Veci z maturít Flashcards
Miroslav Válek
moderná sl. poézia,básne: Domov sú ruky na ktorých môžeš plakať, Milovanie v husej koži; naviazal na avantgardné smery
k akým útvarom publivistického štýlu patrí interview
k spravodajským útvarom
čo sú zámená
Zámená sú ohybné, plnovýznamové slová, majú vetnočlenskú platnosť.
samy nepomenúvajú javy skutočnosti, ale iba zastupujú podstatné mená, prídavné mená, číslovky a príslovky alebo odkazujú na ne.
gramatické kategórie – rod, číslo, pád
vzor – pekný, cudzí, samostatné skloňovanie
rodové a bezrodové / ja, ty, my, vy /
pomnožné podst. mená
pomenúvajú jednu vec množným číslom, majú len tvar množného čísla.
Príklady: prsia, väzy, kiahne, nohavice, rozpaky, okolky,hrable, vidly, sane, noviny,Tatry, Vianoce, Levice, Piešťany, Vráble
vetné sklady
- vetné členy, ktoré patria k sebe, tvoria vo vetách sklady
1. Prisudzovací
2. Určovací
3. Priradovací
znelé spoluhlásky
b, d, ď , dz, dž, g, h, z, ž, v
neznelé spoluhlásky
p, t, ť, c, č, k, ch, s, š, f
Pocestny tak tazko kracal cestou co sa sinula chotarom figovym
spodobovanie
Ak sa v reči stretnú vedľa seba dve spoluhlásky, znelá s neznelou, neznelá so znelou. pri výslovnosti sa prvá spoluhláska zvukovo prispôsobí druhej (zmení sa na svoj znelostný pár, napríklad b na p, d na t, s na z).
prístavok
Prístavok rozvíja podstatné meno, pomenúva ten istý jav inými slovami.
Podáva doplňujúcu informáciu o funkcii rozvíjaného výrazu. vyjadrený podstatným menom pripojeným k nadradenému podstatnému menu.
Prístavok stojí pri podstatnom mene, ktoré môže plniť úlohu vetného člena:
podmetu – Holandsko, krajina tulipánov, ma veľmi láka
predmetu – Knihu, Tri gaštanové kone, som už prečítala.
príslovkového určenia – Boli sme v Holandsku, krajine tulipánov.
ohybne slovne druhy
podstatné, prídavne mená,zámená, číslovky, slovesá
neohybne slovne druhy
Príslovky,Predložky ,Spojky, Častice, Citoslovcia
vety podla modálnosti
a. ) oznamovacia
b. ) opytovacia
c. ) rozkazovacia
d. ) želacia
e. ) zvolacia
jednoduchá veta
je taká veta, ktorá má iba jeden prisudzovací sklad, teda jedno spojenie podmetu a prísudku - môze byť holá podmet + prísudok - /rozvitá
anafora
štylistická figúra, ktorá vzniká opakovaním hlások toho istého slova alebo skupiny slov na začiatku veršov, polveršov, strof, na začiatku viet. Možno mi tvojich úst sa odrieknuť, možno mi ruku nedostať, možno mi v diaľky žiaľne utieknuť, možno mi nemilým ostať,
metafora
je prenesenie významu slova na základe vonkajšej podoby. Metafora je nepriamym, obrazným pomenovaním.
napr. uši (na hrnci), hlava (štátu) mať veľké oči, mať kamenné srdce
epiteton
básnický prívlastok, ktorým básnik zdôrazňuje niektorú vlastnosť osoby, predmetu alebo javu napr. sladká lipa usmiate oči prídavne + podstatné
melódia vety
Melódia može byť klesavá alebo stúpavá.
oznamovacie vety
-klesavá melódia.
opytovacie vety
zisťovacie -Pôjde starý otec do mesta? Bude to také ľahké?
-očakáva odpoveď áno/nie
-stúpavá melódia
Doplňovacie- Kam pôjde starý otec? Aké to bude?
-neočakáva sa odpoveď áno/nie
-spravidla sa veta začína opytovacím zámenom
-klesavá melódia
rozkazovacie vety
-klesavá melódia
želacie vety
-klesavá melódia
ustálene slovné spojenie
viacslovné pomenovania, - slová v tomto spojení sa nedajú od seba rozdeliť ani nemôžeme vynechať nejaké slovom pretože by sa stratil lexikálny význam slovného spojenia
napr.šijací stroj, triedna kniha,
združené pomenovanie
priamo pomenúvajú viacerými slovami jednu vec, dej alebo stav.
nedá sa rozdeliť, používa sa len ako jeden celok.
