Teória práva 1 - časť prvá (1-36) Flashcards
- Významné právnické školy
- venovali sa problematike pojmu a podstaty práva
- patria sem:
(A) Prirodzenoprávna škola - najstaršia škola
- objavila sa v štyroch veľkých vlnách
1) starovek - za prameň práva bola považovaná príroda
- Platón, Aristoteles
- právo bolo chápané nie len ako súčasť morálneho poriadku vo svete ale aj ako súčasť poriadku sveta
2) stredovek - prameňom je Božia vôľa
- uznávala sa existencia večného zákona, z ktorého sa dalo odvodiť i platné právo
- Tomáš Akvinský
3) novovek - prameňom rozum a racionálne pravidlá
- krajiny západu sa prostredníctvom svetového obchodu dostávali do užšieho kontaktu s odlišnými civilizáciami (vznik medzinárodného práva)
- F. Vitoria, H. Grotius
4) 20. storočie - hlavným motívom boli nacistické zločiny a procesy proti nacistom, ktorí sa bránili tým, že iba plnili rozkazy
- prirodzenoprávna škola odmietla takúto argumentáciu, kvôli mimoriadnej nemorálnosti nacistických zločinov
- pribúdajú predpisy a často sa menia, jednotlivci sa v nich strácajú a prestávajú sa v nich orientovať a riadia sa nimi oveľa menej
(B) Pozitivistická škola
- vychádzala z kritiky prirodzeného práva
- najvplyvnejšia bola v 19. a v prvej polovici 20. storočia
- Klasický právny pozitivizmus môžeme deliť na:
1) Anglosaský - ovplyvnený filozofiou utilitarizmu a prejavovala sa v ňom tendencia k tzv. analytickej jurisprudencii (Bentham, Austin)
2) Kontinentálny - usiloval sa o uplatnenie metódy tzv. pojmovej jurisprudencie a snažila sa o systematizáciu právnych pojmov (Bergbohm, Jellinek)
- v 20. storočí dominovali:
1) normativistická škola - zaoberala sa otázkou dôvodu platnosti právnych noriem a pokúšala sa vytvoriť tzv. rýdzu náuku právnu, očistenú od všetkého, čo do právnej teórie nepatrí (Kelsen, Weyr)
2) Neopozitivistická Škola - analytická teória práva so skúmaním lingvistických problémov (Hart)
(C) Sociologická škola a škola právneho realizmu
1) právna sociológia
- zamerala sa na sociálne pôsobenie štátu
- odmietali právny formalizmus - nechápali právo ako voluntarizmus zákonodarcu ale videli ho v spoločenských vzťahoch
- v strednej Európe je spájaná s menom Ehrlich - ten tvrdil, že právo netreba hľadať v zákonoch ale skôr v spoločnosti a začal používať pojem tzv. živé právp
2) Právny realizmus
- americký právny realizmus
- to čo je právo záleží na tom aký je sudca (beloch/černoch, demokrat/republikán,…)
- právo je vlastne výsledok svojvôle sudcu ktorý sa opiera o zákony
- právo je výsledok argumentácie
- má blízko k právnej sociológii
- v škandinávii skepsa voči písanému právu, právo ako násilie a propaganda
(D) Marxistická škola
- právo nikdy netvorilo ústredný objekt záujmu marxistického skúmania
- právo sa chápalo iba ako určitá nadstavba nad spoločensko-ekonomickou základňou
- Karl Marx - právo je na zákon povyšená vôľa vládnucej triedy
- redukcia práva na ekonomické vzťahy - Pašukanis - právo vnímané ako historicky podmienené štruktúrov určitej spoločensko-ekonomickej formácie a z toho vyplývalo i chápanie súkromných vzťahov ako normotvorného elementu práva
- redukcia práva na politiku - Vyšinskij - právo tvorila trieda a jej politický reprezentanti
(E) Škola práva a ekonómie
- v USA sa vytvorila škola Law and Economics – prejav vpádu ekonomických vied do práva
- predstavitelia Posner, Calabresi
- skúmanie práva cez náklady a výnosy
- právo ako prostriedok, vďaka ktorému sa dosahuje interakcia medzi ľuďmi s čo najväčšou efektivitou
- homo oeconomicus a normatívny individualizmus – jednotlivci sú schopní lepšie rozhodovať o svojich preferenciách ako niekto, kto stojí mimo nich, teda štát
- odpoveď na 3 otázky: Komu priznať určité právo? Ako majú byť priznané práva chránené? Ak sa ochrana uskutočňuje prostredníctvom náhrady škody, aká má byť vysoká? – Na dané otázky reaguje buď zákonodarca alebo sudca.
