Veci z maturít Flashcards
Miroslav Válek
moderná sl. poézia,básne: Domov sú ruky na ktorých môžeš plakať, Milovanie v husej koži; naviazal na avantgardné smery
k akým útvarom publivistického štýlu patrí interview
k spravodajským útvarom
čo sú zámená
Zámená sú ohybné, plnovýznamové slová, majú vetnočlenskú platnosť.
samy nepomenúvajú javy skutočnosti, ale iba zastupujú podstatné mená, prídavné mená, číslovky a príslovky alebo odkazujú na ne.
gramatické kategórie – rod, číslo, pád
vzor – pekný, cudzí, samostatné skloňovanie
rodové a bezrodové / ja, ty, my, vy /
pomnožné podst. mená
pomenúvajú jednu vec množným číslom, majú len tvar množného čísla.
Príklady: prsia, väzy, kiahne, nohavice, rozpaky, okolky,hrable, vidly, sane, noviny,Tatry, Vianoce, Levice, Piešťany, Vráble
vetné sklady
- vetné členy, ktoré patria k sebe, tvoria vo vetách sklady
1. Prisudzovací
2. Určovací
3. Priradovací
znelé spoluhlásky
b, d, ď , dz, dž, g, h, z, ž, v
neznelé spoluhlásky
p, t, ť, c, č, k, ch, s, š, f
Pocestny tak tazko kracal cestou co sa sinula chotarom figovym
spodobovanie
Ak sa v reči stretnú vedľa seba dve spoluhlásky, znelá s neznelou, neznelá so znelou. pri výslovnosti sa prvá spoluhláska zvukovo prispôsobí druhej (zmení sa na svoj znelostný pár, napríklad b na p, d na t, s na z).
prístavok
Prístavok rozvíja podstatné meno, pomenúva ten istý jav inými slovami.
Podáva doplňujúcu informáciu o funkcii rozvíjaného výrazu. vyjadrený podstatným menom pripojeným k nadradenému podstatnému menu.
Prístavok stojí pri podstatnom mene, ktoré môže plniť úlohu vetného člena:
podmetu – Holandsko, krajina tulipánov, ma veľmi láka
predmetu – Knihu, Tri gaštanové kone, som už prečítala.
príslovkového určenia – Boli sme v Holandsku, krajine tulipánov.
ohybne slovne druhy
podstatné, prídavne mená,zámená, číslovky, slovesá
neohybne slovne druhy
Príslovky,Predložky ,Spojky, Častice, Citoslovcia
vety podla modálnosti
a. ) oznamovacia
b. ) opytovacia
c. ) rozkazovacia
d. ) želacia
e. ) zvolacia
jednoduchá veta
je taká veta, ktorá má iba jeden prisudzovací sklad, teda jedno spojenie podmetu a prísudku - môze byť holá podmet + prísudok - /rozvitá
anafora
štylistická figúra, ktorá vzniká opakovaním hlások toho istého slova alebo skupiny slov na začiatku veršov, polveršov, strof, na začiatku viet. Možno mi tvojich úst sa odrieknuť, možno mi ruku nedostať, možno mi v diaľky žiaľne utieknuť, možno mi nemilým ostať,
metafora
je prenesenie významu slova na základe vonkajšej podoby. Metafora je nepriamym, obrazným pomenovaním.
napr. uši (na hrnci), hlava (štátu) mať veľké oči, mať kamenné srdce
epiteton
básnický prívlastok, ktorým básnik zdôrazňuje niektorú vlastnosť osoby, predmetu alebo javu napr. sladká lipa usmiate oči prídavne + podstatné
melódia vety
Melódia može byť klesavá alebo stúpavá.
oznamovacie vety
-klesavá melódia.
opytovacie vety
zisťovacie -Pôjde starý otec do mesta? Bude to také ľahké?
-očakáva odpoveď áno/nie
-stúpavá melódia
Doplňovacie- Kam pôjde starý otec? Aké to bude?
-neočakáva sa odpoveď áno/nie
-spravidla sa veta začína opytovacím zámenom
-klesavá melódia
rozkazovacie vety
-klesavá melódia
želacie vety
-klesavá melódia
ustálene slovné spojenie
viacslovné pomenovania, - slová v tomto spojení sa nedajú od seba rozdeliť ani nemôžeme vynechať nejaké slovom pretože by sa stratil lexikálny význam slovného spojenia
napr.šijací stroj, triedna kniha,
združené pomenovanie
priamo pomenúvajú viacerými slovami jednu vec, dej alebo stav.
nedá sa rozdeliť, používa sa len ako jeden celok.
Združené pomenovania nemajú expresívny charakter, ani obrazný význam.
Základom združeného pomenovania je zväčša podstatné meno alebo sloveso:
mestská hromadná doprava,
veternica hájna
salamandra škvrnitá,
Slovenská sporiteľňa,
Všeobecná zdravotná poisťovňa,
písací stroj,
občiansky preukaz.
vsuvka
Niečo ňou dodávame, dopĺňame, vyjadrujeme subjektívny názor.
Môže to byť slovo, prípadne aj celá veta.
Je oddelená čiarkou, pomlčkou, zátvorkou.
Začneme, a teraz už vážne, s rozborom prác.
Na obed – v horúčave i mraze – chodil domov.
Remeslo, ako hovorievala naša starká, má zlaté dno.
obdobie staroveku
(3. tis. pnl. – 5. stor. nl.),
orientálna – sumerská, hebrejská, indická lit. Epos o Gilgamešovi
- antická – grécka a rímska literatúra Ilias a odysea
obdobie stredoveku
(5. storočie – 15. storočie)
ľudia neboli spokojný s prítomnosťou, odvracali sa od pozemského života k nadpozemskému pretože pozemský ž. bol nepriateľný - dôraz sa kládol na FORMU
naturalizmus
druhej polovici 19. storočia vo Francúzsku, pokúšalo sa o systematické a čo najobjektívnejšie zachytenie súčasnej skutočnosti vrátane všetkých jej negatív, vrátane chudoby, rasizmu, sexu, násilia, choroby, predsudkov, korupcie, prostitúcie a špin
Staroveký spisovatelia
Sofokles
Moliere
jeho hry sa hrávali na dvore kráľa Ľudovíta XIV
- zomiera na javisku pri svojej poslednej hre Zdravý nemocný
- napísal 33 komédií, veľké množstvo jeho hier sa hrá dodnes
autor: Lakomec
F. Petrarca
„Otec humanizmu“ , Spevník (Sonety pre Lauru) Dielo má dve časti – Za Laurinho života a Po Laurinej smrti. Autor v ňom ospieval Lauru, jej duchovné vlastnosti (skromnosť, cudnosť, ušľachtilosť,…), zároveň zdôraznil jej fyzickú krásu
Hugo Gavlovič
poet barokového obdobia, Valaská škola mravúv stodola
slohové postupy
RIVO, rozprávací, informačný, výkladový, opisný
renesancia
je spätá s návratom a oživením antických umeleckých tradícií, najmä rímskych. V centre stojí človek, charakteristickými črtami sú racionalita, harmónia, striedmosť, pozemskosť.
Giovanni Boccaccio - Dekameron
Francesco Petrarca - Spevník/Sonety pre Lauru
klasicizmus
Zmysel umenia vidí v napodobňovaní prírody, hlavne toho, čo je v nej nemenné a podstatné. Za ideál považuje antiku, podľa antického vzoru má presné pravidlá, ktoré treba rešpektovať.
klasicistická dráma,vyžadovalo dodržanie tzv. troch jednôt:
o jednota času – dej sa musí odohrávať počas 24, výnimočne 30 hodín,
o jednota miesta – dej sa musí odohrávať na jednom mieste (zámok, palác…),
o jednoty deja – autor musí sledovať jedinú hlavnú dejovú líniu.
diakritické znamienka
Dĺžeň
Mäkčeň
Dve bodky
Vokáň
alegória
sob nepriameho pomenovania takých obsahov, ktoré z určitých dôvodov nemajú alebo nemôžu byť vyjadrené priamo
metafora
prenesenie významu slova na základe vonkajšej podoby.
epiteton
Básnický prívlastok, umelecký jazykový prostriedok, obrazné pomenovanie, ktoré obsahuje citový (emocionálny) význam. Vyjadruje príznak podstatného mena.
jazykový štýly
Harpun, hovorový, administratívny, rečnícky, publicistický, umelecký, náučný
hyperbola
zveličovanie
agitačná reč
presviedčacie prejavy. Ich cieľom je vyjadriť názory, ovplyvniť názory, alebo konanie prijímateľa, získať publikum a presvedčiť o správnosti.využívajú argumentáciu (časté oslovenia, autori pomenúvajú a opisujú potreby a problémy, navrhujú riešenia, vyzývajú k spolupráci / činu)
politická reč, súdny prejav
častica
neohybný druh, ktorým podávateľ nadväzuje na kontext alebo na situáciu, a pritom vyjadruje svoj vzťah k vecnému obsahu výpovede.
obyčajne stoja na začiatku vety a teda vety uvádzajú, môžu vyjadrovať aj významové odtiene. Medzi typické častice patria napríklad slová áno, nie, kiež, nech, vraj
pády
N Nominatív kto? čo? G Genitív z (od) koho? z (od) čoho? D Datív komu? čomu? A Akuzatív koho? čo? (vidím) L Lokál o kom? o čom? I Inštrumentál s kým? s čím?
číslovky rozdelenie
- základné (koľko, aký počet)
tri, štyri, štvrtina, veľa, viac, zopár, málo… - radové (poradie)
druhý, tretí, stý, tisíci, posledný, ostatný… - skupinové (počet v skupine)
jedni, dvoje, oboje, obe, troje, štvoro, desatoro, viacerí, viacero… - druhové (počet druhov)
jednaké, jednako, dvojaké, štvorako, mnohorako… - násobné (násobky, opakovania)
dvakrát, veľakrát, mnohokrát…
jeden raz, dva razy, veľa ráz…
frazeologizmy
stálené pomenovania, ktoré skutočnosť pomenúvajú nepriamo.