Združené pomenovania nemajú expresívny charakter, ani obrazný význam.
Základom združeného pomenovania je zväčša podstatné meno alebo sloveso:
mestská hromadná doprava,
veternica hájna
salamandra škvrnitá,
Slovenská sporiteľňa,
Všeobecná zdravotná poisťovňa,
písací stroj,
občiansky preukaz.
vsuvka
Niečo ňou dodávame, dopĺňame, vyjadrujeme subjektívny názor.
Môže to byť slovo, prípadne aj celá veta.
Je oddelená čiarkou, pomlčkou, zátvorkou.
Začneme, a teraz už vážne, s rozborom prác.
Na obed – v horúčave i mraze – chodil domov.
Remeslo, ako hovorievala naša starká, má zlaté dno.
obdobie staroveku
(3. tis. pnl. – 5. stor. nl.),
orientálna – sumerská, hebrejská, indická lit. Epos o Gilgamešovi
- antická – grécka a rímska literatúra Ilias a odysea
obdobie stredoveku
(5. storočie – 15. storočie)
ľudia neboli spokojný s prítomnosťou, odvracali sa od pozemského života k nadpozemskému pretože pozemský ž. bol nepriateľný - dôraz sa kládol na FORMU
naturalizmus
druhej polovici 19. storočia vo Francúzsku, pokúšalo sa o systematické a čo najobjektívnejšie zachytenie súčasnej skutočnosti vrátane všetkých jej negatív, vrátane chudoby, rasizmu, sexu, násilia, choroby, predsudkov, korupcie, prostitúcie a špin
Staroveký spisovatelia
Sofokles
Moliere
jeho hry sa hrávali na dvore kráľa Ľudovíta XIV
- zomiera na javisku pri svojej poslednej hre Zdravý nemocný
- napísal 33 komédií, veľké množstvo jeho hier sa hrá dodnes
autor: Lakomec
F. Petrarca
„Otec humanizmu“ , Spevník (Sonety pre Lauru) Dielo má dve časti – Za Laurinho života a Po Laurinej smrti. Autor v ňom ospieval Lauru, jej duchovné vlastnosti (skromnosť, cudnosť, ušľachtilosť,…), zároveň zdôraznil jej fyzickú krásu
Hugo Gavlovič
poet barokového obdobia, Valaská škola mravúv stodola
slohové postupy
RIVO, rozprávací, informačný, výkladový, opisný
renesancia
je spätá s návratom a oživením antických umeleckých tradícií, najmä rímskych. V centre stojí človek, charakteristickými črtami sú racionalita, harmónia, striedmosť, pozemskosť.
Giovanni Boccaccio - Dekameron
Francesco Petrarca - Spevník/Sonety pre Lauru
klasicizmus
Zmysel umenia vidí v napodobňovaní prírody, hlavne toho, čo je v nej nemenné a podstatné. Za ideál považuje antiku, podľa antického vzoru má presné pravidlá, ktoré treba rešpektovať.
klasicistická dráma,vyžadovalo dodržanie tzv. troch jednôt:
o jednota času – dej sa musí odohrávať počas 24, výnimočne 30 hodín,
o jednota miesta – dej sa musí odohrávať na jednom mieste (zámok, palác…),
o jednoty deja – autor musí sledovať jedinú hlavnú dejovú líniu.
diakritické znamienka
Dĺžeň
Mäkčeň
Dve bodky
Vokáň
alegória
sob nepriameho pomenovania takých obsahov, ktoré z určitých dôvodov nemajú alebo nemôžu byť vyjadrené priamo
metafora
prenesenie významu slova na základe vonkajšej podoby.
epiteton
Básnický prívlastok, umelecký jazykový prostriedok, obrazné pomenovanie, ktoré obsahuje citový (emocionálny) význam. Vyjadruje príznak podstatného mena.
jazykový štýly
Harpun, hovorový, administratívny, rečnícky, publicistický, umelecký, náučný
hyperbola
zveličovanie
agitačná reč
presviedčacie prejavy. Ich cieľom je vyjadriť názory, ovplyvniť názory, alebo konanie prijímateľa, získať publikum a presvedčiť o správnosti.využívajú argumentáciu (časté oslovenia, autori pomenúvajú a opisujú potreby a problémy, navrhujú riešenia, vyzývajú k spolupráci / činu)
politická reč, súdny prejav
častica
neohybný druh, ktorým podávateľ nadväzuje na kontext alebo na situáciu, a pritom vyjadruje svoj vzťah k vecnému obsahu výpovede.
obyčajne stoja na začiatku vety a teda vety uvádzajú, môžu vyjadrovať aj významové odtiene. Medzi typické častice patria napríklad slová áno, nie, kiež, nech, vraj
pády
N Nominatív kto? čo? G Genitív z (od) koho? z (od) čoho? D Datív komu? čomu? A Akuzatív koho? čo? (vidím) L Lokál o kom? o čom? I Inštrumentál s kým? s čím?
