SkuškaSnaď² Flashcards
Zdravie
potenciál schopností organizmu vyrovnať sa, prispôsobiť sa, zniesť, vyvážiť meniace sa nároky vnútorného i vonkajšieho prostredia BEZ narušenia životných funkcií
Lekarnictvo/farmácia
praktická a vedecká zdravotnícka činnosť, ktorá je zameraná na výskum liečiv, liekových prípravkov a liekov; na výrobu, kontrolu, skladovanie,rozdeľovanie/veľkodistribúciu liečiv a liekových prípravkov; na výdaj/dispenzáciu liekových prípravkov; na organizáciu a riadenie tejtočinnosti; na výučbu a výchovu pracovníkov pre túto činnosť a na štúdium vývojových zákonitostí tejto činnosti
Lakarenstvo
Odvetvie farmacie
Liečivo
(Chemicky jednotna alebk nejednotna…)
Alebo - častica hmoty, ión, látka alebo sústava látok, ktorá v určitých kvantitatívnych hraniciach a v určitom časovom rozmedzíprejavuje v interakcii so živým organizmom schopnosť/vlastnosť zdravie organizmu chrániť či upevňovať, rozpoznávať poruchu zdravia,mierniť alebo potláčať prejavy poruchy zdravia a odstraňovať poruchu zdravia (liečiť) - fármakon
Liečivý prípravok
produkt, ktorý vzniká z jedného alebo viacerých liečiv, dávkovaním a technologickou úpravou (za prípadnéhopoužitia pomocných látok) ktorých je daná lieková forma prípravku + predurčuje miesto a spôsob aplikácie, charakter, miesto, nástup, intenzitu ačasové rozmedzie trvania účinku, ktorý sa má prejaviť po jeho aplikácii do organizmu – fármako praeparatum
Liek
liečivý prípravok podaný/aplikovaný do racionálne určeného organizmu s cieľom ovplyvniť v ňom priaznivo stav zdravia aleborozpoznať poruchu zdravia alebo odstrániť prejavy poruchy alebo poruchu samotnú, ktorý sa prejavuje účinkom v súlade s cieľom a v určitomčasovom rozmedzí, t.j.
účinok je výsledkom interakcie medzi vlastnosťami podaného liečivého prípravku a momentálnymi vlastnosťami/stavom organizmu
dobu existencie lieku možno vymedziť okamihom podania liečivého prípravku a okamihom doznenia jeho interakcie s organizmom
medicamentum
História
štúdium procesu spoločenského vývoja
Historiografia
zaznamenávanie udalostí, dejov a stavov v minulosti určitým systematickým spôsobom
Dejiny
reálny proces vývoja, sled udalostí – výsledok ľudskej činnosti
Historia farmacie
farmaceutická veda spoločenskovedného zamerania → štúdium vývoja farmácie v nadväznosti na vývoj spoločnosti
Metodologia historie
primárne zdroje informácií:
historické pramene (hmotné, ústne, písomné a obrazové) - postup vedeckej práce
Jaroslav HLADÍK, Václav RUSEK, RadoslavFUNDÁREK, Mária KUČEROVÁ
Praveké liečitelstvo
• prehistorické obdobie, obdobie praveku končí vznikom písma, všade končí inak preto nie je ohrené
• pramene poznania – len hmotné napr. vykopavky? Asi
• zdroje poznania – antropológia, archeológia, etnografia, ľudové liečitvo
• LP – kaša, placka, odvar, výluh, rozto
Praveké liečiteľstvo – MATRIARCHÁT
● rod – základná spol. jednotka – hlava: matka (jednotky boli menšie kvôli ľahšiemu presaniu)
● zberači – zberali jedlo najmä rastliny a postupne ich aj začali rozlišovať na jedlé, jedovaté, liečivé a rozlišovanie preehalo
systémom pokus – omyl, pozorovanie → emcké
● poznatky, ktoré získali sa šírili len ústne z pokolenia na pokolenie – rody žili izolovane a nevymieňali si prinatky
● vynájdenie Ohňa (lov a konzumácia živočíchov, nástroje, liečivá – maste zo zvieracieho loja)
● ohrozovanie zvieratami → vznik animalizmu/totémizmu(viera v nadpozemské veci a zbožšťanie)
● vznikali Totémy (určené pre celý rod), talizmany (obsahovali nejakú časť zo zvieraťa), amulety (neživé predmety) + tazmany