Kapitánová dcéra obsah
V tomto diele Puškin opisuje najväčšie sedliacke povstanie v roku 1773, za panovania cárovnej Kataríny II. Hlavným hrdinom je Griňov, šľachtický syn, bojar. Peter Andrejevič Griňov bol od narodenia zapísaný u Semionovského vojenského pluku, kde mal jeho otec starého priateľa, vyššieho dôstojníka. Už ako sedemnásť ročného ho otec poslal so sluhom Saveľjičom ku svojmu pluku do Belogorskej pevnosti, Orenburskej gubernii. Cestou kočom ich zastihla snehová metelica, zišli z cesty a stratili smer na šírej, snehom pokrytej planine. Natrafili na tuláka, ktorý ich priviedol v tej fujavici do neďalekého hostinca. Konečne po viacdennom utrpení prišli do Belogorskej pevnosti. Prihlásil sa u svojho veliteľa, kapitána Mironova, ktorý mal dcéru Máriu Ivanovnu. Máriu mal rád tamojší seržant, no ona ho odmietala. Bolo to jednoduché nenápadné ruské dievča s múdrymi dobrými očami, krásnou dušou a verným srdcom. Tým si získala aj Griňova.
Medzi ľudom, nevoľníckymi sedliakmi, vznikali nepokoje a vzbury. Búrili sa uralskí kozáci, celé Povolžie i celé Baškírsko. Viedol ich samozvanec Jemaľjan Pugačov, ktorý sa vyhlásil za cára Petra III. Bol to ten tulák, ktorý sa stretol s Griňovom vo fujavici a bol mu vďačný za jeho láskavosť a štedrosť. Povstanie nadobudlo rozsiahle rozmery a plienilo všetko. Keď sa Pugačov so svojimi povstalcami dostal do Belogorskej pevnosti, dal povraždiť aj Máriiných rodičov. Máriu zachránila popova žena, u ktorej sa skrývala. Vtedy sa Pugačov stretol aj s Griňovom, spoznal ho a omilostil. Griňov poslal Máriu so svojim sluhom Sevaľjičom ďaleko k rodičom, ktorí síce boli najprv proti ich vzťahu, no neskôr si ju veľmi obľúbili. To sa mu podarilo len po známosti s Pugačovom. Ale neskôr bol Griňov ako Pugačov špeh cárovnou obvinený a vyhnaný na Sibír. Mária išla za cárovnou, a tá, keď vypočula celú pravdu, prepustila Griňova.
Pugačovovo povstanie bolo kruto potlačené a vzbúrenci sa rozutekali. Pugačova (ako vodcu povstania) verejne popravili v Moskve v roku 1775.
Kapitánová dcéra postavy
Andrej Petrovič Griňov – Šľachtic, jeho žena – Vasilievna, rázny a vážený človek
Avdoťja Vasilievna – Petrova matka, veľmi starostlivá a láskavá
Peter Andrejič (Peter Andrejevič Griňov) – Jedna z hlavných postáv, mladý šľachtic, ich syn, občas ľahkomyselný, ale inak statočný a rozumný
Saveľjič – Griňov služobník, Petrov sprievodca, verný a dobrácky starec
Jemeľjan Pugačov –Hlavný hrdina, vodca roľníckeho protifeudálneho povstania v 18. storočí. Autor ho zobrazuje ako rozhodného a talentovaného veliteľa, spravodlivého človeka, nepriateľa šľachty a zástancu ľudu.
Ivan Kuzmič – Veliteľ Belogorskej pevnosti, Máriin otec. Bol to človek s bezstarostnou povahou, neučený a prostý, ale veľmi statočný a dobrý.
priraďovacie zlučovacie súvetie
vzniká spojením dvoch rovnocenných viet, ktorých deje prebiehajú súčasne alebo tesne za sebou. Môže sa spájať so spojkami a, i, aj, ani, a najmä i- i, aj- aj …), spájacími výrazmi (jednak - jednak, najprv- potom, vše- vše) alebo bez spojok.
Príklad: Bolo zamračené a fúkal silný vietor.
Rozprávač kapitánovej dcéry
syn šlachtica Grinňova Peter
A.S. Puškin obdobie
romantizmus
A.S. Puškin diela
Puškinova rozsiahla tvorba je čiastočne romantická, čiastočne realistická. Ťažisko jeho umeleckého odkazu tvorí ľúbostná, prírodná a spoločenská lyrika
veršovaný román Euge Onegin
Kapitánova dcéra
slabika
najmenšia jednotka zvukového rečového prúdu
hláskovanie
Nerozdeľujeme jednoslabičné slová.
dom, strom, dvor
Po rozdelení nesmie zostať samotná samohláska na konci alebo začiatku riadka
Ak sa stretnú dve alebo viac spoluhlások, prvá zostáva v prvom riadku, ostatné píšeme do nového riadku
2 spoluhlásky- mat-ka, ved-ro, mes-to
3 spoluhlásky- maj-ster, os-trý, ses-tra
2. Slabičná predpona sa pri rozdeľovaní nesmie zmeniť!
vy-pracovať (nie vyp-racovať), na-kresliť (nie nak-resliť), pre-vrátiť (nie prev-rátiť)
3. Prípona, ktorá sa začína na spoluhlásku, sa pri rozdeľovaní nesmie zmeniť!
Krátky slovník slov. jazyka
významy slov
epika
Najrozšírenejší literárny druh.
V epike prevláda a dominuje rozprávanie.
Má veršovanú aj prozaickú podobu.
Autora v nej väčšinou zastupuje rozprávač.
Zachytáva rôzne udalosti.
Sled udalostí tvorí epický dej.
Dôležitú úlohu v epike zohrávajú postavy.
lyrika
nemá dej, vyjadruje pocity autora, nálady, dojmy, myšlienky a úvahy autora, odzrkadľuje stav. Lyrický text je vždy vyjadrovaný básnickými (poetickými) prostriedkami.
spoločenská lyrika
autorovo prežívanie je nasmerované na sociálne javy autorovho okolia (rodina, spoločnosť, národ, celé ľudstvo)
reflexívna lyrika
básnik uvažuje a zamýšľa sa nad tým, čo ho trápi, čo sa ho bezprostredne dotýka (citové problémy, spoločenské problémy…).
Medzivojnová literatúra
Medzivojnová literatúra – 1918-1945
A Medzivojnová európska literatúra: Remarque
B Medzivojnová slovenská poézia: Smrek a Dilong
C Medzivojnová slovenská próza: Hronský, Urban, Chrobák, Figuli, Švantne
iteratúru ovplyvnila 1. svetová vojna, viedla k strate hodnôt, k dezorientovanosti moderného človeka. Vznikla stratená generácia – autorka pojmu Gertrúda Steinová, patria sem spisovatelia, ktorí zachytili stratu ideálov mladej vojnovej generácie
literárna moderna
- začína sa rozvíjať začiatkom 20. st. vo svete a výsledkom má byť dokonalá krása, vytvoriť niečo nové, moderné
I. Krasko, M. Rázus, J. Jesenský
povojnová literatúra
rientovaná protifašisticky a protivojnovo (napr. J. SMREK – Studňa; L. NOVOMESKÝ – Pašovanou ceruzkou; A. PLÁVKA – Ohne na horách) – išlo o vyrovnanie sa autora s uplynulým obdobím
spojky
neohybné slovné druhy, ktoré spájajú slová a vety.
a, aj, keď, že, i, buď, no, ba, veď.
čiže, keďže, žeby, keby, akoby, a preto, i keby, aj keď.
predmet
je rozvíjací vetný člen,
ktorý dopĺňa, bližšie určuje význam prísudku. Označuje osobu, vec, udalosť
atď., ktorá je činnosťou slovesa zasiahnutá, napr. otec rúbe drevo – činnosť zasiahne drevo, hovorí s otcom – činnosť zasiahne uši otca, hreší ma – činnosť zasiahne mňa.
otázka: Všetky pádové otázky okrem nominatívu + prísudok,
napr. Komu povedala?
a.) priamy – v akuzatíve bez predložky, napr. napísal list, otec rúbe drevo
b.) nepriamy – v akuzatíve s predložkou (bojoval za vlasť) a v ostatných pádoch okrem
nominatívu (hovorí o chorom,
nemám peniaze)
priamy predmet
priamy – v akuzatíve bez predložky, napr. napísal list, otec rúbe drevo
podmet
zväčša činiteľ deja, nositeľ vlastnosti-pýtame sa kto, čo
vyjadrený podmet - je vyjadrený vo vete slovom Otec číta. (Kto číta? Otec.) Dospelí môžu vstúpiť. Nikto tu nie je. Naši vyhrali. Prvý berie všetko. Fajčiť je tu povolené. Na chodbe zaznelo hlasné tresk.
nevyjadrený podmet - nie je vyjadrený vo vete slovom (doplníme si ho do zátvorky), je jasný z kontextu,
prísudok
vyjadruje činnosť, stav, vlastnosť-pýtame sa, čo niekto robí, čo sa s ním deje (príp. aký je)
slovesný prísudok-je vyjadrený slovesom
jednoduchý slovesný prísudok-je vyjadrený plnovýznamovým slovesom Otec pracuje. (
zložený slovesný prísudok - je zložený z pomocného a plnovýznamového slovesa Ona nám nechce poradiť.
menný (slovesno-menný) prísudok-je zložený zo sponového slovesa (byť, stať sa) a plnovýznamového slovného druhuSused sa stal policajtom.
indukcia
postup od jednotlivého k všeobecnému.
dedukcia
postup od všeobecného ku konkrétnemu.
modálne sloveso
(chcieť, smieť, môcť, musieť, mať, vedieť),
vokalizované predložky
ripojenie vokálu/samohlásky k neslabičným predložkám k, s, v, z a ich následná premena na slabičné: ku, so, vo, zo
odo, podo, predo, nado, cezo, bezo
vymedzovacie zámená
ten istý, tenže, taký istý, takže, toľko isto, tak isto, sám, samý, iný, inšie, inakší, inakšie, inam, inde, inak, inokade, inokadiaľ, žiadny, žiaden, nijaký, nikdy, nikde, nikam, nič, všetko, všetci, vždy, všade, každý.
kompozičné časti
- expozícia (úvodná časť),
- kolízia (zauzľovanie deja, čiže zápletka),
- kríza (vyvrcholenie deja),
- peripetia (nečakaný obrat),
- katastrofa (tragické riešenie konfliktu).
Báči z chocolova umrie - autor
Martin Kukučín
Lit. druh (lit. forma): epika
Lit. útvar (lit.žáner ): humoristicko – satiristická poviedka
báči z chocholova - postavy
Ondrej Tráva - predstavuje rodiacu sa maloburžoáziu; gazda, ktorý sa dal na kupčenie, je pravým opakom Aduša; Ondrej nie je zaostalý, ide s dobou, nie je pasívny, je vynaliezavý, spravodlivý a trpezlivý
Aduš Domanický z Domaníc- predstavuje slovenské hynúce a upadajúce zemianstvo, je to chudobný, pasívny, typ zbytočného človeka, majetok premrhá, nestará sa o rodinu; je sebavedomý, chválenkársky, chvastá sa majetkom, ktorý nemá; od každého si požičiava peniaze a sľubuje, že ich vráti, keď jeho bohatý báčik z Chochoľova umrie a on zdedí veľký majetok.
báči z chocholova- téma
padok zemianstva, ktoré je, podľa autora, odsúdené na zánik a v spoločnosti už odohralo svoju úlohu. Východisko a nádej vidí v buržoázií, ktorá ako jediná môže zachrániť danú situáciu.