číslovky rozdelenie
- základné (koľko, aký počet)
tri, štyri, štvrtina, veľa, viac, zopár, málo… - radové (poradie)
druhý, tretí, stý, tisíci, posledný, ostatný… - skupinové (počet v skupine)
jedni, dvoje, oboje, obe, troje, štvoro, desatoro, viacerí, viacero… - druhové (počet druhov)
jednaké, jednako, dvojaké, štvorako, mnohorako… - násobné (násobky, opakovania)
dvakrát, veľakrát, mnohokrát…
jeden raz, dva razy, veľa ráz…
frazeologizmy
stálené pomenovania, ktoré skutočnosť pomenúvajú nepriamo.
Kapitánová dcéra obsah
V tomto diele Puškin opisuje najväčšie sedliacke povstanie v roku 1773, za panovania cárovnej Kataríny II. Hlavným hrdinom je Griňov, šľachtický syn, bojar. Peter Andrejevič Griňov bol od narodenia zapísaný u Semionovského vojenského pluku, kde mal jeho otec starého priateľa, vyššieho dôstojníka. Už ako sedemnásť ročného ho otec poslal so sluhom Saveľjičom ku svojmu pluku do Belogorskej pevnosti, Orenburskej gubernii. Cestou kočom ich zastihla snehová metelica, zišli z cesty a stratili smer na šírej, snehom pokrytej planine. Natrafili na tuláka, ktorý ich priviedol v tej fujavici do neďalekého hostinca. Konečne po viacdennom utrpení prišli do Belogorskej pevnosti. Prihlásil sa u svojho veliteľa, kapitána Mironova, ktorý mal dcéru Máriu Ivanovnu. Máriu mal rád tamojší seržant, no ona ho odmietala. Bolo to jednoduché nenápadné ruské dievča s múdrymi dobrými očami, krásnou dušou a verným srdcom. Tým si získala aj Griňova.
Medzi ľudom, nevoľníckymi sedliakmi, vznikali nepokoje a vzbury. Búrili sa uralskí kozáci, celé Povolžie i celé Baškírsko. Viedol ich samozvanec Jemaľjan Pugačov, ktorý sa vyhlásil za cára Petra III. Bol to ten tulák, ktorý sa stretol s Griňovom vo fujavici a bol mu vďačný za jeho láskavosť a štedrosť. Povstanie nadobudlo rozsiahle rozmery a plienilo všetko. Keď sa Pugačov so svojimi povstalcami dostal do Belogorskej pevnosti, dal povraždiť aj Máriiných rodičov. Máriu zachránila popova žena, u ktorej sa skrývala. Vtedy sa Pugačov stretol aj s Griňovom, spoznal ho a omilostil. Griňov poslal Máriu so svojim sluhom Sevaľjičom ďaleko k rodičom, ktorí síce boli najprv proti ich vzťahu, no neskôr si ju veľmi obľúbili. To sa mu podarilo len po známosti s Pugačovom. Ale neskôr bol Griňov ako Pugačov špeh cárovnou obvinený a vyhnaný na Sibír. Mária išla za cárovnou, a tá, keď vypočula celú pravdu, prepustila Griňova.
Pugačovovo povstanie bolo kruto potlačené a vzbúrenci sa rozutekali. Pugačova (ako vodcu povstania) verejne popravili v Moskve v roku 1775.
Kapitánová dcéra postavy
Andrej Petrovič Griňov – Šľachtic, jeho žena – Vasilievna, rázny a vážený človek
Avdoťja Vasilievna – Petrova matka, veľmi starostlivá a láskavá
Peter Andrejič (Peter Andrejevič Griňov) – Jedna z hlavných postáv, mladý šľachtic, ich syn, občas ľahkomyselný, ale inak statočný a rozumný
Saveľjič – Griňov služobník, Petrov sprievodca, verný a dobrácky starec
Jemeľjan Pugačov –Hlavný hrdina, vodca roľníckeho protifeudálneho povstania v 18. storočí. Autor ho zobrazuje ako rozhodného a talentovaného veliteľa, spravodlivého človeka, nepriateľa šľachty a zástancu ľudu.
