biochemie Flashcards
- Centrální dogma molekulární biologie
DNA – Transkribce – RNA- translace – protein
reverzní transkribce z DNA na RNA
- Primární a sekundární struktura DNA
Primární struktura NK: sekvence bazí (T, C, A, G)
Sekundární struktura DNA:
− B-DNA (Watson-Crickova dvoušroubovice- pravotočivá)
− A-DNA
− Z-DNA
- Primární a sekundární struktura RNA, typy RNA
jednoreťazcová, namiesto T má U, typy: mRNA, tRNA, rRNA
- Replikace DNA – mechanismus, Okazakiho fragmenty
RNA primery=krátké úseky RNA, jsou syntetizovány enzymem primázou, pomocí nich se zahajuje syntéza
komplementárního řetězce DNA… DNA prodlužuje enzym DNA polymeráza ktorá vytvára fragmenty od 5´ ku 3´ (čiže
ide po vlákne od 3´ku 5´)
okazakiho fragmenty sa tvoria na vlákne, kde sa musí syntetizovať po častiach, pretože DNA polymeráza potřebuje
vždy voľný 3´ koniec
- Transkripce a translace nukleových kyselin a jejich regulace
Transkripce je enzymatický proces, kdy je jako enzym využívána RNA polymeráza (DNA-dependentní RNA
polymerasa). Prozkoumávání řetězce probíhá od konce 5’ ke konci 3’. RNA polymeráza hledá v DNA startovní
sekvenci nukleotidů, tzv. promotor (za jeho rozpoznání je zodpovědná podjednotka enzymu – tzv. sigma faktor).
Ačkoli je molekula DNA dvouřetězcová, je promotor asymetrický, z čehož plyne, že: dochází vždy k přepisu jen z
jednoho vlákna – vlákno pracovní (též negativní (-), antikódující či nesmyslné); druhé vlákno pro transkripci tohoto
genu význam nemá – vlákno paměťové (též pozitivní (+), kódující či smysluplné). Enhancery = „zesilovače” jsou úseky
DNA, které mohou být od genu, který ovlivňují, značně vzdáleny. Jde o krátké sekvence, jejichž funkce není ovlivněna
vzdáleností od řízeného genu. Mohou působit jak ve směru 5’ → 3’, tak i naopak, jejich účinek je podobný jako u
promotoru.
Posttranskribčné modifikácie:
Introny (95%) se vyštěpují (v počátku evoluce genů urychlovaly vznik nových bílkovin pomocí rekombinace exonů,
možnosť alternatívneho zostrihu)
Exony (5%) se spojují
Translace neboli proteosyntéza je překlad nukleotidové sekvence mRNA do sekvence aminokyselin proteinu. Proces
probíhá na ribozomech a jednotlivé aminokyseliny se zařazují podle pravidel genetického kódu. Na jednu molekulu
mRNA většinou nasedá několik Ribozomů za sebou, takže vzniká polyzom. Prvý triplet je vždy AUG pre Methionin
(posttranslačne sa odstráni). Terminačné kodony UAA, UAG a UGA nekódujú žiadnu aminokyselinu.
- PCR a PCR v reálném čase – principy a využití
Polymerase chain reaction - Namnožíme nejaký konkrétny úsek dna – cieľovú sekvenciu
Najskôr to zohrejeme na 95 stupnov – vtedy sa oddelia tie 2 vlákna od seba…. Potom ochladíme na 50 stupnov a
naviažeme primary na základe komplementarity báz – tým vymedzia ten úsek, ktorý chceme ….. Ohriatie na 68 (72)
stupňov, kedy začne fungovať enzym dna polymeráza, ktorá vytvorí komplementárny reťazec - vytvára od 3´ ku 5´
koncu …. opakujeme 30-35 krát (jednoduché zariadenie ktoré len mení teploty)
Real time PCR - Naviažeme sondu alebo sybr green – ešte to nesvieti – potom - Dochádza k amplifikaci – začne sa
dvíhať fluorescenčný signal – detekovatelný až po niekoľkých amplifikáciách
1. Sybr green sa viaže na dvojvlaknovu dna – potom svieti…… 2. potom dojde k denaturacii dna – sybr green sa
uvolni a nesvieti – 3. polymerace- behom elongácie reťazca sa na novovzniknutú dvojšroubovicu naväzujú sybr
green a fluorescencia stúpa 4. ukončenie polymerizácie – maximálna emitácia
Druhá metoda využíva sondy, ktoré sú na rozdiel od sybr špecifické pre určité sekvencie – rôzne farby sa kupujú….
