Teória práva 1 - časť druhá (37-75)

Question 1

75.Techniky argumentácie.

Answer 1

1. Uvádzanie príkladov a porovnaní
   - písal už o nich Aristoteles v diele Rétorika
   - existujú dva základné druhy príkladov a to:
   reálne príklady - ktoré sa už v minulosti stali
   fiktívne príklady - delí ich na prirovnania (sokrates - voľba úradníkov žrebom - Loď a voľba kormidelníka žrebom) a bájky (Ezop - jež a líška, ktorá ma už kliešte - nedaj ich dole lebo oni sú už napité a namiesto nich by prišli nové hladné)
2. Argumentácia príbehom
   - zdôrazňovaná črta najmä v USA (najmä kvôli porote)
   - má silu vtiahnuť poslucháča do deja vďaka čomu sa lepšie počúva ako jeho abstraktná alebo opisná verzia
   - pri rozhodovaní človek nepoužíva len rozum ale aj city a práve na ne vieme apelovať príbehom
   - príbeh je ľahšie zapamätateľný
   (Páchateľ spôsobil odsudzením motorového vozidla môjmu klientovi, ktorý je invalid, veľkú škodu - Vidím slabého a chorého človeka, ktorý mui každý deň cestovať na vyšetrenie do nemocnice a vidím obvineného ako sa mu prikrikráda na pozemok a berie mu jediný spôsob dopravy do tej nemocnice)
3. Používanie metafor, porekadiel, prípadne iných literárnych prostriedkov
   - metofora - zapôsobiť na mimorozumové aspekty rozhodovania človeka - zaujať poslucháčovú pozornosť a vytvoriť dojem vzdelanosti a nadhľadu hovoriaceho
   - porekadlá - môžu pôsobiť vtipne (ironicky), a tým podsunúť predstavu, že hovoriaci je si istý svojou argumentáciou
   - môžu pomôcť k lepšej zapamätateľnosti argumentov - oplatí sa s nimi však šetriť
   - anafora a epifora (opakovanie slov na začiatku alebo konci vety)
4. Vizuálna argumentácia
   - pripojenie vizuálneho prvku (obrázok, graf) k argumentu
   - môžeme tým dosiahnuť väčšiu presvedčivosť
5. Dôraz na presvedčivé zoradenie myšlienok a argumentov
   - predkladanie jedného argumentu a radenie vicero argumentov za sebou
   - vhodné štruktúrovanie téz môže viesť k jasnosti a zrozumiteľnosti a môžu pomôcť lepšie vyznieť argumentu
   - treba klásť dôraz nie len na úvod ale aj na záver
6. Ďalšie techniky
   - mimika (výraz tváre)
   - gestikulácia
   - haptika (dotykový kontakt)
   - proxemika (vzdialenosť od druhého)
   - posturika (držanie tela)
   - hlasová modulácia (správna výška a intenzita hlasu, inotácie)
   - asertivita (presvedčivo a efektívne vystupovať)

Question 2

74.Právna argumentácia všeobecne.

Answer 2

Argument - je súborom predpokladov a záverov z nich získaných na základe jedného alebo viacerých racionálnych krokov.
Aristoteles – klasik v teórií argumentácie - dielo Rétorika (výrokovej argumentácii, argumentácii na základe sylogizmov alebo ilustrácii, vyvracaniu argumentov a podáva tiež popis prirodzených dokazovacích prostriedkov v súdnej reči)
A. Schopenhauer - dielo Eristická dialektika (rozoberá 38 trikov na úspech v debate)
Delí argumenty na módy:
- argumenty ad rem - zameriavajú sa na podstatu sporu (vec samotnú)
- argumenty ad hominem - zamerané na osoby, ktorých sa spor týka

Spôsoby vyvrátenia tvrdení odporcu (refutácie):
- priame - (A) Vyvraciame odporcové premisy (B) Premisy síce pripustíme, no ukážeme, že z nich vôbec nevyplýva odporcov záver
- nepriame
(A) Apagógé - dporcov záver síce pripustíme, no buď:
(A1) ad rem - ukážeme, že tento záver sa nezhoduje s nejakou tézou, ktorá je všeobecne pokladaná za pravdivú
(A2) ad hominem - ukážeme, že tento záver nesedí s nejakým iným tvrdením odporcu samotného (je nekonzistentný v tvrdeniach)

(B) Inštancia (protipríklad) - poukazujeme na konkrétnu situáciu, v ktorej neplatí všeobecný výrok protivníka

Eristická argumentácia - snaha vytvoriť dojem presvedčenia bez ohľadu na skutočnú pravdu
Logická argumentácia - zameraná na objektívne správne a vecné zdôvodnenie určitého tvrdenia
Argumentácia postavená na poctivej právnej metodológií - snaha o správne teoretické zdôvodnenie určitého záveru, snaha preukázať, že predkladaný záver je zmysluplný, tak aby v racionálnom diskurze objektívne obstál.
Tendenčná argumentácia - sleduje len úspech vo veci, cieľom je presvedčiť cieľový subjekt (sudcu, porotu…)
Argumentácia de lege lata - podľa platného zákona, riadi sa znením zákona a nepripúšťa odchýlky
Argumentácia de lege ferenda - z hladiska budúceho zákona, presahuje zákonnú rovinu a hľadá možnosti aké by právo mohlo alebo malo byť

Question 3

73.Výklad práva podľa subjektov.

Answer 3

Pri subjektoch výkladu možno hovoriť o:
(A) Výklad aplikujúceho orgánu - interpretácia orgánu, ktorý vydáva rozhodnutie v určitej veci (v kontinentálnom práve tradične platí, že tieto rozhodnutia nie sú všeobecne záväzné ale, že zaväzujú len zúćastnené strany konania - z princípu právnej istoty platí aby sa v rovnakých veciach rozhodovalo rovnako)
(B) Výklad najvyššieho súdu
- úlohou týchto orgánov je zjednocovať aplikačnú prax a dbať na rovnorodú interpretáciu právnych predpisov - napríklad formou zjednocujúcich stanovísk
- právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty Najvyššieho súdu SR záväzný
(C) Výklad ústavného súdu
- jeho úloha spočívá najmä v bdení nad dodržiavaním princípu ústavnosti - v rámci tohto podáva výklad ústavy
- takýto výklad je všeobecne záväzný (niekedy sa označuje aj ako legálny výklad)
- taktiež zvyknú rozhodovať o individuálnych sťažnostiach fyzických a právnických osôb na porušenie ich základných práv a slobôd (v takejto veci nie je v SR výklad Ústavného súdu všeobecne záväzný - ale stále platí princíp právnej istoty)
(D) Výklad európskych inštitúcií
- dôležitými EÚ inštitúciami, ktoré interpretujú právne texty sú Súdny dvor EÚ (podáva výklad európskeho práva - zakladajúcich zmlúv, smerníc - ktorý má v zmysle judikatúry záväznú povahu k členským štátom EÚ) a Európsky Súd pre ľudské práva (interpretuje Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho dodatkové protokoly - majú zásadný dopad na judikatúru ústavných súdov členských štátov EÚ resp. signátorov Dohovoru)

Question 4

72.Logický, historický a komparatívny výklad v práve.

Answer 4

Logický výklad
- vytvára závery na základe pravidiel výrokovej logiky (ako konjukcia, implikácia…) a argumentov (z teleologického výkladu)
- tiež tu platí základná premisia racionality, ktorou je pravidlo neprotirečenia (nemôže byť výrok pravdivý a zároveń nepravdivý) - v oblasti práva hovoríme o bezrozpornosti práva (právny systém nemôže zakazovať to čo zároveň prikazuje alebo povoľuje)
- kedže tieto logické operácie sú prítomné pri všetkých druhoch výkladoch - je nadbytočné hovoriť zvlášť o logickom výklade

Historický výklad
- zohľadňovanie úmyslu zákonodarcu alebo historických súvislostí prijatia právnej úpravy
- ide skôr o výkladový cieľ - originalizmus (nejde teda o samostatnú výkladovú metódu ale skôr o základný rámcový prístup k právnemu textu)

Komparatívny výklad
- ide o pomocnú metódu
- vychádza z porovnania domácej a zahraničnej legislatívy a z porovnania jej interpretácie a aplikácie príslušnými orgánmi v jednotlivých štátoch
- význam má najmä v prípade spoločnej minulosti dvoch alebo viacerých štátov a tiež v situácií zbližovania právnych úprav viacerých štátov v rámci určitého zoskupenia (EÚ)
(napr. interpretácia práva v SR a ČR, ktoré v minulosti tvorili spoločný štát - pretože platia niektoré právne predpisy, ktoré boli prijaté za federácie - môžeme pri výklade týchto predpisov na SR odkazovať na spôsob výkladu týchto predpisov v ČR)

Question 5

71.Systematický výklad v práve.

Answer 5

Delíme ho na:
(1) formálno-systematický výklad
- vychádza zo štruktúry právneho predpisu
- všímame si najmä členenie právneho textu na hlavy, oddiely, časti, paragrafy…
- právny text interpretujeme na základe jeho zaradenia do príslušnej štrukturálnej časti predpisu (normy nachádzajúce sa v jednom paragrafe budeme pri výklade klásť do vzájomnej súvislosti)
- Argumentum a rubrica - výklad na základe nadpisov (vďaka tomuto môžeme tvrdiť, že prezident patrí do výkonnej moci)
(2) Materiálno-systematický výklad
- výklad určitého ustanovenia z hľadiska jeho hodnotového súladu s iným ustanovením - ide o to aby boli obe ustanovenia hodnotovo konformné
- koherenčný výklad noriem rovnakej právnej sily (dve alebo viaceré normy z toho istého zákona treba interpretovať tak aby nevznikol hodnotový rozpor)
- Koherenčný výklad noriem rôznej právnej sily - postavené na pravidle prednosti predpisu vyššej sily pred predpisom nižšej právnej sily (možno tu hovoriť o 4 druhoch výkladu):
(1) zákonno-konformný - hodnotový súlad medzi zákonom a podzákonným predpisom
(2) ústavno-konformný - súlad všetkých podústavných predpisov s ústavou
(3) Euro-konformný - interpretovať vnútroštátne právo v súlade s EÚ právom
(4) Medzinárodno-konformný - súlad výkladu vnútroštátnej úpravy s normami a hodnotami zakotvenými v prameňoch medzinárodného práva

• interpretačné zásady:
  (1) Princíp právnej istoty - táto zásada káže, aby sme v situácií, keď narazíme na 2 ustanovenia, ktoré si zdanlivo protirečia, interpretovali menej jasné z nich vo svetle toho, ktoré je jasnejšie a zrozumiteľnejšie
  (2) Zásada prednosti osobitnej úpravy pred všeobecnou
  (3) Zásada prednosti novších častí predpisu pred staršími - v dôsledku konfliktu spôsobeného napr. novelou, v dôsledku ktorej si bude odporovať pôvodné ustanovenie s novým ustanovením - máme uprednostniť novšie ustanovenie
  (4) Zásada nevytvárania obsolentných a nadbytočných ustanovení - pri výklade treba postupovať tak aby sa žiadne ustanovenie nestalo nepoužiteľným (obsolentným) alebo nadbytočným (teda opakujúcim to, čo už je povedané iným ustanovením)

Question 6

70.Teleologický výklad v práve.