Ivan Kuzmič – Veliteľ Belogorskej pevnosti, Máriin otec. Bol to človek s bezstarostnou povahou, neučený a prostý, ale veľmi statočný a dobrý.
priraďovacie zlučovacie súvetie
vzniká spojením dvoch rovnocenných viet, ktorých deje prebiehajú súčasne alebo tesne za sebou. Môže sa spájať so spojkami a, i, aj, ani, a najmä i- i, aj- aj …), spájacími výrazmi (jednak - jednak, najprv- potom, vše- vše) alebo bez spojok.
Príklad: Bolo zamračené a fúkal silný vietor.
Rozprávač kapitánovej dcéry
syn šlachtica Grinňova Peter
A.S. Puškin obdobie
romantizmus
A.S. Puškin diela
Puškinova rozsiahla tvorba je čiastočne romantická, čiastočne realistická. Ťažisko jeho umeleckého odkazu tvorí ľúbostná, prírodná a spoločenská lyrika
veršovaný román Euge Onegin
Kapitánova dcéra
slabika
najmenšia jednotka zvukového rečového prúdu
hláskovanie
Nerozdeľujeme jednoslabičné slová.
dom, strom, dvor
Po rozdelení nesmie zostať samotná samohláska na konci alebo začiatku riadka
Ak sa stretnú dve alebo viac spoluhlások, prvá zostáva v prvom riadku, ostatné píšeme do nového riadku
2 spoluhlásky- mat-ka, ved-ro, mes-to
3 spoluhlásky- maj-ster, os-trý, ses-tra
2. Slabičná predpona sa pri rozdeľovaní nesmie zmeniť!
vy-pracovať (nie vyp-racovať), na-kresliť (nie nak-resliť), pre-vrátiť (nie prev-rátiť)
3. Prípona, ktorá sa začína na spoluhlásku, sa pri rozdeľovaní nesmie zmeniť!
Krátky slovník slov. jazyka
významy slov
epika
Najrozšírenejší literárny druh.
V epike prevláda a dominuje rozprávanie.
Má veršovanú aj prozaickú podobu.
Autora v nej väčšinou zastupuje rozprávač.
Zachytáva rôzne udalosti.
Sled udalostí tvorí epický dej.
Dôležitú úlohu v epike zohrávajú postavy.
lyrika
nemá dej, vyjadruje pocity autora, nálady, dojmy, myšlienky a úvahy autora, odzrkadľuje stav. Lyrický text je vždy vyjadrovaný básnickými (poetickými) prostriedkami.
spoločenská lyrika
autorovo prežívanie je nasmerované na sociálne javy autorovho okolia (rodina, spoločnosť, národ, celé ľudstvo)
reflexívna lyrika
básnik uvažuje a zamýšľa sa nad tým, čo ho trápi, čo sa ho bezprostredne dotýka (citové problémy, spoločenské problémy…).
Medzivojnová literatúra
Medzivojnová literatúra – 1918-1945
A Medzivojnová európska literatúra: Remarque
B Medzivojnová slovenská poézia: Smrek a Dilong
C Medzivojnová slovenská próza: Hronský, Urban, Chrobák, Figuli, Švantne
iteratúru ovplyvnila 1. svetová vojna, viedla k strate hodnôt, k dezorientovanosti moderného človeka. Vznikla stratená generácia – autorka pojmu Gertrúda Steinová, patria sem spisovatelia, ktorí zachytili stratu ideálov mladej vojnovej generácie
literárna moderna
- začína sa rozvíjať začiatkom 20. st. vo svete a výsledkom má byť dokonalá krása, vytvoriť niečo nové, moderné
I. Krasko, M. Rázus, J. Jesenský
povojnová literatúra
rientovaná protifašisticky a protivojnovo (napr. J. SMREK – Studňa; L. NOVOMESKÝ – Pašovanou ceruzkou; A. PLÁVKA – Ohne na horách) – išlo o vyrovnanie sa autora s uplynulým obdobím
spojky
neohybné slovné druhy, ktoré spájajú slová a vety.
a, aj, keď, že, i, buď, no, ba, veď.
