Syntaktická rovina jazyka Flashcards
Čo je syntax?
Syntax je jazykovedná disciplína, ktorá skúma, ako sa zo slov skladajú vety a z viet text, vzťahy medzi vetnými členmi a vetami a spôsoby a prostriedky vyjadrenia týchto vzťahov.
Aké sú hlavné časti syntaxe?
Hlavné časti syntaxe sú: syntagmatická syntax, vetná syntax, súvetná syntax, polovetná syntax a textová syntax.
Čo skúma syntagmatická syntax?
Syntagmatická syntax skúma vetné sklady (syntagmy).
Čím sa zaoberá vetná syntax?
Vetná syntax sa zaoberá jednoduchými vetami.
Aká je náplň súvetnej syntaxe?
Súvetná syntax sa zaoberá súvetiami.
Čo je predmetom skúmania polovetnej syntaxe?
Polovetná syntax skúma polovetné konštrukcie.
Čo skúma textová syntax?
Textová syntax sa zaoberá výstavbou textu.
Čo je to vetný člen?
Vetný člen je základná časť gramatickej stavby vety
Ako delíme vetné členy podľa funkcie?
Podľa funkcie delíme vetné členy na hlavné (podmet, prísudok, vetný základ) a rozvíjajúce (predmet, príslovkové určenie, prívlastok).
Aké poznáme vetné členy podľa výstavby?
Podľa výstavby rozlišujeme jednoduché (napr. kúpil), zložené (napr. môže písať) a viacnásobné (napr. mama a otec).
Ktoré vetné členy tvoria gramatické jadro vety?
Gramatické jadro vety tvoria hlavné vetné členy: podmet a prísudok (v dvojčlennej vete) alebo vetný základ (v jednočlennej vete).
Na čo sa pýtame pri podmete?
Pri podmete sa pýtame: Kto? Čo?
Ako môže byť podmet vyjadrený?
Podmet môže byť vyjadrený podstatným menom, zámenom, číslovkou, prídavným menom, spojkou, neurčitkom slovesa…
Aké druhy podmetu poznáme?
Rozoznávame vyjadrený, nevyjadrený (zamlčaný) a viacnásobný podmet.
Na čo sa pýtame pri prísudku?
Pri prísudku sa pýtame: Čo robí?
Ako môže byť prísudok vyjadrený?
Prísudok môže byť vyjadrený slovesom, alebo spojením slovesa s podstatným/prídavným menom.
Aké druhy prísudku poznáme?
Rozoznávame slovesný (jednoduchý, zložený), menný (slovesno-menný) a viacnásobný prísudok.
Aké sú vedľajšie vetné členy?
Vedľajšie vetné členy sú: predmet, prívlastok, príslovkové určenie, doplnok a prístavok.
Na čo sa pýtame pri predmete?
Pri predmete sa pýtame všetkými pádovými otázkami okrem nominatívu (teda akuzatív, genitív, datív a lokál).
Ako delíme predmet?
Predmet delíme na priamy (v akuzatíve bez predložky) a nepriamy (v akuzatíve s predložkou alebo v inom páde).
Čo rozvíja prívlastok a na čo sa pýtame?
Prívlastok rozvíja podstatné meno a pýtame sa naň: aký, aká, aké / čí, čia, čie.
Aké druhy prívlastku poznáme?
Rozoznávame zhodný (stojí pred podstatným menom a zhoduje sa s ním) a nezhodný prívlastok (stojí za podstatným menom a nezhoduje sa s ním).
Čo rozvíja príslovkové určenie a čo vyjadruje?
Príslovkové určenie rozvíja sloveso a vyjadruje miesto, čas, spôsob alebo príčinu deja.
Aké druhy príslovkového určenia poznáme?
Rozoznávame príslovkové určenie miesta, času, spôsobu a príčiny.
Čo je prístavok a ako ho oddeľujeme?
Prístavok rozvíja podstatné meno tak, že ten istý jav pomenúva inými slovami. Oddeľujeme ho čiarkami, pomlčkami alebo zátvorkami.
Čo je doplnok a aké druhy poznáme?