Answer 6

Teleologický výklad zisťuje účel, ktorý mala norma tvoriť.
Patria tu 4 druhy výkladu:
(1) Argumentum a fortiori (Výklad zo silnejšieho)
- postavený na téze, že povolenie závažnejšieho konania znamená povolenie aj menej závažného konanie - zakázanie menej vážneho konanie znamená zakázanie vážnejšieho konania (napr. povolenie vojsť na pozemok s motorovým vozidlom znamená aj povolenie vkročiť naň nohou)
- predpoklad, že by bolo neúčelné povoliť viac závažné konanie no nie menej závažné
(2) Argumentum ad absurdum (Výklad z nezmyslu)
- ide o negatívny argument, ktorý káže odmietnuť interpretačné riešenia, ktoré sa zdajú byť nezmyselné - nevychádza z porovnania závažnejšieho a menej závažnejšieho ale zo samostatnej absurdnosti jednotlivého riešenia
(napr. v dôsledku rekonštrukcie sa uzavrie nejaká cestná komunikácia, po ktorej predtým jazdili autá - semafory pre chodcov však ostanú zapnuté a chodec prejde na červenú - síce porušil zákaz jednej z noriem zákona o cestnej premávke no z teleologického hľadiska danú normu neporušil lebo účelom zákazu je bezpečnosť a poriadok na cestách - keďže ale žiadne autá nechodia tak bezpečnosť a poriadok sú zachované)
(3) Argumentum per analogiam (Výklad na základe podobností)
- z hľadiska tohto výkladu použijeme na určitú situáciu normu, ktorá explicitne upravujé inú, podobnú situáciu (na budovu vztiahneme normu, ktorá hovorí o pozemku - situácie vyhodnotíme ako podobé lebo sú nehnuteľnosti)
- analógiou vypĺňame medzery v zákone (keď zákonodarca nedopatrením alebo vedome neupravil niektoré otázky)
- aby nedošlo k odopretiu spravodlivosti, príslušný orgán musí nejako rozhodnúť a jedným z riešeným je sa rozhodnúť na základe analógie
- rozlišujeme:
(A) analógia zákona (analogia legis) - na riešený problém použijeme ustanovenie z toho istého alebo iného zákona, ktoré upravujú odlišné, no v zásade podobné situácie
(B) analógia práva - posudzujeme daný problém z hľadiska všeobecných princípov alebo hodnôt daného právneho odvetia ale právneho systému ako celku
(4) Všeobecno-teleologický výklad
- hľadá sa samotný účel
- pýtame sa aký účel ma samotná norma (napr. norma zakazujúca incest - ide nám o ochranu spoločenskej mravnosti alebo záujem o zdravú populáciu - podľa toho súdime súloženie neplodných príbuzných)

Question 7

69.Jazykový výklad v práve.

Answer 7

Jazykový výklad môžeme deliť na:
(A) Sémantický (lexikálny) jaz. výklad
- zameriava sa na určenie základnej obsahovej náplne slov
- môžeme sa zaoberať čo znamenajú pojmy dom, strom…
- výrazy, ktoré majú odborný charakter - v oblasti pre ktorú sú určené im treba dať špecifický semantický význam (bezdôvodné obohatenie - zrušenie zmluvy a my nevrátime plnenie - sankcia: povinnosť vrátiť plnenie / neoprávnené obohatenie - oklamanie bankomatu aby nam vydal peniaze, ktoré nám nepatria - sankcia: odňatie slobody) - napriek podobnosti ich nemôžeme zamieňať
- Teória troch oblastí:
(1) jadro - množina významov, na ktorých by sa všetci zhodli že patria pod daný pojem (ovocie - jablko, banán, hruška)
(2) neurčitú časť - významy, o ktorých by sa dalo polemizovať (melón, avokádo)
(3) oblasť mimo pojem - oblasť za semantickými hranicami - významy, ktoré by tu nedal žiadny vykladač (uhorka, obilie)

• Hranica medzi jadrom pojmu a neurčitou časťou pojmu je hranica medzi:
  (1) doslovným výkladom - držíme sa iba jadra, interpretujeme doslovne
  (2) rozširujúcim výkladom
• Hranica medzi neurčitou časťou a oblasťou mimo pojmu je hranicou medzi:
  (1) rozširujúcim výkladom
  (2) analógiou - tu už ide o teologický výklad
• Semantické nejasnosti sa v práve odstraňujú pomocou legálnych definícií (napr. zbraň - patrí pod tento pojem nožnice alebo pilník? - Trestný zákon preto vyriešil tento problém zavedením legálnej definíci zbrane - každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším)
• Opravný výklad - predstavuje interpretáciu proti zákonu - je otázne či ide o interpretáciu alebo tvorbu práva - v praxi ho treba použiť v situáciách keď je jasné, že zákonodarca sa pomýlil a spravil v texte chybu

(B) Gramatický výklad - ten môžeme deliť na:
(1) Morfologický - sleduje gramatický tvar slov - čísla, časy… (napr. Ústava SR čl. 96 - návrh na prijatie uznesenia o vyhlásení referenda - môžu podávať poslanci NRSR - použitím morfologického výkladu môžeme tvrdiť, že jednotlivý poslanec takéto právo nemá)
(2) Syntaktický - sleduje podobu vetnej skladby (ruská legenda o cárovi, ktorý sa rozhodol nevyhovieť žiadosti odsúdenca na smrť o milosť a jeho odpoveď znela: Omilostiť nemožno, popraviť! - cárovnej trestanca ale prišlo ľúto a odpoveď zmenila na: Omilostiť, popraviť nemožno)

Question 8

68.Výkladové ciele.

Answer 8

Vykladové ciele - predstavujú akési meta-perspektívy, z ktorých možno na právny text nazerať (treba pristupovať z perspektívy času)
2 základné prístupy výkladových cieľov:
(1) Originalizmus - pri výklade treba zohľadňovať úmysel autora textu (toho kto text vytvoril) a všeobecný význam textu v dobe jeho prijatia (ako mohla tomu textu rozumieť široká verejnosť v čase jeho prijatia)
- perspektíva minulosti - skúmanie pôvodného zámeru a významu

(2) Modernisti (progresivisti) - interpretácia textu z hľadiska súčastnosti
- poukazujú na potrebu progresívneho výkladu - výklad s ohľadom na aktuálny objektívny význam právneho textu (ako mu dnes rozumie mainstreamový čitateľ)

Hnuteľná vec kedysi označovala aj živé zviera, no s ohľadom na humanizáciu spoločnosti ho už dnes treba chápať inak - nemôžeme apriórne vzťahovať normy hovoriace o veciach

Právo na uzavretie manželstva - registrované partnerstvá

Question 9

67.Pojem interpretácia práva a základné metódy výkladu.

Answer 9

Interpretácia práva
- označuje výklad právnych textov
- objasňuje ich zmysel (vykladať môže advokát klientovi, súd účasníkom konania alebo každý občan sám pre seba)
- Právna hermeneutika - náuka o výklade práva
Základné metódy výkladu:
- jazykový výklad
- systematický výklad
- teleologický výklad
- logický výklad
- historický výklad
- komparatívny výklad

Question 10

66.Opravné a vykonávacie konanie v aplikácii práva.

Answer 10

Opravné konanie
- tri štádiá:
(A) začatie oprávneného konanie
- začína sa s pravidla na návrh, ktorým je podanie opravného prostriedku (riadneho alebo mimoriadneho)
- musí mať rovnaké náležitosti ako podanie v prvostupňovom konaní (musí byť zrejmé (1) kto ho podáva, (2) komu je adresované, (3) čoho sa dotyčný domáha, (4) podpísané a (5) datované
- opravný prostriedok môže mať suspenzívny účinok - odloží (posunie) právoplatnosť rozhodnutia (majú ho riadne opravné prostriedky)
- môže mať aj devolutívny účinok - rozhodnutie o opravnom prostriedku sa presunie na orgán vyššieho stupňa (nie všetky opravné prostriedky - voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR bude možné podať iba iba opravný prostriedok, o ktorom bude rozhodovať iný senát toho istého súdu)
(B) prerokovanie veci a dokazovanie v opravnom konaní
- závisí od typu konania, či bude možné skúmať skutkový stav alebo iba právne posúdenie veci (ak sa napr. objaví nový dôkaz v dôsledku čoho nastane obnova konania, vykoná sa dokazovanie)
- ak sa však bude môcť podľa zákona preverovať iba správnosť posúdenia veci, nebude sa vykonávať dokazovanie (argumentácia sa presunie na úroveň sporu o výklad právnych textov a o adekvátnosť subsumpcie
(C) vydanie rozhodnutia v opravnom konaní
- kočí sa vydaním rozhodnutia
- môžeme hovoriť o dvoch princípoch:
(1) kasačný princíp - orgán vyššieho stupňa môže preskúmané rozhodnutie orgánu nižšieho stupňa iba potvrdiť alebo zrušiť (ak zruší, zásadne ho vráti späť orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie)
(2) reformačný princíp - orgán vyššieho stupňa môže rozhodnutie orgánu nižšieho stupňa zmeniť sám

Vykonávacie konanie
- účelom je zabezpečiť faktickú realizáciu (vynútenie splnenia) rozhodnutia, ktoré vzišlo z doterajšieho procesu aplikácie práva
- toto rozhodnutie môže začať ak je rozhodnutie vykonateľné
(A) začatie vykonávacieho konania
- možno začať na návrh (rozhodnutia v občianskych veciach - na návrh na vykonanie exekúcie) alebo bez návrhu (štandardné pre rozhodnutia v trestých veciach)
(B) Prerokovanie veci a dokazovanie vo vykonávacom konaní
- exekútor po začatí exekučného konania začne komunikáciu s povinným a opravneným (zasielaním výziev alebo inej korešpondencie)
- môže dôjsť k výkonom, ktoré by sme nazvali dokazovacími (opravnený musí už na začiatku preukázať svôj nárok priložením príslušného rozhodnutia s oficiálnou doložkou vykonateľnosti)
(C) Realizácia výkonu rozhodnutia
- môže sa realizovať rôznymi spôsobmi (napr. postihnutie peňažných aktivít v banke, vykonávanie zrážok zo mzdy, nútené výkony a práce, vypratanie nehnuteľnosti…)
- vykonateľnosť (rozhodnutie je spôsobilé byť právnym podkladom núteného výkonu rozhodnutia - právna stránka problému) vs vymožiteľnosť (spôsobilosť rozhodnutia byť fakticky zrealizovateľné - faktická stránka)

Question 11

65.Druhy opravných prostriedkov a ich účinok.