čiže, keďže, žeby, keby, akoby, a preto, i keby, aj keď.
predmet
je rozvíjací vetný člen,
ktorý dopĺňa, bližšie určuje význam prísudku. Označuje osobu, vec, udalosť
atď., ktorá je činnosťou slovesa zasiahnutá, napr. otec rúbe drevo – činnosť zasiahne drevo, hovorí s otcom – činnosť zasiahne uši otca, hreší ma – činnosť zasiahne mňa.
otázka: Všetky pádové otázky okrem nominatívu + prísudok,
napr. Komu povedala?
a.) priamy – v akuzatíve bez predložky, napr. napísal list, otec rúbe drevo
b.) nepriamy – v akuzatíve s predložkou (bojoval za vlasť) a v ostatných pádoch okrem
nominatívu (hovorí o chorom,
nemám peniaze)
priamy predmet
priamy – v akuzatíve bez predložky, napr. napísal list, otec rúbe drevo
podmet
zväčša činiteľ deja, nositeľ vlastnosti-pýtame sa kto, čo
vyjadrený podmet - je vyjadrený vo vete slovom Otec číta. (Kto číta? Otec.) Dospelí môžu vstúpiť. Nikto tu nie je. Naši vyhrali. Prvý berie všetko. Fajčiť je tu povolené. Na chodbe zaznelo hlasné tresk.
nevyjadrený podmet - nie je vyjadrený vo vete slovom (doplníme si ho do zátvorky), je jasný z kontextu,
prísudok
vyjadruje činnosť, stav, vlastnosť-pýtame sa, čo niekto robí, čo sa s ním deje (príp. aký je)
slovesný prísudok-je vyjadrený slovesom
jednoduchý slovesný prísudok-je vyjadrený plnovýznamovým slovesom Otec pracuje. (
zložený slovesný prísudok - je zložený z pomocného a plnovýznamového slovesa Ona nám nechce poradiť.
menný (slovesno-menný) prísudok-je zložený zo sponového slovesa (byť, stať sa) a plnovýznamového slovného druhuSused sa stal policajtom.
indukcia
postup od jednotlivého k všeobecnému.
dedukcia
postup od všeobecného ku konkrétnemu.
modálne sloveso
(chcieť, smieť, môcť, musieť, mať, vedieť),
vokalizované predložky
ripojenie vokálu/samohlásky k neslabičným predložkám k, s, v, z a ich následná premena na slabičné: ku, so, vo, zo
odo, podo, predo, nado, cezo, bezo
vymedzovacie zámená
ten istý, tenže, taký istý, takže, toľko isto, tak isto, sám, samý, iný, inšie, inakší, inakšie, inam, inde, inak, inokade, inokadiaľ, žiadny, žiaden, nijaký, nikdy, nikde, nikam, nič, všetko, všetci, vždy, všade, každý.
kompozičné časti
- expozícia (úvodná časť),
- kolízia (zauzľovanie deja, čiže zápletka),
- kríza (vyvrcholenie deja),
- peripetia (nečakaný obrat),
- katastrofa (tragické riešenie konfliktu).
Báči z chocolova umrie - autor
Martin Kukučín
Lit. druh (lit. forma): epika
Lit. útvar (lit.žáner ): humoristicko – satiristická poviedka
báči z chocholova - postavy
Ondrej Tráva - predstavuje rodiacu sa maloburžoáziu; gazda, ktorý sa dal na kupčenie, je pravým opakom Aduša; Ondrej nie je zaostalý, ide s dobou, nie je pasívny, je vynaliezavý, spravodlivý a trpezlivý
Aduš Domanický z Domaníc- predstavuje slovenské hynúce a upadajúce zemianstvo, je to chudobný, pasívny, typ zbytočného človeka, majetok premrhá, nestará sa o rodinu; je sebavedomý, chválenkársky, chvastá sa majetkom, ktorý nemá; od každého si požičiava peniaze a sľubuje, že ich vráti, keď jeho bohatý báčik z Chochoľova umrie a on zdedí veľký majetok.
báči z chocholova- téma
padok zemianstva, ktoré je, podľa autora, odsúdené na zánik a v spoločnosti už odohralo svoju úlohu. Východisko a nádej vidí v buržoázií, ktorá ako jediná môže zachrániť danú situáciu.
Idea: Vrstva zemanov nie je schopná stáť na čele národa ( ako aj Domanický nebol schopný starať sa o svoj majetok a obchodovať s úspechom.)
Zmierenie alebo dobrodružstvá pri obžinkoch - postavy
Miluša Oriešková – dcéra učiteľa, vlastenca, hrdo sa hlási k slovenskému národu, ale pozná aj cudzie jazyky. Je vzdelaná, bystrá, sebavedomá, neponižuje sa pred šľachtou, hrá na klavíri. Je spoločníčkou grófky.