- pýta sa ako odstrániť situácie konfliktu prostredníctvom právnych predpisov alebo súdnych rozhodnutí – odpoveď Coaseho teorém (imitácia ideálneho trhového správania – optimálne rozhodnutie)
- zákonodarca by mal posudzovať aj efektívnosť rozhodovacích procesov
- problém koncepcie tejto školy: hodnoty, napr. ľudská dôstojnosť a sloboda, nedajú sa dostatočne analyzovať metódami tejto školy
- Právny pozitivizmus
- vychádzala z kritiky prirodzeného práva
- najvplyvnejšia bola v 19. a v prvej polovici 20. storočia
- Klasický právny pozitivizmus môžeme deliť na:
1) Anglosaský - ovplyvnený filozofiou utilitarizmu a prejavovala sa v ňom tendencia k tzv. analytickej jurisprudencii (Bentham, Austin)
2) Kontinentálny - usiloval sa o uplatnenie metódy tzv. pojmovej jurisprudencie a snažila sa o systematizáciu právnych pojmov (Bergbohm, Jellinek) - v 20. storočí dominovali:
1) normativistická škola - zaoberala sa otázkou dôvodu platnosti právnych noriem a pokúšala sa vytvoriť tzv. rýdzu náuku právnu, očistenú od všetkého, čo do právnej teórie nepatrí (Kelsen, Weyr)
2) Neopozitivistická Škola - analytická teória práva so skúmaním lingvistických problémov (Hart)
- Škola prirodzeného práva
- najstaršia škola
- objavila sa v štyroch veľkých vlnách
1) starovek - za prameň práva bola považovaná príroda
- Platón, Aristoteles
- právo bolo chápané nie len ako súčasť morálneho poriadku vo svete ale aj ako súčasť poriadku sveta
2) stredovek - prameňom je Božia vôľa
- uznávala sa existencia večného zákona, z ktorého sa dalo odvodiť i platné právo
- Tomáš Akvinský
3) novovek - prameňom rozum a racionálne pravidlá
- krajiny západu sa prostredníctvom svetového obchodu dostávali do užšieho kontaktu s odlišnými civilizáciami (vznik medzinárodného práva)
- F. Vitoria, H. Grotius
4) 20. storočie - hlavným motívom boli nacistické zločiny a procesy proti nacistom, ktorí sa bránili tým, že iba plnili rozkazy
- prirodzenoprávna škola odmietla takúto argumentáciu, kvôli mimoriadnej nemorálnosti nacistických zločinov
- pribúdajú predpisy a často sa menia, jednotlivci sa v nich strácajú a prestávajú sa v nich orientovať a riadia sa nimi oveľa menej
- Škola právnej sociológie
1) právna sociológia
- zamerala sa na sociálne pôsobenie štátu
- odmietali právny formalizmus - nechápali právo ako voluntarizmus zákonodarcu ale videli ho v spoločenských vzťahoch
- v strednej Európe je spájaná s menom Ehrlich - ten tvrdil, že právo netreba hľadať v zákonoch ale skôr v spoločnosti a začal používať pojem tzv. živé právp
2) Právny realizmus
- americký právny realizmus
- to čo je právo záleží na tom aký je sudca (beloch/černoch, demokrat/republikán,…)
- právo je vlastne výsledok svojvôle sudcu ktorý sa opiera o zákony
- právo je výsledok argumentácie
- má blízko k právnej sociológii
- v škandinávii skepsa voči písanému právu, právo ako násilie a propaganda
- Pojem právo a jeho definičné znaky
Nemáme jednotnú definíciu pre pojem právo.