1. PCR – sonda nasadá, ale nesvieti (je tam fluorescenčný substrát, ale blízko neho sa naviazal zhasínač, ktorý ruší
signál) - 2. potom dochádza k synteze dalsieho cDNA a elongacii vlakna 3. keď polymeráza dorazí k začiatku sondy,
postupne ju odchlipuje až odštiepi fluorofor – ten sa tak oddiali od zhasínača a začína svietiť 4. polymerizácia
ukončená, farba svieti
house keeping gen sa používa jako kontrola na eliminovanie chýb (actin)
u proteinov slúži len k detekcii prot. komplexu… nedá sa to amplifikovať, lebo protein sa na DNA previesť nedá
- Genetické inženýrství, produkce rekombinantních proteinů
rozpoznávané sekvence restriktas jsou typicky palindromické – čtou se stejně z obou konců dsDNA – vznikajú
čiastočne prečnievajúce konce, ktoré sa dajú spojiť s inými fragmentmi DNA pripravenými pomocou rovnakej
restriktázy …… Klonovací vektor = plasmid – restrikčnou endonukleázou naštepime úsek dna, ktorý obsahuje daný
gen – vzniknu lepivé konce – spoja sa pomocou ligázy …….. Vložili sme gen do plasmidu – to dáme do baktérie a
naprodukujeme tam ten protein vo velkom množství …… fragment môže byť do DNA vnesený pomocou plasmidu,
vírusu alebo umelými chromozómmi z baktérií alebo kvasiniek
na expresiu daných génov sa pridáva aj expresný vektor so sekvenciami nutnými pre transkribciu a transláciu…..
taktiež sa na koniec do génu kódujúceho proteín pridá tag (kotva) (kóduje 6 histidinov), ktorá sa pri purifikácii
vychytáva na atomy niklu (stacionárna fáza) – po pridaní histidinu alebo imidazolu sa od niklu oddelia a dostaneme
čistý protein
RNAi – interference – gene silencing
CRISPR/Cas9 - pro cílené editování genomu libovolného organismu ….. „clustered regularly interspaced short
palindromic repeats“ – molekulární nůžky….. používá „ short guide RNA“ pro přesné navedení Cas9 nukleasy k
místně specifickému rozštěpení dsDNA (vybraného genu) … na konci cieľovej oblasti je PAM na ktorú sa naviaže
komplex SgRNA s Cas9 proteázou a naštiepia cieľovú sekvenciu – oprava vedie ku knockoutu toho genu (NHEJ,
posun čítacieho reťazca) alebo k inzercii genu (HDR)
využitie CRISPR/Cas9: editácia genomu, inhibice/aktivace, tvorba modelových organizmov, biomedicína, gen. terapie
- Aminokyseliny – přehled a rozdělení. Kódované (nepolární, polární, bazické, kyselé) a nekódované
1.) Aminokyseliny s nepolárnym bočným reťazcom: glycin, alanin, valin, leucin, isoleucin, methionin, prolin,
fenylalanin a tryptofan – sú hydrofóbne
2.) Nenabitý polárny reťazec: serin, threonin, asparagin, glutamin, tyrosin, cystein
3.) Nabitý polárny reťazec: zásadité (+) s viac amino skupinami: lysin, arginin, histidin ……… kyslé (-) s viac
karboxylovými skupinami: kyselina asparagová, kyselina glutamová
nekódované AK nemají svůj kodon ani tRNA, vznikají modifikací kódovaných AK:
* hydroxyprolin
* adenosylmethionin
* karboxyglutamát
esenciální – 8: Lys, Try, Phe, Met, Thr, Ile, Leu, Val
- Chemické a fyzikální vlastnosti aminokyselin (acidobazické, optická aktivita), metody identifikace
aminokyselin
Acidobazické vlastnosti:
1.) disociácia karboxylovej skupiny a amino skupiny - amfoterny charakter – pri pKa1 dôjde k uvolneniu protonu z
karboxylovej skupiny, pri pKa2 stráca proton aj aminoskupina…..