Grófka Elisa Hrabovská – sirota, od detstva je zasnúbená s barónom Ľudovítom Kostrovickým. Je krásna, milá, láskavá k služobníctvu i k ľudu. Pod vplyvom Miluše hovorí po slovensky a hlási sa k slovenskému pôvodu( v skutočnosti v tom období boli šľachta aj mešťania odnárodnení, hlásili sa k Maďarom)
Barón Ľudovít Kostrovický - snúbenec Elisy, študoval v Budapešti, hlási sa k maďarskému národu, hoci má slovenský pôvod. Inak je priateľský, v citoch úprimný, dáva prednosť láske pred majetkom
Zememerač Rohon – priateľ Ľudovíta, pôvodom Slovák, ale počas štúdií sa pomaďarčil. Pod vplyvom Miluše sa vracia k slovenským koreňom
Capková – komorná grófky, namyslená, nesympatická slúžka, drží si odstup od ostatného služobníctva i od ľudu
Zmierenie alebo dobrodružstvá pri obžinkoch - dej
Do kaštieľa grófky prichádza otec Miluše so žiadosťou o príspevok na opravu školy. Grófka sľúbi pomoc.
Elisa sa dozvie, že ju má navštíviť jej snúbenec. Obe mladé ženy Elisa i Miluša sa dohodnú na skúške ženícha. Miluša sa bude vydávať za grófku a grófka sa bude vydávať za Milušu.
Prichádzajú barón Ľudovít s priateľom Rohonom. Ešte pred príchodom urobia to isté, čo ženy, zamenia si úlohy.
Nepravá grófka ich víta po slovensky, ale oni hovoria maďarsky. Od grófa si vyslúži prezývku panslávka(je to dobové označenie pre národne uvedomelého Slováka). Nepravá grófka sa páči Rohonovi a vyznáva jej lásku. Miluša sa mu prizná, že ona nie je grófka a zároveň sa aj Rohon prizná k zámene s barónom. Pravá grófka neodhalí ešte svoju identitu. Na dožinkovej slávnosti(to je ľudová slávnosť po pozbieraní úrody) sa objaví v kroji ako predstaviteľka ľudu. Barón je ochotný sa s ňou oženiť aj napriek tomu, že má nízky pôvod. Nakoniec sa všetko vyjasní, každý si nájde toho správneho manžela.
Zmierenie alebo dobrodružstvá pri obžinkoch - autor
Ján Palárik
Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch
Žáner: veselohra
Vonkajšia kompozícia: 3 dejstvá
Kolíska - dej
Zita počúva večerný prenos zo súdneho procesu s Jozefom Majerským, ktorý je obvinený z rozvracania družstva, sabotáže a zrady. Na súde svedčí aj Zitin muž Mišo Černek. Zita si začína spomínať na rok 1945. Lieskov, dedinu, v ktorej žila, obsadili Nemci. Kontrolovali ju, pálili domy, ženy, deti, ľudia sa navzájom udávali… Nemci hľadali ukrytých partizánov. Jedného večera k nej nečakane prišiel Majerský, ktorý ju prosil, aby ho ukryla. Ušiel od svojej partizánskej skupiny, pretože trpel vážnou chorobou očí a už to nemohol vydržať. Nevedel, že Zita je Černekova žena. Mal veľké výčitky svedomia z toho, čo jej urobil v minulosti a z toho, že teraz ohrozuje svojou prítomnosťou ju aj jej dieťa. Zita ho ukryla v izbe, v ktorej nikto nebýval a v kuchyni mu začala chystať večeru. Pritom kolísala v drevenej kolíske svojho chorého syna. Odrazu sa do Zitinej malej kuchynky vrútili Nemci. Zvuk kolísky pripomínal veliteľovi zvuk motora. Preľakol sa, že vnútri posielajú pomocou dynama a vysielačky správy partizánom. Keď zistili, že je to iba kolíska, ostali u Zity v kuchyni.
