Systém v jazyku

Question 1

Čo je jazyk?

Answer 1

zložitý sysém jednotiek používaný na dorozumievanie, myslenie a ukladanie poznatkov v ľudskej spoločnosti
Saussur- jazyk a reč

Question 2

Čo je langue/jazyk?

Answer 2

-abstraktný systém prvkov
-slúži ako prostriedok myslenia a dorozumievania
-záväzný kod

Question 3

Čo je parole/reč?

Answer 3

• praktické použitie systému na dorozumievanie
  -realizácia abstraktného jazykového systému v rečovom prejave

Question 4

Čo je rečová činnosť/ langage?

Answer 4

-schopnosť reči u človeka
-schopnosť vytvárať artikulované zvuky

Question 5

JAZYKOVÝ SYSTÉM

Answer 5

-zložitý systém
- tvoria ho 1.-prvky 2.vzťahy medzi prvkami
- vzťahy medzi prvkami tvoria štruktúru

PRVKY- rozlišujeme podľa jazykových rovín
-rozlišuje sa zvuková a významová rovina
- roviny fungujú samostatné, no navzájom sa podmieňujú
-fungovaním oboch vziká jazykový systém ako nástroj myslenia a dorozumia

Question 6

Zvuková rovina

Answer 6

Fonologický systém- fonologia

A- segmentálny systém - zákl. jednotka je fonéma- dištinktívna funkcia- najmenšia zvuková abstrakná jednotka, ktorá má schopnosť rozlišovať význam slova- napr. matka-latka

B-suprasegmentálny systém- zákl. jednotka je prozodéma- suprasegmentálna fonéma- prízvuk, intonácia, rytmus

Question 7

Významová rovina

Answer 7

Lexikálna jednotka- Lexikoloxia
- zákl. jednotka je slovo/ lexéma

• slovo - ustálený a vo vete premiestniteľný sled foném, n aktorý sa viaže istý význam (dôkaz na mimojazykovú skutočnosť
• lexéma- slovo so všetkými svojimi tvarmi, v rámci paradigy vystupujú rovnocenne,
  napr. matka, matky, matke

Question 8

Gramatický systém

Answer 8

A- morfologický systém- morfologia
zákl. jednotka je gramtický tvar
-GT- jeden zo súboru slovnej paradigmy, formálny prostriedok na vyjadrenie gramatického významu
napr. muž-ovi, volá-m

B- syntaktický systém- syntax
- zákl. jednotka je konštrukcia - spojenie tvarou na základe syntaktického významu
napr. pekný film, báť sa
4 typy konštrukcií- sytagma, veta poloveta, súvetie

Question 9

Štylistická rovina

Answer 9

• štylistika
• nemá vlastný inventár prvkov, prepožičiava si prvky ostatných prvkov jazykového systému a tieto prvky sa hodnotia ako štylistické prostriedky– štylémy- zákl. jednotka/ výrazový prostriedok, ktorý má vymedzenú slohovú hodnotu
  napr- morf. štyléma- hovorí o žánrovom zaradení jazykového prejavu– pomer slovies, substantív, dynamickosť textu, uvoľnenosť

Question 10

Predmet morfologie

Answer 10

-tvaroslovie
-zaoberá sa morfologickou rovinou jazykového systému
-zaoberá sa gramtickými tvarmy
-štruktúru MR tvoria- GK,GT,SD, tvarotvorné postupy

Question 11

Gramatický tvar

Answer 11

-zákl. jednotka MR
- jeden zo súboru paradigmy
-formálny prostriedok na vyjadrenie významu
napr. GT muž-ovi vyjadruje D.SG. muž. rodu

Question 12

Gramatický význam

Answer 12

obsahová zložka slovného tvaru, táta sa celej skupiny slov
- predstavuje abstrakciu vyššieho stupňa, týka sa celého radu slov

Question 13

Morféma

Answer 13

-najmenšia jednotka MR
-ustálený súbor foném, na ktorý sa viaže istý jazykový význam
- najmenšia vydeliteľná časť slova, ktorá je nositeľom významu alebo funkcie
- narozdiel od slova je nesamostatná významová jednotka
- slovo sa skladá z morfém
napr- knih-a, kniž-n-ý

Question 14

Morfologia a syntax

Answer 14

M + S= gramatika
- dva pohľady na GT

A- morfologický pohľad- súčasť paradigmy, pomenovanie vzťahov
napr. tvary v prvém rade vyjadrujú kat. rod, číslo, pád a až v druhom rade gram. funkciu- podmet, predmet

B-syntaktický pohľad- vetný člen ako súčasť paradigmy, jednotka so syntaktickou funkciou

Question 15

TVAR VS KONŠTRUKCIA

Answer 15

tvar - spravidla jedno slovo, v hraničných prípadoch viac slov (všetky analytické slovesné tvary)
-jeden lex. význam
- jedno plnovýznamové jadro

konštrukcia- viac slov, v hraničných situáciách jedno slovo - vetná konštrukcia, napr.- prší., sneh., ejha.
- viac významových jadier, každé je plnopvýznamové