2.) disociácia bočného reťazca - pKa3 - 1. -R nedisociuje, 2.-RH -R‑ KYSELÉ AK: protonovaná forma je nenabitá
(kys. glutamová a asparagová), 3. -RH+ -R BAZICKÉ AK: protonovaná forma je kladně nabitá (histidin, lysin,
arginin)
Optické vlastnosti: absorpce UV světla:
absorbčné maximá: 280 nm – aromatické AK (při tej vlnovej dĺžke sa kvantifikujú aj proteiny), 235 nm – peptidová
väzba, 260 nm – nukleové kyseliny ….. spektrofotometrické stanovenie: Stáčajú ju buď doprava +, alebo doľava – ….
Všetky okrem glycinu (ten nemá chirálne centrum) …… U glyceraldehybu (sacharid) – ak OH vpravo – D – stáča
doprava - !!Toto neplatí pri aminokyselinách – tie sú v L forme (tie z proteínov), ale stáčajú to svetlo vpravo
Metody identifikace: - - -
ninhydrinová reakce – reakcia s aminoskupinou
chromatografie: papierová, kolonová, kvapalinová (HPLC) – ionexová, hydrofilná, reverzne fázová, gelová
permeačná, afinitná
reakce AK s dansylchloridom
- Primární struktura bílkovin a metody jejího studia
poradie aminokyselín…. zisťujeme sekvenovaním:
1. Redukovať disulfidové mostíky
2. Naštepiť proteíny pomocou proteáz (endopeptidázy štiepia proteiny - Najznámejší je trypsin, ktorý štepí
bielkoviny na C strane argininu a lysinu…)
3. Jednotlivé štepy osekvenovať
4. Zisťovali sa prekryvy a z toho sa zostavovala sekvencia bielkovín
5. Potom sa to opakovalo bez odstránenia disulfidového mostíka, aby sme zistili jeho polohu
Edmanovo odbourávání: Sekvenovanie od N konca ……… Postupné odštěpování aminokyselin od N- konce bílkoviny
a jejich identifikace => sekvence bílkoviny …….. Podobná reakcia ako tá Salingerova, ale ten product môžme
zhydrolyzovať, tak že nám odpadne tá koncová označená aminokyselina, ktorú môžeme pomocou chromatografie
identifikovať ……. To môžme opakovať dookola - Fenylisokyanát pridáme zas …….. K sekvenovaniu prvých max 20
aminokyselín – ked dlhe tak nefunguje
Hmotnostní spektrometrie: Slúži k určeniu molekulovej hmotnosti ……. Pomer m/z (z je náboj –kolko krát je nabité)
….. Vzorek sa ionizuje – vstupuje do hmotnostného analyzátoru a padá na detektor
Tandemová hmotnostní spektrometrie: Proteiny sa naštiepia na peptidy pomocou trypsinu a tie kratšie štepy
analyzujeme ……. Než dopadnú na detktor – sú fragmentované (zrážajú sa s molekulmi helia napr.)– z jedneho
peptidu celá seria fragmentov – ked odčítame m/z tých jednotlivých fragmentov, tak z ich rozdielov dokážeme určiť
aká aminokyselina tam je – podľa toho sa určí protein
Proč je nutné znát primární strukturu? Pro objasnění vyšších struktur, Pro porozumění jejich funkce, Taxonomické
evoluční studie, Klinický význam
- Sekundární, terciární a kvarterní struktura bílkovin a metody jejich studia
Sekundárna štruktúra: 1. peptidová väzba je planárna (ale bočné reťazce sú už v iných rovinách – pevné to je), 2.
