skúška Flashcards
Pojem čas v Biblii
Sv. písmo v ktorom je zachytené Božie zjavenie, začína skoční časovým údajom. Prvé slova znejú : NA POCIATKU STOVRIL BOH NEBO A ZEM, a v poslednom verši zjavenia sv. Jána čítame: ANO Prídem COSKORO. Rozdiel vnímanie času cez pohľad na Bibliu a pohanské predstavy- tento pohľad na čas sa zásadne odlišuje od chápanie začiatku v pohanských systémoch. Napríklad v babylonskej poéme o stvorení boh Marduk určuje rámce kozmického a ľudského času: hviezdy, súhvezdia. Tak sa začína astronomický merateľný čas. Hovorí sa že boli bohovia ktorý existovali v pračase. Mytologická postava boha času, Chronos, ktorý predstavuje v gréckej mytológii čas, sa chcel zmocniť vlády nad svetom …. Nám sa do dnešnej doby zachoval pojem chronický v medicíne a to je chronická choroba. Biblický pohľad na svet je úplne iný. Počiatok času začína stvorením. Predtým nejestvuje nijaký pračas. Stvoriteľským činom začína náš vlastný čas, ktorý je tak ako aj ostatné stvorenie, pochádzajúce od Boha, dobrý. Ale Boh jestoval ešte pred týmto časom. Sám Boh Stvoriteľ určil rytmy, ktorými sa riadi príroda: striedanie dna a noci, opakovanie ročných období. Ak sa tieto cykly vracajú v pravidelných intervaloch je to znakom poriadku ktorý Boh vložil do svojho stvorenia. Všetky národy vzali tieto cykly za základ merania času. Izraelský rok sa začínal na jeseň, roky sa najprv počítali podľa udalostí, panovníkov, v rabínskej dobe židovej éry sa začali počítať od stvorenia sveta. V ére starého zákona židia zo svojho náboženského kalendára vylúčili všetky náznaky k polyteistami mýtom. Tým však nezavrhli sakrálnosť, aj keď izrealeský národ zachoval niektoré zvyklosti nomovesiaca. Sviatky Paschy a nekvasených chlebov sa stali spomienkou na východ z Egypta a vstup do Zasľúbenej zeme, sviatok týždňov – Turíce spomienkou na zmluvu na Sinajji, sviatok Stánkov spomienkou na pobyt na púšti. Boli aj iné cykly ktoré trvali viac ako jeden rok. Napríklad levitom odovzdávali desiatky každý tretí rok každých sedem rokov bol sobotný rok…Takto je celý život votkaný do osnovy obradov, ktoré ho posväcujú.
Boží dar času pre človeka
JK prišiel na svet keď prišla plnosť času. Prišiel v konkrétnom čase, ktorý sa neopakuje. Svet je stvorený Bohom v určitom konkrétnom momente. Odvtedy trvá aj ľudský čas a lineárne plynie až k svojmu zavŕšeniu. Človek bol povolaný k životu v konkrétnom čase a počas jediného života má splniť svoju úlohu. Podľa Božieho zjavenia sa v čase realizuje aj Božie plány s človekom. Hriech však priniesol prekážku realizácii týchto plánov. Ale Boh sa nezriekol svojich zámerov. Dejiny spásy majú svoje etapy. Začali sa realizovať v starom zákone a svoje dovŕšenie dosiahli v plnosti času keď JK prišiel na svet a za nás sa obetoval. Ľudský čas ktorý začal stvorením dosiahol svoju plnosť práve vďaka príchodu Boha na zem. On sám ná, prišiel v ústrety a človek v ňom nachádza svoju realizáciu. Plnosť času už začala zvestovaním Panne Márii. JK na začiatku svojho verejného učinkovania povedal Naplnil sa čas a priblížilo sa božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu. Už tu na zemi začal budovať nebeské kráľovstvo. Vstúpiť do plnosti času pre človeka znamená nájsť svoje naplnenie v Bohu. Čas nie je nepriateľom človeka, ale prostriedkom pre realizáciu jeho spásy. Čas je daný človekovi a viac sa už neopakuje. Je ustanovené že ľudia raz zomrú apovom bude súd. Preto ho treba žiť naplno a v zodpovednosti lebo je to čas spásy. V biblickej terminológii sa používa grécke slovo kairos.
Kairos je čas spásy, predpovedaný prorokmi, a započatý Ježišovým príchodom.
