neživé súčasti bunky
b) môže ísť o rezervné látky
d) môže ísť o rôzne kryštalické látky
e) sa nachádzajú v cytoplazme
h) spravidla nie sú metabolicky aktívne
69
69. Vyskytujú sa gény eukaryotických buniek mimo jadra? Ak áno, kde:
a) áno
b) v plazmodezmách
c) v mitochondriách
d) nie
e) v chloroplastoch
f) v Golgiho aparáte
g) v ribozómoch
h) áno, u rastlín v plazmidoch
a) áno
c) v mitochondriách
e) v chloroplastoch
70
70. Kde sa môžu nachádzať gény v prokaryotických bunkách?
a) v mikrotubulárnych štruktúrach
b) v plazmidoch
c) v kruhových molekulách DNA uložených v cytoplazme
d) voľne v cytoplazme mimo DNA
e) v mitochondriách
f) v chloroplastoch
g) v RNA
h) vo vakuolách
b) v plazmidoch
c) v kruhových molekulách DNA uložených v cytoplazme
71
71. K replikácii DNA v bunke dochádza v:
a) Golgiho systéme
b) bunkovom jadre
c) lyzozómoch
d) chloroplastoch
e) mitochondriách
f) lyzodezmoch
g) endoplazmatickom retikule
h) v bunkovom jadierku
b) bunkovom jadre
d) chloroplastoch
e) mitochondriách
72
72. Na základe štruktúry patria medzi základné typy buniek:
a) vírusy
b) prokaryotické bunky
c) bakteriofágy
d) eukaryotické bunky
e) bezjadrové bunky
f) prvojadrové bunky
g) vírusy infikujúce baktérie
h) epitelové bunky
b) prokaryotické bunky
d) eukaryotické bunky
f) prvojadrové bunky
73
73. Prokaryotické bunky:
a) sú stavbou zložitejšie ako eukaryotické bunky
b) majú veľkosť približne 1 – 10µm
c) majú dobre vyvinuté endoplazmatické retikulum
d) sú stavbou jednoduchšie ako eukaryotické bunky
e) nemajú pravé jadro
f) v cytoplazme nemajú ribozómy
g) nikdy nemajú bunkovú stenu
h) nemajú membránový systém
b) majú veľkosť približne 1 – 10µm
d) sú stavbou jednoduchšie ako eukaryotické bunky
e) nemajú pravé jadro
h) nemajú membránový systém
74
74. Eukaryotické bunky:
a) majú druhovo špecifický počet chromozómov
b) sú charakteristické prítomnosťou membránových organel
c) sú väčšie a zložitejšie ako prokaryotické bunky
d) nemajú obsah jadra – chromatín oddelený od cytoplazmy jadrovou membránou
e) tvoria telo baktérií
f) majú obsah jadra – chromatín oddelený od cytoplazmy dvomi jadrovými membránami
g) v cytoplazme nemajú takmer žiadne organely
h) sa nazývajú aj ako pravé bunky, pretože ich jadro má jadrový obal
a) majú druhovo špecifický počet chromozómov
b) sú charakteristické prítomnosťou membránových organel
c) sú väčšie a zložitejšie ako prokaryotické bunky
f) majú obsah jadra – chromatín oddelený od cytoplazmy dvomi jadrovými membránami
h) sa nazývajú aj ako pravé bunky, pretože ich jadro má jadrový obal
75
75. Eukaryotickými bunkami sú tvorené:
a) vírusy, baktérie, huby a rastliny
b) huby, rastliny a živočíchy
c) len mnohobunkové organizmy
d) jednobunkové a mnohobunkové živočíchy
e) baktérie, huby, rastliny a živočíchy
f) nižšie a vyššie rastliny
g) baktérie, huby a živočíchy
h) sinice, huby a vyššie rastliny
b) huby, rastliny a živočíchy
d) jednobunkové a mnohobunkové živočíchy
f) nižšie a vyššie rastliny
76
76. Rastlinná bunka:
a) má plastidy a vakuoly
b) sa od živočíšnej líši prítomnosťou bunkovej steny
c) obsahuje lyzozómy