Answer 11

V poučení orgán aplikácie práva upovedomí účastníkov konania o možnosti podať opravný prostriedok a o lehote určenej na takéto podanie. Delíme ich na riadne a mimoriadne. Kritériom ich odlišnosti je právoplatnosť.

Riadne opravné prostriedky
- sú tie, ktoré možno voči rozhodnutiu podať DO momentu právoplatnosti (ide o odvolanie, odpor proti platobnému rozkazu, sťažnosť proti uzneseniu, rozklad)
- suspenzívny účinok - odloží (posunie) právoplatnosť rozhodnutia - právoplatnosť nastane až po rozhodnutí o samotnom opravnom prostriedku v opravnom konaní

Mimoriadne opravné prostriedky
- sú tie, ktoré je možné podať až PO právoplatnosti rozhodnutia. (Zaraďujeme sem dovolanie, mimoriadne dovolanie, obnovu konania)
- devolutívny účinok - rozhodnutie o opravnom prostriedku sa presunie na orgán vyššieho stupňa (nie všetky opravné prostriedky - voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR bude možné podať iba iba opravný prostriedok, o ktorom bude rozhodovať iný senát toho istého súdu)

Question 12

64. Vysvetlite pojem platnosť, právoplatnosť a vykonateľnosť

Answer 12

Platnosť
- rozhodnutie je platné momentom jeho vydania
- Týmto momentom zaväzuje orgán, ktorý ho vydal, no nezaväzuje účastníkov konania
- Príslušný orgán vyjadril v rozhodnutí svoj postoj k veci a nemôže ho už meniť. („Vypočujte si rozsudok v mene Slovenskej Republiky…“)

Právoplatnosť
- najdôležitejšia vlastnosť individuálneho právneho aktu
- Jej nadobudnutím sa rozhodnutie stáva záväzným a vynútiteľným
- Právoplatnosťou rozhodnutia sa teda nastoľuje stav právnej istoty
- Rozumie sa ňou vlastnosť rozhodnutia spočívajúca v nemožnosti podať proti nemu riadny opravný prostriedok
- Rozoznávame materiálnu stránku (záväznosť) a formálnu stránku (relatívna nezmeniteľnosť)
- Paričná lehota, teda lehota na plnenie, ktorá býva vyjadrená slovami „do troch dní od právoplatnosti“)
nastupuje vzdaním sa možnosti podať opravný prostriedku alebo uplynie lehota opravného prostriedku alebo rozhodnutím druho-inštančného súdu
- Ak niekto podá odvolanie rozhodnutie sa nestane právoplatným a v čas podané odvolania má suspenzívny (odklad záväznosti) a devolutívny účinok (prenos kompetencií na druho-inštančný súd)

Vykonateľnosť
- rozhodnutie je spôsobilé byť právnym podkladom núteného výkonu rozhodnutia
- znamená vymáhateľnosť právneho aktu, možnosť vynútenia právnych povinností určených rozhodnutím aj proti vôli povinného účastníka
- určuje prostriedky, ktorými sa má zabezpečiť možnosť výkonu rozhodnutia.
- Nastupuje väčšinou až po vzniku právoplatnosti
- niektoré rozhodnutia môžu byť predbežne vykonateľné, čo znamená, že môžu nadobudnúť vykonateľnos’t ešte pred právoplatnosťou resp. súčasne s momentom svojej platnosti (k ich nútenému výkonu teda možno pristúpiť ešte pred uplynutím lehoty určenej na podanie riadneho opravného prostriedku - napr. uznesenie o vzätí do väzby)

Question 13

63. Aké druhy rozhodnutí s ohľadom na ich účinky poznáme

Answer 13

Deklaratórne rozhodnutia - pôsobia spätne (ex tunc) - konštatujú existenciu nejakého práva alebo povinnosti (rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nejakej veci - nezakladá sa nové právo, iba sa konštatuje, že existuje dané právo príslušného subjektu k veci

Konštitutívne rozhodnutia - pôsobia do budúcnosti (ex nunc) - zakladajú právo alebo povinnosť (rozhodnutie o osvojení dieťaťa - dieťa sa stáva osvojencom až momentom právoplatnosti rozhodnutia o osvojení teda daným dňom vznikajú nové práva a povinnosti)

Question 14

62. Uveďte základné zásady aplikácie práva

Answer 14

dispozičná zásada - konania, ktoré začinajú na návrh - účastník disponuje s konaním, lebo sa rozhodne či a kedy konanie začne a skončí (môže návrh podať alebo vziať späť) - pri navrhovaných konaniach musí účastník v návrhu uviesť čoho sa domáha (tzv. petit) a tiež opísať skutočnosti, na základe ktorých sa toho domáha

zásada oficiality - konania, ktoré začnú bez návrhu - konanie začne na základe ex offo (z úradníckej povinnosti príslušného orgánu konať)

zásada ne bis in idem - nie dvakrát o tom istom (najprv treba zistiť, či v tej istej veci už nebolo niekedy v minulosti právoplatne rozhodnuté - ak bolo nebude môcť o nej znovu konať - hovoríme o procesnej prekážke právoplatne rozhodnutej veci)
litispendencii - neukončené prebiehajúce konanie o tej istej veci na inom orgáne
(aby mohol orgán aplikácie práva pristúpiť k samotnému konaniu vo veci, musí byť presvedčený, že nie su dané tieto dve procesné prekážky)

zásada súd pozná právo (iura novit curia) - súdu netreba dokazovať znenie paragrafov (netreba dokazovať ani notoriety - všeobecne známe skutočnosti)

zásada materiálnej pravdy - umožňuje orgánu vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania - orgán musí byť aktívny a sám vyhľadávať dôkazy, ktoré umožnia náležite objasniť skutkový stav
zásada formálnej pravdy - orgán nemôže vykonávať iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania - jeho úlohou bude rozhodnúť na základe pravdepodobnosti (čiže podľa toho, čie dôkazy sa mu budú zdať presvedčivejšie)

zásada voľného hodnotenia dôkazov - orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahu (tak, ako sa mu dôkazy subjektívne javia)
zásada viazaného hodnotenia dôkazov - znamená, že rôzne druhy dôkazných prostriedkov majú zo zákona rôznu váhu (napr. svedectvo dospeláho má väčšiu váhu ako svedectvo dieťaťa)

Question 15

61. Definujte pojem aplikácie práva a popište časti (stupňe) aplikácie práva

Answer 15

Aplikácia práva - uplatňovanie právnych noriem príslušnými orgánmi verejnej moci v konkrétnych situáciách s výsledkom vydania rozhodnutia. Výsledkom právno-aplikačného postupu je individuálny právny akt (rozhodnutie), ktorého autorom môže byť súd alebo správny orgán.
3 časti:
(1) prvostupňové konanie - dochádza k prvotnému kontaktu orgánu aplikácie práva s účastníkmi konania a ich právnou vecou.
Toto konanie pozostáva z troch štádií:
(A) Začatie prvostupňového konanie
- môže začať buď na návrh alebo bez návrhu
- konania, ktoré začinajú na návrh ovláda dispozičná zásada - účastník disponuje s konaním, lebo sa rozhodne či a kedy konanie začne a skončí (môže návrh podať alebo vziať späť) - pri navrhovaných konaniach musí účastník v návrhu uviesť čoho sa domáha (tzv. petit) a tiež opísať skutočnosti, na základe ktorých sa toho domáha
- konania, ktoré začnú bez návrhu ovláda zásada oficiality - konanie začne na základe ex offo (z úradníckej povinnosti príslušného orgánu konať)

• aktívna legitimácia - právo subjektu podať návrh na začatie konania
• pasívna legitimácia - spôsobilosť subjektu byť žalovaným (proti nemu smeruje návrh)

(B) Prerokovanie veci a dokazovanie v prvostupňovom konaní
- najprv treba zistiť, či v tej istej veci už nebolo niekedy v minulosti právoplatne rozhodnuté - ak bolo nebude môcť o nej znovu konať - hovoríme o procesnej prekážke právoplatne rozhodnutej veci (zásada ne bis in idem - nie dvakrát o tom istom)
- druhou prekážkou je neukončené prebiehajúce konanie o tej istej veci na inom orgáne (tzv. litispendencii) - aby mohol orgán aplikácie práva pristúpiť k samotnému konaniu vo veci, musí byť presvedčený, že nie su dané tieto dve procesné prekážky

• Účelom dokazovania je objasniť skutočnosti, ktoré majú byť základom pre vydanie rozhodnutia v samotnej veci
• Za dôkaz možno považovať akúkoľvek skutočnosť spôsobilú prispieť k náležitému objasneniu veci
• Dôkazy sa podávajú a vykonávajú prostredníctvom tzv. dôkazných prostriedkov, ktoré predstavujú formy resp. metódy získania prostriedkov (výsluch svedka, znalecký posudok, listina, obhliadka miesta…)
• Procesné predpisy obsahujú ustanovenie podľa, ktorého netreba dokazovať skutočnosti známe orgánu z jeho úradnej činnosti - medzi ne patrí napr. text zákona (zásada iura novit curia - súd pozná právo) - netreba dokazovať ani tzv. notoriety - všeobecne známe skutočnosti (napr. Bratislava je hlavné mesto Slovenska…)
• Problematika prejudiciality - prejudiciálna (predbežná) otázka je čiastková otázka, ktorú orgán aplikácie práva potrebuje mať zodpovedanú, aby mohol vydať rozhodnutie vo veci samej (napr. v konaní o plnenie zo zmluvy bude súd riešiť problém platnosti zmluvy (či je vôbec zmluva platnáň - až potom čo zistí že je sa môže zaoberať otázkou povinnosti plniť z nej)

V rámci dokazovania sa rozlišujú dve procesné zásady:
(1) zásada materiálnej pravdy - umožňuje orgánu vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania - orgán musí byť aktívny a sám vyhľadávať dôkazy, ktoré umožnia náležite objasniť skutkový stav
(2) zásada formálnej pravdy - orgán nemôže vykonávať iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania - jeho úlohou bude rozhodnúť na základe pravdepodobnosti (čiže podľa toho, čie dôkazy sa mu budú zdať presvedčivejšie)

