zápaly Flashcards
Čo je zápal?
je najbežnejší chorobný jav v živote človeka
napriek tomu pre svoju zložitosť nie je dostatočne prebádaný a jeho definícia nie je jednotná
výnam zápalu
obranný a opravný
Príčiny zápalu
zhodujú sa s príčinami chorôb vôbec a môžeme ich deliť na živé a neživé
neživé príčiny zápalu
fyzikálne a chemické
vzniká tzv. aseptický zápal
Tento smeruje k reparácii škôd spôsobených zvyčajne jednorazovým poškodením
Ide teda o REPARATÍVNY zápal
živé príčiny zápalu
rozmanité mikroorganizmy (baktérie, vírusy, plesne, parazity). Takýto zápal je závažnejší,
vzniká obranná reakcia - defenzívny zápal. Je aj rozsiahlejší, vyvoláva nielen miestne, ale aj celkové
zmeny. Smeruje k ohraničeniu a potlačeniu infekcie pri súčasnej mobilizácii imunitných reakcií. Až
potom prechádza do reparatívneho štádia, teda k náhrade škôd.
Klinická predstava zápalu
Klinická predstava zápalu sa kryje spravidla s pojmom defenzívneho zápalu, pri ktorom sa uplatňujú aj imunitné faktory
Za určitých okolností (nedostatok imunity, masívna infekcia, rezistencia vyvolávateľa na liečbu) sa
však zápal nemusí podariť zvládnuť.
Inokedy sa imunitnou reakciou nedosiahne optimálny efekt, ale dochádza k prehnanej reakcii,
nadmernej obrane (hypersenzitivita, alergický zápal), prípadne k reakcii zmenenej, ktorá je
zameraná nielen proti infekcii, ale aj proti vlastným tkanivám (autoimunitný zápal).
PREJAVY ZÁPALU
- MAKROSKOPICKÉ
a) miestne = lokálne
b) celkové
2.MIKROSKPICKÉ
LOKÁLNE MAKROSKOPICKÉ PREJAVY ZÁPALU
- rubor
- calor
- dolor
- tumor
- functio laesa
- rubor
podmienené zápalovou hyperémiou (prekrvením)
- calor
zvýšená lokálna teplota - súvisí rovnako s hyperémiou
- dolor
je spôsobená kyslou reakciou v zápalovom ložisku, ktorá dráždi senzitívne nervové
zakončenia a taktiež uvoľnenými mediátormi (histamín, serotonín, bradykinín ap.)
- tumor
zápalový opuch, edém - vzniká na podklade hromadenia tekutiny s bielkovinami
a zápalovými bunkami, opuch je cestovitej konzistencie
- functio laesa
je to najdôležitejší znak zápalu. Má spravidla charakter útlmu
činnosti (pacient nemôže postihnutou časťou tela pracovať, zápal kĺbu nohy obmedzuje chôdzu,
zápal pľúc dýchanie), niekedy môže dôjsť až k úplnému zlyhaniu funkcie orgánu (zápal pečene).
Nezriedka však sa funkcia daného orgánu zápalom vystupňuje, čoho príkladom je zvýšená
produkcia hormónov štítnej žľazy pri jej zápale alebo zvýšená produkcia hlienu hlienovými
bunkami pri zápale sliznice dýchacích ciest, sliznice čreva ap.(tzv. katarálny zápal)
CELKOVÉ PREJAVY ZÁPALU
Horúčka
Leukocytóza -
Zvýšená sedimentácia erytrocytov (FW)
Tvorba protilátok - antibodies (Ab) -
Aktivácia T-lymfocytov
Zdurenie lymfatických uzlín
Bakteriémia
Toxémia
Virémia
Pyémia
Sepsa
Horúčka
vzniká pôsobením pyrogénnych (horúčkotvorných) látok na termoregulačné centrum v
hypotalame. Pyrogény môžu byť exogénne - bakteriálne toxíny alebo endogénne - vytvárané
makrofágmi (cytokín interleukín 1).