Peptidová vazba je v trans konfiguraci (Karbonylové skupiny ležia proti sebe), 3. Peptidové vazby mohou uzavírat
určité torzní úhly – φ, ψ (Z tých uhlov vieme predpovedať aká bude v danej oblasti sekundárna štruktúra - To nám
ukazujú ramchardanove diagramy), 4. Polypeptidový řetězec musí umožňovat maximální počet vodíkových vazeb
(Síla vodíkové vazby je 1/10 vazby kovalentní, ale je jich hodně – stabilizácia)
Typy sekundárních struktur: Pravidelné - Helikální struktury (α-helix - 3,6 AMK na závit), β-struktury (β-skládaný list - paralelní, antiparalelní, β-otočka)….. Nepravidelné
Sekundární strukturu lze předpovědět na základě počítačového modelování
Terciárna štruktúra: môže obsahovať viacero sekundárnych štruktúr…. Stabilizujú to vodíkové vazby, disulfidické
väzby, hydrofóbne interakcie, iónové interakcie
Terciární struktura bílkovin je studována pomocí RTG strukturní analýzy (vo forme kryštálu), NMR (Atomy s
nenulovým jaderným spinem – liché protonové čísla - 2 rôzne viazané vodíky…2 signály…Intenzita signálu = počet
vodíkov – pri proteínoch to má veľa prekrývajúcich sa vrcholov a preto povymýšľali aj zlepšeniny: 2D NMR, NOESY –
aj tak ale len do 100 kDa) a kryoelektronové mikroskopie (na veľké komplexy…. Při rychlém zmražení vzorků v
kapalném dusíku (-196 °C) během několika milisekund voda nestihne krystalizovat a narušit tak strukturu
biomolekul)
Polypeptidy s >200 AK tvoří domény
Kvartérna štruktúra: viacero polypeptidových reťazcov (tie bielkoviny, ktoré majú len jeden polypeptidový reťazec
nemajú kvartérnu štruktúru) …. Tie reťazce môžu a nemusia byť rôzne ……. Většina >100 kDa proteinů sestává z více
polypetidových řetězců
skladanie bielkovín – cez intermediáty – minimum gibsovej energie – chaperony sú pomocníci, ktorí sa viažu na
nezložené časti peptidového reťazca a ochraňujú ich kým nedôjde k správnemu zloženiu
- Metody izolace nukleových kyselin a bílkovin, metody stanovení jejich koncentrace
izolace:
treba najskôr rozbiť bunku: (optimálna teplota (4-6 oC), pH (izoelektrický bod: pH pri ktorom tá bielkovina je
elektricky neutrálna (0 náboj) a zároveň je aj najlepšie rozpustná), pridané látky: na denaturáciu močovina,
guanidium a SDS, Edta - odstranenie kovov, -merkaptoethanol redukuje disulfidické mostíky, inhibitory proteáz lebo
chceme celé tie bielkoviny, fosfatázy defosforylujú proteiny – tie tiež treba inhibovať (kinázy zas fosforylujú btw)) -
baktérie: Ultrazvuk (fragmentuje NK - používa sa to len na bielkoviny, nie NK), French (X) press (zmražená
bakteriální suspenze protlačována malým otvorem, přičemž dochází k rekrystalizaci a rozrušení buněk), Lysozym
+ osmotický šok (lysozym rozruší buněčnou stěnu, následně je bakteriální suspenze zředěna destilovanou H2O –
bakterie popraskají), Mechanická homogenizace (jemné skleněné kuličky přidány do bakteriální suspenze a
rychle třepány nebo míchány – rozbíjajú bunky), -
kvasinky: Toluenová autolýza (toluen extrahuje při 35 – 40 oC fosfolipidy buněčné stěny - osmotický šok -
