1. Vzťah filozofie a empirických vied

Question 1

1. Aký je vzťah filozofie a empirických vied ?

Answer 1

Charakteristika empirických vied a filozofie v dejinných súvislostiach. Tri znaky charakterizujúce
empirické vedy a vzťah filozofie k empirickým vedám. Interpretácia vedeckých výsledkov
v kompetencii filozofie.
- Vzťah medzi fil. a empir. vedami sa stal aktuálny v novoveku lebo sa fil. Od nich oddelila
- V staroveku a stredoveku veda označovala každé usporiadané príčinné poznanie
- V novoveku boli priaznivé podmienky na rozvoj empirických vied
-Osamostatnila sa oblasť politiky, hospodárstva, rodiny a náboženstvá, ktoré dovtedy patrili pod teológiu (v stredoveku zastrešovala náukovú jednotu)
-Autonómií empir. vied v stredoveku predchádzalo založenie univerzít
-Učenci sa začali sa dožadovať väčšej slobody v oblasti vedeckého a kultúrneho bádania
-Predtým mala dominantné postavenie špekulatívna fyzika (filozofia prírody), empirický výskum bol na druhom mieste
-V novoveku začal rozvoj matematiky, fyziky a mechaniky do popredia prišlo pírodovedecké poznanie
-Negatívny prejav v ekologickej oblasti kvôli mechanickej interpretácii prírody – základ pre dnešnú technickú civilizáciu
-Taktiež sa rozvíja chémia a kľúčová vedecká metóda je verifikácia-experiment a teoretický prístup umožňuje matematika
-Filoz. Sa autonómnou stala v novoveku- zaoberá sa kultúrno-spoločenskými otázkami ale exaktné vedy sa zaoberajú prírodovednými zákonitosťami
-Napätie vo vzťahu vyústilo empirizmom v 18.storoči, filoz. Mala mať len encyklopedickú funkciu
-Pozitivizmus 19.stor. a novopozitivizmus 20.stor. ju mal obmedziť popisnú funkciu
Vytesňovanie z vedeckej oblasti sa týkalo aj teológie

Question 2

Vymenujte 3 ZNAKY exaktnej vedy ?

Answer 2

1. EXAKTNĚ VEDY SÚ EMPIRICKÉ
2. EXAKTNÉ VEDY SÚ TÉMATICKÝ REDUKOVANÉ
3. EXAKTNÉ VEDY SÚ METODOLOGICKÝ VYMEDZENÉ

Question 3

EXAKTNĚ VEDY SÚ EMPIRICKÉ

Answer 3

fil. a emp. Vedy majú spoločné východisko-skúsenosť sveta
- emp. Vedy skúmajú dôvody príčiny a podmienky skúsenosti pomocou experimentu a verifikácie
- vzniká relativita vedeckého poznania, veda sa spolieha na to čo je empirický dokázateľné ale nedokáže odpovedať na všetky otázky týkajúce sa sveta (patri tu nezmerateľné veličiny)
- filoz. Kladie otázky, ktoré skúsenosť prekračujú
- metafyzický prístup rieši príčiny a zmysel skúsenostného sveta
- existenciálny prístup rieši rozmer slobody a zodpovednosti človeka
- filozof. sa pýta NEEMPIRICKÉ PDMIENKY EMPIRICKÉHO SVETA

Question 4

EXAKTNÉ VEDY SÚ TÉMATICKÝ REDUKOVANÉ

Answer 4

• empirické vedy sa sústreďujú na vymedzený aspekt, ktorý nepresahuje ich rámec pôsobenia, nezaoberajú sa skúsenosťou ako celkom
• empir. vedy sú špecializované a objekt skúmajú z presného špecifického hľadiska
• ani syntéza empir. vied nevie odpovedať na otázku o podstatne človeka
• filoz. Nie je tématicky redukovaná, témou je celostná skúsenosť sveta
• výskum empir. vied ale nie je pre filoz. antropológiu irelevantný, spolupracujú spolu

