Metodologia Flashcards
Čo je veda ?
je systém overených poznatkov, ktoré vysvetľujú javy objektívnej reality. Cieľom vedy je budovať (rozširovať, prehlbovať, pretvárať) vedecké teórie, ktoré slúžia na praktické použitie – na intervenciu (zmenu) a predikciu javov.
Čo je vedecká teória?
systém overených a usporiadaných poznatkov,
určitá abstrakcia, ktorá platí pre vymedzený súbor javov.
Čo je základ vedeckej teorie ?
Základom vedeckej teórie sú výroky formulované pomocou odborných pojmov (termínov). Dôležitou podmienkou existencie teórie je, že musí byť verejne dostupná, musí byť publikovaná.
Čo je to výskum ?
Výskum je súhrnný názov pre vedeckú činnosť. Je to aktivita špecializovaných odborníkov s príslušným vzdelaním a kvalifikáciou s cieľom budovať vedecké teórie. Pri výskume sa používajú metódy na registráciu, spracovanie a vyhodnotenie skúmaných javov.
Čo je to prieskum ?
Prieskum je nižšia forma empirického skúmania, než je výskum. Jej cieľom je síce získavať terénne dáta, ale nie budovať vedecké teórie. Taký je napríklad prieskum volebných preferencií voličov alebo prieskum trhu.
Vedecký fakt
Ak je jav registrovaný a skúmaný.Vzniká systematickým (teda nie náhodným) skúmaním. Vedci opisujú vedecké fakty odbornými pojmami (termínmi), hľadajú vo faktoch určité pravidelnosti (zákonitosti) a dospievajú k vedeckým zákonom. Vytvárajú vedeckú teóriu.
Aké sú znaky vedeckej práce ?
Systematickosť a plánovitosť , Objektívnosť, Kumulatívnosť, Redukcionizmus
Systematickosť a plánovitosť - znak vedeckej teorie ? - čo je to ?
Vedecká práca systematická, organizovaná a plánovitá. Ak napríklad vedec chce skúmať činnosť učiteľa a žiakov v triede, nepríde do triedy náhodne, ale podľa istého harmonogramu. Vyberá si vyučovacie hodiny podľa vopred určených kritérií. Aj činnosti učiteľa a žiakov, ktoré chce pozorovať, si určil a presne vymedzil vopred. Tieto činnosti zachytáva (registruje) a vyhodnocuje systematicky, nenáhodne.
Objektívnosť- čo to je za znak vedeckej teorie ?
Objektívnosť znamená odstránenie alebo aspoň minimalizovanie náhodných činiteľov. Medzi ne patrí napríklad zaujatosť a predpojatosť vedca, ktorá by mohla viesť k skresleným alebo nepravdivým výskumným údajom. Vedec vystupuje nezávisle na skúmanom subjekte, je nestranný. Skúma javy a získava empirické údaje, aby vytváral teórie, nie subjektívne názory. Údaje, ktoré zhromaždil, a teórie, ktoré vybudoval, sú intersubjektívne kontrolovateľné a overiteľné. Publikujú sa a posudzuje ich vedecká komunita.
Kumulatívnosť- čo to je za znak vedeckej teorie ?
Vedecká práca má kumulatívny charakter. Pokrok v poznaní sa uskutočňuje v procese spresňovania a rozširovania poznatkovej základne vedy. Tento proces pripomína nabaľovanie snehovej gule. Okrem toho výskumný proces môže viesť aj k reštruktúrovaniu teórie. Nová teória prinesie nový pohľad na skúmaný jav a “vytlačí” doterajšiu teóriu. Nástrojom na potvrdzovanie alebo odmietnutie teórií sú vedecké hypotézy
Čo je to hypotéza ?
vedecký predpoklad
Redukcionizmus - čo to je za znak vedeckej teorie ?