Horúčka výrazne potláča množenie baktérií a vírusov, Súčasne zvyšuje fagocytózu a tvorbu
protilátok.
Meranie a zaznamenávanie teploty je významnou diagnostickou metódou.
Normálna telesná teplota je 36-36,9 °C
- 37-37,9 °C = subfebrilná teplota
- 38 °C a viac = horúčka (febris)
- okolo 41 °C = hyperpyrexia
Leukocytóza
zvýšenie počtu bielych krviniek v periférnej krvi. Je prejavom presunu leukocytov z
kostnej drene do zápalového ložiska pod vplyvom mediátorov. Leukocyty sa v kostnej dreni množia
a uvoľňujú sa do obehu aj v menej vyzretých štádiách vývoja (posun doľava).
Býva to pri zápaloch spôsobených mikróbmi. Vírusová infekcia prebieha bez leukocytózy alebo s
leukopéniou. Pri istých druhoch zápalov sa môžu zvýšiť len niektoré typy leukocytov (eozinofily pri
alergickom zápale).
Zvýšená sedimentácia erytrocytov (FW)
- spôsobená zvýšením protilátok v krvi
Tvorba protilátok - antibodies (Ab)
uvoľňujú sa z B-lymfocytov a plazmocytov a reagujú s
antigénom (Ag). Protilátky sa začínajú tvoriť postupne v priebehu 7-10 dní, niektoré protilátky po
skončení choroby miznú, iné zostávajú dlhodobo prítomné a sú ukazovateľmi imunity.
Aktivácia T-lymfocytov
výkonné T-lymfocyty svojím cytotoxickým účinkom ničia bunky
infikované vírusom, nádorové bunky, bunky transplantátu, zabíjajú baktérie a niektoré parazity.
Zdurenie
miestnych, regionálnych , prípadne pri celkovej infekcii všetkých uzlín,
zväčšenie sleziny
Bakteriémia
stav, keď v krvi kolujú jednotlivé mikróby bez príznakov toxémie, je to bežný jav
(napr. pri vytrhnutí zuba, zápale dýchacích ciest), baktérie sú rýchlo zničené fagocytózou
Toxémia
prítomnosť bakteriálnych toxínov v krvi (baktérie nemusia nutne byť v krvi, sú v
chorobnom ložisku, z ktorého vyplavujú toxíny do krvi - napr. pri záškrte), prejavuje sa celkovými
príznakmi
Pyémia
- v krvi kolujú zhluky mikróbov v „hnise“, ich pôvod je často v hnisavom zápale žíl alebo v
bakteriálnej endokarditíde
Sepsa
v krvi kolujú jednotlivé mikróby súčasne s ich toxínmi, stav je spojený s horúčkami, so
zväčšením pečene a sleziny, toxíny zabraňujú fagocytóze, takže organizmus často ťažkej infekcii
podľahne
Ľudovo sa pre pojem sepsa a pyémia požíva termín “otrava krvi“.
ZÁKLADNÉ MECHANIZMY ZÁPALOVÉHO PROCESU
Pri zápale nastávajú najprv zmeny v mikrocirkulácii v mieste poškodenia (kapiláry, žilky).
Uvoľňovanie chemických mediátorov zápalu (serotonín, histamín) spôsobí rozšírenie ciev, zvýšené
prekrvenie ako aj zvýšenie priepustnosti cievnych stien s následným prenikaním vody (zápalový opuch),
plazmatických bielkovín a krvných elementov (zápalový exsudát, infiltrát) do zápalového ložiska.
