Sociálna psychológia Flashcards
Afiliácia, základné zdroje afiliácie
= združovanie, z lat. “adoptovať ako syna”
2 základné zdroje afiliácie:
1. Sociálne porovnávanie (Festinger)
- potreba presného posudzovania sveta aj seba samých= porovnávanie s inými
2. Sociálna výmena = zisky prevyšujú náklady
Ak sú tieto 2 princípy naplnené, máme tendenciu vzťahy udržiavať.
Základné faktory, ktoré ovplyvňujú afiliáciu
- Dedičstvo evolúcie (afiliácia pomáha prežiť)
- Biológia a úroveň aktivácie (u extravertov je vyššia)
- Kultúra (v individualistických a kolektovostických kultúrach)
- Rodové rozdiely (u žien je vyššia ako u mužov)
Atraktivita: Faktory situácie
- proximita = vo fyzickom a geografickom zmysle
- funkčná vzdialenosť (Festinger) - známosť (frekvencia kontaktu)
- efekt púhej expozície (Zajonc) - stres a úzkosť
Atraktivita: Charakteristiky osoby
Stereotyp fyzickej priťažlivosti: atraktívní ľudia majú žiaduce osobnostné charakteristiky (sociabilita, dominancia, inteligencia…)
Stereotyp sa vyskytuje u ľudí rôzneho veku, v rôznych kultúrach
Potvrdili sa len dôsledky FA - sú menej soc. uzkostní, menej trpia pocitmi samoty.
Existujú kultúrne odlišnosti v kriteriach FA: je dôležitejšia pre mužov+ vplyv kultúry (chudobnosť) a obdobia
Nezávisle na kultúre charakteristiky: symetria tváre, detskosť u žien a dospelosť u mužov
Atraktivita: Podobnosť VS. komplementarita
PODOBNOSTI, kt. zvyšujú atraktivitu:
- demografické (rasa, nárosnosť…), podobné postoje, podobnosť vo FA
Vysvetlenie:
1. T. rovnováhy (v postojoch, pocitoch a soc. vzťahoch)
2. T. soc. poznávania (súhlas okolia)
3. T. reciprocity (máme radi tých, ktorí majú radi nás)
PRINCIP KOMPLEMENTARITY
- protiklady sa priťahujú. lebo vzájomné doplňovanie môže zvýšiť pravdepodobnosť uspokojovania potieb (dominancia a submisivita)
- muži preferujú maldšie ženy a naopak
Atraktivita: Podobnosť VS. komplementarita
PODOBNOSTI, kt. zvyšujú atraktivitu:
- demografické (rasa, nárosnosť…), podobné postoje, podobnosť vo FA
Vysvetlenie:
1. T. rovnováhy (v postojoch, pocitoch a soc. vzťahoch)
2. T. soc. poznávania (súhlas okolia)
3. T. reciprocity (máme radi tých, ktorí majú radi nás)
PRINCIP KOMPLEMENTARITY
- protiklady sa priťahujú. lebo vzájomné doplňovanie môže zvýšiť pravdepodobnosť uspokojovania potieb (dominancia a submisivita)
- muži preferujú maldšie ženy a naopak
Láska a transformácia vnímania lásky
= romantický vzžah, vecná téma v umení
Staroveké Grecko: L ako druh ošialu (Eros s lukom a šipmi)
Staroveký Rím: hra mimo manželstva
Kresťanstvo: sex pre zabezpečenie rodu (menšia hodnota lásky)
Renesancia: rovnovažnejší vzťah L (cit) a manželstva (rozum)
Dnes: L je pozitívna skúsenosť (okrem činy…)
V individ. kultúrach - veľký význam L
V kolekt. kultúrach - oveľa nižší
Teórie lásky
1) RUBIN: náklonnosť, sympatia, láska
3 zložky L:
1. priputanie
2. starostlivosť
3. intimita
2) HATFIELD: 2 druhy L:
1. Láska spolucitiaca - vzajomný rešpekt, dôvera
2. Vášnivá láska - intenzívne E, sex. priťažlivosť
3) STERNBERG: Triangulárny model L:
3 zložky: vášeň, intimita, záväzok
7 druhov L:
1. Priateľská (intimita)
2. Prazdná (zaväzok)
3. Vášnivá (vášeň)
4. Spoločenská (I+Z)
5. Slepá (V+Z)
6. Romantická (I+V)
7. Dokonalá (všetko)
4) JOHN LEE: 6 štýlov lásky
1. EROS - vášnivá L (erotickí milovnici, “je to chémia”, dojem: bezhlavo zamilovaní, sexualita, vysoká miera sentimentality)
2. LUDUS - hravá L (L je len hra, záujem o kvantitu, snaha dosiahnuť maximim, sklon k nevere, rôzne sex. techniky, “skúsenosť v láske” až promiskuita
3. STORGE - priateľská L (partner je predovšetkym priateľ, priateľstvo je často vstupnou bráňou k L, dôraz na zaväzky, sex je menej dôležitý, vysoká úroveň intimity, ALE stereotyp, nuda, nedostatok vášne).