Objektívnu realitu nemožno skúmať vcelku, je potrebné ju skúmať “po kúskoch”. Redukcionizmus znamená, že vedci skúmajú objektívnu realitu tak, že ju rozkladajú na menšie, ľahšie “uchopiteľné” elementy. Týmto spôsobom ich vedia kategorizovať alebo spočítavať (merať).
čo sú to internacionalizmy ?
Mnohé odborné výrazy používané vo vede
Čo je to metodológia výskumu ?
Metodológia výskumu je vedná disciplína, ktorá skúma a opisuje plánovanie, organizáciu a realizáciu výskumu vrátane vyhodnotenia výskumných dát. Metodológia výskumu teda opisuje viac než len výskumné metódy. Zaoberá sa tým, čo robí výskumník pred vstupom do terénu (plánovanie výskumu), počas terénnej fázy výskumu (použitie výskumných metód) a po návrate z terénu (vyhodnocovanie a interpretácia dát získaných v teréne).
Čo je to metodologia vedy ?
metavednú disciplínu zaoberajúcu sa základnými otázkami budovania vedy a vedných systémov. Je to akási nadstavba konkrétnych vedných disciplín, pedagogiky, psychológie, chémie, fyziky atď. Ruka v ruke s ňou sa rozvíjajú disciplíny ako filozofia vedy, logika vedy, sociológia vedy, psychológia vedy a pod.
Čo je to metodika výskumu ?
je súbor viacerých metód a postupov, ktoré používa výskumník v konkrétnom výskume.
Čo je to matematická štatistika ?
Matematická štatistika je špeciálna vedná oblasť v rámci matematických vied. Zaoberá sa kvantitatívnou charakteristikou javov. Matematická štatistika nie je súčasťou metodológie výskumu, keďže je to matematická disciplína, ale jej poznatky využívajú výskumníci na štatistické spracovanie výskumných dát.
V čom spočíva empirický výskum ?
Empirický výskum spočíva v získaní terénnych dát (dát získaných v triede, škole, rodine, klube, internáte, na detskom ihrisku, v azylovom dome a pod.). Jeho opakom je výskum „pri stole“ (desk study), ktorého cieľom je teoretické spracovanie určitého problému.
Čo je cieľom kvantitatívneho výskumu ?
Cieľom kvantitatívneho výskumu je získať exaktné a objektívne overiteľné údaje o skúmanej problematike.
Čo je základom kvantitatívneho výskumu ?
meranie. Je to postup získavania presných údajov vyjadrených numericky. Kvantitatívny pedagogický výskum zisťuje rozsah, frekvenciu alebo intenzitu edukačných javov.
Čo je to inferenčná štatistika ?
matematické postupy, ktoré umožňujú výskumníkovi určiť, aká je prvadepodobnosť, že získane výsledky na výberovom súbore budú platné pre základný súbor
Čo je etický kodex ?
Etický kódex je súbor pravidiel, ktoré musí výskumník dodržať. Stanovuje ich príslušná stavovská organizácia. V spomenutých krajinách je to American Educational Research Association (AERA) a British Educational Research Association (BERA).
pravidlá etického kodexu u nás ?
Dobrovoľná účasť subjektov na výskume, Informovanie o výskume. Poučený súhlas, Neubližovanie. Požadovanie len takých informácií, ktoré nie sú v protiklade s etikou. Zachovanie dôvernosti informácií o účastníkoch výskumu. Korektné spracovanie dát výskumníkom.
aké sú základné etapy v kvantitatívnom výskume
voľba výskumnej témy, stanovenie výsk. problému, stanovenie premenných , formulovanie hypotéz, stanovenie výsk. metod a výsk. nástrojoch, zber údajov, spracovanie údajov , vyjadrovanie sa k hypotézam, interpretácia údajov
aké sú typy vedeckých publikácií ?
Monografia , zborník, výskumná štúdia, Prehľadová štúdia literatúry (obyčajne časopisecká alebo zborníková štúdia, ktorá podrobne opisuje, analyzuje a hodnotí stav poznania vo vymedzenej oblasti.) Kvalifikačná práca, Lexikón, encyklopédia
aké sú tri hlavné zdroje námetov na výskumnú tému ?