Idea: Vrstva zemanov nie je schopná stáť na čele národa ( ako aj Domanický nebol schopný starať sa o svoj majetok a obchodovať s úspechom.)
Zmierenie alebo dobrodružstvá pri obžinkoch - postavy
Miluša Oriešková – dcéra učiteľa, vlastenca, hrdo sa hlási k slovenskému národu, ale pozná aj cudzie jazyky. Je vzdelaná, bystrá, sebavedomá, neponižuje sa pred šľachtou, hrá na klavíri. Je spoločníčkou grófky.
Grófka Elisa Hrabovská – sirota, od detstva je zasnúbená s barónom Ľudovítom Kostrovickým. Je krásna, milá, láskavá k služobníctvu i k ľudu. Pod vplyvom Miluše hovorí po slovensky a hlási sa k slovenskému pôvodu( v skutočnosti v tom období boli šľachta aj mešťania odnárodnení, hlásili sa k Maďarom)
Barón Ľudovít Kostrovický - snúbenec Elisy, študoval v Budapešti, hlási sa k maďarskému národu, hoci má slovenský pôvod. Inak je priateľský, v citoch úprimný, dáva prednosť láske pred majetkom
Zememerač Rohon – priateľ Ľudovíta, pôvodom Slovák, ale počas štúdií sa pomaďarčil. Pod vplyvom Miluše sa vracia k slovenským koreňom
Capková – komorná grófky, namyslená, nesympatická slúžka, drží si odstup od ostatného služobníctva i od ľudu
Zmierenie alebo dobrodružstvá pri obžinkoch - dej
Do kaštieľa grófky prichádza otec Miluše so žiadosťou o príspevok na opravu školy. Grófka sľúbi pomoc.
Elisa sa dozvie, že ju má navštíviť jej snúbenec. Obe mladé ženy Elisa i Miluša sa dohodnú na skúške ženícha. Miluša sa bude vydávať za grófku a grófka sa bude vydávať za Milušu.
Prichádzajú barón Ľudovít s priateľom Rohonom. Ešte pred príchodom urobia to isté, čo ženy, zamenia si úlohy.
Nepravá grófka ich víta po slovensky, ale oni hovoria maďarsky. Od grófa si vyslúži prezývku panslávka(je to dobové označenie pre národne uvedomelého Slováka). Nepravá grófka sa páči Rohonovi a vyznáva jej lásku. Miluša sa mu prizná, že ona nie je grófka a zároveň sa aj Rohon prizná k zámene s barónom. Pravá grófka neodhalí ešte svoju identitu. Na dožinkovej slávnosti(to je ľudová slávnosť po pozbieraní úrody) sa objaví v kroji ako predstaviteľka ľudu. Barón je ochotný sa s ňou oženiť aj napriek tomu, že má nízky pôvod. Nakoniec sa všetko vyjasní, každý si nájde toho správneho manžela.
Zmierenie alebo dobrodružstvá pri obžinkoch - autor
Ján Palárik
Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch
Žáner: veselohra
Vonkajšia kompozícia: 3 dejstvá
Kolíska - dej
Zita počúva večerný prenos zo súdneho procesu s Jozefom Majerským, ktorý je obvinený z rozvracania družstva, sabotáže a zrady. Na súde svedčí aj Zitin muž Mišo Černek. Zita si začína spomínať na rok 1945. Lieskov, dedinu, v ktorej žila, obsadili Nemci. Kontrolovali ju, pálili domy, ženy, deti, ľudia sa navzájom udávali… Nemci hľadali ukrytých partizánov. Jedného večera k nej nečakane prišiel Majerský, ktorý ju prosil, aby ho ukryla. Ušiel od svojej partizánskej skupiny, pretože trpel vážnou chorobou očí a už to nemohol vydržať. Nevedel, že Zita je Černekova žena. Mal veľké výčitky svedomia z toho, čo jej urobil v minulosti a z toho, že teraz ohrozuje svojou prítomnosťou ju aj jej dieťa. Zita ho ukryla v izbe, v ktorej nikto nebýval a v kuchyni mu začala chystať večeru. Pritom kolísala v drevenej kolíske svojho chorého syna. Odrazu sa do Zitinej malej kuchynky vrútili Nemci. Zvuk kolísky pripomínal veliteľovi zvuk motora. Preľakol sa, že vnútri posielajú pomocou dynama a vysielačky správy partizánom. Keď zistili, že je to iba kolíska, ostali u Zity v kuchyni.
Zita musela kolísať dieťa, pretože zvuk ošúchaných podnôh kolísky veliteľovi pripomínal jeho domov, dedinu a mlyn, v ktorom vyrastal. Zita sa veľmi bála, že nájdu v izbe Majerského. Nemci začali byť po čase veľmi dotieraví, smiali sa Zite, urážali ju a ponižovali. Majerský sa bál, že ho u Zity nájdu. Bál sa, že jej kvôli nemu ublížia a tak utiekol von oknom. Vojaci naďalej trápili Zitu, dokonca si vypýtali hrniec, do ktorého sa chceli vymočiť a poliať tým Zitinho chlapca. Zita sa preľakla a vbehla do izby, volajúc Majerského o pomoc. Ten však už ušiel. Zrazu začuli streľbu a všetci okrem nej a chlapca vybehli von. O chvíľu sa už Nemci vrátili s ranenými a jedným mŕtvym do kuchyne, vzápätí doniesli aj raneného Majerského, to on na nich strieľal z potoka. Zita sedí v kuchyni, počúva v rádiu prenos zo súdu. Majerského odsúdili na dvanásť rokov väzenia. Zita sa veľmi hnevá na svojho muža, pretože svedčil proti Majerskému. Zdá sa jej, že Mišo sa chcel iba vypomstiť Majerskému, pretože Zita si ho z núdze zobrala a z núdze s ním žije…
Kolíska - postavy
Zita Černeková (rodená Furková) – pekná, mladá, chudobná žena
- manželka Miša Černeka, s ktorým má syna
Mišo Černek – starostlivý, miluje Zitu, avšak aj pomstychtivý a tvrdý vodca partizánskej skupiny
Jozef Majerský – nespravodlivý, lakomý, vypočítavý.Keď Zita s matkou pracovali na jeho statku v Čechách, zaľúbil sa do Zity, čakala s ním aj dieťa, o ktoré však prišla, nakoniec sa dozvedela, že Majerký má už ženu a dieťa, matka jej zakázala stretať sa s ním, Majerský ju opúšťa
Jano Ragala - na Majerského odporúčanie si zobral Zitu za ženu, avšak bol krutý, bil ju, pridal sa k zlodejskej skupine, zastrelili ho
nemeckí vojaci – zapaľovali domy, vraždili ženy a deti, vyhľadávali partizánske skupiny, ktoré potom vyvražďovali
Kolíska - autor
Alfonz Bednár Literárny druh: epika Literárny žáner: novela Téma: okupácia Slovenska nemeckými vojakmi, dopad vojny a okupácie na obyvateľov dediny Lieskov, kriticky zachytáva priebeh súdnych procesov v 50. rokoch Kompozícia: retrospektívna
Drak sa vracia - postavy
Eva Jariabková (vlastným menom Hajnáková) - jej manžel Šimon Drak = Martin Lepiš Madlušovie Richtár Kolektív dediny - autor jednotlivcov ponecháva v anonymite, pretože predstavujú dedinu ako celok, kolektív s jednotným zmýšľaním
Drak sa vracia - dej
Jedna starenka rozpráva svojmu vnukovi príbeh. Ten sa začína opisom dňa ako sa Eva dozvie od svojho manžela Šimona, že do dediny prešiel Drak. Čakala ho niekoľko rokov a teraz ohromená z tejto správy sa jej vybavuje celý jej vzťah s Drakom. Nikto nevedel odkiaľ Drak pochádzal. Ujal sa ho Lepiš Maduš, ktorý bol skoro slepý. Bohužiaľ, po niekoľkých rokoch spadol do jamy a zomrel. Keď sa na dedinu začalo valiť jedno nešťastie za druhým, všetci si spomenuli na toto nešťastie a ľudia Draka začali obviňovať zo smrti svojho pestúna. Chceli mu podpáliť dom ale on sa ubránil (aj keď musel ísť na niekoľko mesiacov do väzenia, lebo zbil pár mužov, kt. to chceli urobiť). Neskôr prišlo do dediny veľké sucho. Niekto videl ako Drak vezie 4 plné vrecia a obsah považovali za pšenicu. Vtrhli mu do domu, kde zistili, že je to len hlina. Obvinili ho z prečarovania múky na hlinu a o niekoľko dní ho našli pastieri v jame s veľkou ranou na hlave. Eva ho 2 týždne liečila ale Drak bez rozlúčky zmizol.
Teraz, keď sa vrátil (na Jána) sú veľké suchá a začínajú sa šíriť požiare. Ukáže sa v miestnej krčme (u Baumhorna), kde si všetci všimnú ako sa zmenil. Šimon sa ho chystal zabiť, ale keď videl ako zachraňuje vtáčatko, rozmyslel si to. Požiare sa šíria a celé stádo je uväznené a vyhladované. Nikto nevie nájsť východisko z tejto situácie. Iba drak má riešenie, a pretože sú už zúfalí, tak mu uveria. No pošlú s ním aj Šimona, aby na neho dával pozor a ak by sa do týždňa nevrátili, tak podpália Drakov dom. Stádo sa musí previesť cez poľské hranice, to je veľmi nebezpečné. Preto sa Drak dohodne ešte s dvoma Poliakmi na pomoci. Šimon vidí len ich spoločné podanie rúk a pomyslí si, že celú dedinu podviedol a stádo predal. Beží to oznámiť domov, no po ceste podpáli dom Draka. Všetko povie starostovi. Ten mu povie, že dostal správu o tom, ako sa Drak so stádom vracajú do dediny. Idú ho spolu čakať. Drakovi oznámia túto nešťastnú udalosť. On však nechce vedieť, kto to spravil. Povie však, že ten kto to spravil, vrátil len to, čo mu kedysi urobil sám. Tá starenka, čo príbeh rozprávala bola Eva. Ostala žiť so Šimonom, lebo Drak ju už neľúbil
Drak sa vracia - autor
Dobroslav Chrobák naturizmus Kompozícia: 12 kapitol, dielo sa zažína mottom: Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku. Útvar: novela Idea: predsudky ľudí, ktoré často odsúdia človeka skôr, než ho stihnú spoznať. Je tu dôkaz o tom, že ľudia sa často mýlia a že obraz, ktorý si o človeku utvoríme z dojmov, ktoré v nás budí, nemusí byť vždy pravdivý.
tŕpne príčastie
trpné príčastie písa - ný (-ený, -tý)
novela
Novela je epický prozaický útvar väčšinou stredného rozsahu, ktorý zobrazuje dej pútavým až dramatickým spôsobom. Záver zvykne mať prekvapivý ráz. Podobne ako v poviedke aj v novele sú postavy so stálymi vlastnosťami, nevyvíjajú sa. Na rozdiel od poviedky však novela neobsahuje len jednu dejovú líniu, zachytáva viacero udalostí, čím robí dej zložitejším oproti poviedke. Vystupuje tam aj viacero postáv.
