2. Gramatické kategorie Flashcards
Lexikálnosémantické kategorie
- všeobecné významy pripisované slovám
- protikladové kat. významy- konkrétnosť-abstraktnosť, životnosť neživotnosť, statickosť dynamickosť
- ak nemajú pravidelné výrazové prostreidky na jazykové stvárnenie je to LSK, ale ak majú je to GK
- v LSK sa životnosť chápe ako živočíšny- človek Ž, zviera-Ž, kameň-N
- v GK sa Ž a N vaine na pevný pravidelný súbor prípon, ktorú posúdzujeme ako súčasť gramtického rodu
- v sjl len pro masklínach- životné majú osobitné tvary v G a A sg a pl a D a L sg - ovi
Gramatické kategorie
sú všobecné významy vlastné gramtickým tvarom/ gram. morfemy
- význam odčítavam od gram. morfémy nie od slova
-majú ich len autosémantické slová
- menné- rod, životnosť, čislo, pád
-slovesné- osoba, číslo, čas, spôsob, slovesný rod
Lexikálno-gramatické kategorie
- prechodné
- nie sú viazané na pravidelný systém formálnych prostriedkov
- chýbajú relačné morfémy - formálno gram aparát
- formulae prostriedky sú totožné so slovotvornými
- PRI SLOVESÁCH- vid, intencia
- PRI ADJEKTÍVACH A PRÍSLOVKÁCH- stupňovanie
Vid
všobecná vlastnosť slovesa, zakladá sa na protiklade uzavretosti a neuzavretosti slovesného deja, podľa toho sa členia na doko a nedoko
nedoko- dej neuzavretý na majmenšiu možnú mieru
doko- dej uzavretý na max. mieru
pomocky na nedoko- bude + sloveso, co robit
Spôsob slovesného deja
rozlišuje-
jednorázový dej- streliť
viacrázový dej- strieľať
začínací- rozbehnúť sa
končiaci- dorobiť
nepravidelný-pofukovať
distributívny- povykladať
opakovací- chodievať
ISD
- je vlastnosť slovesného deja, ktorá vystihuje viazanosť slovesného deja na jeho východisko a tranzitívnu povahu
= dej z niečoho vychodí a z niečoho vychádza - sú tu dva protichodné znaky- subjektovosť- nesubjektovosť a objektovosť a neobjektovosť
- podľa toho sa členia intenčné typy:
1. subjektovo objektové- kosiť
2. subjektové- chodiť, plávať
3. objektové -smädí ma
4. bezsubstanciálne- prší
Stupňovanie
realizuje sa pro adjektívach a adverbiách
- prvky lex. a morf. :
lex.- vyjadrenie miery vlastnosti
- komparatív= porovnávacia miera
-superlatív= maximálna miera
morf- formálne vyjadrenie 2. a 3. stupňa
Slovné druhy
základné skupiny slov vyčleňované na základe najvšeobecnejšieho lex. významu
- komplexné lex-gram tried slov zostuzené na základní lex, morf a synt vlastností
- 10 SD
Kriteria na vymedzenie-
lexikálnosémantické
morfologické
syntaktické
Lexikálnosémantické kritérium
- plnovýznamové- nositelky významu, možno rozlišovat lexikální a gram význam - prvých 6
- neplnovýznamové- nadobúdajú význam pro spoken s plnovýznm slovami
-majú iba gram význam- ten je aj v slovníkoch
Morfologické kritérium
- ohybné- sa skloňujú alebo časujú
- neohybné- príslovky, spojky, častice, citoslovcia
Syntaktické kritérium
1.autosyntagmatické- vystupujú iba ako samostatné veté členy
2. synsyntagmatické- nevystupujú ako samostatné vetné členy, iba pomáhajú uplatňovať sa autosyntagmatickým
Citoslovcia
- sú z hľadiska všetkých kritérií mimo
- lex. vyjadrujú citové reakcie človeka, napodobňujú zvuky
- význam nie je taký presný, hoci je spoločensky ustálený
- v ústnom prejave sa spreňuje intonáciou
- morf. - sú beztvaré, amorfné pomenovania
- chýbajú im náznaky ohýbajúcich sa prípon alebo slovosledu, črty, koré by ich zbližovali s neplnovýznamovými
- ale nate- 2.os sg
-synt- nevstupujú s inými slovami do syntagmatických vzťahov
- samostatné výpovede, oba sekundárne ano VČ- šup do vody
SZ v 5 rovinách
- Rovina zakl kvalitatívnych pomenovaní- podst, prid, slovesá, príslovky
- Rovina kvantitatívnych pomenovaní- čislovky
- Rovina deiktických pomenovaní- zámená
- Rovina gram pomenovaní- predložky- pomenovania determinatívnych vzťahov medzi subst
spojky- spájanie medzi slovami
častice- pomenovanie významových odtienkov - rovina nediferenovaných vzťahov lexikálno gram prvkov - citoslovcia
SD môžme rozdeliť podľa komplexných kritérií na
- slová- větné členy - autosémantické a autosyntagmatické - 5 prvých
- slová- morfémy- synsématické a synsyntagmatické- predložky, spojky častice
- slová- vety- citoslovcia