enzymová autolýza), aj mechaniscká homogenizace s balotinou a French press, - rastliny: Listy – třecí miska + kapalný dusík, Rozrušení buněčné stěny pomocí celulas, -
živočíšne tkanivá: Třecí miska s pískem, Ruční homogenizátory – Potter –Elvehjemův, Mixery – Ultra-turrax,
Osmotická lyse - erytrocyty
Vsolování a vysolování - Do zmesi bielkovín postupne pridávame síran amónny … Líši sa rozpustnosť - postupne sa
rôzne bielkoviny vyzrážajú
koncentrace: (založené na stanovení koncentrácie dusíku, na základe optických vlastností, a elektrochemických
vlastností)
Bradfordova metoda: při vazbě Coomassie Brilliant Blue G 250 na bílkovinu dochází k posunu absorpčního maxima z
465 na 595 nm – meranie pri 595 nm
UV spektrofotometrie - nedeštruktívne a netreba kalibrovať, 280 nm – aromatické AK, interference nukleotidů (260
nm), 230 nm – peptidická vazba
Biuretova metoda: meď vytvára komplexy s peptidovou väzbou… meranie absorbancie 540-560 nm, 310 nm
Folinova metoda: hydroxyfenolová skupina tyrosinu redukuje fosfomolybdenany na molybdenovou modř, meranie
pri 725 nm
Lowryho metoda: kombinace Folinovy a biuretové metody, meranie pri 750 nm
Proteiny jsou kvantifikovány pomocí „assays“: ELISA - Využíva protilátky (imunoglobuliny, ktoré viažu nejaký určitý
protein) – tam za zachytáva ten protein, potom pride druhá protilátka, ktorá nesie nejaký enzym, ktorý keď tam
pridáme nejaký substrát premieňa ten substrát na nejaký detekovateľný produkt (sfarbenie, svietivosť,..) –
kvantifikované podľa absorbancie při 280 nm (Lambert-Beerův zákon)
Fluorescence: vazba fluoroforu na bílkovinu - měření vzniklé fluorescence, Měření : exc. 340 nm, em. 440 nm
Kjeldahlova metoda – stanovení N2 (Do banky si dame vzorku, kyselinu sírovú a síran mednatý, Zahrievame, Dusík
sa prevedie na amonné ióny, Ten sa titruje)
VIS spektrofotometrie - Přídavek činidla → barevný derivát …. Čím viac farby – tým väčšia absorbance, Keď pridáš
farbu, už s tou bielkovinou nič nespravíš- preto destruktivní, Na tomto založena aj metoda Elisa
- Metody separace bílkovin a nukleových kyselin: elektroforéza a blotting
Elektroforéza (SDS-PAGE): To je gel z polyakrylalid a separácia prebieha v prítomnosti SDS – sodium dodecylsulfát –
vytvára micely vo vode rozpustné - uvolnuje bielkoviny z bunkových membrán …… Bielkoviny nechávame separovať
podľa ich molekulovej hmotnosti – najmenšie idu najrýchlejšie …… Pomocou štandardu určujeme molekulové
hmotnosti … https://www.youtube.com/watch?v=i_6y6Z5UvwE
2D elektroforéza: Prvý rozmer – horizontálne - sú separované na základe isoelektrického bodu – na to miesto kde je
pre konkrérny protein vhodné pH ……. Druhý rozmer – vertikálny – prúžok dame hore a ide to nadol – SDS-page –
podľa molekulovej hmotnosti
Blotting: přenos DNA/RNA/proteinu z gelu na membránu (nitroceluloza najčastejšie) …… Je ich niekolko druhov:
southern - dna, northern – rna, western – protein, eastern – post-translačné modifikácie
https://www.wikiskripta.eu/w/Southern%C5%AFv_blotting
Southern blotting – DNA: Dna sa naštepí pomocou restriktáz na jednotlivé fragment – nanesené na gel, separované