Question 5

EXAKTNÉ VEDY SÚ METODOLOGICKÝ VYMEDZENÉ

Answer 5

-empir. vedy môžu svet pozorovať len svojou vymedzenou špecifickou metódou
-filoz. Nemá vymedzenú metódu, tvorí si ju podľa okolností ale akceptuje istú metodológiu (pracuje s analýzou, syntézou, indukciou, dedukciou…)
Empir. vedy sa nezujímajú o dôsledky svojich výsledkov v celkovom kontexte, preto si výsledky vyžadujú filozof reflexiu – filozoficko-etické stanovisko
Empir. veda nevie zdôvodniť svoju vlastnú pozíciu a zmysel, dochádza k filozof. presahu
Filoz. Musí zohľadňovať výsledky vedeckého výskumu, filoz. má úlohu pýtania sa ale aj načúvania
Vzájomný diskurz treba brať vážne, aby sa predišlo etickým konzekvenciám a diletantizmu

Question 6

2. Filozofia a kultúra

Answer 6

Človek je v tomto procese aktívny, vychádza to Antropologické východiská kultúry. Problém jednoty v súčasnom multikultúrnom a pluralitnom
svete (problém zadefinovania pravdy; povrchnosť a ľubovôľa v diskurze; problém základných
hodnôt; „Jednota v pluralite.“).
Najstarší význam kultúry označuje aktivitu, ktorou človek zušľachťuje sám seba vyplýva to z antropologickej podstaty človeka
Výsledok formovania človeka je záverom dialektického procesu medzi vlastnou aktivitou a pôsobením sveta
zo slobody, ktorá patrí ľudskému duchu
Svet človeka je pretvorená príroda, v ktorej môže žiť – výsledkom je kultúra
Človek je od prirodzenosti kultúrna bytosť

Question 7

PROBLÉM ZADEFINOVANIA PRAVDY a DOBRA

Answer 7

1. POVRCHNOSŤ A ĽUBOVOĽA
2. PROBLÉM ZÁKLADNÝCH HODNOT
3. JEDNOTA V PLURALITE

Question 8

PROBLÉM ZADEFINOVANIA PRAVDY a DOBRA

Answer 8

• ich platnosť ma nanajvýš komunitný charakter, kvôli multikult. svetu
• pluralizmus zavádza etické epistemologické a kultúrne diskurzy
• totalitárne nároky povyšujú partikulárne názory na domnelé absolútno
• postmoderná zdôrazňuje potrebu slobody v pluralite
• pluralita je vážna výzva pre dialogické hľadanie nových foriem života v multikultúrnom a globalizovanom svete

Question 9

POVRCHNOSŤ A ĽUBOVOĽA

Answer 9

• povrchnosť vyžaduje pluralitu len pre pohodlnosť
• ľubovôľa je prejavom rozpúšťania a nie akceptácie plurality
• riešenie v praxi, ktorá je charakteristická jasnou artikuláciou a vyostrením
• nie vždy dôjde k diskurze zjednocujúcemu stanovisku
• povrchnosť a ľubovôľa sú nesprávnym chápaním postmoderny

Question 10

PROBLÉM ZÁKLADNÝCH HODNOT

Answer 10

• vychádza z nemožností jednotného života multikult. spoločenstve a zároveň o jej hľadaní
• základné hodnoty sa chápu ako zjednocujúca platforma na ktorej môžeme viesť dialóg
• hodnoty okolo, ktorých prevláda všeobecná zhoda( patria tu: dôstojnosť človeka, ľudské práva, život, sloboda, pravda, rovnosť, spravodlivosť, pluralizmus, národ, demokracia, solidarita, mier a láska)
• ich realizácia závisí od vôle ľudí, sú zakódovane v ľudskej prirodzenosti
• iný prístup hovorí, že hodnoty môžu vychádzať len zo spoločnosti sú ohraničené kultúrnym prúdom
• multikult. spoločnosti dochádza k nezrozumiteľnosti hodnôt pre kultúry žijúce v inom kult. kontexte (kultúry by si mali hodnoty navzájom akceptovať)