Odborná literatúra, Vlastná praktická skúsenosť výskumníka. Diskusie s odborníkmi
Faktory, ktoré ovplyvnia vaše rozhodnutie výskumnej témy ?
Dostupnosť terénu, časové možnosti, finančné zabezpečenie, zaujímavosť témy
´Čo je výskumný projekt ?
Je to vlastne výskumný plán, je to viac alebo menej podrobný opis pripravovaného výskumu. Ako každý plán aj tento sa zhotovuje pred výskumom a slúži ako scenár jeho realizácie.
Aké sú časti výskumného projektu ?
Názov, meno, príp. aj inštitúcia autora.
Úvod, Prehľad problematiky. Výskumný problém, výskumné otázky a hypotézy, Výskumný súbor, Výskumné metody a nástroje, organizácia výskumu, spracovanie dát, financovanie výskumu, literatúra prílohy
Čo sú výskumné otázky ?
výskumné otázky- centrálna otázka , na ktorú výskum hľadá odpoveď. Ovplyvňuje vymedzenie hypotéz, premenných aj voľbu metod
Čo je výskumný nástroj ?
konkrétny prostriedok na zber dát v rámci určitej výskumnej metody
Čo je to štatistický nástroj ?
test alebo iný prostriedok, na spracovanie výskumných dát
Čo je to výskumný problém ?
Výskumný problém je určitá ťažkosť, konkrétna úloha, ktorú je potrebné vyriešiť. Je to to, čo dáva výskumu špecifickejšie zameranie. V rámci každej témy je obyčajne možné stanoviť viacero výskumných problémov. Je na výskumníkovi, ako dokáže tieto výskumné problémy vystihnúť a naformulovať.
Čo je výskumná téma ?
je rámec, ktorý poskytuje výskumníkovi veľa možností na výskum. Téma je široké pole, ktoré však nie je pripravené na výskumný zámer.
Aké máme typy výskumných otázok ?
Deskriptívne výskumné otázky
Relačné výskumné otázky
Kauzálne výskumné otázky
Aké to sú Deskraptívne otázky ?
Deskriptívna výskumná otázka je vo výskume, ktorý niečo presne opisuje. Pýta sa v akej podobe sa niečo vyskytuje, v akom čase, počte, frekvencii, intenzite a pod. Výskum skúma jeden alebo niekoľko javov (premenných), medzi ktorými však výskumník neskúma vzťah. Zachytáva ich samostatne.
Aké to sú Relačné výskumné otázky ?
Relačná výskumná otázka je vo výskume, ktorý dáva do vzťahu dve alebo viac faktorov (premenných). Tieto premenné musia súvisieť, nemôžu byť izolované, pretože potom by išlo o deskriptívnu výskumnú otázku. Pri deskriptívnych a relačných výskumných otázkach sa používajú výskumné metódy, ako je pozorovanie, dotazník, škálovanie, interview, sociogram, test (nie experiment).
Aké sú kauzálne výskumné otázky ?
Kauzálna výskumná otázka zisťuje kauzalitu (príčinu) medzi faktormi (premennými). Zisťuje či daná príčina viedla k určitým dôsledkom. Výskumnou metódou pri kauzálnych otázkach je experiment. Zisťuje sa ním, či daný jav spôsobil daný výsledok. Pre kauzálnu otázku je typické, že výskumník manipuluje s výchovným prostredím, upravuje ho, preorganizuje ho – napr. zavádza novú učebnicu, vyučovacie metódy, špeciálny výcvik a pod. – a zisťuje ich efektivitu v porovnaní s inou učebnicou, vyučovacou metódou, výcvikom a pod.
ČO sú to premenné ?