V hodnotení predložených dôkazov rozlišujeme:
(1) zásada voľného hodnotenia dôkazov - orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahu (tak, ako sa mu dôkazy subjektívne javia)
(2) zásada viazaného hodnotenia dôkazov - znamená, že rôzne druhy dôkazných prostriedkov majú zo zákona rôznu váhu (napr. svedectvo dospeláho má väčšiu váhu ako svedectvo dieťaťa)

(C) Vydanie rozhodnutia v prvostupňovom konaní
- informácie, zhromaždené v dokazovaní, slúžia orgánu na vytvorenie záveru o skutkovom stave, ktorý tento subsumuje pod príslušné ustanovenie právneho predpisu a na základe toho rozhodne o veci
- subsumpcia - podradenie faktickej skutkovej podstaty pod právnu skutkovú podstatu (vztiahnutie ustanovení právneho predpisu na skutkový stav získaný dokazovaním) - pre úspešné vykonanie subsumpcie musí orgán interpretovať príslušné ustanovenia právneho predpisu
- po vykonaní dokazovania a subsumovaní pristúpi orgán k vydaniu rozhodnutia

(2) Opravné konanie
- tri štádiá:
(A) začatie oprávneného konanie
- začína sa s pravidla na návrh, ktorým je podanie opravného prostriedku (riadneho alebo mimoriadneho)
- musí mať rovnaké náležitosti ako podanie v prvostupňovom konaní (musí byť zrejmé (1) kto ho podáva, (2) komu je adresované, (3) čoho sa dotyčný domáha, (4) podpísané a (5) datované
- opravný prostriedok môže mať suspenzívny účinok - odloží (posunie) právoplatnosť rozhodnutia (majú ho riadne opravné prostriedky)
- môže mať aj devolutívny účinok - rozhodnutie o opravnom prostriedku sa presunie na orgán vyššieho stupňa (nie všetky opravné prostriedky - voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR bude možné podať iba iba opravný prostriedok, o ktorom bude rozhodovať iný senát toho istého súdu)
(B) prerokovanie veci a dokazovanie v opravnom konaní
- závisí od typu konania, či bude možné skúmať skutkový stav alebo iba právne posúdenie veci (ak sa napr. objaví nový dôkaz v dôsledku čoho nastane obnova konania, vykoná sa dokazovanie)
- ak sa však bude môcť podľa zákona preverovať iba správnosť posúdenia veci, nebude sa vykonávať dokazovanie (argumentácia sa presunie na úroveň sporu o výklad právnych textov a o adekvátnosť subsumpcie
(C) vydanie rozhodnutia v opravnom konaní
- kočí sa vydaním rozhodnutia
- môžeme hovoriť o dvoch princípoch:
(1) kasačný princíp - orgán vyššieho stupňa môže preskúmané rozhodnutie orgánu nižšieho stupňa iba potvrdiť alebo zrušiť (ak zruší, zásadne ho vráti späť orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie)
(2) remormačný princíp - orgán vyššieho stupňa môže rozhodnutie orgánu nižšieho stupňa zmeniť sám

(3) Vykonávacie konanie
- účelom je zabezpečiť faktickú realizáciu (vynútenie splnenia) rozhodnutia, ktoré vzišlo z doterajšieho procesu aplikácie práva
- toto rozhodnutie môže začať ak je rozhodnutie vykonateľné
(A) začatie vykonávacieho konania
- možno začať na návrh (rozhodnutia v občianskych veciach - na návrh na vykonanie exekúcie) alebo bez návrhu (štandardné pre rozhodnutia v trestých veciach)
(B) Prerokovanie veci a dokazovanie vo vykonávacom konaní
- exekútor po začatí exekučného konania začne komunikáciu s povinným a opravneným (zasielaním výziev alebo inej korešpondencie)
- môže dôjsť k výkonom, ktoré by sme nazvali dokazovacími (opravnený musí už na začiatku preukázať svôj nárok priložením príslušného rozhodnutia s oficiálnou doložkou vykonateľnosti)
(C) Realizácia výkonu rozhodnutia
- môže sa realizovať rôznymi spôsobmi (napr. postihnutie peňažných aktivít v banke, vykonávanie zrážok zo mzdy, nútené výkony a práce, vypratanie nehnuteľnosti…)
- vykonateľnosť (rozhodnutie je spôsobilé byť právnym podkladom núteného výkonu rozhodnutia - právna stránka problému) vs vymožiteľnosť (spôsobilosť rozhodnutia byť fakticky zrealizovateľné - faktická stránka)

Question 16

60. Definujte pojem protiprávne konanie a stručne popíšte jeho náležitosti

Answer 16

Konanie, ktoré je v rozpore s právom.
Protiprávny čin nazývame delikt.
Delikty môžeme deliť podľa právnych odvetí:
(A) súkromnoprávne delikty - občianskoprávne (spôsobenie škody), obchodnoprávne (nekalosúťažné konanie), pracovnoprávne (závažné porušenie pracovnej disciplíny)…
(B) verejnoprávne delikty - správne delikty (priestupky) a súdne delikty (trestné činy - prečiny (menej závažné ) a zločiny (viac závažné))

Náležitosti protiprávneho konania:
(A) Subjekt
- subjekt musí byť na takéto konanie spôsobilý (deliktuálna zodpovednosť) - je to spôsobilosť niesť právne následky spojené so zavineným porušením práva.
(B) Subjektívna stránka
- predstavuje zavinenie subjektu
- je to vnútorný psychický vzťah toho, kto porušuje právo, jednak k vlastnému konaniu, ktoré je v rozpore s platným právom, jednak k výsledku tohto protiprávneho konania
(C) Objekt
- objekt deliktu musí byť nedovolený
- pôjde o konanie, ktoré je právom zakázané
- protiprávnosť môže byť spôsobená nesúladom s právnym predpisom, normatívnou zmluvou, precedensom, právnou obyčajou či iným prameňom práva
- bude spôsobená aj extrémnou nemorálnou činnosťou
(D) Objektívna stránka
- zahŕňa spôsob konania alebo nekonania subjektu, jeho príčiny a následky a tiež vzťah medzi konaním alebo nekonaním a následkami - napríklad pri priestupku voči verejnému poriadku rušením nočného pokoja sa bude v rámci objektívnej stránky činu skúmať, aká vysoká je intenzita hluku, čo ju vyvolalo a pod.

Question 17

59. Náležitosti vôle a jej prejavu pri právnom úkone

Answer 17

Náležitosti vôle
- vôľa musí byť skutočne daná, slobodná, vážna a bez omylu
(A) Sloboda vôle
- neexistujú vonkajšie rušivé vplyvy, ktoré konajúcu osobu zbavujú voľnosti rozhodnúť sa, či určitý prejav vôle vykoná
- nedostatkom slobody vôle nebude postihnutý úkon, ktorý niekto urobil v tiesni, ktorá nedosahuje intenzitu nápadne nevýhodných podmienok
- za nedostatok slobody sa bude považovať konanie pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka zmluvy alebo tretej osoby
- 2 druhy nátlaku:
(1) priame fyzické donútenie - vis absoluta - nestačí len hrozba fyzickým donútením ale treba použitie fyzického násilia na vykonanie takého pohybu, ktorý by inak bol prejavom vôle (chytím ruku a podpíšem zmluvu)
(2) bezprávna vyhrážka - vis compulsiva - psychické donútenie
- aby vyhrážka bola bezprávna, musí sa ňou vynucovať niečo čo sa nesmie vynucovať
- aby spôsobila neplatnosť PÚ, tak musí byť dôvodom prečo bol PÚ urobený
- musí byť takého druhu a intenzity aby vzbudila dôvodný strach
- adresovaná musí byť tomu koho PÚ sa vynucuje - môže sa však týkať aj inej osoby (napr.člena rodiny)

(B) vážnosť vôle
- vôľa nie je vážna vtedy, ak je zrejmé, že konajúci svojím prejavom nechcel spôsobiť právne následky, ktoré sa s takýmto prejavom normy spájajú
- napr. ak niekto evidentne žartom (ironickým tónom v hlase) daruje nikomu svoje auto, nebude si môcť obdarovaný uplatňovať k predmetnej veci vlastnícke právo

(C) Neomylnosť
- ak by bol PÚ vykonaný v omyle, bol by neplatný
- omyl vo vôli (napr. niekto kvôli nešťastnému pomiešaniu kúpi iný obraz ako chcel) - bude PÚ možno zrušiť
- omyl v pohnútke (chce kúpiť obraz aby som potešil mamu, ale mamu to nepoteší) - neurobí PÚ neplatným

Náležitosti prejavu vôle
(A) určitosť
- z prejavu musí byť zrejmé čoho sa PÚ týka
- PÚ sa musí vyznačovať dostatočnou konkrétnosťou
- neurčitý prejav vôle má za následok neplatnosť PÚ
- napr. zmluva o kúpe rodiného domu ale nebude bližšie špecifikovaný (akú má veľkosť podlahovej plochy, v akom katastrálnom území sa nachádza atď.)

(B) zrozumiteľnosť
- nároky na spôsob vyjadrenia subjektu, ktorá musí byť pre druhú stranu jasná a pochopiteľná
- za nezrozumiteľný prejav vôle môžeme považovať nečítateľné písmo, formulačné chybné vyjadrenie ktoré bude nejasné alebo zmätočné…

(C) Forma
- formálne (právna norma vyžaduje určitú formu - zmluvy o nehnutelnostiach) a neformálne (určitá forma sa nevyžaduje)
- rozlišujeme:
(1) ústna forma - ústna komunikácia subjektov (napr. darovacia zmluva týkajúca sa hnuteľnej veci)
(2) Písomná forma - bežná (nekladú sa osobitné nároky - postačuje napr. vytlačený text, ktorý je vlastnoručne podpísaný) a kvalifikovaná (kladú sa osobitné nároky - musí byť napr. napísaná vlastnoručne)
(3) Elektronická forma - inštitút tzv. zaručeného elektronického podpisu
(4) Konkludentná forma - spôsob vôle vyjadrený mlčky, samotným konaním (napr. kupujem chleba a pri tejto kúpe nepoviem ani slovo, len ho vyložím z košíka na pult, zaplatím a zoberiem)

PRE PLATNOSŤ PÚ MUSÍ EXISTOVAŤ ZHODA MEDZI NÁLEŽITOSŤOU VôLE A PREJAVU VôLE

Question 18

58. Definujte pojem právny úkon

Answer 18

Právny úkon - predstavuje prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré s nimi právne predpisy spájajú.