Question 11

JEDNOTA V PLURALITE

Answer 11

• táto pluralita dostáva etický rozmer, môže nás ochrániť pred stagnáciou a totalitarizmom (súvisí s egocentrizmom)
• odlišnosť je výzvou k úcte a rešpektovaniu sa, je zárukou slobody a prejavom ľudskej dôstojnosti
• kresťanský kontext: Svätá trojica= dokonalý archetyp jednoty v pluralite

Question 12

3. Filozofia a ideológia

Answer 12

Charakteristika pojmu „ideológia“. Idoly Francisa Bacona. Ideológia a viera. Ideológia a totalita
(tri znaky ideológie). Fenomén moci a jeho prejavy v ideologickom myslení (dva charakteristické
znaky mocenského postoja); ideológia a túžba po moci.
Ideologia doslovne náuka o ideách (idea myšlienka, logos veda)
dalši význam odhaľuje skutočnosť, kt. každú ideologiu charakterizuje z jej podstaty (idol z gr. modla)

Question 13

Vymenujte 4 Baconove idoly ?

Answer 13

1. idoly rodu – týka sa prirodzenosti človeka, označujú subjektívny spôsob myslenia, kt. ovplyvňuje naše vnímanie a poznávanie sveta (vznik mylných predstáv)
2. idoly jaskyne- ovplyvňuje ich výchova, styk s ľuďmi, charakter jednotlivca (vznik predsudkov psychologickej povahy)
3. idoly trhu - vznikajú zo zle chápaných výrazov a pojmov v spoločenskom živote (ich vyjasnenie predchádza v diskurzu sporom a nedorozumeniam)
4. idoly divadla – predstavujú prijímanie cudzích názorov , tradičných fil. systémov a tvrdení empir. vied (ideove predsudky tvoriace naše predporozumenie a nasledovné chápanie sveta)

Question 14

ideologia a viera

Answer 14

zvrátenosť vedy a viery: prevrátenie vedy zo strany viery a naopak (veda si vyžaduje slepú vieru a náboženstvo chce byť vedou)
ideologia sa predstavuje vedeckým charakterom, kr. chce podporiť svoje tézy a poznanie
ideologia pochádza z náb. charakteru , prezentovaná ako ucenie o spáse
človek zmanipulovaný ideologiou chce presadiť „správny“ svetonázor ( môže dôjsť až k vzniku totality)

Question 15

ideologia a totalita

Answer 15

nárokuje si na určovanie smeru v ľudskom živote a myslení ako jediná alternatíva , ideologii nejde o pravdu, ale o moc konecná odpoveď – ideologia sa prezentuje ako riesenie teoretických a praktických problémov ľudstva
všeobecnosť – snaží sa zachytiť všetky oblasti života
vedeckosť- utvrdzuje sa v tom sama, má vraj moc vyriešiť všetky socialne konflikty

Question 16

ideologia a moc

Answer 16

 ideologický postoj si uzurpuje právo a moc rozhodovať o druhých (povolanie pre určovanie pravdy a noriem)
1. mocenský postoj netoleruje inakosť
2. človek prepadne omylu o svojej nenahraditelnosti a neomylnosti
3. prestáva byť otvorený pre akúkoľvek kritiku- chyby len u druhých nie u seba, nepripúšťa dialóg
každá snaha o spravodlivosť uskutočňovaná mocou a bez lásky sa mení na tyraniu
túžba po moci – najväčšie pokušenie človeka, základnou túžbou po moci je aj budovanie „lepšieho“ sveta
vôľa k moci – ostáva pre človeka, ktorý stratil všetku nádej a sám seba urobil centrom (chcieť samého seba)
mocenský postoj je vždy sprevádzaný obavou z ohrozenia (získaním moci sa boj o postavenie nekončí)

Question 17

4. Marxistický pojem ideológie

Answer 17

Filozofická koncepcia marxizmu (teória historického materializmu, príčina nerovnosti a triednych
protikladov, proletariát, beztriedna spoločnosť, chápanie človeka), význam a rozdiely medzi
materiálnou základňou a ideologickou nadstavbou. Štyri podnety podieľajúce sa na príťažlivosti
marxizmu (socializmu) v súčasnosti.