Právno-historická definícia - K. von Amir - pojem právo sa dá hladať prostredníctvom identifikácie zmnožovania odporu proti bezpráviu a vylučovaním bezprávia
Právno-pozitivistická definícia - Kelsen - právo ako sociálna technika, ktorá spočíva v dosahovaní žiaduceho sociálneho správania ľudí pomocou hrozby prostriedkov donútenia zo strany štátu, oddelenie práva a morálky
Právno-idealistická definícia- veľká miera abstrakcie - v dielach G.Radbrucha
Právno-realistická definícia - „to, čo v skutočnosti urobia súdy a nič zložitejšie, považujem za právo“ – O.W.Holmes
Definičné znaky:
(1) Právo ako správny poriadok
- právo spájané s tým, čo je správne, spravodlivé
(2) Právo ako normatívny poriadok
- treba rozlíšiť svet toho čo je (Sein) a toho, čo má byť (Sollen)
- podľa väčšiny definícií je právo systém, ktorý patrí do oblasti toho čo má byť
- právo nehovorí o tom čo je ale hovorí o tom čo má byť - ako majú jednotlivci konať
(3) Štátne donútenie
- nie všetci jednotlivci sú ochotní dodržiavať svoje právne povinnosti, a preto bolo vždy dôležité, aby boli tieto povinnosti zabezpečené donucovacou mocou
- vynucovanie právnych povinností patrí štátnej moci a štát túto úlohu plní dvoma spôsobmi:
a) preventívne - hrozba násilia zo strany štátu má pôsobiť na adresáta právnej normy, aby dodržiaval svoje povinnosti
b) represívne - v prípade nedodržania alebo nesplnenia povinnosti nastupujú donucovacie sankcie
- psychologické pôsobenie práva - morálne a náboženské normy sú niekedy efektívnejšie
(4) Štátom uznaná forma
- táto forma by mala byť stanovená v ústavách jednotlivých štátov alebo v príslušných zákonoch
- takáto forma umožňuje odlíšiť právne normy od ostatných noriem
- význam spočíva v naplnení informatívnej funkcie práva
- pre pôsobenie práva v spoločnosti je dôležité aby ho adresáti právnych noriem chápali ako poznateľné
- preto treba identifikovať miesto, kde sa právo nachádza - formálny prameň práva
- problémom je neustály nárast kvantity práva
(5) Monizmus
- v štáte by malo platiť iba jedno právo a malo by byť všeobecne záväzné
- tento názor sa opiera o fakt , že na určitom území má iba štát najvyššiu zvrchovanú moc
- zvrchovaný štát by mal mať aj zákonodarný monopol a ostané subjekty by sa mali podriadiť jeho vôli
- Objektívne a subjektívne právo
Objektívne právo:
- platné právo, pozitívne právo, právny poriadok
- je v rovine právnych noriem
- je platné právo na danom území a v určitej dobe, rozhoduje o tom, že čo je právne a protiprávne, čo platí ako právo, čo právo prikazuje a čo zakazuje
- je základom, z ktorého sa odvodzuje konanie všetkých subjektov na území štátu.
Subjektívne právo:
- niekto má možnosť niečo konať, dať, zdržať sa alebo strpieť - oprávnenie.
- možnosť subjektu správať sa určitým spôsobom. Patrí určitému subjektu (jednotlivcovi- FO, PO) Úzko súvisia aj právne povinnosti, a to povinnosť každého nerušiť práva iného.
o Absolútne subjektívne: voči všetkým (erga omnes) – vlastnícke, osobnostné, duševného vlastníctva
o Relatívne subjektívne: voči konkrétnym subjektom (inter partes) – veriteľ dlžník (veriteľ má oprávnenie požadovať plnenie)
- Funkcie práva
a) Stabilizačná - právo zabezpečuje poriadok a stabilitu vzťahov medzi členmi spoločnosti a zabraňuje konfliktom medzi nimi
b) Integračná - právo napomáha vnútornej integrite spoločnosti, posilňuje súdržnosť a rozvoj spoločenských vzťahov
c) Informačná - právo napomáha jednotlivcom lepšie identifikovať práva a povinnosti a vyhnúť sa neželaným následkom
d) Regulatívna - právo vytvára komplex pravidiel, prostredníctvom ktorých určité vzťahy potláča a iné inštitucionalizuje
e) protektívna - právo napomáha vytvárať a chrániť určité hodnoty (ochrana ľudského života, dôstojnosti, slobody atď.)
