Sociálna psychológia Flashcards

1
Q

Afiliácia, základné zdroje afiliácie

A

= združovanie, z lat. “adoptovať ako syna”
2 základné zdroje afiliácie:
1. Sociálne porovnávanie (Festinger)
- potreba presného posudzovania sveta aj seba samých= porovnávanie s inými
2. Sociálna výmena = zisky prevyšujú náklady
Ak sú tieto 2 princípy naplnené, máme tendenciu vzťahy udržiavať.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
2
Q

Základné faktory, ktoré ovplyvňujú afiliáciu

A
  1. Dedičstvo evolúcie (afiliácia pomáha prežiť)
  2. Biológia a úroveň aktivácie (u extravertov je vyššia)
  3. Kultúra (v individualistických a kolektovostických kultúrach)
  4. Rodové rozdiely (u žien je vyššia ako u mužov)
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
3
Q

Atraktivita: Faktory situácie

A
  1. proximita = vo fyzickom a geografickom zmysle
    - funkčná vzdialenosť (Festinger)
  2. známosť (frekvencia kontaktu)
    - efekt púhej expozície (Zajonc)
  3. stres a úzkosť
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
4
Q

Atraktivita: Charakteristiky osoby

A

Stereotyp fyzickej priťažlivosti: atraktívní ľudia majú žiaduce osobnostné charakteristiky (sociabilita, dominancia, inteligencia…)
Stereotyp sa vyskytuje u ľudí rôzneho veku, v rôznych kultúrach
Potvrdili sa len dôsledky FA - sú menej soc. uzkostní, menej trpia pocitmi samoty.
Existujú kultúrne odlišnosti v kriteriach FA: je dôležitejšia pre mužov+ vplyv kultúry (chudobnosť) a obdobia
Nezávisle na kultúre charakteristiky: symetria tváre, detskosť u žien a dospelosť u mužov

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
5
Q

Atraktivita: Podobnosť VS. komplementarita

A

PODOBNOSTI, kt. zvyšujú atraktivitu:
- demografické (rasa, nárosnosť…), podobné postoje, podobnosť vo FA
Vysvetlenie:
1. T. rovnováhy (v postojoch, pocitoch a soc. vzťahoch)
2. T. soc. poznávania (súhlas okolia)
3. T. reciprocity (máme radi tých, ktorí majú radi nás)

PRINCIP KOMPLEMENTARITY
- protiklady sa priťahujú. lebo vzájomné doplňovanie môže zvýšiť pravdepodobnosť uspokojovania potieb (dominancia a submisivita)
- muži preferujú maldšie ženy a naopak

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
6
Q

Atraktivita: Podobnosť VS. komplementarita

A

PODOBNOSTI, kt. zvyšujú atraktivitu:
- demografické (rasa, nárosnosť…), podobné postoje, podobnosť vo FA
Vysvetlenie:
1. T. rovnováhy (v postojoch, pocitoch a soc. vzťahoch)
2. T. soc. poznávania (súhlas okolia)
3. T. reciprocity (máme radi tých, ktorí majú radi nás)

PRINCIP KOMPLEMENTARITY
- protiklady sa priťahujú. lebo vzájomné doplňovanie môže zvýšiť pravdepodobnosť uspokojovania potieb (dominancia a submisivita)
- muži preferujú maldšie ženy a naopak

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
7
Q

Láska a transformácia vnímania lásky

A

= romantický vzžah, vecná téma v umení
Staroveké Grecko: L ako druh ošialu (Eros s lukom a šipmi)
Staroveký Rím: hra mimo manželstva
Kresťanstvo: sex pre zabezpečenie rodu (menšia hodnota lásky)
Renesancia: rovnovažnejší vzťah L (cit) a manželstva (rozum)
Dnes: L je pozitívna skúsenosť (okrem činy…)
V individ. kultúrach - veľký význam L
V kolekt. kultúrach - oveľa nižší

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
8
Q

Teórie lásky

A

1) RUBIN: náklonnosť, sympatia, láska
3 zložky L:
1. priputanie
2. starostlivosť
3. intimita

2) HATFIELD: 2 druhy L:
1. Láska spolucitiaca - vzajomný rešpekt, dôvera
2. Vášnivá láska - intenzívne E, sex. priťažlivosť

3) STERNBERG: Triangulárny model L:
3 zložky: vášeň, intimita, záväzok
7 druhov L:
1. Priateľská (intimita)
2. Prazdná (zaväzok)
3. Vášnivá (vášeň)
4. Spoločenská (I+Z)
5. Slepá (V+Z)
6. Romantická (I+V)
7. Dokonalá (všetko)