Question 18

Vymenujte 4 podnety Štyri podnety podieľajúce sa na príťažlivosti marxizmu v súčasnosti ?

Answer 18

1. Historický materializmus
2. pracovný proces
3. proletariát
4. triedne protiklady

Question 19

Vymenujte 2 základné charakteristiky človeka ?

Answer 19

1. človek nie je človekom zo svojej podstaty, ale musí sa ním iba stať, formácia pomocou práce nie individuálne, ale kolektívne
2. človek= homo faber a homo socialis (samostatná personálna podstata človeka neexistuje), je súborom spoločenských vzťahov (produkt spoločnosti)

Question 20

Aký je rozdiel medzi matriálnou a ideologickou nadstvabou ?

Answer 20

• materiálna zahŕňa stav výrobných síl a výrobné vzťahy (konrétne životné pomery)
• duchovná(ideolog) iba odráža ekonom. pomery, kt. je podriadená, závislá od materiálnej
• rozvíjaním ekonom. podmienok sa ovplvňuje duchovná (odraz soc. a hosp. vzťahov)
• zmena materiálnej automaticky premieňa celú duchovnú (kritika ju odsudzuje ako teoretickú konštrukciu k ospravedlneniua zaisteniu problémovej ekonom. aj soc. situácie a vládnucej triedy →vplyv má pôsobenie náboženstva)
• podľa Marxa je len marxistická (rieši problémy ľudstva) fil. tou pravou, ostatné patria do oblasti ideologie (pomýlená realita)
• ideolog. nadstvaba nie je vedomá a zámerná projekcia, ale vyplýva z nespravodlivých pomerov života

Question 21

príťažlivosť marxizmu

Answer 21

• často existujú názory, kt. vnímajú marxizmus cez selektívne a soc. otázky ako participáciu všetkých členov spoločnosti na hmotnom dobre štátu
  1. centrálne plánovaná ekonomika- predpoklad soc. spravodlivosti a efektívnejšie využitie ekonom. zdrojov
  2. ekonomizácia ľudského života a spoločnosti- spoločenský vývin sa nedá zredukovať na rozvoj výrobných síl a zmenu výrobných vzťahov
  3. nesie v sebe črty náboženstva- marxizmus je zachraňujúci a humánny (ako Boh) , ale dobro spoločnosti musí ustúpiť dobru jednotlivca
  4. ponúka rýchlu a ľahkú cestu k soc. istotám – použitá ako nástroj pre ovládnutie masy, štát ponáka ochranu (ludia sú ochotní kvôli tomu obetovať slobodu)

Question 22

Vymenujte 3 štádia myslenia ?

Answer 22

• teologické : vysvetľuje prirodzené procesy pomocou nadprirodzených síl
  Pozitivizmus- vznik 19.st. (August Comte)
• metafyzické: Boha vystriedajú abstraktné logické princípy
• pozitívne: odstraňuje predchádzajúce, opisuje pomocou empir. vied, až ono môže vedecky odpovedať na otázky( len pomocou zmyslovej skúsenosti a verifikácie)

Question 23

5. Pozitivistický a neutrálny pojem ideológie

Answer 23

Kľúčové východiská pozitivizmu, scientizmu a kritického racionalizmu (novopozitivizmu).
Kritika jazykových obsahov (výrokov), ktoré sú považované za ideologické. Kritický
racionalizmus a teória otvorenej spoločnosti a ich kritika teórií, ktoré si nárokujú na vyčerpávajúci
výklad skutočnosti. Problém princípu verifikácie a falzifikácia u K. Poppera.
Sociologický prístup k pojmu ideológia.