M. Kukučín: Neprebudený
B. Slančíková Timrava: Skúsenosť, Všetko za národ
poviedka
Poviedka je kratší epický prozaický útvar s jednoduchým lineárnym dejom. V poviedka je len jedna dejová línia, stretávame sa s postavami, ktorých počet nie je veľký a do deja vstupujú so stálym charakterom, nevyvíjajú sa. Dej sa odohráva v krátkom časovom období.
M. Kukučín: Z teplého hniezda, Rysavá jalovica, Veľkou lyžicou
J. Gregor Tajovský: Na chlieb, Mamka Pôstková, Horký chlieb
sloveso-menný prísudok
?
priraďovací sklad
-je spojenie rovnocenných členov viacnásobného vetného člena
(Vysypali sme zbytočnosti a odpadky.)
(Karol je malý, ale šikovný.)
(Spíme aj v noci, aj popoludní.)
určovací sklad
je spojenie nadradeného a podradeného vetného člena
-nadradený vetný člen je bližšie určený (rozvitý) podradeným vetným členom
-nadradeným vetným členom sa pýtame na podradený
(môj pes - Čí pes? Môj.)
(rúbať drevo - Čo rúbať? Drevo.)
(zavčasu vstávať - Kedy vstávať? Zavčasu.)
symbol romantikov
orol
Marína autor
Andrej Sládkovič
pravidlo o rytmickom krátení
že ak sa v slove nachádza slabika, ktorá je dlhá, za ňou by mala nasledovať slabika krátka.
básnické slovo/poetizmus
Básnické slová sú slová, ktoré sa vyskytujú najmä v staršej slovenskej poézii.Básnické slová majú veľmi blízko ku knižným slovám.
Príklady básnických slov: luna, vesna, junák, var´, čos
vitalizmus
iterárny prúd, ktorý vzniká tesne po 2.svetovej vojne cieľom vitalizmu bolo objavovať v prostých veciach novú krásu, tvoriť si k nim nový radostný citový vzťah. Vitalizmus sa zakladá na zmyslovom poznaní skutočnosti. Všíma si, alebo objavuje také znaky, ktoré vzbudzujú citové vzruchy.
vitaliuzmus - autori
Jána Smreka a čiatočne Jána Poničana.
romantizmus - autori
Alexander Sergejevič Puškin - kapitánová dcerá, Viktor Hugo - Chrám Matky Božej v Paríži, Janko Kráľ - Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
romantizmus
Jeho hlavnou myšlienkou bola túžba po slobode a nádej, že sa zmení spoločenské usporiadanie.
futurizmus
Usiloval sa o reformu umenia, vyhlasoval rozchod s minulosťou.
Oslavoval človeka techniky, ktorý si pokorí všetky výdobytky civilizácie. Zaviedol novú, voľnú štruktúru verša bez interpunkcie, používal telegrafný štýl, značky, nerešpektovanie logických väzieb slov a viet.
surrealizmus
fSurrealisti odmietali predchádzajúce umelecké postupy a videnie skutočnosti.
Básnici sa usilovali slovom zachytiť predovšetkým citové pohnútky, vzruchy, zážitky, ktoré im diktovalo podvedomie, preto sa logická nadväznosť básne na skutočnosť strácala.
Ján Smrek
predstaviteľom vitalizmu. Vitalizmus je literárný smer a vznikol vo Francúzku. Vitalisti oslávia mier, radosť zo života, mladosť, krásu a lásku. Ján Smrek vydal časopis Elán. Vstúpil do literatúri básnickou zbiekou Odsúdený k večitej žízni. Zbierke prevládajú motívy smútku a pessimizmu.
literatúra faktu
stojí na rozhraní medzi vecnou a umeleckou literatúrou
- má prevažne poznávaciu funkciu
- kladie dôraz na fakty a vedecké údaje
- od vecnej literatúry sa však líši tým, že poznávacia stránka sa v nej umocňuje pôsobivosťou osobného zážitku.
morfológia
Morfológia je náuka, ktorá sa zaoberá slovnými druhmi, gramatickými tvarmi slov, tvorením slov a gramatickými kategóriami slov. Je súčasťou gramatickej stavby jazyka.
folńológia
jazykovedná disciplína, ktorá sa tiež zaoberá zvukovou stránkou jazyka. Neskúma fyzické javy reči ako fonetika, ale zameria sa na systém foném.
ortografia
Pravopisné pravidlá, podľa ktorých píšeme nazývame pravopisná forma. Vytvárajú ju po dohode významní jazykovedci.
ortoepia
ktorá sa zaoberá zvykovými normami, podľa ktorých sa tvoria hovorené spisovné jazykové prejavy. Správnu výslovnosť určuje ortoepická norma.
slovesné podstatné meno
var slova, ktorý je prechodom medzi slovesom a podstatným menom (v slovenčine sa tento tvar končí na -ie). V gramatike sa zaraďuje buď ako podstatné meno alebo ako sloveso.
indoeuropske jazyky
a, Baltské jazyky (Lotyština, Litovčina)
b, Germánske jazyky
1, severogermásnke – Dánčina, Nórčina, Švédčina
2, západogermánske – Nemčina, Angličtina, Holandčina
c, Italické (Románske jazyky) – Francúzština, Španielčina, Portugalčina, Taliančina, Rumunčina)
d, Keltské jazyky (Írčina, Walestina)
e, Slovanské jazyky
1, Západoslovanské – Slovenčina, Čeština, Poľština
2, Východoslovanské – Ruština, Ukrajinčina, Bieloruština
3, Južnoslovanské – Bulharčina, Macedónčina, Srbčina, Chorvátčina, Slovinčina)
anotácia
krátku charakteristiku či stručné zhrnutie toho, čomu ste sa vo svojej záverečnej práci venovali. Môže obsahovať tiež obsah a spôsob spracovania, a zároveň aj výsledky záverečnej práce.
resumé
“zhrnutie, prehľad, stručný obsah prejavu, článku”
register
ndex- menný a vecný- abecedný zoznam dôležitých odborných termínov s uvedením strán, na ktorých sa v knihe o nich píše.
nezhodný prívastok
Prívlastok je vetný člen, ktorý vo vete rozvíja podstatné meno.
Na prívlastok sa pýtame otázkami Aký? Ktorý? Čí? Koľký?
nezhodná sa nezhoduje s podstatným menom v rode čísle pade
zhodný prívlastok
Zhodný prívlastok sa s podstatným menom, ktoré rozvíja, zhoduje v:
rode,
čísle,
páde.
realistická literatúra
Autori lit. diel sa sústreďovali na pravdivé stvárnenie reality bez prikrášľovania a idealizácie. Hrdinami lit. diel najmä obyčajný ľudia, ale aj predstavitelia boháčov. Najmä za zámerom poukázať na spoločné rozdiely medzi týmito dvomi skupinami. V centre záujmu spisovateľov je každodenný život z jeho problémami predstaviteľa.
Jedným z najvýznamnejších románov je Otec Goriot
realistická literatúra začiatok
- storočie
neurčitý slovesný tvar
je slovesný tvar, nevyjadrujú sa ním predikatívne kategórie (osoba, číslo, spôsob).
Neurčitý slovesný tvar je najmä neurčitok,
priradovacie súvetie odporovacie
druhá veta odporuje prvej (Mama varí, ale neperie.)
častica
Častice sú neplnovýznamové neohybné slová, ktorými vyjadrujeme svoj osobný postoj k tomu, o čom hovoríme, uvádzajú samostatné vety alebo vetné členy.
dodávajú vetám rôzne významové a spôsobové odtiene.
určite, iste, pravdaže, istotne, naozaj, dozaista, bezpochyby, nepochybne, akiste,
asi, zrejme, možno, údajne, vraj, pravdepodobne.
Častice nám slúžia na:
vyjadrenie istoty či neistoty o platnosti obsahu vety,
zdôraznenie výrazov, ktoré hovoriaci považuje za dôležité.
neslabičná predpona
Neslabičné predpony v-, s-/z-, vz- neoddeľujeme,
napr. vpísať, vraziť, voperovať, spísať, zbúrať, vzísť, vzplanúť.
tvorcovia dramatickej leteratúry
Moliére, J.Gregor-Tajovský, I. Bukovčan
Martin Kukučín
Rysavá Jalovica, Dom v stráni, Keď báčik z Chochoľova umrie, NEPREBUDENÝ
D. Chrobák
Dielo:
Drak sa vracia
Obdobie:
naturizmus
J. Cíger Hronský
napísal jozef mak
J.D. Slalinger
Vo svojej literárnej tvorbe sa výrazne venoval problematike detí a mládeže.
Kto chytá v žite, američan
M. Hatala
o oblasti jeho tvorby patrí poézia, literatúra pre deti a mládež, recenzistika, publicistika a preklady z poézie a prózy písanej po nemecky. Žije v Bratislave.
J. Palárik
Svojimi veselohrami namieril satirické ostrie proti popanšteným Slovákom, odrodilcom a úžerníkom.
napísal:ZMIERENIE ALEBO DOBRODRUŽSTVO PRI OBŽINKOCH
E.M. Remarque
Bol prozaik a dramatik.
Na západe nič nového
L. Mnačko
Romány
Smrť sa volá Engelchen a Ako chutí moc,
B. SLančíková-Timrava
je predstaviteľkou kritického realizmu, ktirizuje nielen vyššie spoločenské vrstvy, ale aj ľudí.
Ťapákovci
Moliére
dramatik klasicizmu. Pre komédiu má podobný význam ako William Shakespeare pre tragédiu.