Doplnok dopĺňa informáciu o podstatnom mene a pýtame sa naň: ako? Aký? Rozoznávame predmetový (viaže sa na predmet) a podmetový (viaže sa na podmet) doplnok.
Čo je to vetný sklad (syntagma)?
Vetný sklad (syntagma) je významové spojenie slov, ktoré sú vždy plnovýznamové.
Aké druhy vetných skladov poznáme?
Rozoznávame tri druhy vetných skladov: prisudzovací, určovací a priraďovací.
Čo tvorí prisudzovací sklad?
Prisudzovací sklad tvorí spojenie podmetu a prísudku, napr. Mama číta.
Aká je štruktúra určovacieho skladu?
Určovací sklad sa skladá z nadradeného vetného člena (na ktorý sa pýtame) a podradeného vetného člena (ktorým odpovedáme), napr. príde zajtra (nadradený člen: príde, podradený člen: zajtra).
Ako sa spájajú vetné členy v priraďovacom sklade?
V priraďovacom sklade sa spájajú dva rovnocenné vetné členy, a to buď pomocou spojky (napr. Jano a Zuza) alebo bez spojky, pomocou čiarky (napr. koláče, torty).
Akými spôsobmi sa spájajú vetné členy do skladov?
Vetné členy sa do skladov spájajú štyrmi spôsobmi: zhoda, väzba, primkýnanie a spojkové/bezspojkové spojenie.
Čo je to zhoda a aké druhy poznáme?
Zhoda je spôsob spájania, pri ktorom podradený vetný člen preberá gramatické kategórie nadradeného vetného člena. Rozoznávame úplnú (zhodné všetky tri gramatické kategórie) a čiastočnú zhodu (zhodné len niektoré gramatické kategórie).
Uveďte príklad úplnej a čiastočnej zhody.
Úplná zhoda: tiché dievča (stredný rod, jednotné číslo, nominatív). Čiastočná zhoda: Fero povedal (zhoda v osobe a čísle, ale nie v rode).
Čo je to väzba?
Väzba je spôsob spájania, pri ktorom nadradený člen určuje gramatický tvar podradenému členu.
Uveďte príklad väzby.
upiecť bábovku (sloveso upiecť vyžaduje predmet v akuzatíve).
Čo je to primkýnanie?
Primkýnanie je spôsob spájania, pri ktorom nadradený člen neurčuje gramatický tvar podradenému členu.
Uveďte príklad primkýnania.
ležať v posteli, ležať pod posteľou, ležať dlho (príslovkové určenie môže mať rôzne tvary).
Ako sa spájajú vetné členy vo viacnásobných vetných členoch?
Vo viacnásobných vetných členoch sa vetné členy spájajú spojkovo (napr. pekný a usilovný chlapec) alebo bezspojkovo (napr. milé, pekné, dobré dievča).
Čo je to veta?
Veta je syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky usporiadaná a zvukovo uzavretá.
Ako delíme vety podľa obsahu (modálnosti)?
Podľa obsahu (modálnosti) delíme vety na oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie, želacie a zvolacie.
Čo vyjadruje zvolacia veta?
Zvolacia veta môže vyjadrovať rôzne emócie a môže sa vyskytovať vo všetkých typoch viet.
Ako delíme vety podľa členitosti?
Podľa členitosti delíme vety na jednočlenné a dvojčlenné.
Aké druhy jednočlenných viet poznáme?
Rozoznávame slovesné a neslovesné jednočlenné vety.
Čo tvorí vetný základ v jednočlennej vete?
Vetný základ v jednočlennej vete môže byť vyjadrený slovesom (slovesná veta) alebo iným slovným druhom (neslovesná veta).
Aké druhy dvojčlenných viet poznáme?
Rozoznávame úplné (s vyjadreným podmetom) a neúplné (s nevyjadreným podmetom) dvojčlenné vety.
Ako delíme vety podľa zloženia?
Podľa zloženia delíme vety na jednoduché a zložené (súvetia).
Aké druhy jednoduchých viet poznáme?
Rozoznávame holé (tvorené len hlavnými vetnými členmi) a rozvité (s rozvíjajúcimi vetnými členmi) jednoduché vety.