Question 24

Definujte scientizmus, kritický racionalizmus,  sociologický prístup

Answer 24

scientizmus : viera v absolútnu autoritu exaktných vied a empirických faktov
- úlohou fil. sa tu stáva len analýza výsledkov a metód→popisná veda, stráca svoj pôvodný zámer
kritický racionalizmus- nadväzuje na pozitivizmus, obracia pozornosť na problém a podmienky jazyka (nástroj vedeckej komunikácie)
- analytická fil. sa zaoberá logikou, úlohou je vytvoriť presný umelý jazyk, kt. popíše celú oblasť poznania, pravdivosť sa potvrdí verifikáciou
kritický racionalizmus: prístup, kt. sa kriticky stavia proti totalitnému nároku teórií na utvorenie ideálnej spoločnosti ako uzavretého soc. systému
-presadzuje otvorenú spoločnosť
-považuje za ideologické vštky teórie, kt si robia nárok na nekritické prijímanie a predkladajú jednotné uzavreté chápanie človeka a spoločnosti( patrí tu marxizmus aj náboženstvo)
-táto pozícia sa obracia sama proti sebe (stáva sa ideologickou)
sociologický prístup : ideologiu považuje za svetonázor v najširšom zmysle slova (poznanie je spoločensky a kultúrne podmienené)
- ideolog. ako systematický súbor názorov a výrokov, neutrálne chápanie vychádza z psychologickej a sociologickej stránky (chápe sa ako prvok, kt. stabilizuje a uľahčuje ľudské správanie v spoločnosti

Question 25

6. Platónove podobenstvo o jaskyni

Answer 25

 Teória poznania: znázorňuje, čo znamená poznanie a ako sa môže uskutočniť, odkazuje na svet ideí ako pravých nemenných a večných podstát, kt. sú základom sveta
-objekt poznania cez zmyslovú skúsenosť je neustále sa meniaci jav, iba rozum dokáže spoznať podstatu a vzťah vecí k ich ideám prostrednítvom rozpomínania sa na svet ideí
- idey v nás musia byť prítomné (nedajú sa spoznať len cez zmysly alebo rozumom)
- naša duša existovala v svete ideí a potom sa preniesla do pominuteľného tela
-hlavnú úlohu poznania má intelekt, kt. je obemdzovaný telesnosťou (je vyžadovaný čnostný život, neovládaný žiadostivosťou)
-vnútorná sloboda vychádza z nadvlády ducha nad telom, rozumu nad žiadostivoťou
- sme povinní vynaložiť námahu (vyjsť z jaskyne) a konať podľa toho, čo nám hovorí rozum
situácia človeka vo svete je prirovnávaná k väzňovi v jaskyni, kt. je zviazaný reťazami (predsudky, nekritický spôsob uvažovania vychádzajúci z predporozumenia)
-putá predstavujú našu zmyslovosť, s kt. musí rozum neustále zápasiť a pohltenie človeka každodenným zabezpečovaním životných potrieb
-jaskyňa predstavuje náš svet, v kt. žijeme, ak sa s ním človek stotožní môže získať poctu a moc, ak nie bude odsúdený spoločnosťou (nekonformný)
- tiene predstavujú jedinú realitu, kt. existujee správne a pravdivé ( polemika nad objektívnym posúdením)
- oslobodenia sa z pút predsatvuje upriamenie sa na reálnu situáciu, vedie k duchovnej plodnosti, túžba po najväčšom dobre, dôležité je mať možnosť porovnať reality
- násilné vyvedenie z jaskyne predstavuje reflexiu nad vlastným spoôsobom myslenia, výsledkom je odpor voči všetkému čo je iné, človek sa proti tomu vzpiera (obhajuje vlastnú pozíciu), až napokon prijme odlišný názor na skutočnosť (proces hladania a pýtania sa)
-slnko predstavuje priklonenie sa duše k idei dobra (vrchol múdrosti)
- výsmech predstavuje spoločenské odsúdenie, pre ľudí kt. odmietli konformný životný štýl a myslenie
nejde len o opis situácie,ale aj o výchovný rozmer, kt. ma v čitateľovi navodiť otázky, kt. ho dovedú k problému samozrejmosti presvdečenia, s kt. vstupujeme do dialógov, riešení problémov, uplatňujeme ho pri hodnotení toho čo sa má/nemá, čo je/nie je dovolené, dobré a pravdivé
-prvá formulácia ideálu výchovy - sebareflexie (predstavuje vytrhnutie sa z bežného dňa) , namáhavý proces
- precitnutie má emancipačný charakter, vedie k zodpovednosti za druhých