a amulety boli pre jednocov
● Začiatok domestifikácie
PATRIARCHÁT
● Základná spol. jednotka bola kmeň – hlava: muž
● Žili usadlejším spôsobom života
● lovci + pastieri boli muži, ženy - obrábanie pôdy a dopestovávanie
● viac sa loví, vyrábajú sa zbrane na obranu a lov
● rozvoj kovov – aj chirurgické nástroje
● začiatok veterinárneho liečenia + očkovania
● dochádza k deľbe práce, majú viac času preto vyhľadávajú príčiny chorôb (neboli moc múdri a preto uznali, že za všetky choroby môžupredkovia = Kult predka – trestá sa chorobami → treba ho vyhnať
●metódy vyháňania predkov
- trepanovanie – rozbitie lebky, panvy atď. klinom - vysávanie predka z tela
- skarifikácia - vyškriabanie
- zariekavanie a vykurovanie
●Anizmizmus je viera v duše, forma liečby je magická prostredníctvom šamanov, kúzelníkov ktorí nič iné nerobili → magické
Liečiteľstvo v MEZOPOTÁMII (dnes už neexistje)
● najvýznamnejšie mestské štáty:
– Sumer (1. písmo, klinové, písalo sa na hlinené doštičky), Akkad, Asýria, Babylónia
● kňažské liečiteľstvo – mágia, nie empíria = zaklínadlá (choroba je výsledok hriechu a riešením bolo tiežnáboženského charakteru, napr. viac sa modliť)
● boh Ea – najvyšší boh
● viacero LP – roztoky, zápary, masti, výluhy, a pod. + viacero LČ spôsobené záznamami a spisovaním
● magické prvky + prvky racionálnej terapie
Liečiteľstvo v starovekom EGYPTE
● chrámové liečiteľstvo (vlastná miestnosť na uchovávanie a prípravu liekov = asi-t), kňazi diagnostikovali chorobyzdarma ale za lieky sa platilo + ľudové liečiteľstvo (od 2500 BC.)
● lekárske záznamy v hieroglyfických textoch, ktoré boli presnejšie ako klinové - Ebers papyrus je najvýznamnejší papyrus, obsahuje veľa predpisov na rôzne choroby, postup a dávkovanie rôznych LP
● boh Thot (lekár všetkých bohov, považoval sa za autora všetkých LP a formulí, podľa ktorých sa pripravovali +patrón vedy a kultúri), Khonsu (zaoberal sa duševnými chorobami spôsobenými démonmi), Anubis (lekárnik bohov, skladliečiv, mumifikácia) + bohyňa Isis (pramatka všetkého, najviac črtov má rastliny), Sachmet (bohyňa posvätného života)
● Využívali alchýmiu, mali magické čísla 4 a 7
● Špecializácia lekárov – oční, lekári brucha, zubári, všeobecnís matkou z matriarchátu, odborníčka na liečivé
● Kladie sa dôraz na hygienu, pracovala už aj štátna zdravotná starostlivosť
● Liečivé rastliny – mäta, koriander, aníz, ľan. Semienka, figy, med…
Liečiteľstvo v starovekej Indii
posvätné knihy – védy (hinduizmus)
● liečitelia boli súčasne aj kňazi
● LČ – granátové jablko, krv, žlč, mlieko, arzén, med, ortuť
● Zdravie – vyvážený pomer 5 živlov (zem, voda, oheň, vzduch, para)
● hygiena, diétne opatrenia, meditácie, cvičenia
● Liečitelia boli vyššia kasta
● asi 1000 druhov LČ
● Chirurgia Šrusruta, anestezia bola zmes ópia a vína, šťava z konope
Liečiteľstvo v starovekej ČÍNE
● prevládalo náboženstvo Taoizmus a konfucianizmus ale vačší vplyv mali filozofické smery
● choroba znamenala nerešpektovanie princípov alebo problém v energii, ktorá nesprávne prúdila (trebaloodblokovať) = akupunktúra a fyzioterapia + prvé anatomické poznatky
● zložky zdravia: princípy sveta, životná energia (Chi)
● terapia liečivými rastlinami – ako narkózu používali ópium a hašiš
Liečiteľstvo v starovekom IZRAELI
● Exodus je odchod židov z Egypta, zobrali si osobnú hygienu a sanitáciu do Asýrskej okupácie – Balm of Gilead jerastlina, ktorú vyšľachtil Šalamún, hlavný liečiteľ, ktorý pozberal poznatky z Egypta)