Pre platnosť PÚ sa vyžaduje aby bol v súlade so zákonom a dobrými mravmi.
- taktiež musí spĺňať náležitosti PÚ:
(A) Vôľa
(B) Prejav vôle
(C) subjekt PÚ
- na subjekt je kladená požiadavka právnej spôsobilosti (rozlišujeme na (A) spôsobilosť na práva a povinnosti - pasívna stránka subjektu - spôsobilosť byť nositeľom a prijemcom reps. nositeľom (FO narodením, PO vznikom) a (B) spôsobilosť na právne úkony - schopnosť subjektu vlastným konaním na seba brať práva a povinnosti (tu hovoríme o maloletých a plnoletých osobách)
(D) objekt PÚ
- na objekt sa vzťahujú dve požiadavky:
(A) dovolenosť - to o čo v právnom úkone ide nie je v rozpore s platným právom
(B) možnosť - to o čo v PÚ ide musí byť možné
Fyzická možnosť - vôbec (predám výlet na Slnko - absolútna fyzická nemožnosť) a prakticky (predám výlet na mesiac - NASA to vie teoreticky zrealizovať ale ja ako bežný občan nie - prektická nemožnosť plnenie)
Časová možnosť - nemožným by bolo aj zmluvné ustanovenie vykonať niečo v minulosti (napr. zmluva uzavretá v roku 2019 by ukladala jednej zo zmluvných strán povinnosť zaplatiť určenú sumu do konca roka 2018 - časová nemožnosť)

Question 19

57. Právne domienky a fikcie

Answer 19

Právna domienka
- predpoklad právnej situácie, o ktorej nevieme, či sa zhoduje s faktickou situáciou
- môžeme ich deliť:
(A) vyvrátiteľné - zákon ich dovoľuje vyvrátiť (manžel matky môže svoje otcovstvo na súde zaprieť a vo veci sa bude kona’t dokazovanie)
(B) nevyvrátiteľné - zákon nepripúšťa vyvrátenie (keď splnomocnenec prekročí svoje oprávnenie vyplyvajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil - má svoj nesúhlas alebo súhlas vyjadriť bez zbytočného odkladu potom čo sa dozvie o prekročení - ak mlčí tak sa bude predpokladať, že takéto konanie schválil a následne už nebude možné tento predpoklad spochybniť)

Právne fikcie
- predpoklad právnej situácie, pri ktorom vieme, že sa nezhoduje s faktickou situáciou
- procesný inštitút doručenia - zákon stanoví, že písomnosť sa považuje za doručenú dňom jej uloženia na pošte, ak nebol adresát zastihnutý doručovateľom na určenej adrese - ak teda poštár nezastihne adresáta a písomnosť sa uloží na pošte, je jasné že právna a faktická situácia sa nezhodujú (teda že písomnosť v skutočnosti nebola doručená, no z hľadiska práva sa na ňu budeme pozerať ako na doručenú)

Question 20

56. Mimovoľné právne skutočnosti

Answer 20

Nie sú priamo ovplyvnené ľudskou vôľou (objektívne právne skutočnosti)
Právne udalosti
- skutočnosti, ktoré sú nezávislé od ľudskej vôle a s ktorými právo spája vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov
- narodenie a smrť človeka
- prírodné udalosti (sneženie, dážď, suchá a pod.)
- plynutie času (človek môže rozhodovať len o stanovení dĺžky, prípadne začiatku plynutia relevantného časového úseku - doba (započítava sa aj deň v ktorý sa rozhodná udalosť nastala) alebo lehota (počíta sa od nasledujúceho dňa) + (premlčanie - právna skutočnosť, ktorá ma za následok zánik právneho nároku (domáhať sa svojich práv na súde) a preklúzia - zánik subjektívneho práva ako takého)

Protiprávne stavy
- právom neželaný stav, ktprý nastal bez slobodnej ľudskej vôle
- právo ukladá povinnosť odstrániť tento stav subjektu, o ktorom nemožno povedať, žeby ho zavinil
- keď výchrica poškodí omietku na dome, pričom právny predpis bude vlastníkovy domu ukladať povinnosť omietku opraviť a udržiaveť fasádu upravenú, aby sa nenarúšal celkový vzhľad ulice

Question 21

55. Definujte pojem právna skutočnosť a uveďte, aké druhy právnych skutočností poznáme

Answer 21

Právna skutočnosť - akákoľvek skutočnosť s ktorou právo spájo vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov

Rozoznávame:
(A) Vôľové právne skutočnosti (subjektívne)
- sú ovplyvnené ľudskou vôľou
- právne konanie a protiprávne konanie

(B) Mimovôľové právne skutočnosti (objektívne)
- nie sú priamo ovplyvnené ľudskou vôľou
- právne udalosti a protiprávne vzťahy

Question 22

54. Definujte pojem právny vzťah, vymenujte jeho prvky a predpoklady

Answer 22

Právny vzťah - právom regulovaný spoločenský vzťah, v ktorom účastníci vystupujú ako nositelia práv a povinností (nie každý vzťah je právny - existujú vzťahy, ktoré nie sú právom regulované - napríklad vzťah dvoch snúbencov nie je v našom právom systéme oficiálne upravený, teda nejde o právny vzťah)

Druhy:
Absolútne - pôsobia voči všetkým (erga omnes) - právo jednotlivca na zachovanie cti, vlastnícke právo
Relatívne

Medzi predpoklady patrí:
(A) právna skutočnosť
(B) subjekt
- kto vstupuje do právneho vzťahu
- fyzické (prirodzené) osoby alebo právnické (fiktívne osoby)
(C) objekt
- je to kvôli čomu subjekty vstupujú do právneho vzťahu
- hodnoty ľudskej osoby (česť, dôstojnosť, súkromie, život…)
- Veci
- Zvieratá
- Výsledky tvorivej duševnej činnosti
- Iné majetkové hodnoty nehmotnej povahy (know-how alebo obchodné tajomstvo)
- Práce a výkony
- Transplantáty (orgány a tkanina, ktoré sú určené na vloženie do iného tela - nemožno s nimi voľne disponovať - nemôžu byť predmetom kúpy alebo predaja a preto nie sú považované za veci)

Medzi prvky patrí:
(A) Subjekt
(B) Objekt
(C) Obsah
- konkrétna podoba práv a povinností subjektov právneho vzťahu k objektom právneho vzťahu (ide o to akým spôsobom sa s objektami má alebo nemá nakladať)
- dare (dať) - zámennou zmluvou sa strany zaväzujú odovzdať si (dare) navzájom predmety zámeny (notebóok za tablet)
- konať (facere) - zmluvou o preprave sa prepravca zaväzuje, že odosielateľovi prepraví (facere) zásielku
- zdržať sa (omittere) - nájomnou zmluvou sa zaväzujem nájomcovi zdržať sa užívania napr. bytu
- strpieť (pati) - zmluvou o zriadení vecného bremena sa povinný zaväzuje strpieť právo oprávneného prechádzať cez jeho pozemok k nehnuteľnosti

Question 23

53. Charakterizujte medzinárodnoprávnu zodpovednosť

Answer 23

• rozvíjala sa spoločne s medzinárodným právom, zodpovednosť je dôsledkom medzinárodného práva, je zároveň aj najlepším dôkazom jeho existencie a dôveryhodným meradlom jeho účinnosti
• v súčastnosti sa používa v troch odlišných významoch:
  (1) zodpovednosť za splnenie - dodržiavanie medzinárodnoprávnych záväzkov
  (2) zodpovednosť za nesplnenie - porušenie medzinárodnoprávnych záväzkov
  (3) zodpovednosť za škodlivé následky činnosti nezakázanej medzinárodným právom

Formy medzinárodnoprávnej zodpovednosti:
(A) pozitívna - povinnosť štátu dodržiavť záväzky vyplyvajúce z noriem medzinárodného práva a zároveň úlohu podielať sa na vytváraní nových noriem
negatívna - predstavuje dôsledky vyplyvajúce z porušenia noriem medzinárodného práva, a to v podobe povinnosti odstránenia škodlivých následkov a akceptácie dôsledkov vyplývajúcich z takejto negatívnej činnosti

(B) objektívna - zodpovednosť subjektu bez ohľadu na zavinenie
subjektívna - zodpovednosť za zavinenie, ktoré možno konkrétnemu subjektu medzinárodného práva pripísať

(C) individuálna - vzťahuje sa na medzinárodnoprávny subjekt, ktorý sa dopustil protiprávneho konania alebo ktorý spôsobil vznik škody
spoločná - zodpovedné sú viaceré subjekty

(D) Podľa subjektov medzinárodného práva - rozdeľujeme ju na zodpovednosť štátov, medzinárodných organizácií a iných subjektov medzinárodného práva

Zodpovednosť v medzinárodnom práve sa vyskytuje najčastejšie v týchto podobách:
a) Zodpovednosť za medzinárodnoprotiprávne konanie
b) Za škodlivé následky činnosti nezakázanej medzinárodným právom
c) Za dodržiavanie zásad a noriem medzinárodného práva
d) Spoločná zodpovednosť členského štátu a medzinárodnej organizácie
e) Zodpovednosť v medzinárodnom práve verejnom a v súkromnom
f) Medzinárodná trestná zodpovednosť

Question 24

52. Tresnoprávna zodpovednosť

Answer 24

• právny inštitút postihujúci konanie, ktoré napĺňa materiálne a formálne znaky trestného činu
• trestná zodpovednosť je teda zodpovednosť za trestný čin
• typical prísnymi postihmi pri jej vzniku - páchateľovi sa môže siahnuť na majetok, slobodu a v niektorých prípadoch aj na život
• zásada oficiality - príslušné orgány musia začať konať v momente, keď sa o protiprávnom konaní dozvedia
• podmienkami vzniku sú:
  (A) vek páchateľa
  (B) príčetnosť
  (C) zavinenie (úmysel, nedbanlivosť)
  (D) protiprávne konanie v podobe trestného činu
• pri trestnej zodpovednosti sa vyžaduje:
  (1) actus rectus (zavinený úkon)
  (2) mens rea (trestný úmysel) - napr. dostanem epileptický záchvat a spôsobým niekomu ujmu ale chýba tam trestný úmysel - nemožem mať zodpovednosť
• subjekty, ktoré su vyňaté z trestnej zodpovednosti:
  (A) mladistvý mladší ako 14 rokov
  (B) osoby s obmedzenou spôsobilosťou na PÚ (nepríčetnosť, duševná choroba…)
  (C) okolnosti vylučujúce protiprávnosť - krajná núdza, nutná obrana, oprávnené použitie zbrane, plnenie úlohy agenta…

Question 25

51. Súkromnoprávna zodpovednosť

Answer 25

Sociálna podstata súkromnoprávnej zodpovednosti je spoločenský záujem a tiež nejaký individuálny záujem.
Účelom spoločenskej potreby je zabrániť podobným prípadom porušovania právnych noriem.
Individuálna potreba má súkromný charakter a slúži k náprave narušených vzťahov založených na základe práva.