ZLOŽENIE ZÁPALOVÉHO EXSUDÁTU - INFILTRÁTU
- Neutrofilné leukocyty
- Eozinofily
- Bazofily
- Lymfocyty
5 Histiocyty - Žírne bunky
- Trombocyty
- Fibroblasty
- Endotelové
- Erytrocyty -
- Plazmatické bielkoviny
- Neutrofilné leukocyty
označujú sa ako polymorfonukleárne leukocyty (PMN leukocyty,
polynukleáry) resp. ako mikrofágy (t.j. fagocytujúce bunky) - uplatňujú sa svojou schopnosťou
fagocytovať, majú schopnosť ničiť baktérie pomocou proteolytických enzýmov. Vyskytujú sa pri
akútnych zápaloch. Niektoré mikróby majú výrazný chemotaktický účinok, nahromadenie PMN je
potom obrovské, vytvára sa hustá nažltlá tekutina - hnis (pus), zápal potom označujeme hnisavý
(purulentný).
- Eozinofily
sa vyskytujú pri alergii a parazitárnych ochoreniach
- Bazofily
obsahujú mediátory (histamín, heparín, serotonín)
- Lymfocyty
sú dôležité pri imunitných procesoch, zmnožujú sa najmä pri vírusových a chronických
(nehnisavých) zápaloch. T-lymfocyty produkujú lymfokíny, ktoré priťahujú ostatné bunky a riadia
tiež B-lymfocyty. T-lymfocyty zodpovedajú za bunkovú, B lymfocyty za protilátkovú imunitu.
Plazmocyty vznikajú z B-lymfocytov - tvoria imunoglobulíny (protilátky).
5 Histiocyty
pochádzajú z monocytov, alebo z tkanivových buniek. Fagocytujú väčšie čiastočky,
napr. mikróby pomocou účinných pôsobkov - enzýmov, preto ich nazývame makrofágy. Začínajú
imunitnú reakciu a sú prítomné aj pri chronickom zápale.
- Žírne bunky
heparinocyty obsahujú podobne ako bazofily aktívne mediátory (heparín, histamín,
serotonín, leukotriény) a uplatňujú sa hlavne pri alergických zápaloch.
- Trombocyty
okrem zrážania krvi sú dôležité pre vznik prostaglandínov a kinínov, zlepšujú
fagocytózu, sú zdrojom mediátorov (serotonín, histamín), tromboxanu a rastového faktora
- Fibroblasty
- sú aktivované väzivové bunky, majú hlavnú úloha pri reparácii
- Endotelové
bunky, endotélie - výstelkové bunky kapilár, množia sa v podobe pupeňov a tvoria
nové kapiláry.
Fibroblasty a endotélie sú základom pre tvorbu granulačného tkaniva pri proliferačnom zápale.
Granulačné tkanivo vytvára tmavočervené krehké pupene na spodine rán.
- Erytrocyty
tvoria súčasť hemoragického zápalu
- Plazmatické bielkoviny
(albumíny, globulíny, fibrinogén) - prenikajú cez cievnu stenu do tkaniva.
Práve vysokým obsahom bielkovín sa líši exsudát od transsudátu. Fibrinogén sa zráža na vláknitý
fibrín a dáva exsudátu charakteristický vzhľad (fibrínové vločky, vlákna)
ZÁPALOVÉ MEDIÁTORY
Zápalovú reakciu sprostredkúvajú mnohé látky chemickej povahy, tzv. mediátory. Ide o látky s krátkym
účinkom, ktoré akonáhle splnia svoju úlohu sa rozložia. Sú dvojakého charakteru, bunkové a
plazmatické.
Zápalové mediátory môžeme rozdeliť na mediátory skorej fázy (napr. histamín) a mediátory
oneskorenej fázy (napr. leukotriény, prostaglandíny) a ďalšie.
Leukotriény a prostaglandíny sú silné mediátory zápalu, sú to deriváty kyseliny arachidónovej (AA), 20-
uhlíkatej nenasýtenej mastnej kyseliny, ktorá je produkovaná membránovými fosfolipidmi pôsobením
fosfolipázy..