1. Vzťah filozofie a empirických vied Flashcards
- Aký je vzťah filozofie a empirických vied ?
Charakteristika empirických vied a filozofie v dejinných súvislostiach. Tri znaky charakterizujúce
empirické vedy a vzťah filozofie k empirickým vedám. Interpretácia vedeckých výsledkov
v kompetencii filozofie.
- Vzťah medzi fil. a empir. vedami sa stal aktuálny v novoveku lebo sa fil. Od nich oddelila
- V staroveku a stredoveku veda označovala každé usporiadané príčinné poznanie
- V novoveku boli priaznivé podmienky na rozvoj empirických vied
-Osamostatnila sa oblasť politiky, hospodárstva, rodiny a náboženstvá, ktoré dovtedy patrili pod teológiu (v stredoveku zastrešovala náukovú jednotu)
-Autonómií empir. vied v stredoveku predchádzalo založenie univerzít
-Učenci sa začali sa dožadovať väčšej slobody v oblasti vedeckého a kultúrneho bádania
-Predtým mala dominantné postavenie špekulatívna fyzika (filozofia prírody), empirický výskum bol na druhom mieste
-V novoveku začal rozvoj matematiky, fyziky a mechaniky do popredia prišlo pírodovedecké poznanie
-Negatívny prejav v ekologickej oblasti kvôli mechanickej interpretácii prírody – základ pre dnešnú technickú civilizáciu
-Taktiež sa rozvíja chémia a kľúčová vedecká metóda je verifikácia-experiment a teoretický prístup umožňuje matematika
-Filoz. Sa autonómnou stala v novoveku- zaoberá sa kultúrno-spoločenskými otázkami ale exaktné vedy sa zaoberajú prírodovednými zákonitosťami
-Napätie vo vzťahu vyústilo empirizmom v 18.storoči, filoz. Mala mať len encyklopedickú funkciu
-Pozitivizmus 19.stor. a novopozitivizmus 20.stor. ju mal obmedziť popisnú funkciu
Vytesňovanie z vedeckej oblasti sa týkalo aj teológie
Vymenujte 3 ZNAKY exaktnej vedy ?
- EXAKTNĚ VEDY SÚ EMPIRICKÉ
- EXAKTNÉ VEDY SÚ TÉMATICKÝ REDUKOVANÉ
- EXAKTNÉ VEDY SÚ METODOLOGICKÝ VYMEDZENÉ
EXAKTNĚ VEDY SÚ EMPIRICKÉ
fil. a emp. Vedy majú spoločné východisko-skúsenosť sveta
- emp. Vedy skúmajú dôvody príčiny a podmienky skúsenosti pomocou experimentu a verifikácie
- vzniká relativita vedeckého poznania, veda sa spolieha na to čo je empirický dokázateľné ale nedokáže odpovedať na všetky otázky týkajúce sa sveta (patri tu nezmerateľné veličiny)
- filoz. Kladie otázky, ktoré skúsenosť prekračujú
- metafyzický prístup rieši príčiny a zmysel skúsenostného sveta
- existenciálny prístup rieši rozmer slobody a zodpovednosti človeka
- filozof. sa pýta NEEMPIRICKÉ PDMIENKY EMPIRICKÉHO SVETA
EXAKTNÉ VEDY SÚ TÉMATICKÝ REDUKOVANÉ
- empirické vedy sa sústreďujú na vymedzený aspekt, ktorý nepresahuje ich rámec pôsobenia, nezaoberajú sa skúsenosťou ako celkom
- empir. vedy sú špecializované a objekt skúmajú z presného špecifického hľadiska
- ani syntéza empir. vied nevie odpovedať na otázku o podstatne človeka
- filoz. Nie je tématicky redukovaná, témou je celostná skúsenosť sveta
- výskum empir. vied ale nie je pre filoz. antropológiu irelevantný, spolupracujú spolu
EXAKTNÉ VEDY SÚ METODOLOGICKÝ VYMEDZENÉ
-empir. vedy môžu svet pozorovať len svojou vymedzenou špecifickou metódou
-filoz. Nemá vymedzenú metódu, tvorí si ju podľa okolností ale akceptuje istú metodológiu (pracuje s analýzou, syntézou, indukciou, dedukciou…)
Empir. vedy sa nezujímajú o dôsledky svojich výsledkov v celkovom kontexte, preto si výsledky vyžadujú filozof reflexiu – filozoficko-etické stanovisko
Empir. veda nevie zdôvodniť svoju vlastnú pozíciu a zmysel, dochádza k filozof. presahu
Filoz. Musí zohľadňovať výsledky vedeckého výskumu, filoz. má úlohu pýtania sa ale aj načúvania
Vzájomný diskurz treba brať vážne, aby sa predišlo etickým konzekvenciám a diletantizmu
- Filozofia a kultúra
Človek je v tomto procese aktívny, vychádza to Antropologické východiská kultúry. Problém jednoty v súčasnom multikultúrnom a pluralitnom
svete (problém zadefinovania pravdy; povrchnosť a ľubovôľa v diskurze; problém základných
hodnôt; „Jednota v pluralite.“).