Znaky súkromnoprávnej zodpovednosti:
(A) vzniká z právneho vzťahu, z ktorého vyplývajú vzájomné práva a povinnosti
(B) zaväzuje iba subjekty vystupujúce v tomto vzťahu
(C) v prípade aktívnej právnej zodpovednosti nastupuje subsidiárne, čiže až po porušení povinností alebo po zásahu do práv subjektov (v prípade latentnej právnej zodpovednosti vystupuje iba ako hrozba sankciou)
(D) plnenie sa zakladá buď na dobrovoľnej báze, alebo sa vynucuje na to povereným štátnym orgánom
(E) všeobecné dobro a odškodnenie poškodeného subjektu - cieľom má byť ochrana spoločenských vzťahov (zabezpečenie právnej istoty) a zároveň má dôjsť k odškodneniu jednotlivca alebo skupiny, ktorí boli poškodení nedodržaním zmluvných podmienok alebo protiprávnym zásahom do ich osobnostných práv

Question 26

50. Ústavná zodpovednosť a správno-právna zodpovednosť

Answer 26

Ústavná zodpovednosť
- zodpovednosť verejnej moci má v zásade podobné javové rysy ako akákoľvek iná zodpovednosť stanovená právnym poriadkom
- to spoločné spočíva najmä v tej skutočnosti, že i verejná moc musí znášať dôsledky svojej činnosti aj nečinnosti, prípadne sankcií zvláštneho druhu
- článok 2 ods 2 Ústava SR – Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Medzi predpoklady zodpovednosti v ústavnom práve zaraďujeme:
1. Ochrana princípov právneho štátu - musí byť chránená proti zneužitiu a musí sledovať zaistenie dodržiavania princípov demokracie
2. Dimenzia výkladu - zodpovednosť orgánov verejnej moci by mala byť vymedzená extenzívnejšie aby nenastali situácie právom nepredvídané v súvislosti s výkonom verejnej moci (naopak pre súkromné osoby treba zodpovednosť vykladať skôr reštriktívne, aby nebolo zasahované do ich práv a slobôd)
3. Miera významu - rozsah zodpovednosti musí zodpovedať miere a dôležitostí kompetencií, ktorými disponuje konkrétny orgán a rovnako aj spôsobu, akým sú tieto kompetencie realizované
4. Efektivita - musí byť účinná - v prípade preukázania vzniku ústavne nežiadúceho konanie musí nasledovať citeľná ujma
5. Použitie sankcie - v prípade splnenia príslušných podmienok sa musí zodpovednosť aj reálne uplatniť
6. Prevencia - primárny účel je preventívne pôsobiť na cieľové subjekty
7. Občiansky záujem - verejná moc musí sledovať záujmy občanov a musí konať v ich prospech

Správno-právna zodpovednosť
- vystupuje ako zodpovednosť realizovaná správnymi orgánmi a aplikovaná predovšetkým na podmienky a potreby verejnej správy
- administratívnoprávna zodpovednosť a zodpovednosť za výkon verejnej moci
- zodpovednostný vzťah medzi páchateľom (FO/PO) a subjektom verejnej správy (štátom, obcou, VÚC) reprezentovaným správnym orgánom, ktorého obsahom je právo ukladať za správny delikt správny trest a povinnosť páchateľa strpieť uloženie správneho trestu a splniť ho
- špecifickým druhom správno-právnej zodpovednosti je zodpovednosť za výkon verejnej správy, ktorá sa dotýka subjektov tvoriacich verejnú správu (Zamestnanci, funkcionári štátnej správy, úradné osoby atd.)

Question 27

49. Zavinenie a jeho druhy

Answer 27

Zavinenie
- kľúčový faktor, ktorý stanovuje, kedy dochádza k vzniku zodpovednosti (subjektívnej) a stanovuje okolnosti, pri ktorých je subjekt zodpovedný za vzniknutý ztav
- je vnútorný psychický vzťah zodpovedného subjektu k jeho konaniu a následkom tohto konanie - konkrétne ide o to, do akej miery zodpovedný subjekt o svojom konaní vedel a do akej miery takéto konanie a jeho následky založiť chcel

Delíme na:
(1) Úmyselné - páchateľ realizuje svoju vopred pripravenú pohnútku prostredníctvom krokov, ktoré smerujú ku konkrétnemu cieľu - protiprávnemu činu
Ďalej ho delíme na:
(1A) Priamy úmysel - páchateľ vedel, že koná protiprávne a bol si vedomý právnych následkov vyplyvajúcich z jeho konanie
(1B) Nepriamy úmysel - páchateľ vedel, že svojím konaním môže narušiť alebo ohroziť právom chránený záujem a v prípade, že to vykoná, bol s tým uzrozumnený (napr. páchateľ plánoval usmrtiť svojho otravného suseda vyhodením televízora z okna druhého poschodia - v tom čase ale náhodne išiel okolo bežec, ktorého zranili úlomky z televízora - keďže ho páchateľ videl no bolo mu to jedno, ublíženie na zdravý bežca bude v tomto prípade nepriamy úmysel)

(2) Nedbanlivostné - absentuje u páchateľa zámer spôsobiť protiprávne konanie
Ďalej ho delíme na:
(2A) Vedomá nedbanlivosť - osoba vedela, že môže ohroziť alebo porušiť právom chránený záujem ale bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že to nenastane (nahnevaný vyhodím niečo z okna a zasiahnem psa suseda a usmrtím ho - videla som psa ale zasiahnuť som ho nechcela)
(2B) Nevedomá nedbanlivosť - osoba nevedela, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť právom chránený záujem, ale vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery to vedieť mala a mohla (napr. pri sledovaní mojej oblúbenej show na televízore s anténou stratím signál, tak televízor položím na parapetu aby som ho získala späť - ale o chvíľu príde domov otec, ktorý silno buchne dverami a televízor mi spadne von a zasiahne okoloidúceho)

Question 28

48. Rozdiel medzi subjektívnou a objektívnou právnou zodpovednosťou

Answer 28

Subjektívna zodpovednosť
- keď zodpovednostný právny vzťah vznikne iba pri existencii zavinenia zo strany subjektu
- prítomnosť zavinenia je nevyhnutnou podmienkou existencie subjektívnej zodpovednosti
- subjekt, ktorý konal v nesúlade s ustanovením právnej normy prito, porušil zákaz, nesplnil príkaz alebo zasahoval do práv iných subjektov
- napr. elektrikár pri výmene starých rozvodov v byte svojou nepatrnosťou zkopne o stôl a rozbije nový notebook - za škodu je zodpovedný lebo mal konať tak aby nedochádzalo ku škodám
- pri existencii zavinenia môžeme uplatniť inštitút exkulpácie - zbavenia sa zodpovednosti vyvinením

Objektívna zodpovednosť
- keď zodpovednostný právny vzťah vznikne bez ohľadu na zavinenie
- nezávisí od našej vôle a ako subjekty nedokážeme ovplyvniť jej nástup
- označuje sa tiež ako zodpovednosť za náhodu
- právo ju pozná iba v striktne vymedzených prípadoch
- napr. oproti idúce vozidlo vymrští kameň a rozbije celne sklo - povinnostem subjektem bude poisťovňa, ktorá síce to nezapríčinila ale podľa zákona na základe objektívnej zodpovednosti nesie zodpovednosť
- subjekt sa tohto druhu zodpovednosti môže zbaviť iba vtedy, keď to zákon umožnuje za presne stanovených podmienok - ide o tzv. liberáciu
- napr. zodpovednosti za škodu sa ten, kto je spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bôla spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou (napr. zemetrasenie alebo meteorit) nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného
- Ak neexistujú žiadne liberačné dôvody a objektívnej zodpovednosti sa nijako nevieme zbaviť - hovoríme o absolútnej objektívne zodpovednosti (Každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť)

Question 29

47. Charakteristika právnej zodpovednosti a predpoklady jej vzniku

Answer 29

Právna zodpovednosť - spôsobilosť subjektov práva (FO aj PO) znášať následky, ktoré vyplývajú z porušenia zásad.
- vyskytuje sa v dvoch podobách:
(A) latentnej (nečinnej) - kedy sa prejavuje iba ako eventuálna hrozba vyplyvajúca z porušenia právnej normy
(B) aktívnej - kedy už dochádza k samotnému sankcionovaniu, ktoré je následkom porušenia právnej normy

• subjekty vstupujúce do právnych vzťahov zakaždým znášajú určitú mieru zodpovednosti
• nastupuje v situáciách:
  (A) ak subjekt vie, že koná protiprávne
  (B) subjekt predpokladá, že jeho konanie zrejme napĺňa znaky protiprávnosti
  (C) subjekt nemá vedomosť, ani tušenie o protiprávnosti svojho konania, no jeho konanie je napriek tomu v rozpore so zákonom (Neznalosť zákona neospravedlňuje)

Predpoklady vzniku právnej zodpovednosti:
(1) Protiprávne konanie
- činnosť, ktorá sa spája s konaním alebo opomenutím, ktoré je v rozpore s právnou normou, prípade s obsahom PÚ (nedodržanie zmluvných podmienok pri kúpnej zmluve alebo krádež telefónu)
(2) Následok protiprávneho konania
- v súkromnom práve sa tento následok spája so vznikom konkrétnej ujmy individuálneho charakteru (pri nedodržaní zmluvných podmienok vzniká poškodenému právo na náhradu vzniknutej škody)
- vo verejnom práve dochádza k porušeniu právom chráneného záujmu, ktorý má celospoločenský dosah - význam týchto chránených záujmov prekračuje individuálne potreby jednotlivca (krádež telefónu - vznik škody ale zároveň porušené vlastnícke právo - celospoločenský záujem o ochrane súkromného vlastníctva)
(3) Kauzálny nexus
- príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a následkom
- existencia ujmy musí mať priamy pôvod v protiprávnom konaní

• tieto tri predpoklady majú objektívnu povahu a vyskytujú sa pri každom druhu právnej zodpovednosti
• ďalším predpokladom vzniku právnej zodpovednosti, ktorý má subjektívnu povahu, je zavinenie