- Dôvody platnosti práva
Dôležitá je stupňovitá výstavba právneho poriadku. Nižšia norma je realizáciou vyššej normy. Vyššia norma je dôvodom platnosti nižšej normy a obsahuje zmocnenie pre jej vydanie. Norma vo vyhláške platí, lebo realizuje konkrétnu zákonnú normu, zákonná platí, lebo ide o realizáciu konkrétnej ústavnej normy. V hierarchickom modeli sa vždy odvolávame na vyššiu právnu normu. Na vrchole vždy stoji ústava a ústavné normy. Existuje niekoľko teórii členenia platnosti práva:
Mocenské teórie: schopnosť práva efektívne sa presadiť buď prostredníctvom hrozby alebo donútenia. Právna norma platí, lebo bola stanovená najvyššou autoritou. Obsahové kritéria, ktoré norma ukladá nie sú podstatné v tejto teórii. Veľký dôraz sa kladie na príkazy a imperatívy. Príkaz je forma prejavu vôle tvorcu normy. Ak sa príkaz nedodrží, nastáva donútenie.
Teórie uznania: nie je podstatný normotvorca ale skôr adresát noriem. Právne normy sa stanú záväznými až po tom, čo ich spoločenstvo subjektov akceptuje. Uznanie normy zo strany adresáta je rozhodujúce pri platnosti práva. Uznanie ústavy umožňuje uznanie celého právneho poriadku. Nemožno očakávať, že každý jednotlivec uzná normu za právo, vždy sa nájde taký ktorý by to odmietal. Potreba konsenzu je kľúčová v multikultúrnej spoločnosti – EÚ, snaha jednej skupiny pretláčať vlastnú predstavu o práve môže vyvolať veľmi ostrú reakciu ostatných – nie vždy je ľahké konsenzus nájsť.
Teória základnej normy: opiera sa o jasnú hranicu a oddelenie sveta toho, čo je a toho, čo má byť. Z toho, čo je nemožno odvodiť, že čosi aj má byť. Tým pádom sa dá norma odvodiť len od inej normy. To, čo je základná norma nie je jasné. Táto norma nemá byť stanovená nejakou verejnou autoritou, ale naopak, právomoc tejto autority sa vytvorila na základe predpokladu platnosti základnej normy. Samotná základná norma zdôvodňuje a zjednocuje celý právny systém a všetky právne normy za dajú odvodiť od tzv. GRUNDNORM. Základná norma je predpokladaná, nie je produktom normotvorby štátu, ale produktom rozumu. Môže ísť o hypotézu, na ktorej je vybudovaný právny poriadok, alebo to môže byť aj prirodzené právo.
Teória idey práva: platnosť právnych noriem nezávisí len od ich tvorcu, ale aj od súladu s požiadavkami spravodlivosti. Idea práva je v podstate totožná s ideou spravodlivosti. Právo štátu sa môže dostať do rozporu s ideou práva, na ktorú sa možno odvolať v prípade, ak prichádza k svojvoľnému zneužívaniu práva. Konflikt práva s morálkou a spravodlivosťou.
- Platnosť a účinnosť v právnom poriadku
Platnosť
- norma bola publikovaná
- platnosťou sa začína existencia právnej normy
- začína platiť nevyvrátiteľná právna domnienka
- platnosť nastáva dňom publikácie právnej normy v zbierke zákonov SR
- dňom platnosti je deň označený v záhlaví príslušnej čiastky Zbierky zákonov
- všeobecné nariadenia sa zverejňujú na nástenke v obci, nie všetky právne normy sa zverejňujú
Účinnosť:
- povinnosť správania sa v súlade s právnou normou
- môže nastúpiť najskôr v momente kedy sa právna norma stáva platná
- účinnosť nastupuje zvyčajne až po platnosti
- účinnosť je ustanovená v špeciálnom paragrafe v záverečných ustanoveniach právneho predpisu, zväčša ide o 15 deň po vyhlásení v zbierke zákonov..