elektroforezou – na gel sa položí nitrocelulozová membrána – to zavážime a absorbujeme vodu - ponorí sa do
vaničky s pufrom – vzlinanim sa dna preblotovala na tú druhú membránu……. To bol prvý blotting – teraz sa to už
moc nepoužíva
Northern blotting – RNA: Nylonová membrána sa tu používa……. V tej predtým dochádzalo k prenosu samovolne
tým vzlínaním, neskôr to bolo vylepšené elektrickým polom – dolu kladná anoda – k nej idu tie molekuly – tak sa to
používa v tejto rna metode ……….. Dojde k hybridizácii s nejakou sondou (ako pri dna) - potom je to detekované……
Real time pcr ked je niečo nejasné – tento northern by to mal mať lepšie …….. Využíva sa tu ale radioaktivita čiže sa
to nemoze robiť hocikde
Western blotting - Bielkoviny na tom blote detekujeme pomocou protilátok (tie sú veľké a nevstúpili by nám do
toho gelu – a preto su na tej podložke aby sa tam dostali), dolu je elektróda, potom je vrstva gelu s bielkovinami
a hore blotovacia membrána – bielkoviny ku kladnej anode (nad ňou) a zachytia sa na membráne
existujú aj: „Semi dry“ blotting, Tankový elektroblotting, Kapkovací dot blotting
detekcia proteinom- Primárna protilátka proti tomu protein špecifické (zo zvieraťa), Následne sekundárna protilátka
proti tomu zvieraťu (proti myši, zajacu,…), chemiluminiscence
- Metody separace bílkovin: chromatografie – principy a využití
papierová, kolonová,… Současnost: vysokoúčinná kapalinová chromatografie (HPLC):
Ionexová chromatografie: Kolona - iontomenič je stacionarná fáza (zachytáva látky na základe náboja) – keď je to
katex, je záporne nabitý a zachytáva kladné ióny ….. Pridávame tam soľ (kladné aj záporné ióny), ktorá vytesňuje tú
bielkovinu z tej väzby ….. Ako zväčšujeme koncentráciu soli, tým viac uvoľňujeme bielkoviny z tej väzby ……. Takže
tie bielkoviny so slabým nábojom sa uvoľnia pri nižšej koncentrácii a tie s väčším až neskôr
Gélová permeačná chromatografia: Separácia podľa molekulovej hmotnosti …. Gélové guličky stacionárna fáza -
dovnútra sa zachytia menšie molekuly, pretože tie väčšie do toho nevstúpia ….. Malé molekuly sa zachytia a velké
pretečú rýchlejšie
Afinitní chromatografie: Afinitně interagující molekuly se zachytávají, Afinitně neinteragující molekuly protékají
(Spacer oddeluje ligand od matrice - aby mala bielkovina priestor sa naviazať, ligandy sú monošpecifické alebo
skupinovošpecifické)
- Monosacharidy – rozdělení, hlavní zástupci a význam
Podle povahy karbonylové skupiny: aldóza, ketóza (podľa počtu chirálnych jadier sa odvíja počet stereoizomérov:
aldoza = n-2, ketóza = n-3 …..n=počet C atomov)
Podle počtu uhlíkových atomů : triosy (3 – glyceraldehyd, dihydroxyaceton), tetrosy (4 – threosa, erythrosa),
pentosy (5 – ribosa, deoxyribosa), hexosy (6 – glukosa, manosa, galaktosa, fruktosa), heptosy (7 - sedoheptulosa)
pyranóza (aldohexózy)/furanóza (ribóza, fruktóza)
α anomer – trans vůči C6,
β anomer – cis vůči C6
zdroj energie, vznik polysacharidov
- Disacharidy a polysacharidy – rozdělení, zástupci a význam
redukujúce -yl -id - mají volnou aldehydovou nebo ketonovou funkční skupinu (maltosa, laktosa, cellobiosa …. 1-4),