Lakomec
J. Gregor Tajovský
Zobrazuje chudobných ľudí, ktorí živorili a predsa boli naplnení bohatstvom ľudského citu.Opisoval sluhov, učňov, siroty.Kritizuje ľudí, ktorí si svoje nešťastie zapríčinili sami, pranieruje alkoholizmus.Útočí proti slovenskej pasivite a neochote prijať vzdelanie.
Kritizuje sociálne pomery na dedine (útlak sociálne slabších ľudí).
Maco Mlieč, Mamka pôstková, Apoliena
I.Bukovčan
dramatik, Kým kohút nezaspieva
časť dejstva v ktorej sa mení počet osôb na javisku
výstup
slovesný tvar
Podľa zloženia: Jednoduchý (jedno slovo) Zložený (viac slov) Podľa určitosti: Neurčitý (nemôžeme určiť gramatické kategórie) neurčité slovesné tvary: -neurčitok -ť (písať ) -prechodník -úc/-uc, -iac (píšuc ) -činné príčastie prítomné -úci/-uci, -iaci (píšuci) -činné príčastie minulé -vší (písavší) -trpné príčastie -ný, -ený, -tý (písaný) -slovesné podstatné meno -ie (písanie)
Určitý (slovesá, pri ktorých môžme určiť gramatické kategórie)
zátvorky s ins´štrukciami pri dráme sa volaju -
autorské poznámky
druhy súvetia
zlučovacie súvetie – voľne priradené vety (Mama varí a perie.)
stupňovacie súvetie – druhá veta je obsahovo dôležitejšia (Mama nielen varí, ale aj perie.)
odporovacie súvetie – druhá veta odporuje prvej (Mama varí, ale neperie.)
vylučovacie súvetie – vety sa vylučujú (Mama alebo varí, alebo upratuje.)
príčinné súvetie – druhá veta uvádza príčinu prvej (Nejdem, veď som tam bol včera)
dôsledkové súvetie – druhá veta uvádza dôsledok prevej (Neboli doma, a tak sme odišli)
prípustkové súvetie– druhá veta uvádza prípustku prvej (Hrá dobre, a má len osem rokov)
súvetie
Súvetie je spojenie dvoch alebo viacerých viet do jedného celku.
Ak ide o spojenie rovnocenných viet, takéto súvetie nazývame priraďovacie. Spojenie hlavnej a vedľajšej vety (teda viet, ktoré nie sú navzájom rovnocenné) nazývame podraďovacie súvetie.
príslovkové určenie
vyjadruje miesto, čas, spôsob, príčinu deja
rozvíja sloveso, prídavné meno alebo príslovku
pýtame sa naň príslovkovými otázkami (kde, kedy, ako, prečo)
miesta, času, spôsobu, príčiny
prívlastok
prívlastok – je
rozvíjací vetný člen, ktorý bližšie určuje nadradené podstatné meno vo funkcii
akéhokoľvek vetného člena. Vyjadruje vlastnosť nadradeného podstatného mena.
otázka: Aký, ktorý, čí? + nadradené podstatné meno, napr. Aký
otec? Usilovný otec.
príklady: moja mama varí
– rozvíja podstatné meno vo funkcii podmetu
otec je pracovitý robotník –
rozvíja mennú časť prísudku
predmet
- dopĺňa, bližšie určuje význam slovesa v prísudku. Predmet môže byť vyjadrený:
podstatným menom – pečiem koláč, maľujem obraz, strihám látku, učím Kukučína
zámenom – natoč ich, zdvihni im, doveď ho, predstavíme ťa
spodstatneným prídavným menom – vybral vstupné, uhradil poštovné, priniesol odchodné
podmet
-zväčša činiteľ deja, nositeľ vlastnosti-pýtame sa kto, čo
vyjadrený podmet
nevyjadrený podmet
naturizmus
lyrizovaná próza
má príroda, ktorá nevytvára iba rámec príbehu, ale je priamym dejotvorným činiteľom. LP sa odkláňa od zobrazovania vonkajšej spoločenskej skutočnosti, zameriava sa na vnútorný svet a záujmy jednotlivca. Hrdinovia majú výnimočné vlastnosti, sú hlboko citovo založení, autori ich povyšujú do fantazijnej, rozprávkovej roviny.
Predstavitelia:
Ľudo Ondrejov, Margita Figuli, Dobroslav Chrobák, František Švantner
próza
e písaná formou textu, nemá rým ani rytmus. Je výrazovou formou epiky a drámy. Je to voľne písaná neviazaná reč (in continuo). Verš- je rytmicky usporiadaný jeden riadok básne, ktorý vystupuje vo vyšších celkoch. Je výrazovou formou lyriky. Je samostatná jednotka štruktúry literárneho diela, ale iba ako časť zapojená do vyššieho celku (skupiny veršov).
znaky surrealizmu
automatické písanie- báseň nebola kontrolovaná rozumom- rýchle písanie (básnik vyjadruje svoje vnútorné „ja“)
báseň sa prelína so snom a skutočnosťou
vynechanie rýmu a rytmu
zvukomalba
Zvukomaľba napodobňuje napr. zvuky prírody a pracovné zvuky. Autor sa snaží výberom „zvukov“ zachytiť atmosféru či zvuk zobrazovaného javu, napr. dunenie vody a prevaľovanie sa vĺn;
Duní Dunaj a vlna za vlnou sa valí:
typ komunikácie
Verbálna (slovná) k. - realizuje sa pomocou jazykových prostriedkov.
Formy ústnej verbálnej k. sú:
monológ - prehovor jednej osoby; vnútorný monológ - špecifická výpoveď osoby, ktorú adresuje sama sebe, zachytáva myšlienky človeka vo chvíli ich zrodu.
Dialóg - rozhovor dvoch alebo viacerých osôb. Musí obsahovať aspoň dve repliky.
Neverbálna (neslovná) k. - predstavuje využívanie mimojazykových prostriedkov. Ide o všetko, čo reč sprevádza. Patrí sem: mimika, gestikulácia, kinetika (sú to celkové pohyby tela, chôdza, postoj), zrakový kontakt (je to vzájomný pohľad, uhýbanie pohľadu… iné znaky napr.: účes, oblečenie, objatie
voľný verš
Úplne upustil od rovnoslabičnosti – izosylabizmu.
Upustil od rovnakého počtu stôp vo verši.
Vo voľnom verši zohráva dôležitú úlohu intonácia, je nositeľom rytmu voľného verša. Rovnaká intonácia veršov, či celých veršových radov je daná ich rovnakou vetnou výstavbou – ide teda o veršový alebo vetný paralelizmus.
sylabický verš
založený na výskyte rovnakého počtu slabík vo verši (rovnoslabičnosť) - izosylabizmus
poďradovacie súvetie
e spojenie 2 nerovnocenných viet – nadradenej (hlavnej) a podradenej (vedľajšej) vety. Jedna veta súvetia je gramaticky podradená druhej. Na vedľajšie vety v podraďovacom súvetí sa pýtame rovnakou otázkou ako na vetný člen, ktorý vyjadrujú. Hlavnou vetou sa pýtame, vedľajšou vetou odpovedáme.
Vedľajšia veta vyjadruje vetný člen hlavnej. Dôkazom je možná transformácia (t. j. zmena súvetia na jednoduchú vetu alebo naopak).
príslovky
neohybný slovný druh,
Príslovky sú neohybné slová, ktoré vyjadrujú okolnosti deja.
Delia sa na príslovky:
-MIESTA-kde?kade?kam? (domov,dnu,ďaleko,južne)
-ČASU-kedy?odkedy?dokedy? (ráno,včera,minule,nedávno)
-SPôSOBU-ako? (nahlas,potme,ticho,dobre)
-PRÍČINY-prečo?(darmo,omylom,úmyselne,bezdôvodne)
Príslovky rozvíjaju:
-sloveso(spokojne pracovať)
-prídavné meno(úplne zelený)
-príslovku(celkom vpredu)
predložky
Predložky vyjadrujú vzťahy medzi slovami.
Delíme ich na:
jednoduché: na, v, pod, nad, od, z, po, medzi, za
zložené: popod, ponad, popred
Sú to neohybné slová (neskloňujeme ich, nečasujeme ani nestupňujeme).
Ako chutí moc - autor
Ladislav Mňačko
Ako chutí moc - dej
riateľstva. Mŕtvy bol odjakživa vodcovský typ a Frank ho nasledoval a podriaďoval sa mu. Spolu sa chodievali kúpať, s nimi aj Frankovo dievča Margita. Keď mu ju prebral, po chlapsky si to vybavili a šlo sa ďalej. Vtedy bol naozajstným mužom. Lenže po vojne sa dostával stále vyšie a vyšie, až sa dostal tak vysoko, že zabúdal na starých priateľov a v nových videl len príživníkov jeho moci, ktorých nenávidel. Všetci sa ho báli a on sa zase bál ich. Posledný krok k odcudzeniu urobil vtedy, keď opustil Margitu (neskôr za ňou vyhodil aj syna Martina) a oženil sa so svojou bývalou sekretárkou. Občas síce spolu posedeli, ale boli to už iba škrobené stretnutia. Mocný muž už zabudol na všetko, za čím kedysi pevne stál. Ľudí, ktorí ho skrývali cez vojnu, dal kvôli vlastnej výtržnosti zavrieť. Podpisoval rozhodnutia, z ktorých sa niektoré ukázali chybné a vždy za to vinil druhých. Nikomu naokolo už nedôveroval. A potom nastal úpadok. Človek v pozadí, mocnejší ako najvyšší (Galovič) rozhodol, že nastala jeho spoločenská smrť. Zakázal uverejňovať jeho fotky v novinách. Potom prišla ozajstná smrť. Ešte i jej príčina sa zdala Galovičovi málo dôstojná (urémia) a lekári ju museli zmeniť na leukémiu. Frank fotografuje ľudí, ktorí sa s ním prišli rozlúčiť. Ľudí, ktorým mŕtvy bol poväčšinou úplne ľahostajný. Alebo ľudí, ktorí sa pretvarovali, pritom ho z celej duše nenávideli. Aj Galovičov rozlúčkový prejav bol falošný a plný pretvárky. Celé sa to končí Frankovými úvahami o tom, čo vlasne moc je a čo je jej dôsledkom.
Ako chutí moc - obdovie deja
- roky
žáner ako chutí moc
politický pamflét
prozodické javy
Prozodické vlastnosti reči – intonácia
Vzniká obmieňaním hlasu a prejavu sa v slabikách.
Hlas môže mať trojaké stvárnenie, čiže modulácie:
- Časová modulácia – kvantita, pauza, tempo, rytmus.
- Silová modulácia – intenzita hlasu, prízvuk a dôraz.
