Vedci Flashcards
Hippokrates (starovek)
založil lekársku školu spojenú so skúsenosťou, pozorovaním a experimentom; skúmal telové tekutiny z pohľadu prejavov zdravia a choroby - podľa neho má zdravý ľudský organizmus telové
tekutiny v správnom pomere, ak sa naruší táto harmónia, dôjde k chorobe (humorizmus)
Aristoteles (starovek)
polyhistor; skúmal živočíchy (preštudoval viac ako 500 druhov živočíchov - robil pitvy, opísal ich anatómiu a spôsob života); vyslovil teóriu samoplodenia = abiogenézy (živé bytosti vznikajú z neživej
hmoty)
Theofrastos (starovek)
považuje sa za zakladateľa systematickej botaniky; opísal cca 550 druhov rastlín, ich výskyt a spôsob života, používal metódu porovnávania
Gaius Plinius (starovek)
vytvoril encyklopedické zhrnutie dovtedajších poznatkov; opísal vyše 1000 druhov rastlín prevažne z ich praktického využitia v poľnohospodárstve
Galenos (starovek)
vytvoril ucelené dielo poznatkov o človeku (za hlavné orgány považoval srdce – zdroj vrodeného tepla, pečeň – tvorba krvi z potravy a mozog – centrum duševných schopností)
Abu-Ali Ibn Síná / Avicena
(stredovek)
arabský lekár, ktorý vytvoril významné medicínske dielo založené na teóriách Hippokrata
František z Asisi (stredovek)
poznával rastliny a zvieratá konkrétnym pozorovaním
Tomáš Akvinský (stredovek)
sformuloval rozdiel medzi človekom a zvieraťom (duša človeka je schopná cítiť aj myslieť, na rozdiel od zvierat, ktoré sa správajú pudovo)
Conrad Gesner (novovek 16.s.)
dielo „Historia animalium“ – opisuje živočíchy, ich morfológiu, geografické rozšírenie a praktický význam pre človeka a medicínu
Andreas Vesalius (novovek 16.s.)
venoval sa anatómii človeka, považuje sa za zakladateľa modernej anatómie človeka, zaviedom anatomické techniky a nástroje, ktoré sa v modifikáciách používajú doteraz
Francis Bacon (novovek 17.s.)
tvrdil, že pozorovanie a pokus je základom prírodovedy (induktívna filozofia)
Wiliam Harvey (novovek 17.s.)
pokladá sa za zakladateľa modernej fyziológie, objasnil funkciu srdca a opísal obeh krvi človeka; predpokladal, že vajíčko je začiatok vývinu všetkých živočíchov (odmietol Aristotelovu
teóriu abiogenézy)
Marcello Malpighi (novovek 17.s.)
pozoroval anatómiu a metamorfózy priadky morušovej, objavil vylučovacie orgány hmyzu – Malpoghiho rúrky
Antony van Leeuwenhoek (novovek 17.s.)
objavil mikroorganizmy pozorovaním pod mikroskopom
Robert Hooke (novovek 17.s.)
pozoroval rastliny a zistil, že ich telá sa skladajú zo základných stavebných častíc
Carl von Linné (novovek 18.s.)
považuje sa za zakladateľa modernej systematiky, vytvoril binomickú nomenklatúru, používal štyri taxonomické kategórie: druh, rod, rad a trieda
Jean-Babtiste de Lamarck (novovek 19.s.)
vyslovil prvú evolučnú teóriu, podľa neho nový orgán vzniká
z novovzniknutej potreby; všetko, čo živočích získal, sa prenáša na potomstvo; vývoj orgánov a ich mohutnosť závisí od cviku a používania; zaviedol pojem biológia
Charles Darwin (novovek 19.s.)
autor modernej evolučnej teórie založenej na vývoji organizmov prirodzeným výberom, akceptuje sa dodnes
Ernst Haeckel (novovek 19.s.)
považuje sa za autora biogenetického zákona, podľa ktorého je ontogenéza skrátená, ale rýchla rekapitulácia fylogenézy; je autorom pojmu ekológia
Theodor Schwann, Mathias Jacob Schleiden a Jan Evangelista Purkyně (novovek 19.s.)
sformulovali bunkovú teóriu → bunka je základná stavebná a funkčná jednotka živých sústav
Georges Cuvier (novovek 19.s.)
považuje sa za zakladateľa modernej paleontológie – použil porovnávaciu anatómiu pri štúdii a rekonštrukcii fosílnych zvierat; tvrdil, že druhy vymreli v dôsledku katastrof, ktoré postihli zemskú
kôru
Karl Ernst von Baer (novovek 19.s.)
považuje sa za zakladateľa modernej embryológie; objavil vajíčko cicavcov
Louis Pasteur (novovek 19.s.)
študoval mikroorganizmy, zistil, že baktérie sú pôvodcom ochorení, položil základy mikrobiológie a imunológie, autor tzv. pasterizácie
Ivan Petrovič Pavlov (novovek 19.s.)
objavil existenciu podmienených reflexov (1904 – Nobelova cena)
Johann Gregor Mendel (novovek 19.s.)
zakladateľ genetiky – pokusy s krížením hrachu