4) JOHN LEE: 6 štýlov lásky
1. EROS - vášnivá L (erotickí milovnici, “je to chémia”, dojem: bezhlavo zamilovaní, sexualita, vysoká miera sentimentality)
2. LUDUS - hravá L (L je len hra, záujem o kvantitu, snaha dosiahnuť maximim, sklon k nevere, rôzne sex. techniky, “skúsenosť v láske” až promiskuita
3. STORGE - priateľská L (partner je predovšetkym priateľ, priateľstvo je často vstupnou bráňou k L, dôraz na zaväzky, sex je menej dôležitý, vysoká úroveň intimity, ALE stereotyp, nuda, nedostatok vášne).
4. PRAGMA - praktická L (racionálne a realistické vnímanie partnera, selekcia partnera ako “výber tovaru”, tužba dosiahnuť racionálne ciele, sex pre plodenie detí, nevýhodou je znižený prah em. prežívania, extremom môže byť prostitúcia)
5. MÁNIA - závislá L (jedinci s nízkym sebahodnotením, mimoriadny význam vzťahom, posadnutí partnerom, hovoria o nich v superlatívoch, L je prostriedkom zachrany vo svete, sú často uzkostní a žiarliví, extremom je chorobná závislosť).
6. AGAPE - obetavá L (plný sebaobetovania vzťah, často sa spája s náboženstvom, vnímajú partnera ako požehnaný dar, ak sa rozídu - dlhé roky čakajú, pocity viny)

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
9
Q

Agresia a príbuzné pojmy

A

Agresia = správanie, ktoré cielene smeruje k spôsobeniu negatívnych dôsledkov inej osobe s umyslom poškodiť ju.
Má cieľavedomý charakter + dôležitý je umysel správania sa

Agresivita =prejavovanie tendencie (predispozícia) správať sa agresívne, osobnostná črta.

Asertivita = sebapresadzovanie pri dosahovaní cieľov/tendencia získať soc. dominanciu, kontrolu nad správaním a názormi iných.

Hostilita = všeobecný nepriateľský postoj voši ľudom.

Násilie = fyzická agresia s ťažkými dôsledkami.
+ tyranizovanie, šikanovanie, obťažovanie

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
10
Q

Typy agresie

A

Z hľadiska FORMY:
- fyzická
- verbálna

  • priama/aktívna (ohováranie)
  • nepriama/pasívna

Z hľadiska POVAHY:
- afektívna (horúca A) = hostilná, zlostná, emocionálna, impulzívna, expresívna
- Inštrumentálna A (chladná A) = vedľajší produkt dosahovania iných cieľov, medzikrok na ceste za niečím (šport)

  1. typ agresie: dlhšie trvajúce, opakované ubližovanie, kt. sa označuje ako tyranizovanie, šikanovanie, obťažovanie
    Typickým znakom je nerovnosť v sile = proaktívna A
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
11
Q

Agresia ako inštinkt (teória)

A

Agresia ako inštinkt (Lorenz)
Inštinkt sa chápe ako zdroj energie, ktorá môže sama generovať, naplňuje sa a uchováva sa, pokiaľ istý podnet z prostredia neumožní jej uvoľnenie = hydraulický model

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
12
Q

Frustračná teória agresie

A

Agresia je vždy dôsledkom frustrácie (stav, ktorý vznika vtedy, ked okolnosti znemožňujú dosiahnutie cieľa. Predpokladanou vnútornou hnacou silou je agresívny pud, ktorý sa uvoľnuje agresívnym správaním.
Berkowitz: frustrácia vývoláva A lebo je averzívna. Sklon konať agresívne do tej miery, do akej je vyvolaný neg. afekt.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
13
Q

Kognitívna teória agresie (Berkowitz)

A

Kognitívna t. (Berkowitz)
Averzívne udalosti vyvolavajú neg. afekt, ktorý podnecuje rôzne myšlienky, spomienky, fyziologické procesy, ktoré sa spajajú s tendenciou bojovať (pocit zlosti) a uniknuť (pocit strachu).
Agresívne myšlienky, emócie sú spojené a uchovavané v pamäti a môžu byť aktivizované vhodnými podnetmi.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
14
Q

Teória transferu excitácie (Agresia)

A

Zilmann:
Fyziologická úroveň aktivácie sa znižuje veľmi pomaly: preto sa môže stať, že ked za sebou nasledujú 2 aktivizujúce udalosti krátkym časovým intervalom, aktivácia vyvolaná 1. udalosťou sa môže preniesť na 2. udalosť a môže byť skreslene celá pripisaná 2. udalosti.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
15
Q