d) má bunkovú stenu, ktorej základom je chitín
e) v cytoplazme nemá ribozómy
f) majú chloroplasty
g) je typická prokaryotická bunka
h) má na svojom povrchu bunkovú stenu, ktorá je spojená s cytoplazmatickou membránou
a) má plastidy a vakuoly
b) sa od živočíšnej líši prítomnosťou bunkovej steny
f) majú chloroplasty
77
77. Živočíšna bunka:
a) je typická eukaryotická bunka
b) obsahuje všetky základné membránové štruktúry
c) má chloroplasty
d) má na svojom povrchu bunkovú stenu, ktorá ovplyvňuje jej tvar
e) nemá na rozdiel od rastlinnej bunky plazmidy
f) má lyzozómy
g) nemá na rozdiel od rastlinnej bunky cytoskelet
h) na svojom povrchu nemá bunkovú stenu
a) je typická eukaryotická bunka
b) obsahuje všetky základné membránové štruktúry
f) má lyzozómy
h) na svojom povrchu nemá bunkovú stenu
78
78. Bunky podobnej štruktúry a funkcie sa zoskupujú do vyšších celkov, ktoré sa nazývajú:
a) špecializované bunky
b) tkanivá
c) sústavy orgánov
d) orgány
e) pletivá
f) pletivá u živočíchov
g) pletivá u baktérií
h) indivíduá vyššieho radu
b) tkanivá
e) pletivá
79
79. Rozličné tkanivá sa môžu zoskupiť do :
a) špecializovaných pletív
b) orgánov
c) takých vyšších celkov, ktoré plnia v organizme určité čiastkové funkcie (orgány)
d) takých vyšších celkov, ktoré plnia v organizme určité čiastkové funkcie (organely)
e) pletív
f) tkanivových kultúr
g) indivíduí vyššieho radu
h) bunkových kolónií
b) orgánov
c) takých vyšších celkov, ktoré plnia v organizme určité čiastkové funkcie (orgány)
80
80. Diferenciácia je:
a) proces, pri ktorom sa bunky odlíšia genómom
b) tvorenie orgánov počas oogenézy
c) rozlišovanie pohlavia
d) proces, pri ktorom sa pôvodne rovnaké bunky rozlišujú štruktúrou a funkciou
e) proces, pri ktorom sa pôvodne rôzne bunky rozlišujú štruktúrou a funkciou
f) jav, kedy dcérska bunka nie je svojimi vlastnosťami totožná s materskou bunkou a genóm majú rovnaký
g) jav, kedy dcérska bunka nie je svojimi vlastnosťami totožná s materskou bunkou a genóm nemajú rovnaký
h) dôsledok pôsobenia vonkajšieho činiteľa na realizáciu genetického základu bunky
d) proces, pri ktorom sa pôvodne rovnaké bunky rozlišujú štruktúrou a funkciou
f) jav, kedy dcérska bunka nie je svojimi vlastnosťami totožná s materskou bunkou a genóm majú rovnaký
h) dôsledok pôsobenia vonkajšieho činiteľa na realizáciu genetického základu bunky
81
81. Podľa funkcie rozdeľujeme tkanivá na:
a) epitely
b) očné
c) svalové
d) nervové
e) zubné
f) tráviace
g) spojivá
h) zhubné
a) epitely
c) svalové
d) nervové
g) spojivá
82
82. Epitely majú funkciu:
a) resorpčnú
b) vstrebávaciu
c) podpornú
d) prevodovú
e) kryciu
f) vylučovaciu
g) ochrannú
h) kontrakčnú
a) resorpčnú
b) vstrebávaciu
e) kryciu
f) vylučovaciu
g) ochrannú
83
83. Spojivové tkanivá:
a) vypĺňajú priestory medzi orgánmi
b) ich hlavnou úlohou je vstrebávanie živín
c) ich hlavnou úlohou vylučovanie sekrétov
d) sú tvorené bunkami s veľkými medzibunkovými priestormi, ktoré vypĺňa medzibunková hmota
e) ich hlavnou úlohou je zachytávať toxíny
f) sú väzivo, chrupka a kosť
g) vznikajú až po narodení jedinca