- účinnosť znamená, že z právnej normy pre jej adresátov vznikajú práva a povinnosti, že sa stáva záväznou, možno ju aplikovať na ňou upravené právne vzťahy a v prípade jej nedodržania nastupuje možnosť aplikácie štátneho donútenia
Legisvakačná doba:
- doba medzi platnosťou a účinnosťou
- jej účelom je umožniť, aby sa adresáti s právnymi normami oboznámili
- dĺžka závisí od zložitosti a rozsiahlosti právneho predpisu (zväčša 15 dní)
- Pojem a znaky právnej normy
Právna norma
- všeobecné záväzné pravidlo ľudského správania, za ktorým stojí štátne donútenie
- treba právnu normu odlišovať od právneho predpisu - právny predpis môže obsahovať niekoľko právnych noriem, a naopak právna norma sa môže nachádzať vo viacerých ustanoveniach (právny predpis môže obsahovať aj vety, ktoré nebudú obsahovať právne normy - ide o preskriptívnu vetu, ktorá má normatívny charakter a ukladá povinnosť - a deskriptívnu vetu, ktorá iba niečo opisuje)
Znaky:
(1) normatívnosť
- niekedy sa spája aj s pojmom regulatívnosť
- právna norma je vytvorená preto aby niečo regulovala
- objavuje sa vo forme príkazu, zákazu alebo dovolenia
(2) záväznosť
- zaväzuje ľudí správať sa určitým spôsobom, ktorý stanovuje daná norma
- prostredníctvom záväznosti obmedzuje slobodu jednotlivca a núti ho správať sa určitým vymedzeným spôsobom
(3) všeobecnosť
- právna norma ukladá povinnosť všetkým zdržať sa správania, ktoré by bolo v rozpore s ňou
- právne normy môžu však ukladať povinnosti aj určitému obmedzenému počtu subjektov (niekedy sa rozdeľujú na všeobecné a individuálne)
(4) štátne donútenie
- jeho cieľom je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred tými, ktorí budú porušovať svoje povinnosti
- Tradičná štruktúra právnej normy
- právna norma je najmenšou jednotkou celého právneho systému
- aj ona sa delí na menšie časti
- poznáme viacero štruktúr.
- tradične tvorí právnu normu hypotéza, dispozícia a sankcia.
Tradičná dvojčlánková štruktúra:
- skutkovú podstatu, teda súhrn podmieňujúcich skutočností
- právne následky, ktoré právo spája so splnením skutkovej podstaty
- podľa tejto koncepcie právna norma prikazuje subjektu splnenie skutkovej podstaty, teda mu ukladá povinnosť jej splnenia a vyslovuje právne následky, ktoré sú so splnením skutkovej podstaty splnené
- taktiež pribúdajú aj následky nesplnenia skutkovej podstaty, teda následky porušenia povinnosti (tzv. poisťovacia funkcia).
- uvedené následy sa nazývajú sankcie
- Hypotéza, dispozícia a sankcia právnej normy
Trojčlánková štruktúra: právna norma sa skladá z 3 častí: hypotéza, dispozícia a sankcia. Používané výrokové spojky ak … tak … inak …
· Hypotéza: podmienka realizácie normy. Stanovuje predpoklady, pri ktorých sa má realizovať pravidlo správania stanovené v dispozícii. Ide o také skutočnosti, s ktorými sa spája vznik, zmena alebo zánik právnych vzťahov upravených v dispozícii.