Najstarší význam kultúry označuje aktivitu, ktorou človek zušľachťuje sám seba vyplýva to z antropologickej podstaty človeka
Výsledok formovania človeka je záverom dialektického procesu medzi vlastnou aktivitou a pôsobením sveta
zo slobody, ktorá patrí ľudskému duchu
Svet človeka je pretvorená príroda, v ktorej môže žiť – výsledkom je kultúra
Človek je od prirodzenosti kultúrna bytosť
PROBLÉM ZADEFINOVANIA PRAVDY a DOBRA
- POVRCHNOSŤ A ĽUBOVOĽA
- PROBLÉM ZÁKLADNÝCH HODNOT
- JEDNOTA V PLURALITE
PROBLÉM ZADEFINOVANIA PRAVDY a DOBRA
- ich platnosť ma nanajvýš komunitný charakter, kvôli multikult. svetu
- pluralizmus zavádza etické epistemologické a kultúrne diskurzy
- totalitárne nároky povyšujú partikulárne názory na domnelé absolútno
- postmoderná zdôrazňuje potrebu slobody v pluralite
- pluralita je vážna výzva pre dialogické hľadanie nových foriem života v multikultúrnom a globalizovanom svete
POVRCHNOSŤ A ĽUBOVOĽA
- povrchnosť vyžaduje pluralitu len pre pohodlnosť
- ľubovôľa je prejavom rozpúšťania a nie akceptácie plurality
- riešenie v praxi, ktorá je charakteristická jasnou artikuláciou a vyostrením
- nie vždy dôjde k diskurze zjednocujúcemu stanovisku
- povrchnosť a ľubovôľa sú nesprávnym chápaním postmoderny
PROBLÉM ZÁKLADNÝCH HODNOT
- vychádza z nemožností jednotného života multikult. spoločenstve a zároveň o jej hľadaní
- základné hodnoty sa chápu ako zjednocujúca platforma na ktorej môžeme viesť dialóg
- hodnoty okolo, ktorých prevláda všeobecná zhoda( patria tu: dôstojnosť človeka, ľudské práva, život, sloboda, pravda, rovnosť, spravodlivosť, pluralizmus, národ, demokracia, solidarita, mier a láska)
- ich realizácia závisí od vôle ľudí, sú zakódovane v ľudskej prirodzenosti
- iný prístup hovorí, že hodnoty môžu vychádzať len zo spoločnosti sú ohraničené kultúrnym prúdom
- multikult. spoločnosti dochádza k nezrozumiteľnosti hodnôt pre kultúry žijúce v inom kult. kontexte (kultúry by si mali hodnoty navzájom akceptovať)
JEDNOTA V PLURALITE
- táto pluralita dostáva etický rozmer, môže nás ochrániť pred stagnáciou a totalitarizmom (súvisí s egocentrizmom)
- odlišnosť je výzvou k úcte a rešpektovaniu sa, je zárukou slobody a prejavom ľudskej dôstojnosti
- kresťanský kontext: Svätá trojica= dokonalý archetyp jednoty v pluralite
- Filozofia a ideológia
Charakteristika pojmu „ideológia“. Idoly Francisa Bacona. Ideológia a viera. Ideológia a totalita
(tri znaky ideológie). Fenomén moci a jeho prejavy v ideologickom myslení (dva charakteristické
znaky mocenského postoja); ideológia a túžba po moci.
Ideologia doslovne náuka o ideách (idea myšlienka, logos veda)
dalši význam odhaľuje skutočnosť, kt. každú ideologiu charakterizuje z jej podstaty (idol z gr. modla)
Vymenujte 4 Baconove idoly ?
- idoly rodu – týka sa prirodzenosti človeka, označujú subjektívny spôsob myslenia, kt. ovplyvňuje naše vnímanie a poznávanie sveta (vznik mylných predstáv)
- idoly jaskyne- ovplyvňuje ich výchova, styk s ľuďmi, charakter jednotlivca (vznik predsudkov psychologickej povahy)
- idoly trhu - vznikajú zo zle chápaných výrazov a pojmov v spoločenskom živote (ich vyjasnenie predchádza v diskurzu sporom a nedorozumeniam)
- idoly divadla – predstavujú prijímanie cudzích názorov , tradičných fil. systémov a tvrdení empir. vied (ideove predsudky tvoriace naše predporozumenie a nasledovné chápanie sveta)
ideologia a viera
zvrátenosť vedy a viery: prevrátenie vedy zo strany viery a naopak (veda si vyžaduje slepú vieru a náboženstvo chce byť vedou)
ideologia sa predstavuje vedeckým charakterom, kr. chce podporiť svoje tézy a poznanie
ideologia pochádza z náb. charakteru , prezentovaná ako ucenie o spáse
človek zmanipulovaný ideologiou chce presadiť „správny“ svetonázor ( môže dôjsť až k vzniku totality)
ideologia a totalita
nárokuje si na určovanie smeru v ľudskom živote a myslení ako jediná alternatíva , ideologii nejde o pravdu, ale o moc konecná odpoveď – ideologia sa prezentuje ako riesenie teoretických a praktických problémov ľudstva
všeobecnosť – snaží sa zachytiť všetky oblasti života
vedeckosť- utvrdzuje sa v tom sama, má vraj moc vyriešiť všetky socialne konflikty