h) zabezpečujú oporu a ochranu mäkkým častiam tela
a) vypĺňajú priestory medzi orgánmi
d) sú tvorené bunkami s veľkými medzibunkovými priestormi, ktoré vypĺňa medzibunková hmota
f) sú väzivo, chrupka a kosť
h) zabezpečujú oporu a ochranu mäkkým častiam tela
84
84. Fyziológia sa zaoberá:
a) štúdiom funkcie orgánov a organizmov
b) skúmaním štruktúry buniek živého organizmu
c) skúmaním vývoja orgánov
d) štúdiom morfologických zmien živého organizmu
e) skúmaním funkcie a riadenia činnosti jednotlivých orgánov
f) štúdiom zmien fyziologických funkcií, ktoré nastávajú pôsobením činiteľov vonkajšieho prostredia
g) štúdiom chorobných zmien štruktúr organizmu, ktoré nastávajú pôsobením činiteľov vonkajšieho prostredia
h) skúmaním základných životných prejavov
a) štúdiom funkcie orgánov a organizmov
e) skúmaním funkcie a riadenia činnosti jednotlivých orgánov
f) štúdiom zmien fyziologických funkcií, ktoré nastávajú pôsobením činiteľov vonkajšieho prostredia
h) skúmaním základných životných prejavov
85
85. Medzi základné fyziologické procesy organizmov patrí:
a) príjem a výdaj látok
b) asimilácia
c) metabolizmus
d) autotrofia
e) rozmnožovanie
f) rast a vývin
g) dráždivosť
h) fotosyntéza
a) príjem a výdaj látok
c) metabolizmus
e) rozmnožovanie
f) rast a vývin
g) dráždivosť
86
86. Difúzia:
a) predstavuje voľný pohyb molekúl jednej látky medzi molekuly inej látky
b) vyžaduje dodanie energie
c) spolu s osmózou predstavujú pasívny transport
d) sa realizuje výlučne v rastlinných bunkách
e) závisí od koncentračného spádu
f) sa realizuje výlučne v živočíšnych bunkách
g) nevyžaduje dodanie energie
h) je fyzikálny proces
a) predstavuje voľný pohyb molekúl jednej látky medzi molekuly inej látky
c) spolu s osmózou predstavujú pasívny transport
e) závisí od koncentračného spádu
g) nevyžaduje dodanie energie
h) je fyzikálny proces
87
87. Medzi látky vstupujúce do bunky voľnou difúziou patrí:
a) glycerol
b) plyny
c) močovina
d) etanol
e) glukóza
f) draslík
g) sodík
h) kyslík
a) glycerol
b) plyny
c) močovina
d) etanol
h) kyslík
88
88. Rýchlosť difúzie závisí od:
a) rozdielu koncentrácie danej látky v bunke a jej okolí
b) nezáleží na koncentrácii danej látky
c) záleží od koncentrácie danej látky len v bunke
d) koncentračného spádu
e) koncentračného gradientu
f) rozdielu koncentrácie danej látky v mitochondriách a chloroplastoch
g) rozdielu koncentrácie danej látky v endoplazmatickom retikule a ribozómoch
h) rozdielu koncentrácie danej látky na póloch bunky
a) rozdielu koncentrácie danej látky v bunke a jej okolí
d) koncentračného spádu
e) koncentračného gradientu
89
89. Osmotická lýza bunky je jav:
a) keď bunka prijíma vodu a zmenšuje sa
b) keď sa bunka príjmom vody zväčšuje
c) keď bunka príjmom vody zväčšuje svoj objem až praská
d) ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v hypotonickom prostredí
e) ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v izotonickom prostredí
f) ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v hypertonickom prostredí
g) ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v normotonickom prostredí
h) ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v destilovanej vode
c) keď bunka príjmom vody zväčšuje svoj objem až praská
d) ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v hypotonickom prostredí
h) ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v destilovanej vode
90
90. Keď sa osmotická hodnota prostredia zhoduje s osmotickou hodnotou bunky, je prostredie:
a) hypotonické
b) izotonické
c) hypertonické
d) izoosmotické
e) normoosmotické
f) hypoosmotické
g) hyperosmotické
h) pseudoosmotické
b) izotonické
d) izoosmotické
91
91. Osmotická lýza bunky nastáva v prostredí:
a) hypotonickom
b) hypertonickom
c) v prostredí, v ktorom je osmotická aktivita nižšia ako v bunke
d) v atonickom prostredí
e) izotonickom
f) v prostredí, v ktorom je osmotická aktivita rovnaká ako v bunke
g) v prostredí, v ktorom je osmotická aktivita vyššia ako v bunke
h) v prostredí, ktoré je hustejšie, ako v bunke
a) hypotonickom
c) v prostredí, v ktorom je osmotická aktivita nižšia ako v bunke
92
92. Aktívny transport:
a) je spôsob prenosu látok do bunky
b) prebieha v smere koncentračného spádu
c) prebieha za spotreby energie
d) je napríklad transport pomocou prenášačov
e) je napríklad osmóza
f) je napríklad endocytóza
g) prebieha proti koncentračnému spádu
h) nevyžaduje spotrebu energie
a) je spôsob prenosu látok do bunky
c) prebieha za spotreby energie
d) je napríklad transport pomocou prenášačov
f) je napríklad endocytóza
g) prebieha proti koncentračnému spádu
93
93. Aké formy endocytózy poznáte?
a) pinocytóza
b) endodifúzia
c) fagocytóza
d) difúzia
e) fertilizácia
f) endomitóza
g) exocytóza
h) konjugácia
a) pinocytóza
c) fagocytóza
94
94. Všeobecný mechanizmus výdaja látok z buniek sa nazýva:
a) fagocytóza
b) infúzia
c) exocytóza
d) pinocytóza
e) endocytóza
f) defekácia
g) ejakulácia
h) diapedéza
c) exocytóza
95
95. K najdôležitejším mechanizmom, ktorými sa uskutočňuje príjem látok do bunky patrí:
a) difúzia
b) endocytóza
c) exocytóza
d) transport pomocou prenášačov
e) transpozícia
f) reduplikácia
g) fertilizácia
h) konjugácia
a) difúzia
b) endocytóza
d) transport pomocou prenášačov
96
96. Ako sa označuje proces, pri ktorom sa z jednoduchých látok tvoria nové, telu vlastné zložité látky?
a) anabolizmus
b) Krebsov cyklus
c) oxidatívna fosforylácia
d) katabolizmus
e) anabolizmus, napríklad Krebsov cyklus
f) anabolizmus, napríklad syntéza sacharidov
g) katabolizmus, napríklad anaeróbna glykolýza
h) bazálny metabolizmus
a) anabolizmus
f) anabolizmus, napríklad syntéza sacharidov
97
97. Katabolizmus je súbor bunkových:
a) procesov, pri ktorých prebieha prevažne syntéza látok
b) metabolických procesov, pri ktorých prebieha najmä rozklad látok
c) procesov pri proteosyntéze
d) metabolických procesov, pri ktorých prebieha najmä rozklad látok, napríklad trávenie a fotosyntéza
e) procesov, pri ktorých sa rozkladajú látky, napr. glukóza sa oxiduje až na CO2 a H2O
f) procesov, ktoré sú základom proteosyntézy
g) metabolických procesov, pri ktorých prebieha najmä rozklad látok, napríklad trávenie a dýchanie
h) procesov, ktoré sú základom fotosyntézy
b) metabolických procesov, pri ktorých prebieha najmä rozklad látok
e) procesov, pri ktorých sa rozkladajú látky, napr. glukóza sa oxiduje až na CO2 a H2O
g) metabolických procesov, pri ktorých prebieha najmä rozklad látok, napríklad trávenie a dýchanie
98
98. Anabolizmus je:
a) jav vyplývajúci z konzumovania anabolík
b) súbor bunkových procesov, pri ktorých prebieha prevažne odbúravanie látok
c) súbor bunkových metabolických procesov, pri ktorých prebieha prevažne syntéza látok
d) napríklad proteosyntéza
e) jav vyplývajúci z poruchy katabolizmu
f) súbor bunkových metabolických procesov, pri ktorých prebieha prevažne syntéza látok, napríklad fotosyntéza a proteosyntéza
g) súbor bunkových metabolických procesov, pri ktorých prebieha prevažne syntéza látok, napríklad dýchanie a trávenie
h) súbor procesov, ktoré prebiehajú v lyzozómoch
c) súbor bunkových metabolických procesov, pri ktorých prebieha prevažne syntéza látok
d) napríklad proteosyntéza
f) súbor bunkových metabolických procesov, pri ktorých prebieha prevažne syntéza látok, napríklad fotosyntéza a proteosyntéza
99
99. Ako sa nazýva kovalentná väzba v ATP, ktorá obsahuje veľké množstvo energie a ľahko sa štiepi?
a) makroergická fosfátová väzba
b) vodíkový mostík
c) mikroergická fosfátová väzba
d) peptidová väzba
e) makroergická adenozíntrifosfátová väzba
f) akumulačná fosfátová väzba
g) fosfátový mostík
h) makroergická peptidová väzba
a) makroergická fosfátová väzba
100
100. Energia, uvoľnená pri chemických procesoch, sa viaže do chemických väzieb v zlúčenine, ktorú nazývame:
a) nukleoproteid
b) nukleínová kyselina
c) ATP
d) hormón
e) adenozíntrifosfát
f) adeníntrifosfát
g) centrozóm
h) adenozíntetrafosfát
c) ATP
e) adenozíntrifosfát