Question 30

46. Restoratívna justícia a alternatívne tresty

Answer 30

Restoratívna justícia
- hľadá cestu, ako páchateľa napraviť a nie, ako ho za každú cenu potrestať
Znaky:
1) Zameranie sa najmä na dôsledky trestného činu, nielen na skutočnosť, že došlo k spáchaniu trestného činu
2) Snaha o rovnaký postoj k poškodenému aj k páchateľovi a vyzýva na participáciu oboch v procese realizácie spravodlivosti
3) Emitný záujem o odškodnenie poškodených, ktorí si môžu zvoliť realizovateľný spôsob odškodnenia
4) Podpora a vedenie páchateľov k dobrovoľnému plneniu svojich záväzkov
5) Identifikovanie ťažko splniteľných záväzkov pre páchateľov, ktorým sa treba vyhnúť a možnosť ukladania iba dosiahnuteľných cieľov
6) Poskytovanie príležitosti na priamy alebo aspoň nepriamy dialóg medzi poškodeným a páchateľom
7) Nachádzanie zmysluplných spôsobov, ako zapojiť členov spoločnosti do procesu nápravy
8) Podpora spolupráce a reintegrácia poškodených a páchateľov pred aplikovaním donucovania a izolácie
9) Obozretnosť pred nepremyslenými následkami svojej činnosti
10) Rešpektovanie všetkých strán - poškodeného, páchateľa aj spoločnosti

Alternatívne tresty
- tresty, ktoré bez toho aby boli spojené s odňatím slobody, zaručuju splnenie účelu trestu rovnako
- trest domáceho väzenia
- trest povinnej práce
- peňažný trest
- podmienečný výkon trestu s probačným dohľadom
- trest prepadnutia majetku
- zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel
- zákaz činnosti výkonu funkcie
- alternatívne tresty majú minimalizovať účinky trestu na samotného páchateľa

Question 31

45. Retributívna justícia

Answer 31

• model retributívnej justície je založený na vzťahu medzi štátom a obvinením
• primárnou obeťou trestného činu v tomto modeli je štát
• obvinený a obeť sú iba objektom vyšetrovania a jeho priebeh môžu ovplyvniť iba vo veľmi malom rozsahu
• primárnou úlohou štátu je potrestať páchateľa, a to bez ohľadu na neho samotného, jeho rodinu aj záujmy obete

Znaky:
1) trestná činnosť sa chápe ako porušenie vopred štátom stanovených noriem
2) Zločin je vymedzený formálnoprávne bez prihliadnutia na spoločenské, ekonomické a morálne východiská
3) Trestný čin sa chapelle výhradne ako konflikt medzi jednotlivcom a štátom (primárne strany v spore)
4) Dochádza k nahradeniu jednej sociálnej nespravodlivosti inou (najskôr trpí obeť a potom páchateľ)
5) Pravidlom je sporové konanie alebo inkvizičný proces
6) Spôsobená škoda je definovaná abstraktne v podobe dlhu páchateľa voči štátu a spoločnosti
7) Sociálna reakcia sa zameriava na páchteľovo konanie v minulosti (nepozerá sa na jeho budúcnosť)
8) Na prejav ľútosti a pokánia sa nekladie žiaden dôraz
9) Zodpovednosť páchateľa za delikt vedie k potrestaniu
10) Páchateľ zostáva pasívnym objektom procesu (dôsledky preňho vyplyvajúce z udeleného trestu sú irelevantné)
11) Na práva a potreby obete sa neprihliada (dosiahnutie uzmierenia medzi páchateľom a obeťou je nepodstatné)

Question 32

44. Sankcie vo verejnom práve

Answer 32

(1) Sankcie v oblasti správneho práva
- hovoríme aj o tzv. správnom trestaní (vychádza zo skutočností, že predstavuje významnú oblasť verejnej správy, v ktorej sa plne prejavuje jej mocenský, vrchnostenský a jednostranný charakter. Správne trestanie označuje oprávnenie verejnej správy trestať)
- správne delikty sa delia na:
a) priestupky
b) správne delikty FO a PO
c) správne disciplinárne delikty
d) správne poriadkové delikty
- vo verejnom práve musia byť vždy striktne vymedzené druhy sankcií, ktoré je možné uložiť za porušenie právnej povinnnosti
- za priestupok možno uložiť tieto druhy sankcií:
a) pokarhanie
b) pokutu
c) zákaz činnosti
d) prepadnutie veci
- tieto sankcie majú nápomínací a finančný charakter
- ich primárnym účelom je odradiť páchateľa od dalšej protiprávnej činnosti v oblasti správneho práva

(2) Sankcie v oblasti trestného práva
- trestná sankcia ako uloženie trestu štátnym orgánom je ujma, ktorá má za úlohu spôsobiť bolesť alebo nedostatok páchateľovi alebo niekomu inému, kto sa dopustil trestného činnu
- v SR sú sankcie definované v Trestnom zákone č. 300/2005 Z. z., ktorý stanovuje:
(A) Sankcie - podľa tohto zákona sú to tresty a ochranné opatrenia, ktoré sú právnym následkom spáchaného trestného činnu alebo činu inak trestného
(B) Trest - je ujma na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného, ktorú môže uložiť páchateľovi len súd podľa toho zákona za spáchaný trestný čin
(C) Ochranné opatrenie - je ujma na osobnej slobode alebo majetku odsúdeného alebo inej osoby, ktorú môže uložiť len súd podľa tohto zákona v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi alebo činmi inak trestnými
- podstatou represívnej sankcie je trest alebo ochranné opatrenie
- Delenie sankcí podľa toho, aké práva odsúdeného postihuje trest:
a) tresty postihujúce osobu (test odňatia slobody, trest domáceho väzenia, trest povinnej práce…)
b) tresty postihujúce majetok (peňažný trest, trest prepadnutia majetku, trest prepadnutia veci)
c) test na cti (trest straty čestných titulovat a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti)

Question 33

43. Sankcie v súkromnom práve

Answer 33

• sankcia v súkromnom práve predstavuje povinnosť určitého plnenia, prostredníctvom ktorej treba niečo dať (napr. odovzdať vec), niečo konať (opraviť danú vec), niečo strpieť (strpieť prechod cez svoj pozemok) alebo niečo opomenúť (zdržať sa výkonu ohrozujúceho správania)
• sú to sankcie netrestného charakteru, ktorých účelom nie je represia, ale odstránenie škodlivých následkov protiprávneho konani, prerušenie protiprávneho konania, zabránenie v jeho pokračovaní
• porušenie povinnosti v súkromnom práve je priamo naviazané na formu spôsobu odškodnenia poškodenej osoby, a to vo forme udelenej sankcie
• sankcie môžeme rozdeliť na:
  (A) Reštitučné
• obnovenie pôvodného stavu (ak to nie je možné, tak aspoň vytvorenie rovnocenného stavu)
• generálna sankcia postihujúca občianskoprávne protiprávne úkony, kde bola spôsobená majetková ujma
• príklad: Grilujem, ale nie som opatrná pri zaobchádzaní s otvoreným ohňom a chytí sa susedov záhradný domček (ešte prázdny lebo bol čerstvo postavaný) - sankcia bude vybudovať ten istý domček a ak to nie je možné tak aspoň domček v podobnej kvalite a cene
  (B) Reparačné
• uskutočňujú sa reparovaním porušenia práva, v dôsledku ktorého vznikla majetková ujma
• uskutočňuje sa relutárnou náhradou prostredníctvom peňazí ako všeobecného ekvivalentu, pomocou ktorého je možné vyjadriť majetkovú alebo nemajetkovú ujmu
• náhradu škody je možné požadovať len s podmienkou, že škoda je vyjadriteľná v peniazoch
• príklad: hrám sa s faklami a jedna mi odletí na susedov pozemok a podpáli bonsaj - ten bonsaj bol ale vzácný a sused už s ním vyhrál niekoľko medzinárodných súťaží (jeho hodnota sa odhaduje na 3000 eur) - návrat do pôvodného stavu nebude možný, a preto budem musieť vyplatiť vzniknutú škodu v peniazoch
  (C) Satisfakčné
• nastupujú namiesto reštitučných tam, kde tieto podľa povahy neprídu do úvahy
• zriedkavejšie pristupujú k reštitučným sankciám ako vedľajšie
• najčastejšie sa s ňou stretávame pri konaní, ktorého dôsledkom bolo poškodenie dobrého mena a povesti
• po dokázaní uverejnenia nepravdivých informácií spôsobujúcich nemajetkovú ujmu najčastejšie nasleduje ospravedlnenie, oprava chybných informácií a finančné odškodnenie poškodeného
• príklad: vyjde článok kde sa píšeze na party zničili majetok školy študenti práva (aj s ich osobnými fotkami) - tí budú následne prešetrovaní disciplinásnou komisiou kde utrpia psychickú traumu a vyvolá to u nich duševné problémy - následne sa ale zistí, že majetok poškodili študenti medicíny - internetový deník bu musieť vydať ospravedlňujúci článok, zaplatiť náklady na liečbu a taktiež vysoké odškosné
  (D) Represívne
• v občianskom práve sa používajú len veľmi obmedzene (lebo počíta s represívnou funkciou trestov ukladaných trestným právom a v správnom trestaní
• v OP sa najčastejšie vyskytuje v podobe zmluvnej pokuty vyplyvajúcej z nesplnenia povinností
• príklad: pokuta za oneskorené vrátenie kníh do knižnice

Question 34

42. Pojem a druhy sankcií v práve

Answer 34

Sankcia je ujma určená osobe, ktorá porušila pravidlo dané právnou normou v podobe zákazu alebo príkazu

Delíme ju na:
(1) Sankcie v súkromnom práve
- reštitučné
- reparačné
- satisfakčné
- represívne
(2) Sankcie vo vrejnom práve
2a) tresnoprávne sankcie
2b) správnoprávne sankcie

(A) Sankcia v objektívnom zmysle - sankcia hroziaca všeobecne
(B) Sankcia subjektívna - konkrétna sankcia, ktorá bola niekomu uložená na základe zákona

Question 35

41. Právo Číny a východnej ázie a právo indie

Answer 35

Právo Indie
- existuje tu obrovský počet náboženských a tradičních právních subsystémov s odlišnými pravidlami a reguláciou (budhizmus, sikhizmus, džinizmus)
- najpočetnejšie a najdôležitejšie je hinduistické náboženstvo (tradičné právne normy náboženského pôvodu sú dodržiavné najmä v dedinských oblastiach - štátne právo tu má iba minimálny dosah a to najmä z dôvodu obrovského počtu obyvateľstva
- tradičné hinduistické právo je:
a) právo komunity brahmanskej viery
b) právom obyčajovým, ovládané je náboženstvom
c) je rôzne modifikované a vykladané
d) jeho pravidlá nestanovili bohovia, ale je vo svätých učených knihách