neredukujúce -yl -osa (sacharóza, trehalosa …. alfa1-1)
homopolysacharidy: celulóza (glukoza), chitin (N-acetylglukosamin), agarosa (galaktosa a anhydrogalaktosa), pektiny
(galakturonová kyselina), škrob (amylosa, glukosa / amylopektin, glukosa), glykogen (glukosa), inulin (fruktosa),
dextran (glukosa)
stavebná a zásobná funkcia
heteropolysacharidy: glykosaminoglykany, kyselé mukopolysacharidy, heparin, kyselina hyaluronová
zložené sacharidy: glykolipidy, glykoproteiny (5% sacharidy) – krvné skupiny
(aglutinogeny), proteoglykany (95% sacharidov) – bunková stena baktérií (G+/G-)
- Chemické vlastnosti sacharidů, typy užívaných vzorců
ich sekvencia je daná pôsobením enzýmov …….. fischerov vzorec, tollensov, haworthov
Chemické reakce sacharidov jsou založeny na reaktivite hydroxylových a karbonylových skupin a na
schopnosti tvorit dehydratací minerálními kyselinami heterocyklický aldehyd. Jednou z najbežnejších
reakcií je dehydratácia sacharidov minerálnymi kyselinami na pentosy a hexosy. Reakcie oxidoredukčné. Tieto
reakcie sú založené na redukujúcom účinku voľnej karbonylovej skupiny. Aldehydová skupina aldos sa pritom
oxiduje na karboxyl, u ketos docháza k oxidácii spojenej so štiepením reťazca.
- Lipidy - struktura, vlastnosti, funkce
Funkce lipidů: · Zdroj a rezerva energie · Strukturní fce · Ochranná a izolační fce · Různé biologické fce
Jednoduché lipidy: chemicky estery mastných kyselin a alkoholů
neutrálne Triacylglyceroly – estery mastných kyselin a glycerolu, zásobní fce, v adipocytech ….. Kyselina
arachidonová – syntéza prostanoidů (blízké hormonům), z nich se tvoří prostaglandiny, tromboxany, leukotrieny
polárne Glycerofosfolipidy a Sfingolipidy – membránové lipidy, sfingolipidy tvoria myelinovú pochvu axonov
Reakce: Zmýdelňování – NaOH, báze je hydrolyzují a vznikají mýdla a glycerol, mýdlo se vysráží vysolováním ….
Ztužování – výroba pevných tuků z kapalných procesem hydrogenace (H2), zánik dvojných vazeb (nenasycených),
tiež z cis tukov sa robia trans …… Žlutnutí – v přítomnosti kyslíku působením některých mikroorganismů, vznik
aldehydů, ketonů a kyseliny máselné
- Steroidy – biologicky významní zástupci- cholesterol, žlučové kyseliny a jejich význam
cholesterol: součást buněčných membrán, prekurzor vitamínu D, syntéza žlčových kyselín, syntéza steroidných
hormónov: kortizol, testosterón, estrogén, aldosteron
žlčové kyseliny: Emulgace lipidů v tenkém střevě – transport krevním řečištěm (kys cholová, deoxycholová,
taurocholová- tá má S na chvostíku)
- Fosfolipidy a glykolipidy – struktura a biologický význam
Fosfolipidy tvoria micely a dvojvrstvové membrány. Fosfolipidy obsahují ve své molekule zbytek kyseliny fosforečné
H3PO4. Mezi fosfolipidy řadíme glycerolfosfolipidy a sfingofosfolipidy.
Glykolipidy obsahují jeden nebo více monosacharidů. Tyto monosacharidy jsou glykosidicky vázané na lipidovou
součást molekuly mono- či diacylglycerolu nebo sfingosinu. Mezi glykolipidy řadíme cerebrosidy (zejména v bílé
hmotě CNS) a gangliosidy (v gangliích nervových buněk a šedé hmotě CNS).