Zita musela kolísať dieťa, pretože zvuk ošúchaných podnôh kolísky veliteľovi pripomínal jeho domov, dedinu a mlyn, v ktorom vyrastal. Zita sa veľmi bála, že nájdu v izbe Majerského. Nemci začali byť po čase veľmi dotieraví, smiali sa Zite, urážali ju a ponižovali. Majerský sa bál, že ho u Zity nájdu. Bál sa, že jej kvôli nemu ublížia a tak utiekol von oknom. Vojaci naďalej trápili Zitu, dokonca si vypýtali hrniec, do ktorého sa chceli vymočiť a poliať tým Zitinho chlapca. Zita sa preľakla a vbehla do izby, volajúc Majerského o pomoc. Ten však už ušiel. Zrazu začuli streľbu a všetci okrem nej a chlapca vybehli von. O chvíľu sa už Nemci vrátili s ranenými a jedným mŕtvym do kuchyne, vzápätí doniesli aj raneného Majerského, to on na nich strieľal z potoka. Zita sedí v kuchyni, počúva v rádiu prenos zo súdu. Majerského odsúdili na dvanásť rokov väzenia. Zita sa veľmi hnevá na svojho muža, pretože svedčil proti Majerskému. Zdá sa jej, že Mišo sa chcel iba vypomstiť Majerskému, pretože Zita si ho z núdze zobrala a z núdze s ním žije…
Kolíska - postavy
Zita Černeková (rodená Furková) – pekná, mladá, chudobná žena
- manželka Miša Černeka, s ktorým má syna
Mišo Černek – starostlivý, miluje Zitu, avšak aj pomstychtivý a tvrdý vodca partizánskej skupiny
Jozef Majerský – nespravodlivý, lakomý, vypočítavý.Keď Zita s matkou pracovali na jeho statku v Čechách, zaľúbil sa do Zity, čakala s ním aj dieťa, o ktoré však prišla, nakoniec sa dozvedela, že Majerký má už ženu a dieťa, matka jej zakázala stretať sa s ním, Majerský ju opúšťa
Jano Ragala - na Majerského odporúčanie si zobral Zitu za ženu, avšak bol krutý, bil ju, pridal sa k zlodejskej skupine, zastrelili ho
nemeckí vojaci – zapaľovali domy, vraždili ženy a deti, vyhľadávali partizánske skupiny, ktoré potom vyvražďovali
Kolíska - autor
Alfonz Bednár Literárny druh: epika Literárny žáner: novela Téma: okupácia Slovenska nemeckými vojakmi, dopad vojny a okupácie na obyvateľov dediny Lieskov, kriticky zachytáva priebeh súdnych procesov v 50. rokoch Kompozícia: retrospektívna
Drak sa vracia - postavy
Eva Jariabková (vlastným menom Hajnáková) - jej manžel Šimon Drak = Martin Lepiš Madlušovie Richtár Kolektív dediny - autor jednotlivcov ponecháva v anonymite, pretože predstavujú dedinu ako celok, kolektív s jednotným zmýšľaním
Drak sa vracia - dej
Jedna starenka rozpráva svojmu vnukovi príbeh. Ten sa začína opisom dňa ako sa Eva dozvie od svojho manžela Šimona, že do dediny prešiel Drak. Čakala ho niekoľko rokov a teraz ohromená z tejto správy sa jej vybavuje celý jej vzťah s Drakom. Nikto nevedel odkiaľ Drak pochádzal. Ujal sa ho Lepiš Maduš, ktorý bol skoro slepý. Bohužiaľ, po niekoľkých rokoch spadol do jamy a zomrel. Keď sa na dedinu začalo valiť jedno nešťastie za druhým, všetci si spomenuli na toto nešťastie a ľudia Draka začali obviňovať zo smrti svojho pestúna. Chceli mu podpáliť dom ale on sa ubránil (aj keď musel ísť na niekoľko mesiacov do väzenia, lebo zbil pár mužov, kt. to chceli urobiť). Neskôr prišlo do dediny veľké sucho. Niekto videl ako Drak vezie 4 plné vrecia a obsah považovali za pšenicu. Vtrhli mu do domu, kde zistili, že je to len hlina. Obvinili ho z prečarovania múky na hlinu a o niekoľko dní ho našli pastieri v jame s veľkou ranou na hlave. Eva ho 2 týždne liečila ale Drak bez rozlúčky zmizol.
