Stredoveká literatúra Flashcards
Stredoveká lit. charakt. a obdobie
• 5. str.nl. – 15.str.
• rozvíja sa aj v orientálnej literatúra – čínska, arabská (Korán), indická
• tiež sa rozvíja na európskom území, kde sa k moci dostáva feudalizmus
• spoločnosť je rozdelená na 3 stavy (duchovenstvo, feudáli, poddaní), najväčšiu moc – cirkev
stredoveká lit. - viera, myšlienka, heslo
• v náboženstve sa presadil monoteizmus – viera v jedného boha
• do popredia sa dostáva kresťanstvo – myšlienka transcendentálnosti (viera v nadpozemský svet)
• heslo: Ora et labora (Modli sa a pracuj)
znaky lit.
literárnou autoritou je Biblia; autori ju napodobňovali (imitácia), citovali a prepisovali, často používali ustálené slovné spojenia (topika); chýba originalita diel
jazyková stránka - básnický až rétoricky štýl – využívanie veľkého množstva básnických prostriedkov (alegórie, symboly, personifikácia, prirovnanie, hyperboly), pričom sa dané prostriedky hromadili (kumulácia)
idealizované typizovanie – vytváranie ideálneho typu postavy, ktorá má ustálené vlastnosti
druhový a žánrový synkretizmus
transcendentálnosť – presadzovanie cirkevného spôsobu života a vyzdvihovanie náboženských hodnôt
deleni stredovekej lit
o feudálna náboženská
o feudálna svetská
o mestská svetská
feudálna náboženská lit. - obsah, ciel, hl. postava, žánre, predstavitelia
• mala bohoslužobný, výchovný a vzdelávací obsah, cieľ – upevniť moc cirkvi
• zdôrazňovala kresťanské cnosti (oddanosť Bohu a asketický život)
• hl. postavou bol svätec, mních, pustovník obdarený týmito cnosťami
• žánre: piesne, kázne, legendy, modlitby, žalmy, hymny, hagiografie (životopisy svätých), exemplá (krátke rozprávania o kladných alebo záporných vlastnostiach človeka
Predstavitelia: František z Assisi, Tomáš Akvinský
feudálna svetská lit. - charakter, ciel, hl. postava, rozdelenie
o mala oslavný charakter; cieľ – upevniť moc šľachty
o hl. postavou bol zidealizovaný rytier, šľachtic, bojovník, nositeľ kresťanských aj hrdinských cností (oddanosť Bohu, kráľovi, národu, cti, dáme svojho srdca, …)
- svetská lyrika a epika
svetská lyrika
o (dvorská, ľúbostná, romance) – po hradoch a zámkoch putovali tzv. trubadúri, resp. igrici – profesionálni prednášači, básnici, skladatelia a speváci, ktorí so sprievodom strunového nástroja prednášali básne, neskôr predvádzali aj epické žánre
svetská epika
písali sa hrdinské a rytierske eposy a kroniky
3 pamiatky
o Pieseň o Rolandovi (fr.)
o Pieseň o Cidovi (špan.)
o Tristan a Izolda (škót.)
mestká svetská lit. - funkcia, hl. postava, zobrazovanie, žánre
• zábavná funkcia
• hlavným hrdinom bol kňaz alebo feudál, ktorý bol zosmiešnený
• zobrazovala každodenný život, nevyhýbala sa kritike spoločnosti
• základné žánre: krátke veršované poviedky, ktoré satiricky zosmiešňovali hlúposť a zbabelosť feudálov, spupnosť a panovačnosť niektorých kňazov, piesne (jarmočné, pijanské, študentské,…,)
SLOVENSKÁ STREDOVEKÁ LITERATÚRA obdobie
800 - 1500
I. STAROSLOVIENSKA LIT. - VEĽKOMORAVSKÉ OBDOBIE (800 – 1000) - do roku 863
- Knieža Rastislav - chcel oslabiť vplyv Východofranskej ríše na VM - posolstvo so žiadosťou o vierozvestcov k byzantskému cisárovi Michalovi III.
- v roku 863 Michal III. poslal bratov Konštantína a Metoda (obaja poznali slovanské nárečie okolia svojho rodiska Solúna v dnešnom Grécku)
pred príchodom na VM - K a M
zostavili 1. slovanské písmo – hlaholiku (na základe malých písmen gréckej abecedy minuskuly) a 1. slovanský spisovný jazyk – staroslovienčinu.
K a M vplyv na VM
- ich činnosť marila úsilie franských kňazov a feudálov o nadvládu nad VM
- založili na VM učilištia budúcich kňazov
K a M obvinenie z bohorúhačstva
museli obhajovať slovanskú bohoslužbu
1. pred trojjazyčníkmi (arcibiskupi, ktorí používali iba hebrejský, latinský a grécky jazyk) v Benátkach
2. pred pápežom v Ríme - pápež Hadrián II. schválil starosloviensku bohoslužbu;