(ak chýba hypotéza ide o nepodmienenú právnu normu)
· Dispozícia: ide o pravidlo správania. Je to normatívna časť, jadro právnej normy. Bez nej by norma nebola normou. Vyjadruje to, čo má byť. Určuje, komu vznikajú práva a povinnosti, ak sú splnené predpoklady stanovené v hypotéze. Vyjadrená príkazom, zákazom či dovolením. (ak chýba dispozícia ide o legálnu definíciu)
· Sankcia: následok nedodržania povinnosti v dispozícii. Nemusí byť súčasťou tej istej právnej normy. Možno ju nájsť v inej právnej norme toho istého normatívneho právneho aktu, prípadne aj v norme iného právneho predpisu. Napríklad ústavné normy neobsahujú sankcie. (ak chýba sankcia ide o imperfektnú normu)
Ak je A(hypotéza), tak má byť – musí, smie, nesmie, môže byť B(dispozícia), ak nie je B, nastupuje sankcia.
Hypotéza môže byť formulovaná kumulatívne alebo alternatívne. Alternatívne vtedy, ak stačí splniť jednu z alternatív v hypotéze. Kumulatívne znamená, že musia byť splnené všetky podmienky.
Možno deliť aj taxatívne a demonštratívne. Taxatívna znamená, že právna norma uvádza úplný, presný, konkrétny výpočet podmienok. Demonštratívna znamená, že právna norma uvádza otvorený výpočet podmienok. Používané slová: najmä, predovšetkým, napríklad. Demonštratívne vymedzenie právnej normy umožňuje pri realizácii právnej normy uplatniť aj iné podmienky ako tie, ktoré sú stanovené v právnej norme.
Sankcie sa rozdeľujú na absolútne určité (potrestá sa odňatím slobody na 15 rokov), určité (potrestá.. na 2 až 5 rokov) a neurčité (potrestá sa primerane).
- Zdvojená štruktúra právnej normy
Štvorprvková teória štruktúry právnej normy (dvojnorma)
- pozostáva z dvoch dvojíc právnych noriem
o HYPOTÉZA 1 DISPOZÍCIA 1 – primárna
▪ má sankčný charakter
o HYPOTÉZA 2 DISPOZÍCIA 2 – sekundárna dispozícia
▪ nemusí mať vždy sankčný charakter ale môže ponúkať alternatívu
o DISPOZÍCIA 1 HYPOTÉZA 2 – sekundárna hypotéza vzniká negáciou (porušením povinnosti vyplývajúcej z) primárnej dispozície
Najlepšie je demonštrovať dichotonomickú štruktúru na príklade. Ako príklad slúži fakt, že: „kto je oprávnený kúpiť vec, musí zaplatiť cenu ponúknutú niekým iným, ak nie je dohodnuté inak. Ak nemôže vec kúpiť alebo nemôže splniť podmienky ponúknuté popri cene a ak ich nemožno vyrovnať ani odhadnou cenou, predkupné právo zanikne.“ (podľa § 606 OZ)
- Primárna hypotéza stanovuje podmienky, za ktorých sa musí alebo môže uskutočniť dispozícia. Na základe vyššie spomenutého príkladu je vyjadrená vetou: „Kto je oprávnený kúpiť vec… .“
- Primárna dispozícia stanovujúca následok (to čo má byť/nastať) je vyjadrená vetou: „musí zaplatiť cenu ponúknutú niekým iným…“.