Teória sociálneho učenia (Agresia)

A

Bandura:
Agresia je naučeným sociálnym správaním + môže sa spájať s poz. posilnením (dieťa dostalo hráčku)= inštrumentálne učenie
Významným zdrojom utvárania repertoáru správania je učenie sa od dospelých (prostredníctvom POZOROVANIA (konania dospelého/modelu) a IMITÁCIE.
Podstatné je aby vzorec správania bol zakodovaný v pamäti.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
16
Q

Interakčná teória agresie

A

Agresia ako správanie zámerané na realizáciu soc. vplyvu. Motiváciou agresora je:
1. získať nejakú hodnotu (peniaze, tovar, info., službu…)
2. nastoliť retributívnu spravoslivosť (zmenou niečoho, čo osoba vníma ako zlé)
3. dosiahnuť vytuženú/osobnú identitu (dokazať silu, kompetencie…)

17
Q

Teória skriptov (agresia)

A

Skripty=schémy vzťahujúce sa na všeobecne známe objekty, situácie, udalosti = štandardné sekvencie správania
- sledovanie násilných činov v mediách = učia agresívne skripta, ktoré v budúcnosti sa môžu stať regulátorom správania (spušťaju sa automaticky)

18
Q

Integratívne pohľady na agresiu

A

K agresií dochádza vtedy, ked je určitým podnetom vystavená osoba, ktorá je určitým spôsobom na to naladená (má určité dispozície konať agresívne).
2 myšlienky:
1. Agresia je provokovaná určitým typom premenných
2. Reakcie konať agresívne ovplyvňujú predispozície (vrodené, osobnostné charakteristiky, aktuálny psychicky stav, soc. normy…)

19
Q

General Agression Model (GAM)

A

VSTUPY: biologické, psychologické a sociálne faktory (charakteristiky osoby/situácie)

TRASY: vnútorné stavy (afekty, kognície, vzručenie)

VÝSLEDKY v podobe komplexných informačných procesov (od impulzívnych aktov po cieľavedomé konanie)

20
Q

Situačné faktory agresie

A

Averzívne podnety, ktoré vyvolavajú stav nepohody, 3 kategórie:
1. Averzívne podmienky: frustrácia, bolesť, útok, provokácia
2. Agresívne naladenie (afekt, stres, zlá nálada)
3. Aktivizujúce podnety (teplo, hluk, ktoré zvyšujú aktivitu)
najčastešie A vyvoláva priamy fyzický/verbálny útok (pričom odvetná agresia je vnímaná ako vyprovokovaná = princip odplaty)

21
Q

Biologické faktory agresie

A

CNS: agresiu riadia určité oblasti mozgu (ich aktivizácia zvyšuje hostilitu a deaktivácia naopak vedie k submisivite)

Dedičnosť: agresivita je čiastočne zdedená (genetický základ A = výskumy dvojčiat)

Biochemické procesy: chemické zloženie krvi, alkohol, testosteron, serotonín, nízky obsah cukru

22
Q

Osobnostné faktory agresie

A

Všeobecná aktivačná úroveň (Zlilmann): zvyšená aktivácia súvisí s agresívnym správaním
Možno s tým súvisí aj zvyšená úroveň násilia v sučasnosti

23
Q

Faktory soc. prostredia (agresia)

A

Mezo-úroveň : domáce prostredie: rodina, škola, práca
Makro-úroveň: prostriedky másovej komunikácie (TV, internet, videohry)
Vplyv širšej spoločnosti

24
Q

Levinger: štádia vývoja vzťahu v dyáde

A
  1. Zoznamenie (fyz. proximita, predchadzajúce vzťahy, prvý dojem)
  2. Vybudovanie vzťahu (vzájomná starostlivosť, dôvera, uspokojenie potrieb, stupeň intimity)
  3. Pokračovanie vzťahu (system vzájomných záväzkov, prehlbuje sa dôvera)
  4. Deteriorácia (nuda, nespokojnosť, odpor, znižuje sa komunikácia a zdieľanie)
  5. Ukončenie vzťahu (odchod, smrť partnera)
25
Q