- Tónová modulácia – melódia, hlasový register.
slabikotvorná spoluhláska
spoluhlásky r, ŕ, l, ĺ.
jednočlenná veta
Jednočlenné vety sú vety, ktoré nemajú podmet.
Jednočlenné vety majú iba jeden hlavný vetný člen – vetný základ.
Príklady jednočlenných viet:
Omráčilo ju. Hrmí. Je chladno.Sneží.Zamrazilo ho. Rozpršalo sa. Slovenská pošta
dvojčlenná veta
majú obidva hlavné vetné členy – podmet aj prísudok.
Príklady dvojčlenných viet:
Slnko (podmet) svieti (prísudok) už od rána.
Môj otec (podmet) odišiel (prísudok) do práce.
Vtáky (podmet) odleteli (prísudok) do teplých krajín.
Drevo (podmet) zhorelo. (prísudok)
Mesiac (podmet) žiaril (prísudok) celú noc.
modálne slovesá
-vyjadrujú vôľu, chcenie, povinnosť, možnosť uskutočniť dej
chcieť, môcť, musieť, vedieť, mať (niečo za povinnosť -Mám si ešte napísať úlohu.), smieť, dať sa
román
ozsiahle epické dielo s jednou hlavnou a viacerými vedľajšími postavami.
epos
Postavy eposov sú nadprirodzené bytosti, niekedy bohovia alebo polobohovia. Hlavnou postavou môže byt iba osoba s výnimočnými vlastnosťami a schopnosťami, ktorá s pomocou bohov koná zázračné činy ovplyvňujúce život celej spoločnosti. V epose sa prelínajú prvky reality a fantastiky, pozemského a nadpozemského života.
zvratné sloveso
+ si/sa
nedokonavé sloveso
vyjadruje neukončený dej, ktorý ešte prebieha. Slovesá s nedokonavým vidom nazývame nedokonavé.
Príklady nedokonavých slovies: čítať, nakupovať, piecť, rozprávať, robiť, smiať sa
Budúci čas nedokonavých slovies vyjadrujeme zloženým slovesným tvarom (viacerými slovami): budem čítať, budem nakupovať, budem piecť, budem rozprávať, budem robiť, budem sa smiať.
vid slovies
je gramatická kategória slovies a vyjadruje, či dej už skončil alebo ešte trvá
slovesné spôsoby
slovesné spôsoby, a to 1. oznamovací spôsob (indikatív), 2. podmieňovací spôsob (kondicionál) a 3. rozkazovací spôsob (imperatív).
priama charakteristika
je priame vymenovanie charakterových vlastností človeka.
charakteristika
je druh opisu, ktorý na rozdiel od opisu vystihuje základné, podstatné, typické charakteristické znaky, črty.
statický opis
ôžeme nazvať aj stály alebo nemenný opis. Je to opis znakov a vlastností osoby, zvieraťa, veci alebo rastliny, ktoré sú trvalé.
znaky:
predmetom opisu je osoba, zviera, vec, rastlina, prostredie,
osoba, zviera, vec alebo rastlina sa opisujú v stave pokoja,
statický opis nemá dej,
vypočítavajú sa znaky a vlastnosti osoby, zvieraťa, veci alebo rastliny v určitom poradí,
poradie vypočítavaných znakov a vlastností nie je záväzné. V statickom opise sa najviac uplatňujú: podstatné mená a prídavné mená, oznamovacie vety, presné pomenovania a vecné prirovnania, slovesá v prítomnom čase.
dynamický opis
meniaci sa opis, vyvíjajúci sa opis. Je to opis dejov, procesov či činností, ktoré sa opakujú. Typickým dynamickým opisom je opis pracovnej činnosti.
Základné znaky dynamického opisu:
predmetom opisu je dej, proces alebo činnosť, ktorá sa opakuje,
v opise deja, procesu či činnosti vysvetľujeme čiastkové úkony v istej postupnosti,
poradie opisovaných častí je záväzné.
V dynamickom opise sa najviac uplatňujú:
slovesá v 1. osobe množného čísla prítomného času,
slovesá v 2.osobe množného čísla rozkazovacieho spôsobu.
nepriama charakteristiaka
povahu a charakter človeka spoznávame podľa toho, ako sa správa a ako koná
syntax
- jazykovedná disciplína, ktorá skúma, ako sa zo slov skladajú vety a z viet text
- náuka o vetných členoch, skladoch, vetách, súvetiach
morfológia
náuka, ktorá sa zaoberá slovnými druhmi, gramatickými tvarmi slov, tvorením slov a gramatickými kategóriami slov. Je súčasťou gramatickej stavby jazyka
fonetika
jazykovedná disciplína, ktorá skúma ako sa hlásky tvoria (artikulujú)v rečových orgánoch, ako ich počujeme, ako sa správajú v spojení s inými hláskami, neposudzuje zmysel slov, ktoré počujeme
lexikologia
náuka o slove a slovnej zásobe jazyka a vedecké spracovanie slovníkov.
vrstvy slovnej zásoby
▪ jadro
▪ tvoria slová s vysokou frekvenciou, neodvodené (ale od nich sa odvádzajú ďalšie), so širokým využitím,
štylisticky bezpríznakové, pomenovávajúce základné javy súvisiace so životom človeka (ruka, matka, byť,
dobrý..
▪ patrí 500 slov
▪ prechodná vrstva
▪ tvoria slová s obmedzenými slovotvornými možnosťami, môžu byť viacvýznamové, štylisticky príznakové
▪ patrí tu väčšina slov (napr. bádateľ, futbal, materinský…)
▪ periféria (okraj)
▪ patria sem jednovýznamové slová s obmedzeným využitím, príležitostné slová, slová cudzieho pôvodu,
odborné termíny (napr. permutácia, ad acta…)
Zmeny v slovnej zásobe: ▪ periféria - prechodná vrstva (napr. internet, mobil)
▪ prechodná vrstva - periféria (napr. pionier, iskrička)
▪ skupina časovo príznakových slov: ▪ neologizmy – novovznikajúce slová: 1. domáce (napr. množina) 2. cudzie (napr. windsurfing) ▪ zastarané slová: 1. historizmy – zanikli 2. archaizmy – majú náhradu
▪ obohacovanie slovnej zásoby: ▪ cudzie slová (prevzaté slová): 1. zdomácnené (víkend) 2. pôvodné (science-fiction) 3. internacionalizmy (emócia) ▪ slová dostávajú nový význam
Dušan Mitana
prozaikov, scenárista, básnik. predstaviteľ postmodernizmu, prvky existencializmu + magický realizmus
poviedok Psie dni, novela Paragónia
epilóg
ukončenie literárneho diela.Autor v epilógu môže načrtávať ďalšie osudy postáv, lúčiť sa s miestom deja alebo čitateľom
prológ
úvodná časť literárneho diela
novela
pický prozaický útvar väčšinou stredného rozsahu, ktorý zobrazuje dej pútavým až dramatickým spôsobom. Záver zvykne mať prekvapivý ráz. Podobne ako v poviedke aj v novele sú postavy so stálymi vlastnosťami, nevyvíjajú sa. Na rozdiel od poviedky však novela neobsahuje len jednu dejovú líniu, zachytáva viacero udalostí, čím robí dej zložitejším oproti poviedke. Vystupuje tam aj viacero postáv.
M. Kukučín: Neprebudený
B. Slančíková Timrava: Skúsenosť, Všetko za národ
poviedka
kratší epický prozaický útvar s jednoduchým lineárnym dejom. V poviedka je len jedna dejová línia, stretávame sa s postavami, ktorých počet nie je veľký a do deja vstupujú so stálym charakterom, nevyvíjajú sa. Dej sa odohráva v krátkom časovom období.
M. Kukučín: Z teplého hniezda, Rysavá jalovica, Veľkou lyžicou
J. Gregor Tajovský: Na chlieb, Mamka Pôstková, Horký chlieb
slovotvorné postupy
odvodzovanie, skracovanie, skladanie
slovotvorné postupy - odvodzovním
ajčastejší spôsob; postup: odvodené slová sa tvoria od základového slova buď:
a) predponami: výskok, preskok, …
b) príponami: skokan, …
c) súčasne predponami a príponami: predskokan, …
slovotvorné postupy - skladaním
nové slovo vzniká z dvoch základových: rýchlooprava, novovek, zemeguľa, vodovod, …
- zrazeniny: jednoduché spojenie dvoch tvarov: kníhtlačiareň (tlačiareň kníh), pravdepodobný (podobný pravde), …
- za zložené slová sa pokladajú aj prídavné mená, ktoré sa píšu so spojovníkom: česko-slovenský slovník, …
slovotvorné postupy - skracovaním
je prejavom úsilia o úsporné (ekonomické) vyjadrovanie; skracovaním vznikajú:
- skratky: atď., doc., slov. jazyk, … - píše sa za nimi bodka
- značky: sin, km, h, CO2, l, … - bez bodky; medzinárodne platné
- skratkové a značkové slová: iniciálové - vznikajú z prvých písmen alebo slabík zloženého pomenovania: USA, SOU, KDH; SĽUK, SATUR,
Statky zmatky - autor
Jozef Gregor-Tajovský
Statky zmatky - dej
DEJSTVO:
Ďurko je už chlap na ženenie, ale Beta sa jeho rodičom veľmi nepozdávala. Našťastie Palčíkovci prídu s lepším nápadom. Chcú oženiť Ďura so Zuzkou Kamenských. A keď rodiny zostanú takto na hromade, chcú ich vziať za svojich, aby sa im starali o majetok, aby si pestovali svoj a na sklonku ich života sa o nich postarali. Oni by im vraj potom nechali svoj majetok. Táto predstava okamžite obalamutí celú rodinu Ľavkov aj Katu Kamenských. Len Tomáš Kamenský a jeho syn Ondriš nemajú z tejto svadby o majetky dobrý pocit. Nadšenci hneď vypýtajú Zuzu zo služby a pošlú ju na tancovačku, kde už na ňu podľa plánu čaká Ďuro. Zuzka sa podvolí názoru väčšiny a prijme závdavok, za čo od brata získa čierny bod.
II.DEJSTVO:
Je o živote v manželstve pre peniaze. Ďuro trávi celé dni mimo domova, väčšinu času s Betou. Zuze doma len nadáva a dáva príkazy. Zuza ich pokorne prijíma, ale Ďurovi sa za ne odmeňuje odmeranosťou a pochmúrnou náladou. Ich manželstvo nijako nefunguje a nepomáhajú rady rodičov ani rady opatrovníkov. Po pol roku Zuzka od Ďura odíde.
