rimske pravo započet Flashcards
Predmet Rímského práva
Právny poriadok starovekej otrokárskej spoločnosti-presadzoval záujmy rímskych otrokárov voči bezbranných chudákov a upravoval vzťahy medzi slobodnými občanmi
Periodizácia RP
R.štát-kráľovstvo,republika,principát,dominát
RP-starorímske(753-264pk)
predklasické(265_146pk)
klasicke(1-prva polovina 3 st)
poklasické(druha polovica 3-476)
justinianske(527-565)
Význam RP
vytvorili právny systém kt. nikto neprekročí(výkon sudnictva,systém zmluv,právne pojmy…)
system výkladu RP
Gaiov-osoby(personae)vec(res)žaloby(actiones)
pandektový-praktické prípady obdobia kedy RP platilo
Právny poriadok
súhrn pravnych noriem silou ovladajucou spoločnosť ktorými sa prikazuje čo je dovolené a čo pod hrozbou zakázane
Zloženie Právneho poriadku
pojmy-vytvárali sa z právne podstatného a z právne nepodstatného a podstatného
reguly-prav. k nim boli zdržanliví(nech sa z régule nenvyvodzuje Pravo ale z priva kt. je nech sa vytvorí regula)
definície-tiež k nim boli zdržanliví(každá definícia v civilnom práve je nebezpečná pretože sa da vyvrátiť)
Ius publicum -verejné
všetko právo kt vytvoril a donucovacou mocou zabezpečil štát na kt. prospech sa vzťahuje
trestné,ustavne,správne
kogentný charakter-není možné ho meniť
prava pre Rím. obč z ius publicum
prava slobody(ius liberatis)
p. odvolať sa proti rozsudku k celej rim.obci(ius provocations)
p.volebné (ius honorium)
p.hlasovacie(ius sufragii)
p. zúčastniť sa na obetách(ius sacrorum)
p obetovať bohom
p. stať sa členom kňažského zboru
ius privatum-súkromne
súbor vzťahov a viazaností kt.vytvroil jednotlivec svojimi právnymi úkonmi kt. mu priznal právny poriadok
má dispozitívny charakter-konajuci ho može meniť
Odvetvia ius privatum
rodinne,dedičské,vecne/vlastnícke,záväzkové
práva pre R. občana z ius privatum
p.uzatvárať manželtvo (ius connubii)
p,obchodovať v najširšom slova zmysle(ius comercii)
zložky ius privatum
civilne(ius civile)
medzinarodne(ius gentium)
prétorské(ius honorarium)
prirodzené (ius naturale)
domáce právo provinčného obyvateľstva
ius civile-civilné
Najzákladnejšie právo národa,zákony a mravy- dnešný občiansky zákonník
prísna formálnosť
prísna personalita
ius honorarium -pretorské
vzniklo aby vylepšilo obchodne styky. Magistri mali nariadovacie právo kt mohli vyjadriť ustné a písomne
kt. magistri mali ius dicere-pravomoc vydavat edikty
pretor Urbanus a peregrinus
kurulsky edil
provinčny miesto držiteľ
obsah ediktu
ich vízia výkonu súdnictva,právne prostriedky kt budu využívať
civilné a pretors právo
ius gentium-medzinárodné
odstraňovalo personalitu a formalismus,obsahovalo prvky rímskeho, provinčného i stredomorského práva,využívalo sa ako záväzkové právo v oblasti obchodovania
-tvoril ho cudzinecký pretor a jeho úlohou bolo riesšiť spory
Fontes iuris Romani-pramene práva
pramene poznania-neprávnicke a právnicke
pramene vzniku-materiálne a formálne-ius scriptum a ius nonscriptum
pramene poznania prava
všetky dodnes zachovné poznatky o RP z ktorých vieme čerpať
-neprávnické(diel historikov,retorov,gramatikov)
právnické(diela klasických právnikov)
pramene vzniku práva
materiálne-materiálne podmienky kt. vplývajú na tvorbu práva
formulane-formy kde zákonodarca vydáva platné právo-písané (zákony,plebiscitá,uvznesenia senátu,nariadenia cisára,edikty,jurisprudencia) a nepísané
ius nonscriptum
najstarší pramen RP,došlo k jeho spísaniu zákony 12 tabúľ,právnici mu priladali značnú dôležitosť ako písanemu a niekedy mu priznali derogačnú moc
-zvyky predkov
-právne obyčaje(zachova väčšia časť obyv.