Teraz, keď sa vrátil (na Jána) sú veľké suchá a začínajú sa šíriť požiare. Ukáže sa v miestnej krčme (u Baumhorna), kde si všetci všimnú ako sa zmenil. Šimon sa ho chystal zabiť, ale keď videl ako zachraňuje vtáčatko, rozmyslel si to. Požiare sa šíria a celé stádo je uväznené a vyhladované. Nikto nevie nájsť východisko z tejto situácie. Iba drak má riešenie, a pretože sú už zúfalí, tak mu uveria. No pošlú s ním aj Šimona, aby na neho dával pozor a ak by sa do týždňa nevrátili, tak podpália Drakov dom. Stádo sa musí previesť cez poľské hranice, to je veľmi nebezpečné. Preto sa Drak dohodne ešte s dvoma Poliakmi na pomoci. Šimon vidí len ich spoločné podanie rúk a pomyslí si, že celú dedinu podviedol a stádo predal. Beží to oznámiť domov, no po ceste podpáli dom Draka. Všetko povie starostovi. Ten mu povie, že dostal správu o tom, ako sa Drak so stádom vracajú do dediny. Idú ho spolu čakať. Drakovi oznámia túto nešťastnú udalosť. On však nechce vedieť, kto to spravil. Povie však, že ten kto to spravil, vrátil len to, čo mu kedysi urobil sám. Tá starenka, čo príbeh rozprávala bola Eva. Ostala žiť so Šimonom, lebo Drak ju už neľúbil
Drak sa vracia - autor
Dobroslav Chrobák naturizmus Kompozícia: 12 kapitol, dielo sa zažína mottom: Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku. Útvar: novela Idea: predsudky ľudí, ktoré často odsúdia človeka skôr, než ho stihnú spoznať. Je tu dôkaz o tom, že ľudia sa často mýlia a že obraz, ktorý si o človeku utvoríme z dojmov, ktoré v nás budí, nemusí byť vždy pravdivý.
tŕpne príčastie
trpné príčastie písa - ný (-ený, -tý)
novela
Novela je epický prozaický útvar väčšinou stredného rozsahu, ktorý zobrazuje dej pútavým až dramatickým spôsobom. Záver zvykne mať prekvapivý ráz. Podobne ako v poviedke aj v novele sú postavy so stálymi vlastnosťami, nevyvíjajú sa. Na rozdiel od poviedky však novela neobsahuje len jednu dejovú líniu, zachytáva viacero udalostí, čím robí dej zložitejším oproti poviedke. Vystupuje tam aj viacero postáv.
M. Kukučín: Neprebudený
B. Slančíková Timrava: Skúsenosť, Všetko za národ
poviedka
Poviedka je kratší epický prozaický útvar s jednoduchým lineárnym dejom. V poviedka je len jedna dejová línia, stretávame sa s postavami, ktorých počet nie je veľký a do deja vstupujú so stálym charakterom, nevyvíjajú sa. Dej sa odohráva v krátkom časovom období.
M. Kukučín: Z teplého hniezda, Rysavá jalovica, Veľkou lyžicou
J. Gregor Tajovský: Na chlieb, Mamka Pôstková, Horký chlieb
sloveso-menný prísudok
?
priraďovací sklad
-je spojenie rovnocenných členov viacnásobného vetného člena
(Vysypali sme zbytočnosti a odpadky.)
(Karol je malý, ale šikovný.)
(Spíme aj v noci, aj popoludní.)
určovací sklad
je spojenie nadradeného a podradeného vetného člena
-nadradený vetný člen je bližšie určený (rozvitý) podradeným vetným členom
-nadradeným vetným členom sa pýtame na podradený
(môj pes - Čí pes? Môj.)
(rúbať drevo - Čo rúbať? Drevo.)
(zavčasu vstávať - Kedy vstávať? Zavčasu.)
symbol romantikov
orol
Marína autor
Andrej Sládkovič
pravidlo o rytmickom krátení
že ak sa v slove nachádza slabika, ktorá je dlhá, za ňou by mala nasledovať slabika krátka.
básnické slovo/poetizmus
Básnické slová sú slová, ktoré sa vyskytujú najmä v staršej slovenskej poézii.Básnické slová majú veľmi blízko ku knižným slovám.
Príklady básnických slov: luna, vesna, junák, var´, čos
vitalizmus
iterárny prúd, ktorý vzniká tesne po 2.svetovej vojne cieľom vitalizmu bolo objavovať v prostých veciach novú krásu, tvoriť si k nim nový radostný citový vzťah. Vitalizmus sa zakladá na zmyslovom poznaní skutočnosti. Všíma si, alebo objavuje také znaky, ktoré vzbudzujú citové vzruchy.
vitaliuzmus - autori
Jána Smreka a čiatočne Jána Poničana.
romantizmus - autori
Alexander Sergejevič Puškin - kapitánová dcerá, Viktor Hugo - Chrám Matky Božej v Paríži, Janko Kráľ - Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
romantizmus
Jeho hlavnou myšlienkou bola túžba po slobode a nádej, že sa zmení spoločenské usporiadanie.