• Súčastná sústava prameňov hinduistického práva sa delí na:
  (1) Historické pramene:
  a) Shruti
• primárny a najdôležitejší prameň
• medzi Shruti texty zaraďujeme védy (Véda je založená na tradícií a je chápaná ako úložisko všetkých vedomostí)
  b) Smriti
• narozdiel od Shruti, výtvor človeka
  c) Zbierky a komentáre
  d) Právne obyčaje
• miestne obyčaje - tie, ktoré súdy uznali za obvyklé v určitom regióne alebo lokalite
• triedne obyčaje - aplikujú sa v rámci určitej triedy (kasty)
• rodinné obyčaje - zaväzujú výhradne rodinných príslušníkov (najstarší mužský člen rodiny zdedí pôdu)

(2) Moderné pramene práva:
a) slušnosť, spravodlivosť a morálne cítenie - keď sa dostane prípad pred súd, ktorý sa nedá riešiť žiadnym existujúcim pravidlom (vtedy sa treba spoliehať na základne hodnoty slušnosti, spravodlivosti a morálky)
b) Zákonodarstvo - právne predpisy sú akty indického parlamentu
c) precedensy - po zavedení Britský nadvlády bola vytvorená hierarchická sústava súdov a doktorína precedensu

Právo Číny a východnej Ázie
- v Číne a východnej Ázii dôležitú úlohu zohrávajú tradície, princíp kompromisu a súladu, ale aj princíp dohody
- právna norma nastupuje až vtedy, keď dôjde k nezhode medzi ľuďmi, ktorí nie sú schopní či ochotní rešpektovať prirodzené zákony
- prevláda snaha riešiť čo najväčší počet sporov mimosúdnou cestou na základe vzájomnej dohody
- právo vychádzalo z učenia, ktorého základom bolo udržanie rovnováhy medzi človekom a prírodouň
- za základné piliere sa pokladá morálka a praktické skúsenosti
- v podstate je to právo obyčajové, ktoré vychádza z ideí konfucianizmu

Question 36

40. Tradičné právo afrických štátov

Answer 36

• ovplyvnené kolonializmom, tendenciou prispôsobovať sa euro-americkej koncepcii organizácie verejného života
• to sa odzrkadlilo v obsahu ústavných noriem, v obchodných kódexoch alebo zákonoch upravujúcich oblasť štátnej správy
• primárne sú právne obyčaje.

Znaky:
a) Právo slúži na uchovávanie tradícií - pôvodné kmeňové spoločenstvá sú udržiavané v stave, v akom sa nachádzali za čias ich predkov
b) je právom kolektívnym - preferované sú skupiny, nie jednotlivci - subjektívne práva jednotlivcov sa zvyčajne odvodzujú od oprávnení skupiny
c) špecifické subjekty sú okrem skupín aj bohovia, duchovia a mŕtvi, pričom vôľa mŕtvych bola dominantná voči živým
d) je obyčajovým právom, ktoré je nepísané a šírilo sa pomocou tradovania
e) existujú spoločenské princípy pre základné inštitúty a odvetvia (pozemkové právo, manželstvo, dedičské právo ..)

• právnym základom tejto praxe sú ústavy afrických štátov, ktoré priznávajú obyčajovému právu charakter prameňa práva

Question 37

39. Islamský právny systém

Answer 37

• dochádza tu k vzájomnému prelínaniu náboženských a právnych noriem
• media jeho základné vlastnosti patrí:
  1. Je silné podmienené spoločenskými potrebami aj náboženským myslením
  2. Vyznačuje sa stabilitou právneho systému, ktorá je založená na božskej autorite
  3. Pri tvorbe práva je obmedzený vplyv ľudského faktora
  4. Charakteristický je preň i tradicionalizmus, ktorý trvá na minulých, často prekonaných a prežitých zásadách
• Šária predstavuje boží zákon a súbor noriem, ktoré obsahujú komplexný návod na to, ako byť ideálnym moslimom - ide o zjednotenie Koránu, sunny a právnej vedy (taktiež je šária sústavou zákonov a kvalifikáciou vzťahov a činov)
• Islamské právo sa neviaže na konkrétne územie, ale na personálny substrát, teda príslušníkov islamu
• Pramene práva (zdrojmi Božieho zákona, zaraďujeme ich medzi formálne pramene islamského práva):
  A) Korán
• posvätná kniha islamu
• označujeme ako primárny prameň
• nie je klasickým kódexom, moslimovia veria v jeho nadprirodzený pôvod
  B) Sunna
• tradície o skutkoch a výrokoch proroka Mohameda
• jej hlavnou úlohou je doplnenie Koránu (nesmie mu odporovať)
• je vyjadrená prostredníctvom príbehov, ktoré sú nazývané hadíthy (overenie ich pravdivosti realizovali významný právnici)
• ide o primary prameň
  C) Idžmá
• súhlasný názor autorít
• ide o právne vedomie islamského spoločenstva (nevyžaduje súhlas všetkých moslimov, ale je obmedzená na právnikov, ktorí vynikajú kompetenciou a vhodnosťou)
• idžtihád - pružný spôsob interpretácie, ktorý umožnuje islamskému právu prispôsobiť sa meniacim sa potrebám a požiadavkam moslimov
• ide o sekundárny prameň
  D) Qijás
• analógia, prostredníctvom ktorej boli zapĺňané medzeri v základných právnych prameňoch a ktoré nebolo možné riešiť ani pomocou Idžmá
• sekundárny prameň

Doplnkové pramene:
A) Istihsán
- odklon od striktnej analógie v prospech alternativního pravidla, ktoré sa via blíži k ideálu spravodlivosti a primeranosti
B) Maslaha
- verejný záujem alebo všeobecné blaho
C) Urf
- obyčajové právo ako opakujúcu sa, stálu, kolektívnu prax
D) Fatwa
- kvalifikovaný právny názor, ktorý formuloval kompetentný znalec islamského práva

• Islam rozdeľuje svojich zástancov na dve vetvy (teda dochádza aj k deleniu práva)
• po smrti Mohameda sa rozdelili na:
  1) ortodoxná sunnitská vetva - typické su pre ňu islamské právne školy - mazhaby
  2) heterodoxná šiítska vetva - za svojich politických a duchovních vodcov akceptujú iba proroka Mohameda

Poznávame 4 sunnitské právne školy:
1. Hanafitská škola - typická voľná analógia a úvaha
2. Málikovská škola - najvýznamnejší prameň práva je Idžmá
3. Šáfiovská škola - zameriava sa na problème tradícií
4. Hanbalovská škola - najskôr sa odmietala analógia a právo na vlastný úsudok (Idžmá a Qijás) a kládol sa dôraz na tradíciu

Question 38

38. Angloamerický právny systém a jeho základné črty

Answer 38

Podsystémy:
Anglické právo: primárny základ celého právneho systému z pohľadu jeho historického aj súčasného významu
Právo USA: pretrvávajú tu historické korene prevzaté z anglického práva, no z dôvodu osamostatnenia sa od pôvodného práva významne odklonili
Kanadské: odklon od anglického bol postupný a najmenej radikálny
Austrálske: vplyv na jeho podobu má najmä federatívne usporiadanie štátu. Využíva aj písane právo po vzore USA.
Právo Indie: bývala britská kolónia, tiež ovplyvnené anglickým, dnes prešlo mnohými reformami a minimálne sa podobá na anglické
Právo Írskej republiky: zaraďujeme ho do systému, a to aj napriek jeho emancipácií a rastu významu písanej podoby práva
Právo Nového Zélandu
Právo ostatných štátov, ktoré sú alebo boli súčasťou Britského spoločenstva národov

Znaky:
(A) Normotvorca
- tvorbu právnych noriem tu predurčuje vzťahu medzi zákonodarnou a súdnou mocou
- existuje tu aj písané právo tvorené orgánmi so zákonodarnou právomocou, no stále má neochvejné postavenie sudcovská tvorba práva
- právo v tomto systéme tvoria:
a) súdne orgány (case law)
b) parlament (statutory law)
c) spoločnosť (custom)
d) najvýznamnejší právni odborníci (Legal Writings, Books of Authority)
(B) Geografické umiestnenie
- právne teritóriá Anglicka a USA
- územia štátov, ktoré boli pod ich koloniálnou nadvládou
(C) Subjekt normy
- právne normy, ako aj precedensy, zaväzujú všetky subjekty, ktoré ssa nachádzajú na území štátu, ktorý je súčasťou tohto systému
(D) Pramene práva
- právo sudcovské (precedensy - najvýznamnejší prameň práva)
- právo zákonné (legislation, statute law)
- právo obyčajové (customs)
- právna literatúra (legal writings)

Question 39

37. Vymedzenie kontinentálneho systému práva

Answer 39

• Európske právna kultúra (na jej základoch je vybudovaný kontinentálny právny systém) je postavená na troch pevných základoch: filozofia, rímske právo a kresťanská mravnosť
• Subsystémy kontinentálneho systému práva:
• francúzky
• rakúsky
• nemecký
• škandinávsky
• švajčiarsky

Medzi primárne atribúty zaraďujeme:
(A) Normotvorca
- základ systému tvorí právo písané
- je právom legislatívnym - jeho vznik je podmienený zákonodarnou činnosťou príslušných štátnych orgánov s ústavodarnou a zákonodarnou právomocou
- funguje tu stupňovitá výstavba právneho poriadku pyramidového typu, kde má najdôležitejšie postavenie ústava štátu
- dôležitý je systém občianského práva, ktoré sa vyskytuje v kódexovej podobe a člení sa na súkromnoprávnu a verejnoprávnu časť
(B) Geografické umiestnenie
- základ tvoria štáty kontinentálnej Európy (ale viaceré vlastnosti boli prevzaté do množstva právnych poriadkov po celom svete)
(C) Subjekt normy
- právne predpisy platné na území štátov patriacich do tohto systému zaväzujú všetky subjekty práva (FO aj PO) na danom území a to bez rozdielu
(D) Prameň práva
- typickým prameňom práva je normatívny právny akt, ktorý je doplňovaný právnymi obyčajmi (vyskytujú sa už iba zriedka), právnymi princípm, jurisprudenciou (obľúbený nástroj argumentácie), normatívnymi právnymi zmluvami a v posledných rokoch i čoraz častejšie používanou sudcovskou tvorbou práva
- tieto prameňe majú pozíciu iba ako pomocné pramene
- normative právne akty majú voči nom nadradené postavenie