filiozofia

Question 1

Marxistický pojem ideológie

Answer 1

Filozofická koncepcia marxizmu (teória historického materializmu, príčina nerovnosti a triednych
protikladov, proletariát, beztriedna spoločnosť, chápanie človeka), význam a rozdiely medzi
materiálnou základňou a ideologickou nadstavbou. Štyri podnety podieľajúce sa na príťažlivosti
marxizmu (socializmu) v súčasnosti.

Question 2

Vymenujte 4 podnety Štyri podnety podieľajúce sa na príťažlivosti marxizmu v súčasnosti ?

Answer 2

1. Historický materializmus
2. pracovný proces
3. proletariát
4. triedne protiklady

Question 3

príťažlivosť marxizmu

Answer 3

• často existujú názory, kt. vnímajú marxizmus cez selektívne a soc. otázky ako participáciu všetkých členov spoločnosti na hmotnom dobre štátu
  1. centrálne plánovaná ekonomika- predpoklad soc. spravodlivosti a efektívnejšie využitie ekonom. zdrojov
  2. ekonomizácia ľudského života a spoločnosti- spoločenský vývin sa nedá zredukovať na rozvoj výrobných síl a zmenu výrobných vzťahov
  3. nesie v sebe črty náboženstva- marxizmus je zachraňujúci a humánny (ako Boh) , ale dobro spoločnosti musí ustúpiť dobru jednotlivca
  4. ponúka rýchlu a ľahkú cestu k soc. istotám – použitá ako nástroj pre ovládnutie masy, štát ponáka ochranu (ludia sú ochotní kvôli tomu obetovať slobodu)

Question 4

Platónove podobenstvo o jaskyni

Answer 4

Teória poznania: znázorňuje, čo znamená poznanie a ako sa môže uskutočniť, odkazuje na svet ideí ako pravých nemenných a večných podstát, kt. sú základom sveta
-objekt poznania cez zmyslovú skúsenosť je neustále sa meniaci jav, iba rozum dokáže spoznať podstatu a vzťah vecí k ich ideám prostrednítvom rozpomínania sa na svet ideí
- idey v nás musia byť prítomné (nedajú sa spoznať len cez zmysly alebo rozumom)
- naša duša existovala v svete ideí a potom sa preniesla do pominuteľného tela
-hlavnú úlohu poznania má intelekt, kt. je obemdzovaný telesnosťou (je vyžadovaný čnostný život, neovládaný žiadostivosťou)
-vnútorná sloboda vychádza z nadvlády ducha nad telom, rozumu nad žiadostivoťou
- sme povinní vynaložiť námahu (vyjsť z jaskyne) a konať podľa toho, čo nám hovorí rozum
situácia človeka vo svete je prirovnávaná k väzňovi v jaskyni, kt. je zviazaný reťazami (predsudky, nekritický spôsob uvažovania vychádzajúci z predporozumenia)
-putá predstavujú našu zmyslovosť, s kt. musí rozum neustále zápasiť a pohltenie človeka každodenným zabezpečovaním životných potrieb
-jaskyňa predstavuje náš svet, v kt. žijeme, ak sa s ním človek stotožní môže získať poctu a moc, ak nie bude odsúdený spoločnosťou (nekonformný)
- tiene predstavujú jedinú realitu, kt. existujee správne a pravdivé ( polemika nad objektívnym posúdením)
- oslobodenia sa z pút predsatvuje upriamenie sa na reálnu situáciu, vedie k duchovnej plodnosti, túžba po najväčšom dobre, dôležité je mať možnosť porovnať reality
- násilné vyvedenie z jaskyne predstavuje reflexiu nad vlastným spoôsobom myslenia, výsledkom je odpor voči všetkému čo je iné, človek sa proti tomu vzpiera (obhajuje vlastnú pozíciu), až napokon prijme odlišný názor na skutočnosť (proces hladania a pýtania sa)
-slnko predstavuje priklonenie sa duše k idei dobra (vrchol múdrosti)
- výsmech predstavuje spoločenské odsúdenie, pre ľudí kt. odmietli konformný životný štýl a myslenie
nejde len o opis situácie,ale aj o výchovný rozmer, kt. ma v čitateľovi navodiť otázky, kt. ho dovedú k problému samozrejmosti presvdečenia, s kt. vstupujeme do dialógov, riešení problémov, uplatňujeme ho pri hodnotení toho čo sa má/nemá, čo je/nie je dovolené, dobré a pravdivé
-prvá formulácia ideálu výchovy - sebareflexie (predstavuje vytrhnutie sa z bežného dňa) , namáhavý proces
- precitnutie má emancipačný charakter, vedie k zodpovednosti za druhých

Question 5

Filozofia a kultúra

Answer 5

Človek je v tomto procese aktívny, vychádza to Antropologické východiská kultúry. Problém jednoty v súčasnom multikultúrnom a pluralitnom
svete (problém zadefinovania pravdy; povrchnosť a ľubovôľa v diskurze; problém základných
hodnôt; „Jednota v pluralite.“).
Najstarší význam kultúry označuje aktivitu, ktorou človek zušľachťuje sám seba vyplýva to z antropologickej podstaty človeka
Výsledok formovania človeka je záverom dialektického procesu medzi vlastnou aktivitou a pôsobením sveta zo slobody, ktorá patrí ľudskému duchu. Svet človeka je pretvorená príroda, v ktorej môže žiť – výsledkom je kultúra Človek je od prirodzenosti kultúrna bytosť.