Premenná je jeden z najdôležitejších prvkov výskumu. Je to vlastne predmet výskumu premenený “na drobné”. Je to to, čo uchopíte v teréne, o čom budete zhromažďovať údaje.Premenná je prvok, ktorý nadobúda rôzne hodnoty. Premennou je napríklad výkon vo vedomostnom teste. Premenná môže nadobúdať aj rôzne stavy (úrovne).
Ako rozdelujeme premenné ?
merateľné (kvantitatívne)- môžeme určiť rozsah, počet, frekvenciu alebo mieru (stupeň) určitého javu alebo vlastnosti.
kategoriálne- možno javy zadeliť do tried, kategórií, úrovní, typov, stavov.
ČO je testovanie hypotéz ?
Proces potvrdzovania a zamietania hypotéz sa v jazyku metodológie výskumu nazýva testovanie hypotéz. Ide o metodologický test, nemýľte si ho s testami vedomostí a zručností.
Ako vznikajú hypotézy ?
vedecké teorie, prax, skúsenosti, komunikácia s kolegami
proces tvorby hypotéz ?
teoria, hypotéza, testovanie hypotézy, obohatená teoria
pravidlá formulovanie hypotézy ?
hypotéza je oznamovacia veta,
obsahuje dve premenné,
jedna premenná má dve roviny, medzi ktorými je vzťah vyjadrený 2. stupňom prídavného mena alebo príslovky (menší ako, slabší ako, intenzívnejšie ako a pod.), druhá premenná nemá roviny,
premenné sa dajú presne zisťovať (merať, kategorizovať).
Čo je korelačný koeficient ?
pomocou neho sa vypočítajú vzťahy medzi premennými. JE to index vyjadrujúci stupeň vzťahov medzi dvoma premennými
Čo je to štatistická významnosť ?
stanovenie, či výsledky zistené na výsk. súbore, sa môžu zovšeobecniť na základný súbor
Aký je to základný súbor ?
tvoria všetky subjekty, na ktoré sa majú výsledky výskumu vzťahovať. Ak sa majú výsledky vzťahovať na všetkých siedmakov v SR, potom základný súbor tvoria všetci žiaci siedmych ročníkov v SR.
Aký je to výberový súbor ?
Je zrejmé, že výskumník nemá možnosť zorganizovať výskum s celým základným súborom, napríklad so všetkými siedmakmi v SR, pretože ich je veľa. Preto z nich urobí určitý výber. Osoby, ktoré vybral, nazývame, výberový súbor (alebo inakšie výskumná vzorka).
Výberový súbor je vždy menší ako základný súbor.
Aký je to stratifikovaný výberový súbor ?
Aj toto je náhodný výber, ibaže je taký, že sa základný súbor rozloží podľa podstatných znakov. Podstatné znaky sú vek, pohlavie, vzdelanie, lokalita. Z každej z týchto kategórií sa vyberajú respondenti náhodným spôsobom. Pritom sa dbá, aby proporcia vybratých subjektov v každom znaku zodpovedala proporcii v základnom súbore. Takto je to v každom ukazovateli (znaku), ktorý je dôležitý pre daný výskum. Potom hovoríme o proporčnom (kvótnom) stratifikovanom výbere.
Delenie stratifikované výberového súboru
Rovnomerný ( rovnaké hdonoty ) a proporčný ( iné hodnoty)
Aké sú podmienky na získanie hodnotových dát ?
Teoretické oboznámenie sa s výskumným nástrojom a zacvičenie
Správne použitie výskumných nástrojov
Korektné vyhodnotenie dát
Korektné vyhodnotenie dát
ČO je Validita výskumného nástroja ?
Validita je schopnosť výskumného nástroja zisťovať to, čo bolo zamýšľané zisťovať.
akými spôsobmi zistujeme konštrukčnú validitu ?
Hodnotenie výskumného nástroja expertmi
Porovnanie výsledkov daného nástroja s podobným nástrojom
pomocou štatistickej metódy
Aké je to obsahová validita ?
Obsahová validita vyjadruje, či obsah výskumného nástroja zodpovedá tomu, čo budete zisťovať.