● LČ – aloe, myrha, kadidlo a šafrán
● po exile – exorcismus (ľudové liečiteľstvo) - iba VIERA ako obety mali zvery (chrámové liečiteľstvo) – poslušnosťzákonu + rituály (keď zákon porušili prišla choroba)
● Talmud a Mišna sú knihy/spisy, ktoré vznikli po uzavretí biblického kánu – spôsoby liečenia mysterióznea astronomické
●Rokaiach bol chápaný ako lekárnik doslova zmiešavač alebo voňavkár
Liečiteľstvo v starovekom GRÉCKU
● Kréta – minojská kultúra (2000 – 1450 BC) – prevládalo skôr staroveké liečiteľstvo
● Malá Ázia – po Trójskej vojne (1200 BC)
● Dórovia a Ióni – egyptský vplyv
● Asklépios – boh liečiteľstva – bol to skôr armádny lekár, ktorý po trójskej vojne ošetroval zranených a po skončenípokračoval, cestoval a liečil a preto ho vyzdvihli za boha + mal palicu ovinutú hadom a to je symbol farmácie (asklepeionboli nemocnice) – mal dve dcéry - Hygieia – bohyňa zdravia (prevencie) a Panakeia – bohyňa liečenia (panacea je všeliek)
Staroveké GRÉCKO
●8.st. – 3.st. BC
● začala filozofia, remeselníctvo a obchodovanie
● laické liečiteľstvo založené na prírodnej báze hlavne na ostrovoch Kos a Knidos
● Kos – „vis medicatrix naturae“ – otec Hypokrata „telo sa najlepšie dokáže vyliečiť samo“ - asyrobabylónsky vplyv+ liečiteľská škola
● Knidos – egyptsko-perský + indický vplyv
● racionalisti – Alexandria – sustredeili sa na anatómiu, rady pitvali a viac rozprávali ako liečili = anatómiaa fyziológia
● empirici – opak racionalistov sústre´dovali sa na vonkajšie prejavy a mechanické liečenie príznakov – chcelivyrobiť polypharmakón (napr. Theriak/dryák-viac ako 50 liečiv, univerzálne antidótum proti uštipnutiu jedovatýmživočíchom)
● liečitelia zakladali iaterony (budovy, platili si z vlastných príjmov), iatrikon je lekárska daň, aby mal na to nárokmusel byť zvolený ľudovým zhromaždením a byť žiakom ľudového liečiteľa
Staroveké GRÉCKO: 8.st. – 3.st. BC
● Hippocrates (5. st. BC) – zaoberal sa medicínou + etikou
●Je autorom humorálno-patologickej teórie, ktorou vysvetlil pôvod chorôb a spôsob liečenia
●Určil, že človek a zdravie je závislé od 4 telesných tekutín (humores), ktoré musia byť v súlade s vonkajšímprostredím + živly (čierna žlč – ZEM JE suchá a studená, sliz – VODA je vlhká a studená, krv – VZDUCH je vlhký a teplý,žltá žlč – OHEŇ je teplý a suchý) – podľa toho triedil LČ a vyberal na terapiu (chladivé - ocot, zahrievajúce – horčica zosladkého hrozno, zvlhčujúce – med s vodou, vysušujúce – šalvia a med)
●po Hippocratovi sa zachoval Corpus Hippocraticum – súbor 58 diel v 73 knihách
Staroveké GRÉCKO – HELENISTICKÉ obdobie
● Aristoteles bol učiteľ alexandra Macedónskeho (4. st. BC) – Scala naturae – jeho dielo sa venovalo zoológii + jeho predstavao zložení sveta a predstava, že môže dôjsť k premene jedného zo 4 živlov (Hippokratove učenie) keď sa zmení jedna z jeho vlastností = nazáklade toho vznikla alchýmia
●Theophrastus (4./3. st. BC) – Historia Plantarum – jeho dielo bolo využívané ako základ pre herbáre
● Phármakon bol spočiatku jed/čarodejný prostriedok a až neskôr získal aj pozitívum → polyfármakoi (liečitelia, farmákoi – šarlatáni,ktorí sa tvárili, že niečo vedia ale pritom škodili), farmakídes (ľudoví liečitelia, ktorí mali ústne podné informácie ale nemali vzelanie),farmakopoloi(predajcovia liečiv, kozmetiky aj jedov)
● rhizotomoi ( korienkári/krájači koreňov, ktorí zbierali, sušili a uskladňovali rastliny)
● Diokles – prvé rhizotomikon – herbár len o liečivých rastlinách (4. st. BC)