Teórie ku dýadam

A

1) Teória rovnováhy (HEIDER)
Tendencia k rovnováhe: ak A preferuje B a opačne = rovnováha
Ak sa stav naruší, A a B majú tendenciu sa snažiť ho vrátiť do pôvodnej polohy, ak sa to nadarí = transformácia/ukončenie vzťahu.
2) T. soc. penetrácie
Blízkosť vo vzťahu je funkciou seba-odhaľovania, vzťah prechádza od povrchovej do hlbšej, intímnejšej úrovne
Metafora cibule (povaha O je viacvrstová):
- na povrchu je verejné JA
- stredná vrstva obsahuje naše názory, postoje a presvedčenia
- vnútorná vrstva (jadro) tvoria hodnoty, sebaobraz, najhlbšie city
3) T. vzájomného pripútania (BOWLBY, AINTSWORH): základné tézy:
V pozadí priputania je celý biologický systém, ktorý je vytvorený na reguláciu blízkych vzťahov a zabezpečuje naše prežitie
Každy jednotlivec má svoju osobnú historiu priputania.
Láska je produskom priputania, poskytovnia starostlivosti a sexu.
4) Minding theory
Minding=recipročný proces vzájomného spoznávania, vytvára sytém prepojených poznatkov, emócií a správania. Obsahuje 5 komponentov:
1. Poznavať a byť poznavaný
2. Uskutočňovanie atribúcií posilňujúce vzťah
3. Akceprácia a rešpekt
4. Reciprocita
5. Kontinuita v čase

26
Q

Osobné vzťahy (Kelley)

A

Pojem osobné vzťahy je používaný pre súhrné označenie individuálne významných vzťahov jedinca k jeho najbližším osobam. Vzťahy sú predovšetkým blízke a potom osobné.

Teória vzájomnej závislosti KELLEY
Opiera sa o teóriu sociálnej výmeny, ktorá predpokláda, že jedinci vstupujú do vzťahov a udžiavajú ich pre prospech (zisk), ktorý im tento vzťah prinaša.
ZISK=miera uspokojovania potrieb, poz. emócie, odmena, úžitok
CENA=miera vynaloženého úsilia, neg. emócií, intrapsychických konfliktov a strat, ktoré jednotlivec “investuje” do vzťahu (náklady, negatíva, obete).
Teória berie do uvahy aj širšie súvislosti ako pocit zodpovednosti za realizáciu cieľov partenra, dlhodobejšie perspektívy vzťahu a vplyvy soc. noriem.
4 základné zvťahové charakteristiky:
1. stupeň závislosti (rozsah v akom je ind. prospech závislý na partnerovi)
2. vzájomnosť závislosti (miera súladu závislosti, kt. nemusí byť rovnaká)
3. totožnosť želaných výsledkov (miera súlady v preferovaní rovnakých spoločne dosiahnutých získov)
4. báza závislosti (stúpeň vzájomnej kontroly partnerov)

27
Q

Blízkosť vzťahu a možnosť jej merania

A

KELLEY: za blízke možno považovať tie vzťahy, prostredníctvom ktorých osoba ovplyvňuje iné osoby šasto, silne, v rôznych sferách činnosti a relatívne dlhý čas.
Kriteriá blízkosti podľa Lelleyho:
1. vzajomný vplyv, jeho sila, intenzita
2. frekvencia kontaktu
3. diverzita aktivít (v rôznych sférach činnosti)
4. doba trvania vzťahu (sa nepotvrdila)

28
Q

Úloha záväzkov v osobných vzťahoch

A

Záväzok=subjektívna sumarizácia individuálnej závislosti na partnerovi. Predstavuje dlhodobú orientáciu, erešpektujúcu zájem partnera a uchovavanie poz. vzťahu voči nemu.
3 argumenty, kt. podporujú psych. pozadie prežívania záväzkov:
1. … ovplyvňuje úroveň uspokojenia vlastných potrieb;
2. Prežíva intenzívnejší záväzok vtedy, ked je presvedčený, že ostatné alternatívy daného vzťahu sú horšie;
3. Miera investicií
- priame (čas, emocionálny vklad, peniaze…)
- nepriame (spoločné spomienky, kamaráti…)
+ osobná identita (partner ako jej súčasť)
+ tlak prostredia a soc. normy (zo strany jednotlivca (morálny imperatív) a vonk. normatívny vplyv)

29
Q

Princíp spravodlivej rovnosti

A

Vychádza z predpokladu, že ľudia sú najviac spokojní so vzťahom, ked ho vnímajú ako férový.
Pri posudzovaní toho čo je fér sa riadime 3 principmi:
1. Každému rovnakým dielom
2. Každému podľa jeho potrieb
3. Profit osoby by mal byť umerný jej vkladu, teda príspevku do spoločného

Ludia sa usilujú maximalizovať svoje zisky a pár môže vytvoriť ma to určité pravidla, normy
Ak jednotlivec vníma vzťah ako nespravodlivý = pocit em. distresu (čim väčšiu nerovnosť vníma, tým viac sa trapi). Podnikajú kroky na znovunastolenie pravidiel fair-play.