Aká je to kriteriová validita ?
Kritériová validita vyjadruje, aký tesný je vzťah medzi výsledkami zistenými pomocou daného nástroja a určitým kritériom. Kritériom je určitý štandard, norma, výkon.
Čo je to reliabilita výskumného nástroja ?
od pojmom reliabilita rozumieme presnosť a spoľahlivosť výskumného nástroja.
Aké sú tri základné faktory, ktoré ovplyvňujú reliabilitu
Rozsah výskumného nástroja (počet položiek).
Homogenita výskumného nástroja. ( súrodosť nástroja)
Obťažnosť úloh
Ako zistujeme reliabilitu ?
Opakovanie administrácie výskumného nástroja
Rozpolovanie výskumného nástroja
Odhad vnútornej konzistencie výskumného nástroja
Opakovanie administrácie výskumného nástroja - definícia
Táto metóda sa nazýva aj test – retest, ale pod testom sa chápe aj iný výskumný nástroj než test, napríklad škálovaný dotazník. Pri opakovaní administrácie sa postupuje tak, že sa ten istý výskumný nástroj zadáva dvakrát tým istým ľuďom s časovým odstupom. Potom sa vypočíta miera zhody medzi výsledkami prvého a druhého administrovania.
Rozpolovanie výskumného nástroja- co to ?
ri výpočte sa test rozdelí na dve polovice. Jednu polovicu tvoria výsledky párnych položiek a druhú výsledky nepárnych položiek. To znamená, že sa osobitne vypočíta skóre pre párne a pre nepárne položky. Výsledky nepárnych a párnych položiek sa skorelujú. Je to podobný postup ako pri opakovaní administrácie s tým rozdielom, že ide len o jedinú administráciu výskumného nástroja.
Odhad vnútornej konzistencie výskumného nástroja - čo to ?
Dobrý výskumný nástroj nie je zmesou rôznych položiek, naopak, položky sú zostavené tak, aby zisťovali ten istý konštrukt, tú istú vlastnosť. Potom hovoríme, že výskumný nástroj má dobrú vnútornú konzistenciu. Na jej zistenie sa používajú dva základné vzorce.
Aké sú výskumné metody ?
pozorovanie, dotazník, škálovanie, interview, testy, sociometria, sémantický diferenciál, experiment.
Aké sú Základné vlastnosti vedeckého pozorovania
plánovitosť – predmet a čas pozorovania sú stanovené vopred, spôsob pozorovania je presne určený, vyskúšaný a nacvičený,
systematickosť – pozorovanie sa neuskutočňuje živelne, ale organizovane, v určitom čase alebo intervale,
objektívnosť – pozorovanie je čo najmenej ovplyvnené subjektívnymi pocitmi a názormi výskumníka, náhodnosťou a nepresnosťou.
Čo je predmetom poznania vo výskume?
činnosti (verbálne i neverbálne),
sociálne vzťahy (učiteľ-žiak, učiteľ-rodič, rodič-rodič, rodič-dieťa a pod.),
prostredie (škola, rodina, klub, okolie).
Aké je to štruktúrované pozorovanie ?
Štruktúrované pozorovanie je založené na tom, že sa realita rozdelí (štruktúruje) na menšie javy, ktoré sa presne pozorujú, zaznamenávajú a vyhodnocujú. Rozdiel medzi neštruktúrovaným a štruktúrovaným pozorovaním vidno na nasledujúcom príklade.
Dotazník môžeme použiť ako ?
hlavnú metódu,
pomocnú, doplňujúcu metódu,
exploračnú metódu na oboznámenie sa s novým terénom.
Aký je postup pri tvorbe dotazníka ?
Stanovenie cieľov dotazníka
Výber výskumného súboru
Špecifikovanie premenných
Konštrukcia obsahovej stránky dotazníka
Definícia posudzovanie škály
je merací nástroj, ktorý umožňuje zisťovať vlastnosti ľudí, frekvenciu alebo intenzitu rôznych stránok osobnosti človeka alebo jeho činností
Aké sú formy škál ?
numerické, grafické, slovné, symbolické
Aké sú druhy škál ?