- Sekundárna hypotéza predstavuje už spomenutú negáciu primárnej dispozície, čo na príklade charakterizuje veta: „Ak nemôže vec kúpiť alebo nemôže splniť podmienky ponúknuté popri cene a ak ich nemožno vyrovnať ani odhadnou cenou,…“
- Sekundárna dispozícia, ktorá má stanovovať následok, čiže to čo má byť v prípade negácie primárnej dispozície, vyjadruje na príklade veta (skutočnosť): „predkupné právo zanikne.“
- Druhy právnych noriem
(1) Prikazujúce, zakazujúce a dovoľujúce
- dovoľujúca norma obsahuje dovolenie a nachádza na napríklad v ustanovení („Každý môže konať to, čo nie je zákonom zakázané…“)
- Prikazujúca norma („Príkazník je povinný vykonať príkaz osobne.“)
- Zakazujúca norma („Nikto nesmie byť pozbavený života.“)
(2) Podľa stupňa právnej sily
- určovaná hierarchickým postavením orgánu ktorý normu vydal
- norma nižšej právnej sily nesmie odporovať norme vyššej právnej sily
- právna sila tiež odvodená od derogačnej sily právnych noriem (ktorá vyššia norma môže v prípade kolízie rušiť nižšiu právnu normu)
- v slovenskej právnej úprave možno právnu silu vyjadriť takto:
1. Ústava a ústavné zákony
2. Zákony
3. právne normy orgánov ústrednej štátnej správy
4. právne normy orgánov miestnej štátnej správy a samosprávy
(3) Pôvodné a odvodené
- záleží na tom či právne normy vydal orgán ktorý ma svoju legitimitu od zdroju moci (občania) alebo ma svoju legitimitu odvodenú od iných orgánov
- Pôvodné (primárne/originárne) - prijímajú orgány s právomocou priamo od zdroja (NR SR, obecné zastupiteľstvá) - ústava, ústavné zákony, zákony, všeobecné a záväzné nariadenia samosprávy
- Odvodené (sekundárne/derivované) - normy, ktoré prijímajú orgány, ktorých normotvorná právomoc je odvodená od orgánu s originárnou právomocou (normy orgánov štátnej správy alebo normy tvorené pri prenesenom výkone štátnej správy na samosprávu )
(4) Univerzálne a lokálne
- určované podľa územia na ktorom normy pôsobia
- univerzálne – platia na celé územie štátu
- lokálne – len na určitej časti územia
(5) Kogentné a dispozitívne
- kritériom je kategorickosť normy
- kogentné normy - bezvýhradne zaväzujú adresátov a musia byť aplikované (trest smrti sa nepripúšťa)
- dispozitívne - umožňujú adresátom noriem, aby si svoje vzťahy upravili odchylne od zákona (ak sa strany nedohodnú inak…)
(6) Striktné a ekvitálne
- význam z hľadiska aplikácie práva
- striktné normy music orgány aplikovat bez ohradu na okolnosti prípadu (trest smrti sa nepripúšťa)
- ekvitálne - umožňujú orgánom aplikácie práva prihliadnuť na špecifické okolnosti prípadu a umožniť korektívne pôsobenie normy, ak by táto viedla k príliš tvrdým následkom
- Blanketové a odkazujúce
- neobsahujú priamo pravislo správania sa, ale odkkazujú na inú normu
- blanketové - odkazujú na inú, bližšie neurčenú normu
- odkazujúce - odkazujú na konkrétnu normu
(8) Kolízne
- typické pre medzinárodne právo súkromne
- aplikujú sa ak ide o právny vzťah s cudzím prvkom
- určujú ktorým právnym poriadkom sa bude právny vzťah riadiť
(9) Teleologické
- neurčujú pravidlo správania sa priamo
- stanovujú iba cieľ, ktorý treba dosiahnuť
- spôsob dosiahnutia cieľa však necháva na adresáta normy
10. Verejnoprávne a súkromnoprávne
11. Hmotnoprávne a procesnoprávne
12. Heteronómne a autonómne
- heteronómne právo - líšia sa medzi sebou tvorcovia a adresáti noriem
- autonómne - nelíšia sa tvorcovia a adresáti noriem
- Právne normy podľa stupňa právnej sily
- právna sila je určovaná hierarchickým postavením orgánu, ktorý normu vydal
- čím vyššie postavený orgán je, tým vyššiu právnu silu norma má
- norma nižšej právnej sily nesmie odporovať norme s vyššou právnou silou
- právna sila sa tiež dá odvodiť od derogačnej sily: pomocou nej možno odvodiť právnu silu normy tak, že ktorá vyššia právna norma môže v prípade kolízie rušiť nižšiu právnu normu.
Hierarchia:
1. Ústava a ústavné zákony
2. Zákony
3. Právne normy orgánov ústrednej štátnej správy
4. Právne normy orgánov miestnej štátnej správy a samosprávy