III.DEJSTVO:
V tomto dejstve si Ďuro privedie náhradu za prvú manželku. Betu. Istý čas žijú spokojne, ale konflikt o majetky s opatrovníkmi neustupuje ani teraz. Palčíkovci majú pocit, že ich nové deti viac vyvlačujú ako prinášajú. Deti sú zas nespokojné, že nevidia na papieri sľúbený majetok. Manželia sa medzi sebou začnú vadiť. Betu totiž Ďuro má už len za slúžku. Vraj sa jej nasýtil. Počas Zuzkinej návštevy, keď si Zuzka prišla po veci, Beta od Ďura odíde.
IV.DEJSTVO:
Všetko je opäť po starom. Rodiny sú v pôvodnom zložení, ale konflikty pretrvávajú. Ďuro ľutuje svoj čin, ale už je neskoro. Kamenskí ospravedlnenia neprijímajú a od zvyšku „rodinky“ sa dištancujú.
Statky zmatky - postavy
Tomáš a Kata Kamenskí, ich deti Evka,Zuzka a Ondriš; Mišo Kaňúrik, Ondrej a Mara Palčíkovci, Jano a Žofa Ľavkovci, ich syn Ďurko, Beta
Lakomec - autor
J.B.P. Moliére
Lakomec - dej
Eliza už dávno miluje Valéra. Kleant už dávno túži po Mariane. Keď sa pokúsili požiadať otca o povolenie na sobáš, vysvitlo, že on pre nich partnerov má. Bohatých, ale veľmi nevhodných. Harpagon chce Elizu vydať za pána Anzelma, päťdesiatnika s veľkým mešcom peňazí. Kleantovi vybral nejakú vdovu a sebe, Kleantovu milovanú Marianu. Kleant si s ťažkým srdcom naďalej vybavuje pôžičku od neznámeho, s ktorého sa vykľuje Harpagon.Keď sa pri danej veci konečne stretnú zoči voči, aby došlo k pôžičke vznikne hádka. Harpagon vyženie Kleanta z domu a pokračuje v plánovaní stretnutia s nastávajúcou. Cez dohadzovačku Frozínu si dohodne stretnutie na Eliziných zásnubách.
Do ich prvého stretnutia opäť zasahuje Kleant. Premyslene podráža otcovi nohy a nakoniec si s Marianou vyznajú skrytý cit a spoja sa proti budúcemu manželovi. Harpagon však na to príde a vzniká nová zvada. Vtom sa Harpagonova pozornosť prenesie na zmiznutie najväčšieho “rodinného“ pokladu – truhličky s desiatimi tisícami toliarov. Harpagon zlosťou a strachom úplne pomätený obviňuje každého v dome. Jakub, Harpagonov kočiš a kuchár v jednom, neznáša Valéra a tak mu uškodí. Čím sa chce dostať do pánovej milosti.
Valér sa v domnienke, že ide o lásku k Elize, prizná k činu. Zakrátko sa strhne hádka, v ktorej vyplávajú na povrch všetky fakty. Pán Anzelm je celé roky hľadaným otcom Valéra i Mariany, ktorí sa stávajú súrodencami d Alburcy. Kleant je ochotný vrátiť Harpagonovi desaťtisíc stratených toliarov, ak vystrojí obe svadby na svoje trovy. Láska k peniazom je u Harpagona na prvom mieste. Lakomec je lakomec…
Lakomec - postavy
Harpagon : Je otcom Kleanta a Elizy. Jeho vystupovanie je od začiatku ovplyvnené strachom o peniaze a ziskuchtivosťou. Doma ukrýva desaťtisíc toliarov a v každom vidí človeka, čo mu ich chce ukradnúť. Obviňuje dokonca aj vlastné deti, ktoré si na to, čo majú zarábajú vlastnými rukami. Syn, ktorý si doprial za vyhratú čiastku parádnejšie šaty sa automaticky stáva zlodejom otcových peňazí. Je to ukážkový lakomec, podvodník a zdierač. Tajne ponúka pochybné pôžičky, pomocou ktorých okráda aj takých, ktorých nie je o čo pripraviť. Seba však pred svetom považuje za čestného a nanajvýš človeka s celkom dobre prosperujúcimi obchodmi. Slová ako zámožný a majetný na svoju osobu odmieta.
Manželov, ktorých vybral svojim deťom, pochopiteľne súdil podľa kapitálu. A navyše tak, aby Elizu vydal bez vena. Zaujímavé však je, že sám si vybral dievča z chudobnej rodiny. Je človekom, akému sa oplatí vyhovieť, len ak veríte, že za to niečo dostanete. A vedzte, že nedostanete alebo minimum. Bohatý sa ťažšie vzdáva peňazí ako chudobný.
druhy románov
životopisný, historický, utopický, dobrodružný
znaky naturizmus
prostredie - hory, vrchy vzdialené od civilizácie
prízvučné slabiky
V spisovnej slovenčine je prízvuk na prvej slabike slova a je stály. Preto sa v slovenčine nemôže prízvukom rozlišovať význam slov
hlaska nositel slabičnosti
SLABIKOTVORNÁ SPOLUHLÁSKA: hláska, ktorá je nositeľom slabičnosti => v slabikách, ktoré sú tvorené iba spoluhláskami jedna zo spoluhlások preberá funkciu niesť zvuk slabiky, a teda ju vytvoriť. Môže to byť len nepárová znelá spoluhláska - m, n, ň, l, ĺ, ľ, r, ŕ (trh, skrz, prst, vlk, tĺk, žblnk…).
charakteristika
je výstižný opis osoby, v ktorom sa okrem vonkajších, telesných znakov vymenúvajú aj vnútorné znaky, čiže povahové vlastnosti, schopnosti, záujmy, postoje a názory.
podmet môže byť
vyjadrený, nevyjadrený
bájka
epický žáner, v ktorom zvieratá, rastliny alebo neživé predmety konajú alebo hovoria ako ľudia (tento jav sa nazýva antropomorfizácia alebo personifikácia). Vždy z nej vyplýva nejaké ponaučenie. Prvé bájky ústne prednášal Ezop v 6. storočí pred Kr.
legenda
epický útvar, ktorý čerpá z Biblie, patrí k stredovekej literatúre a najčastejšie hovorí o živote svätcov, resp. v širšom zmysle epický útvar rozprávajúci o živote posvätných osôb akéhokoľvek monoteistického náboženstva, pozri legenda (svätí)
rozširovaný výmysel, niečo, čo sa tvrdieva, ale nie je (úplne) pravda; vymyslené a/alebo glorifikujúce rozprávanie či správa (často o niečom alebo niekom známom, významnom, populárnom a často na základe domnienky) pozri napr. fáma
slovesný prísudok
vyjadrený jednoduchým alebo zloženým slovesným
tvarom: (Otec) sa umýva. (Otec) by chcel umývať.
neslovesný prísudok
vyjadrený kombináciou sponového
slovesa byť, stať sa a podstatným menom (je robotníkom), prídavným menom (je dobrý), zámenom (je taký), číslovkou (je prvý),
príslovkou (je pekne)
balada
lyrickoepický žánerMá ľudový pôvod. Dej balady je pochmúrny a tragický.Často sa v nej vyskytujú nadprirodzené postavy a bytosti, personifikované (zosobnené) prírodné javy, umelci, víly, strašidlá a pod.
Hrdina obvykle zahynie, resp. ho stihne krutý trest.
A. Bernolák
jazykovedec, prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny, ústredná postava Slovenského učeného tovarišstva, prvého celoslovenského kultúrneho národného spolku
azykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách
*Grammatica slavica (Slovenská gramatika)
*Etymologia slovanských slov
*Slovár Slovenskí - Česko - Laťinsko - Ňemecko – Uherskí
Ludovit Štúr
vedúcou osobnosťou v slovenskej romantickej literatúre a slovenského
V roku 1843 spolu s Hurbanom a Hodžom kodifikoval nový slovenský spisovný jazyk na základe stredoslovenského nárečia. Potrebu uzákonenia spisovnej slovenčiny odôvodnil vo svojom diele Nárečia slovenskuo a potreba písania v tomto nárečí.
zbierka Spevy a piesne
M. Hatala
slovenský básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a pedagóg
J. Hollý
bol slovenský katolícky farár, spisovateľ a prekladateľ. Predstaviteľ klasicizmu.Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí najmä národné eposy SVATOPLUK, CYRILOMETODIÁDA, SLÁV a zbierka idilických básni SELANKY.
Nepárové znelé spoluhlásky
m, n, ň, l, ľ, r, j
porekadlo
nemajú poučný charakter – „Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.“
príslovie
majú didaktický, poučný charakter, všeobecne platnou pravdou zhustené do 1 vety – „Bez práce nie sú koláče!“
pranostika
zamerané na pozorovanie javov v prírode –„Medardova kvapka, 40 dní kvapká!“
Epifora
štylistická figúra založená na opakovaní slov na konci veršov
na každom je krv prischnutá,
srdca môjho krv prischnutá…!
EPANASTROFA
štylistická figúra založená na opakovaní rovnakého slova alebo slovného spojenia na konci jedného verša a na začiatku nasledujúceho verša alebo vety:
Ktože ho nakládol? – dvanásti sokoli.
Dvanásti sokoli, sokolovia bieli,
EPIZEUXA
štylistická figúra založená na opakovaní toho istého slova v tom istom tvare za sebou vo verši alebo vo vete:
Sloboda, sloboda, slobodienka moja,
pre teba mne páni šibenice stroja!
Metonymia
vzniká prenášaním pomenovania javov na základe vnútornej podobnosti napr. čítam Kukučína
hyperbola
(zveličovanie) – má zveličujúci význam
typy rýmov
- združený (aabb),
- striedavý (abab),
- obkročný (abba),
- prerývaný (abcb),
- postupný (abcabc).
HUMANIZMUS a RENESANCIA
(14 stor. – 17. stor.)
- dôraz sa kládol na pozemský život, vyzdvihovali právo človeka na slobodné užívanie života, radosť / potešenie z pozemského života
- vyzdvihovala sa úloha rozumu, význam jednotlivca
BAROK
- stor. – 18. stor.)
- veľa protikladov v tom, že kládli nadpozemský ž. ako vzor, dokonalosť, pravda
dekoratívnosť, pompéznosť, patetickosť
KLASICIZMUS a PREROMANTIZMUS
(17. stor. – 19. stor.)
objektívne spoznávanie skutočnosti, zdôrazňovala sa harmónia, súlad, presnosť, poriadok - inšpirácia- renesancia čiže ja antika - mravný konflikt členenie žánrov :
ROMANTIZMUS
(½19. stor.)
znanky : cit, fantázia, obrazotvornosť
rozpor ideálu(sen o lepšej spol.) a skutočnosti (nenaplnenie snov) = revolta
REALIZMUS
(koniec 19. stor. – zač. 20 stor.)
priemyselná revolúcia
– pád feudalizmu a upevňovanie kapitalizmu
- nepokoj – rozpory medzi aristokraciou a buržoáziou
- nový filozofický smer – myslenie
MEDZIVOJNOVÁ LIT.