Poradová škála
Intervalová škála
Bipolárna škála
Likertove škály-Používajú sa na meranie názorov a postojov ľudí. Tvorí ich výrok a stupnica. Všetky výroky sa formulujú vždy v pozitívnom tvare.
Čo je to pilotáž ?
Pred samotnou realizáciou výskumu musíte realizovať pilotážne overenie škál na malej vzorke respondentov (4-5). Cieľom je zistiť, či sú škály zrozumiteľné a jasné. Na základe výsledkov pilotáže zmeníte nevhodné, nejasné položky.
Aký je postup pri tvorbe škál ?
Tvorba zásobníka škál Výber vhodnej formy škály Tvorba jednotlivých stupňov Pilotáž Predvýskum
Delenie interview
Priame , telefonické, online, individuálne , skupinové , štrukturované, neštrukturované, pološtrukturované
Aké sú etapy interview ?
prípravná, realizačná a vyhodnocovacia
Čo môže vplyvať na validitu interview ?
Beznázorovosť respondenta (na všetko odpovedá “neviem”).
Sociálne žiaduce odpovede (povedia, čo chce výskumník počuť).
Neúprimnosť respondenta.
Odpovede poznačené prítomnosťou tretej osoby.
Súhlasné odpovede, nezávislé na obsahu otázky (niekedy sú spôsobené zle položenými otázkami).
Aké sú zakladne vlastnosti testov ?
ekonomické a objektívne
Bloomová taxonomia - 6 urovní - pri testoch treba sa zamerať na jednotlivé myšlinekové procesy- Bloom
Zapamätať si (reprodukovať poznatky)
Porozumieť (položka je v inom znení než v učebnici, vyžaduje si interpretáciu)
Aplikovať (použiť poznatok v novej situácii)
Analyzovať (usporiadať, porovnať, spojiť)
Hodnotiť (vyjadriť vlastné stanovisko, nemôže sa použiť v objektívnych testoch vedomostí)
Tvoriť (reorganizovať, kategorizovať)
Čo je to cloze-test ?
Cloze-test je test na porozumenie súvislého textu. Pokiaľ ide o formu, je to súvislý text, v ktorom sú niektoré slová vynechané. Úlohou žiaka je tieto chýbajúce slová doplniť tak, že do medzier po chýbajúcich slovách vpíše správny výraz. Výkon sa posudzuje podľa počtu doplnených slov. Je veľmi dobrým nástrojom na zistenie porozumenia textu.
Čo je to sociometria ?
Sociometria je metóda na analýzu štruktúry sociálnej skupiny a jej dynamiky. Možno pomocou nej zisťovať interpersonálne vzťahy medzi členmi skupiny, postavenie jednotlivých členov v rámci skupiny (okrem iného možno spoznať aj vodcov a okrajových členov), existenciu podskupín, súdržnosť skupiny ako celku a pod.
ČO je to semantický diferenciál
émantický diferenciál je výskumná metóda zameraná na zisťovanie toho, ako ľudia vnímajú pojmy. Každý pojem má okrem denotatívneho významu aj význam konotatívny.
Definícia experimentálne metody
Experimentálna metóda (alebo stručne experiment) má medzi metódami kvantitatívneho výskumu kľúčové postavenie. Je to preto, lebo ako jediná z výskumných metód vie dokázať kauzálne dôsledky pedagogického pôsobenia. Je schopná dokázať, ako jeden edukačný jav vplýva na iný. Pomocou iných výskumných metód môžeme v pedagogike zistiť len vzájomné vzťahy javov, nemôžeme však s istotou potvrdiť, že tieto vzťahy sú kauzálne.
Čo je to kauzalita experimentu ?
Kauzalita je jadrom experimentu. Podstatu kauzality môžeme vyjadriť vzťahom:
jav A → dôsledok D