4. PRAGMA - praktická L (racionálne a realistické vnímanie partnera, selekcia partnera ako “výber tovaru”, tužba dosiahnuť racionálne ciele, sex pre plodenie detí, nevýhodou je znižený prah em. prežívania, extremom môže byť prostitúcia)
5. MÁNIA - závislá L (jedinci s nízkym sebahodnotením, mimoriadny význam vzťahom, posadnutí partnerom, hovoria o nich v superlatívoch, L je prostriedkom zachrany vo svete, sú často uzkostní a žiarliví, extremom je chorobná závislosť).
6. AGAPE - obetavá L (plný sebaobetovania vzťah, často sa spája s náboženstvom, vnímajú partnera ako požehnaný dar, ak sa rozídu - dlhé roky čakajú, pocity viny)
Agresia a príbuzné pojmy
Agresia = správanie, ktoré cielene smeruje k spôsobeniu negatívnych dôsledkov inej osobe s umyslom poškodiť ju.
Má cieľavedomý charakter + dôležitý je umysel správania sa
Agresivita =prejavovanie tendencie (predispozícia) správať sa agresívne, osobnostná črta.
Asertivita = sebapresadzovanie pri dosahovaní cieľov/tendencia získať soc. dominanciu, kontrolu nad správaním a názormi iných.
Hostilita = všeobecný nepriateľský postoj voši ľudom.
Násilie = fyzická agresia s ťažkými dôsledkami.
+ tyranizovanie, šikanovanie, obťažovanie
Typy agresie
Z hľadiska FORMY:
- fyzická
- verbálna
- priama/aktívna (ohováranie)
- nepriama/pasívna
Z hľadiska POVAHY:
- afektívna (horúca A) = hostilná, zlostná, emocionálna, impulzívna, expresívna
- Inštrumentálna A (chladná A) = vedľajší produkt dosahovania iných cieľov, medzikrok na ceste za niečím (šport)
- typ agresie: dlhšie trvajúce, opakované ubližovanie, kt. sa označuje ako tyranizovanie, šikanovanie, obťažovanie
Typickým znakom je nerovnosť v sile = proaktívna A
Agresia ako inštinkt (teória)
Agresia ako inštinkt (Lorenz)
Inštinkt sa chápe ako zdroj energie, ktorá môže sama generovať, naplňuje sa a uchováva sa, pokiaľ istý podnet z prostredia neumožní jej uvoľnenie = hydraulický model
Frustračná teória agresie
Agresia je vždy dôsledkom frustrácie (stav, ktorý vznika vtedy, ked okolnosti znemožňujú dosiahnutie cieľa. Predpokladanou vnútornou hnacou silou je agresívny pud, ktorý sa uvoľnuje agresívnym správaním.
Berkowitz: frustrácia vývoláva A lebo je averzívna. Sklon konať agresívne do tej miery, do akej je vyvolaný neg. afekt.
Kognitívna teória agresie (Berkowitz)
Kognitívna t. (Berkowitz)
Averzívne udalosti vyvolavajú neg. afekt, ktorý podnecuje rôzne myšlienky, spomienky, fyziologické procesy, ktoré sa spajajú s tendenciou bojovať (pocit zlosti) a uniknuť (pocit strachu).
Agresívne myšlienky, emócie sú spojené a uchovavané v pamäti a môžu byť aktivizované vhodnými podnetmi.
Teória transferu excitácie (Agresia)
Zilmann:
Fyziologická úroveň aktivácie sa znižuje veľmi pomaly: preto sa môže stať, že ked za sebou nasledujú 2 aktivizujúce udalosti krátkym časovým intervalom, aktivácia vyvolaná 1. udalosťou sa môže preniesť na 2. udalosť a môže byť skreslene celá pripisaná 2. udalosti.
Teória sociálneho učenia (Agresia)
Bandura:
Agresia je naučeným sociálnym správaním + môže sa spájať s poz. posilnením (dieťa dostalo hráčku)= inštrumentálne učenie
Významným zdrojom utvárania repertoáru správania je učenie sa od dospelých (prostredníctvom POZOROVANIA (konania dospelého/modelu) a IMITÁCIE.
Podstatné je aby vzorec správania bol zakodovaný v pamäti.