30
Q

Fenomenológia intimity

A

Intimita = vnutorný, skrytý pred zrakmi iných
Typické znaky definícií:
- prekročenie hraníc
- blízkosť dvoch osôb
- znamená vlastné seba-odhaľovanie
- vyjadrovanie najhlbších citov
+ Intimita ako integrovanie inej osoby do vlastného sebaobrazu.
Empirické dokazy I:
- atribučná chyba
- alokácia zdrojov
- sociálna výmena
- sebaobrazy osôb sa približujú
- transaktívna pamäť

7 tém opisov intimity:
neverbálna komunikácia, telo, čas, prítomnosť, hranice, transformácia, osud a prekvapenie

31
Q

Prosociálne správanie

A

PS sa vymedzuje ako akýkoľvek akt konania vykonaný v prospech druhého človeka/skupiny osôb, ako pomahajúce správanie, cieľom ktorého je priniesť užitok iným.
Korene PS možno nájsť vo vývine druhov. PS ssa vývija už v ranom detskom veku (malé deti vnímajú distres iného dieťaťa za svoj vlastný).

32
Q

Altruizmus

A

=pomoc poskytovaná druhým nie je spojená s očakávaním zisku, odmeny alebo soc. súhlasu = nezištná forma pomoci - žiaden zisk
Niektorí autori dodávajú ešte sebaobetovanie.
Altruizmus je špecifická forma PS.

33
Q

KOMU pomaháme?

A

Môžemo pomahať známym ľudom:
Fakt známosti človeka, ktorému je poskytovaná pomoc, môže vyrazne modifikovať správanie pomahájuceho:
- rýchlosť premyšľania
- objem/miera pomoci
- vedomie, že správanie pomáhajúceho môže vyrazne pozitívne ovplyvniť jeho obraz
+ reciprocita
Preto sa väčšia vaha príklada PS voči cudziemu človeku

Pomáhame:
…tým, ktorým nepripisujeme zodpovednosť za ich stav
…tým, voči komu citíme záväzok
ženy pomáhajú rovnako, muži viac ženám

34
Q

Teórie prosociálneho správania

A

1) Teória soc. výmeny
Odmena v zmysle sebauspokojenia, dobrého pocitu z vykonaného skútku
Ked človek zvažuje, či poskytne pomoc, berie do uvahy:
1. náklady spojené s pomocou
2. náklady pri neposkytnutí pomoci
3. odmenu spojenú s pomocou
4. odmenu pri neposkytnutí pomoci
+ dôležité je posudenie pričiny (spojené s emóciami)
+ prítomnosť iných

2) Teória soc. noriem
2 normy, ktoré motivujú PS:
1. Reciprocita - máme pomahať tým, ktorí pomohli nám
2. Sociálna zodpovednosť - pomáhame tým, ktorí sú na nás závislí a pomoc potrebujú

3) Teória empatie
Empatia má kognitívny základ, kt. uľahčuje rozpoznanie situácie vyžadujúcej pomoc
Ak sa dokážeme vžiť do situácie druhého, môžeme lepšie rozpoznať jeho prežívanie a ľahšie pôsobiť v smere redukcie jeho a vlastného neprijemného stavu.
PS obsahuje prosociálny a paradoxne egoisticky aspekt.
= Empatiscko-altruistická hypotéza: PS má 4 motivy:
1. Egoisticky - redukcia vlastného neprijemného stavu
2. Altruisticky - bez ohľadu na vlastný zisk
3. Kolektívny - v prospech skupiny
4. Principiálny - podporený nejakými principmi, ideílami, hodnotami (najmä ak sú ohrozené).

35
Q

KEDY pomáhame?

A

V 90% prípadov pomôže jednotlivec, ako niekto zo skupiny (efekt prízerajúcich sa) = prípad Genovese
Mechanizmy, kt. sa uplatňujú pri PS:
- nejednoznačnosť situácie
- strach zo soc. omylu
- zvažovanie, či sme kompetentní pomoc poskytnúť
- rozptýlená zodpovednosť

Faktory situácie a prostredia pri PS:
- rozpoznanie/presvedčenie, že osoba vyžaduje pomoc
- ak predpokladáme prítomnosť iných
- ak náklady za PS sú vnímané ako malé
- ak naše prostredie (normy) vyžadujú = ind./kol. kultúry, štýl rodinnej výchovy

Osobné faktory:
- vplyv dedičnosti
- predpoklad o altruistickej/prosociálnej O
- prosocialita na úrovni osobnosných črt (extraverzia, sociabilita, self-efficacy…)