(1918 – 1945)
stratená generácia – skupina spisovateľov, kt. z nacionalistického presvedčenia opustili školské lavice a odišli na voj fronty - obávali sa žiť v mierových podmienkach
Priraďovacie súvetie
Priraďovacie súvetie je jednoduché súvetie skladajúce sa z gramaticky rovnocenných viet. Vety sú spojené priraďovacou spojkou alebo bezspojkovo.
Epické žanre
epos,román,legenda,novela,bájka, balada,poviedka,báj
báči z chocholova- obsah
Ondrej Tráva, gazda v Kameňanoch kupčil po jarmokoch. V krčme sa zoznámi s Adušom Domanickým - pánom z Domaníc. Ten, pod vplyvom alkoholu, rozpráva o svojom strýcovi - dekanovi z Chochoľova, o jačmeni a ovse a o výhodnej cene. Ziskuchtivý Tráva, zlákaný nízkou cenou, hneď zloží zálohu na daný tovar a dohodnú sa na ďalší deň k dovozu jačmeňa. Ondrej Tráva mal od Aduša kúpiť 100 mechov jačmeňa a ovsa. Aduš dostal ako závdavok 10 zlatých. Ondrej si mal po ne prísť na druhý deň. Tráva však na druhý deň do Domaníc ísť nemôže. Na jarmoku vo Svätom Tomáši videl aj Aduša s manželkou, no nedostal sa k nemu. Ale zaskočilo ho, že Aduš sa vezie na ošarpanom koči s chudými koňmi. Snažil sa tieto chmúrne myšlienky zahnať. Rozhodol sa teda, že po jarmoku v Svätom Tomáši, zájde za Adušom po jačmeň. Po ceste ku nemu prespával u neznámych ľudí a dozvedá sa, že pán Aduš zdedil síce krásny kaštieľ, ale pre jeho lenivosť chátra, že báčik z Chochoľova mu síce pomáha, ale Aduš všetko premrhá a je úplne chudobný.
A NAKONIEC TO NAJHLAVNEJŠIE:
berie závdavky, od koho môže. Predáva, i čo nemá. Čože takým! Len peniažky na dlaň - ako sa vrátia, o to oni nestoja. Ondrej sa teda vydá na kaštieľ Aduša Domanického, ktorý však ako kaštieľ vôbec nevyzerá - zanedbaný, schátralý - takmer zrúcanina. Jeho obavy sú čoraz silnejšie. Pán Aduš ešte spal, no Ondrej - nahnevaný, zahanbený a netrpezlivý, zobudí ho. Adušova slúžka ho odviedla do kaštieľa. Aj sluha mu potvrdil, čo už začínal tušiť. Hneď ako Aduš zbadal Ondreja, spustil o báčikovi z Chochoľova. Aduš ukázal Ondrejovi svoj statok a videl ako sa všetko rozpadáva a je veľmi zanedbané.
ONDREJ OČAKÁVAL, ŽE PÁN ADUŠ BUDE ZRONENÝ, V ROZPAKOCH, ALEBO ŽE BUDE VŠETKO TAJIŤ, ALEBO ŽE VYSTÚPI PROTI NEMU NEPRIATEĽSKY:
a to sa nestalo. Práve naopak; bol veselý, jarý, dobrej nálady, vľúdny, nebolo na ňom vidno, že ho trápi Ondrejova návšteva, alebo uvádza do rozpakov. Aduš, ukazujúc Ondrejovi celý svoj statok, komentuje všetko slovami „Keď báčik z Chochoľova umrie, …“ opraví , dostavia, postaví, dostane, zdedí. Konečne sa dostanú na tému „jačmeň“ a pán Aduš Ondrejovi vysvetlí, že si vlastne sám poškodil tým, že neprišiel v dohodnutom termíne. Aduš mu povedal, ako musel jačmeň predať, aby nezhnil a že peniaze nevráti. Povedal mu, kto neskoro chodí, sám sebe škodí. Čakal ho po ondrejskom jarmoku. Čakal deň, dva, tri, nechodil, ani písmo od neho nedostal, nuž jačmeň predal inému . Adušov sluha mu poradil, aby ako náhradu žiadal jasene, čo stoja za statkom. Keď Ondrej predniesol svoju žiadosť pred Adušom, ten mu vyrozprával, že pod jaseňmi je rodinná hrobka a teda jasene nie sú jeho. Ondrej mu vyhodil na oči jeho život a Aduš sľúbil, že vráti všetky zlatky do týždňa. Ondrej Tráva to pochopí a rozhodne sa počkať na svoj závdavok do ďalšieho jarmoku. A naozaj sa dočkal. Na najbližšom jarmoku Aduš všetky peniaze vrátil. O nejaký čas dekan z Chochoľova umiera a je pochovaný pod jasene v Domaniciach, no Aduš nedostal to, čo si navymýšľal. Od tých čias už nikto nepočul slova: „Keď báčik z Chochoľova umrie…… .“
Umelecké smery chronologicky:
- staroveká literatúra – do 5. storočia
- stredoveká – do 15. storočia
- renesancia(Shakespeare) – od 14. do 17. storočia
- barok(Gavlovič) – od 16. do 18. storočie
- klasicizmus(Moliere, Kollár, Hollý)- od 17. do 18. storočie
- romantizmus(Chaluka, Sládkovič, Botto, Kráľ, Puškin) - prvá polovica 19. storočia
- od romantizmu k realizmu(Palárik)
- realizmus(Kukučín, Tajovský, Timrava) - druhá polovica 19. storočia
SLOVANSKÉ JAZYKY
- západná skupina: slovenčina, čeština, poľština, lužická srbčina
- východná skupina: ruština (písmo azbuka), ukrajinčina, bieloruština
- južná skupina: srbčina (písmo azbuka), chorvátčina, slovinčina, bulharčina (písmo azbuka), macedónčina.
Bibliografia
abecedný zoznam použitej a citovanej literatúry – uvádza sa meno autora, názov diela, miesto vydania, vydavateľstvo, rok vydania, prípade rozsah- počet strán. Nájdeme aj v odborných časopisoch
príslovkové určenie príčiny príklady
Pre slzy už ani nevidela. (Prečo nevidela? Pre slzy.)
Plače od radosti. (Prečo plače? Od radosti.)
Urobila to z lásky.
Je úplne slabá po chorobe.
Zajtra ideme na huby.
Idem na dvor po poštu.
Pod tlakom robili chyby.
príslovkové určenie spôsobu
Tvárila sa milo. (Ako sa tvárila? Milo.)
Hovorme po slovensky. (Ako hovorme? Po slovensky.)
Kráčali bystrým krokom. (Ako kráčali? Krokom.)
Pozerala neveriacimi očami.
Robíme to s hrdosťou.
Tvoj spolužiak píše ako kocúr.
Poézia
e písaná formou básne, ma rým a rytmus. Je to básnická tvorba, umelecký básnický prejav písaný vo veršoch.
Literárny druh
yrika, epika, dráma. Predstavuje sústavu vlastností, ktoré pokladáme za relevantné pre určitú skupinu literárnych diel. Každý literárny druh má aj určitú významovú hodnotu, ktorá najčastejšie funguje ako vstupná informácia pri vnímaní diela
Literárny žáner
podkategória literárneho druhu. Je všeobecný názov pre takú skupinu umeleckých diel, ktoré majú rovnaké tematické, kompozičné a formové znaky.
Lyrika-
patrí k základným literárnym druhom. Zakladá sa na tlmení dejovosti a na simultánnom radení myšlienok.
Epika-
predmetom epického diela je rozprávanie o určitej udalosti, ktorá sa odohrala v čase a je tematicky uzavretá.
Dráma-
Používa sa aj na označenie činohry ako jedného dramatického žánru. Dráma v porovnaní s lyrikou a epikou je sujetová, je pre ňu príznačná jazyková realizácia v dialógoch a aktuálny prítomný čas deja. Z kompozičného hľadiska má dráma svojrázne črty. Člení sa na dejstvá, scény a výstupy. Najdôležitejším kompozičným segmentom je dejstvo.
Rytmus
pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík.
druhy komunikácie:
- priama komunikácia - obaja účastníci sú v priamom kontakte, spätnou väzbou sa zisťuje, či komunikácii ten druhý rozumel, je spontánna a nepripravená, nevyžaduje sa prísne dodržanie spisovnej normy.
- nepriama komunikácia - účastníci komunikáciu nie sú v tej istej chvíli na tom istom mieste, dorozumievajú sa nepriamo, sprostredkovane (napr.list). Chýba bezprostredná spätná väzba a preto dochádza k nedorozumeniam. Súčasný vývoj techniky (SMS, MMS, internet, chat) odstraňuje nevýhody nepriamej komunikácie.
Postavy ako chutí mic
Frank – banketový, prominentný fotoreportér už 20 rokov, mal i bohatú zbierku ženských aktov, jeho záľubou bola súkromná zbierka fotografií, ktoré odrážali druhú tvár významných ľudí.
Pavlína – Frankova žena, ktorú zanedbával
Mŕtvy šéf kabinetu – prvý muž v krajine, zomrel ako 52-ročný, Frankov dobrý priateľ už od školských lavíc, kedysi nerád nosil kravatu, postupne urobil veľkú kariéru, zmenil sa i výzorovo (stučnel), i charakterovo, postupne sa odcudzil ľuďom.
Margita – jeho prvá žena, zhovievavá, zanedbal ju, lebo nebola reprezentatívnym typom, bývalé Frankovo dievča
Martin – syn Margity, otec ho vydedil pre aféru na Moskovskej univerzite
Vdova – druhá žena, bývalá sekretárka, štíhla, vysoká, pekná, nežili spolu dobre. každý mal svoje známosti
Galovič – jeho politický sok a súper, bol na čele bezpečnostného aparátu, mal len niekoľko šedín na sluchách, jeho hlava je holá a hranatá, aj celá jeho postava je hranatá
zložené súvetie
-tri a viac viet
Nevedel, čo sa deje, a preto odišiel.
Ak nezlezieš, spadneš a rozbiješ si koleno.
jednoduché súvetie
- dve vety
a. 1. priraďovacie - vety sú rovnocenné
a. 2. podraďovacie - hlavná veta je nadradená vedľajšej, ktorá ju rozvíja