- Struktura a funkce biomembrán – lipidy, fosfolipidy a cholesterol,
proteiny a sacharidy jako složky.
význam biomembrán: štruktúrny, transport, komunikácia, kompartmentácia
zloženie: proteiny (periférne a transmembránové-obsahujú hydrofóbne
alfahelixy), lipidy a sacharidy (fungující jako rozpoznávací molekuly a taky tvoří
plášť glykokalyx), …….. reverznú difúziu urýchľujú flipáza a flopáza, laterálna
difúzia prebieha samovoľne
Membránové subdomény - Glykosfingolipidy + cholesterol ……ani jedna ze složek
není schopna tvořit dvojvrstvu samostatně, ale společně ji vytvoří
- Transport látek – nespecifická a specifická permeace, pasivní a aktivní transport, pinocytóza.
Nespecifická permeace - bez přenašeče (difúze, osmóza) - malé a nenabité molekuly
Pasivní transport – s přenašečem, bez dodání energie – ionofory prenášajú ióny – selektívne kanáliky – riadené
mechanicky, ligandom, signálom, napätím – aquaporiny pre vodu aj
Aktivní transport – s přenašečem, za dodání energie (donor energie ATP) - Na+/K+ ATPasa
Pinocytóza, exocytóza - pri pinocytóze – fúzii membrán pomáhajú snare proteiny
- Třídy enzymů dle současné nomenklatury – vedieť zaradiť enzým
Oxidoreduktasy – katalyzují redoxní reakce (donor elektronov?) A-+ B A + B-
o např. glukosa:O2-oxidoreduktasa, triviálně glukosaoxidasa
o Pravidlo: U reakcí s NADH jako donorem resp. NAD+ jako akceptorem se upřednostňuje systematický název
donor:NAD+-oxidoreduktasa před NADH:akceptor-oxidoreduktasa
Transferasy – katalyzují přenos skupin ….
A-B + C A + B-C
o např. ATP:glukosa-6-fosfotransferasa, triviálně glukokinasa či hexokinasa
Hydrolasy – katalyzují hydrolytické štěpení vazeb …… A-B + H2O A-H + B-OH
o systematický název: substrát-skupinahydrolasa např. protein- amidohydrolasa, triviálně proteasa
Lyasy (synthasy) – katalyzují nehydrolytické štěpení/vznik vazeb
o systematický název: substrát-skupinalyasa např. citrát-oxalacetátlyasa, triviálně citrátsynthasa
Isomerasy – katalyzují isomerační reakce
o komplikované názvosloví, název může končit koncovkou: racemasa, epimerasa, isomerasa, mutasa
Ligasy (synthetasy) - katalyzují nehydrolytické štěpení/vznik vazeb za dodání energie (donor energie ATP/GTP)
o systematický název: substrát:substrát-ligasa(tvořící nukleotid) např. alanin:tRNAAla-ligasa(tvořící AMP), triviálně
alanyl-tRNA-synthetasa
Translokasy (dodané IUBMB 2018) - Enzymy zajišťující přenos jiné molekuly přes membránu - Zahrnuje ATPasy
- Struktura enzymů - jednoduché a složené. Kofaktory – kovové ionty a organické látky. Prostetické skupiny
a koenzymy
jenoduché – len proteíny, zložené - holoenzym je celý funkčný enzym, apoenzym je bielkovinová zložka enzýmu,
kofaktory (nebielkovinová zložka enzýmu): kofaktory sú buď kovové ióny (redoxné enzýmy) alebo koenzýmy – tie sú
buď kosubstráty (cyklická premena – difunduje a oddifunduje) alebo prostetické skupiny (pevne viazané na enzýme)
Koenzymy – NAD, NADH, NADPH, FAD, FADH2 – zučastnuju sa redoxných reakcií ….. koenzymA je sucastou
acetylkoenzymu A