Question 16

Morfologia a lexika

Answer 16

• viazanosť sa prejavuje na slove
  SLOVO- centálna jednotka- ustálený rad foném, ktorý je vo vete voľne premiestniteľný a vuaže sa naň istý význam- lexikálny význam– referenčný (mimojazykový) a štruktúrny rozmer
• 1lexikálneho významu a aj základná znaková jednotka vôbec

Question 17

Tvar

Answer 17

• osobitná istá obmena slova
• na tvaroch slov sa uplatňujú morfemamatické významy, pričom každý tvar je súčasťou paradigmy

Question 18

Lexéma

Answer 18

• slovo so všetkými svojimi tvarmi, ktoré v rámci paradigmy vystupujú rovnocenne
• ISTÝ TVAR SA POVAŽUJE ZA ZÁKLADNÝ

Question 19

Zakládný, pomenovací tvar

Answer 19

tvar, ktorým sa lexikálny význam slova uvádza na myseľ
- uvádza sa v slovníkoch
- podst- N.sg., prid. meno- N.sg. maskulín, slovesá- neurčitok

Question 20

Rozdiely M a L

Answer 20

podobné črty pro tvorení GT a slov napr. afixácia- príponami a predponami

prechodné javy:
STUPŇOVANIE- realizácia pri adjektívach a abverbiách
-lex.- vyjadrenie miery vlastnosti
-morf.- formálne vyjadrenie 2. a 3. stupňa

KONVERZIA- slovotvorný postup (odvodzovanie), pri ktorom sa SDový význam mení tak, že 1 systém relačných prípon nahrádza iným (v rámci paradigmy)
mení sa SD- teplý- teplo
nemení sa SD- svokor- svokra

TRANSPOZÍCIA- slovodruhový prechod
- prechod slov z jednej kategorie do druhej, není zmena paradigmy
- zmenu hľadáme v oblasti obsahu = sémantiky
- obsah zmenený- formálny stránka nie

Question 21

Druhy transpozície

Answer 21

A- MEDZI OHYBNÝMI SD NAVZÁJOM
- sloveso a substantivum - slovesné substantivum- napr.- pranie, porozumienie, vedenie

• sloveso a adjektívum- trpné príčastie- nahnevyný, prekvapený
• adjektívum a substantívum- pocestný domácí
• čislovka a substantívum - desiata
• substantívum a adjektívum - mrcha človek
• zámeno a substantívum- naši mi to nedovolia

B- MEDZI OHYBNÝM A NEOHYBNÁM SD
sloveso a príslovka- prechodník- nechtiac
sloveso a predložka- pokračujúc, končiac
sloveso a častica- myslím, prosím
sloveso a citoslovce- vidíš, vidíš, ako neposlúchaš
substantívum a cit. - pravda
subst- príslovka- ráno
subst. a predložka- vplyvom
subst a cit- pozor

and atd vela toho je pozri papiere

Question 22

Morfologia a hláskovanie

Answer 22

• spájanie morfém v slove
• ide o zvukové javy na gramatickom švíku
  valach- valasi- alternácia ch na s

Question 23

Morfologia a štylistika

Answer 23

• štýlové zafarbenie tvarov, dievča Npl.- dievčence

Question 24

Štruktúra GT

Answer 24

• GTy majú len autesémantické slová (slová ktoré sú nositeľmi lex. významu)
  -synsématické nemajú lebo sú to gramatické slová

Question 25

Z jakých morfém sa skladá GT?

Answer 25

A- monomorfematické- jednomorfémové tvary a slová
- nedajú sa členiť na menšie jednotky
- pôvodné spojky a predložky- a, na, že, o
niektoré GT- si - 2 os. sg

B- polymorfematické- prevažná väčšina slov, v podstate všetky GT

Question 25

Binomická stavba

Answer 25

• GT rozlišujeme aspoň na dve časti -
  1. lexikálnu- zaraduje sa ňou do luxémy a príbuzných slov
  2.- gramatickú- zaraduje sa ňou do paradigmy

Question 26

Tvarotvorný základ

Answer 26

=báza=nosoíteľ lexikálneho významu
- všetko okrem RM
-báza sa uplatňuje ako odvodzovací základ
- skoro nie sú GT bez bázy- výnimky- mu,ho

Question 27

Typy tvarotvorných základov

Answer 27

A- alternačný- žiak-žiaci
B- rozmerový- mení rozmer TZ mať-mat-er-e
C- supletívny- úplne iné podoby- človek-ľudia

Question 28

Tvarotvorný formant

Answer 28

nositeľ morfematického významu
-miesto, kde sa stretávajú morfémy, kde sa stretáva báza s formantom
- dievčať=báza, a= formant

Question 29

Rozdelenie GT na základe počtu slov

Answer 29

A- SYNTETICKÉ- jednoslovné - premistniteľný rad foném- stola, píšem
B- ANAYLTICKÉ- viacslovné, rozdeľujeme ich na:
1.opisné - tvar významového slovesa + byť
- budem volať, volal som, byť volaný
2.zvratné- tvar nezvratného osobného slovesa + GM sa. - ide sa, pieseň sa bude spievať

Question 30

Paradigma

Answer 30

• súhrn všetkých tvarov istej lexémy
• úplná paradigma substantív - 12 tvarov / neúplná
• jeden z tvarov je základný/slovníkovy

Question 31

Tvorenie GT

Answer 31

ohýbanie- skloňovanie, časovanie, stupňovanie