-na istom území
-dlhší čas
-musia byť presvedčení o jej platnosti
plebiscitá
zakony plebejcov kt. sa riešili na ľud.zhromaždeniacha platili len pre plebejcov
zhromaždenia patricijov prijimali leges ale platili pre oboch v roku 289-286 sa zrovnoprávnili
leges
zakon je to čo národ stanoví a prikazuje
-Magistrátom mohol byť len úradník s právom ius cum populo agendi
-prétor urbanus aj peregrinus
plebejský tribún
cenzor
cisár počas principátu.
typy zákonov
leges datae-nebol zachovaný potrebný legislatívny postup, iba skrátené legislatívne konanie-osoba s ius cum populo agendy vydala menej dôležitý zákon
leges rogate-zakonny postup pri navrhovaní,predkladaní,schvaľovaní a vyhlasovní zákona
(zakon min. 24 dni pred zvolaním zhrom.,predtym mohol predložit senatu, na schvalenie muselo byt 50% a1)
novelizácia zákonov
novy zakon novelizuje skorší
abrogare- neskorší zakon ruši skorši
derogare-neskorší zákon ruší časť skoršieho
obrogare-neskorši zákon pozmeňuje skorši
subrogare-novelizácia skoršieho
delenie zákonov
index -úvod do schváleného zákona
rogatio - obsah zákona
sanctio - trest za porušenie zákona
-1) leges perfectae-konanie bolo neplatné
-2) leges minus quam perfectae-platné ale museli zaplatiť
3) leges imperfectae-platné ale nemuseli platit
Uznesenie senátu
poradný organ kráľov a magistrov,pre Rimanov veľmi dôležitý orgán, oficiálny názov senatus populusgue romanus (senát a ľud rímsky)
schádzali sa v chrámoch,senátor mal na sebe tégu previazaná červenou stuhou,účasť bola povinna a každý sa mohol vyjadriť pokial dobre stáli. mohli v zakonoch vykonať zmeny
činnosť R. magistrov
úradníci ktorí mali nariaďovaciu právomoc (ius edicendi)
-prétor urbanus a peregrinus
-kurilsky edil
-provinčný miestodržiteľ
-konzul
edikt sudneho magistra
vyhláška úradníka národu na začiatku ročného funkčného obdobia
-vydával sa ústne a neskôr aj písomne na bielej tabuli kt. bola vyvesená na verejnom mieste
-prenosný edil-prevzaty od predchodcu
-náhly edil-náhle zmeny v edile
,julianov večný edil-všetky osvedčené edily spísane do jedného kt. sa stal záväzný pre všetkých
juliánov večný edikt
e. městského prétora
e. cudzineckého prétora
e. kurilských edilov
e provinčný
Jurisprudencia
1.pontifikálna- náboženské zameranie -pontifikovia kt.viedli kalendár kedy sa môžu viesť spory a kedy nie,mali monopol a platí tam extrémny formalizmus.
2.Laická-dobrovzdania
Činnosť R. PRÁVNIKOV
1.žalovať(agere)
2.ochraňovať(cavere)
3.odpovedať(respondere)
4.písať(scribere)
Interpretácia
rozumová činnosť právnika, ktorou sa usiluje dopátrať pravdivého zmyslu použitého slova v zákone, v nariadení, v zmluve a podobne
-mali ju najvyšší úradníci, cisári, sudcovia a právnici
Druhy interpretácii
1.deklaratórna interpretácia (Lex Aelia Sentia)
2.rozširujúca (extenzívna) interpretácia (Lex Aquilia)
3.zužujúca (reštriktívna) interpretácia (Lex Voconia)
4.striktná interpretácia (Lex Apulia)
5.) dôkaz opakom (argumentum a contrario
6.) interpretácia verba – voluntas
cisárske nariadenie
vznikom cisárstva sa začínajú uplatňovať ako jediný prameň s legis vicem optinet
principal-je viazaní zakonmi
dominant-neni viazaní zakonmi
Justinianska kodifikácia
posledná etapa vyvoja RP. zozbierala to najlepšie z pramenov vzniku práva a obphatila ho o feudálne prvky,bola triedená podľa problémov