Čo je to súvetie?
Súvetie (zložená veta) obsahuje dva a viac prísudkov.
Aké druhy súvetí poznáme?
Rozoznávame jednoduché (s dvoma prísudkami - priraďovacie a podraďovacie) a zložené (s tromi a viac prísudkami) súvetia.
Aké typy jednoduchých súvetí poznáme?
Rozoznávame priraďovacie (dve hlavné, rovnocenné vety) a podraďovacie (hlavná a vedľajšia veta, jedna je nadradená, druhá podradená) súvetia.
Čo je charakteristické pre priraďovacie súvetie?
Vety v priraďovacom súvetí sú rovnocenné, hlavné.
Ako sa spájajú vety v priraďovacom súvetí?
Vety sa pripájajú priraďovacími spojkami (napr. a, i, aj, ani) alebo bezspojkovo, čiarkou.
Aké typy priraďovacieho súvetia poznáme?
Rozoznávame zlučovacie, stupňovacie, odporovacie a vylučovacie priraďovacie súvetia.
Čo je charakteristické pre podraďovacie súvetie?
V podraďovacom súvetí sú vety nerovnocenné, jedna je hlavná (nadradená) a druhá je vedľajšia (podradená).
Ako sa začína vedľajšia veta v podraďovacom súvetí?
Vedľajšia veta sa obyčajne začína podraďovacou spojkou (napr. že, aby, keď, či) alebo vzťažným zámenom (napr. kto, čo, ktorý).
Aké druhy vedľajších viet poznáme?
Rozoznávame podmetové, prísudkové, prívlastkové, predmetové, príslovkové (miestne, časové, spôsobové, príčinné) a doplnkové vedľajšie vety.
Čo je charakteristické pre zložité súvetie?
Zložené súvetie obsahuje tri a viac viet, teda tri a viac prísudkov (slovies).
Čo je to polovetná syntax?
Polovetná syntax je prechodný útvar medzi jednoduchou vetou a súvetím.
Pomocou akých slovesných tvarov vytvárame polovetné konštrukcie?
Polovetné konštrukcie vytvárame pomocou neurčitých slovesných tvarov, ako sú neurčitok, prechodník, činné príčastie prítomné a minulé, trpné príčastie a slovesné podstatné meno.
Uveďte príklad transformácie súvetia na polovetnú konštrukciu.
Napr. Chodil po izbe a pospevoval si. – Chodil po izbe pospevujúc si.
Čo sú to expresívne syntaktické konštrukcie?
Expresívne syntaktické konštrukcie sú odchýlky od bežnej vetnej stavby, ktoré slúžia na vyjadrenie dôrazu, emócií alebo špeciálneho významu.
Aké druhy expresívnych syntaktických konštrukcií poznáme?
Medzi expresívne syntaktické konštrukcie patria elipsa (výpustka), vsuvka (parentéza), apoziopéza, vytýčený vetný člen, inverzia, apostrof, propoziopéza, prerývaná výpoveď a osamostatnený vetný člen.
Čo je to elipsa a aké druhy poznáme?
Elipsa je vypustenie časti vety, ktorá je známa z kontextu. Rozoznávame situačnú, kontextovú a ustálenú elipsu.
Čo je to vsuvka (parentéza)?
Vsuvka je výraz, ktorý vyjadruje postoj autora k výpovedi a oddeľuje sa čiarkami.
Čo je to apoziopéza?
Apoziopéza je nedokončená výpoveď.
Na čo slúži vytýčený vetný člen?
Vytýčený vetný člen slúži na zdôraznenie vypovedaného.
Čo je to inverzia?
Inverzia je zmena slovosledu.
Kedy používame apostrof?
Apostrof sa používa pri skracovaní slov, keď vynecháme nejakú hlásku.
Čo je to propoziopéza?
Propoziopéza je vynechanie začiatku výpovede.
Čo je to prerývaná výpoveď?
Prerývaná výpoveď je výpoveď, ktorá je prerušená a následne pokračuje.
Čo je to osamostatnený vetný člen?
Osamostatnený vetný člen vzniká vyňatím z vety a postavením ako dodatok k vete.