Voľný čas
Zložený z dvoch slove: voľný a čas, podmnožina z celého času. Voľný čas môžeme chápať ako opak nútenej práce a povinností, ten čas keď si svoju činnosť môžeme sami naplánovať, robíme si, čo chceme čo máme radi čo nám prináša uspokojenie a uvoľnenie. Je to čas, ktorý zostáva po splnení pracovných i nepracovných povinností. Prináša nám zážitky a uspokojenie. Voľný čas je ten čas, v ktorom človek nevykonáva svoju činnosť pod tlakom záväzkov. Môžeme si slobodne vyberať. Pod pojmom voľný čas sa bežne zaraduje odpočinok, rekreácia, zábava záujmové činnosť, dobrovoľné činnosti a časové straty, ktoré sú spojené s týmito činnosťami. Do voľného času nepatrí nutná starosť o seba základná starostlivosť o zovňajšok, osobné veci, povinnosti spojené s fungovaním rodiny, domácnosti ďalšie povinné vzdelávanie a časové straty spojené s našimi povinnosťami. Súčasťou voľného času nie sú ani činnosti zabezpečujúce biologickú existenciu človek( jedlo spánok, hygiena zdravotná starostlivosť). Z hľadiska detí a mládeže do voľného času nepatrí vyučovanie a činností spojené s ním ako je domáca príprava na vyučovanie, vypracovanie domácich úloh. Voľný čas je pre človeka nevyhnutný na regeneráciu a fyzických i psychických síl.
odpočinok
Odpočinok : človek musí pracovať ale aj odpočívať. Odpočinok môžeme chápať aj ako biblicko-teologický pojem. (boh na siedmy deň odpočíva). Nutnosť odpočinku po práci je spojená s napätím a stresom ktorý sa vytvára pri námahe práce a úloh vyplývajúcich z povinností, únave z cesty a psychických vypätiach. Odpočinok spôsobuje likvidáciu tohto napätia. Boží odpočinok je určitý druh prejavu života Boha. Boh odpočíval po námahe stvorenia nie preto že bol unavený a neuspokojený svojou prácou ale preto že videl že všetko bolo dobré. Každý večer stvorenia obdivoval svoje dielo a potvrdil že to čo urobil má zmysle a takto boh odpočíval vo svojej chvále. Boží odpočinok je teda bez počiatku a bez konca. Boh ma účasť aj na práci aj na odpočinku. V ľudskom odpočinku sa neodkrýva iba oslobodenie sa z jarma práce, ale aj jej dokončenia a naplnenia. V odpočinku sa človek raduje z ovocia svojej námahy a zažíva dobro z toho čo urobil. Už v starom zákone môžeme nachádzať obrazy odpočinku napr. zasľúbená zem. Vyvolený národ putoval do zasľúbenej zeme Kanaán. Miestom božieho odpočinku bola svätiňa vybudovaná Izraelitami v zasľúbenej zemi. Odpočinok je nám daný už tu na zemi ale ešte ho nemáme v plnosti . dobývame ho námahou práce na seba. Odmenu neba čiže plnosť odpočinku dosiahnu iba tí ktorý ostanú verní Bohu a jeho zákonom. Odpočinok chápaný v duchovnom zmysle je odtrhnutý sa od zla, uvoľnenie človek z otroctva hriechu. Hriech privádza do ľudského života nepokoj. Najväčšie uspokojenie dáva človekovi realizácia lásky. Ona dáva najhlbšiu príčinu vnútorného pokoja. Možno preto povedať že už teraz je najdokonalejšou cestou k zjednoteniu sa s Bohom prameňom posledného odpočinku.
Vymenujte 7 kapitol Exhortácia o radosti Gaudete in Domino ?
- Potreba radosti v srdciach všetkých ľudí.
- Kresťanská radosť v Starom zákone
- Kresťanská radosť v Novom zákone
- Radosť v srdciach svätých
- Radosť pre všetkých ľudí
- Radosť a nádej v srdciach mládežníkov
- Radosť pútnikov vo Svätom roku
Exhortácia o radosti Gaudete in Domino
Hlavným dokumentom učiteľského úradu Cirkvi je apoštolská exhortácia Gaudete in Domino, ktorú vydal sv. Otec Pavol VI. 9. Mája 1975. V nej poukázal že radosť je darom Ducha sv. a každý človek je povolaný k radosti. Poukázal na viaceré miesta zo starého i nového zákona ktoré hovoria o radosti. Po obsahovej stránke sa dokument skladá zo siedmich kapitol.
Povedzte obsah 7 kapitol Exhortácia o radosti Gaudete in Domino ?
1.Podmienkou kresťanskej radosti je prirodzená radosť. Kresťanská radosť nemá byť prežitá tak, že sme ľahostajný voči vonkajšiemu a vnútornému svedectvu, že Boh vstúpil uprostred svojho stvorenia. Skutočným prameňom radosti v srdciach ľudí je to že objavia lásku a dobrotu svojho Stvoriteľa. Práve táto Božia láska je výzvou pre človeka, aby nadviazal s celým svetom doslovne rodinné zväzky, lebo vtedy bude môcť rozdávať lásku.
2.Celá kniha Starého zákona Pieseň piesní je ukážkou radosti zasnúbenia. Zjavenie už v Starom zákone upozorňuje že prameňom skutočnej radosti je vernosť v Božej službe. Celý starý zákon ukazuje človeku, že skutočnú radosť života môže spoznať jedine vtedy ak sa bude usilovať žiť v spoločenstve s Bohom a s ľuďmi ktorý sú Bohom chcení a milovaný aj keď ho nepoznajú.
3.V Ježišovom živote vidieť konkrétne postoje radosti, ktoré bádať v jeho reči. Obdivuje napríklad nebeské vtáctvo a poľné ľalie. Pastier ktorý nájde svoju ovcu, žena ktorá nájde stratené mince…. Uznáva radosť z muža, približuje radosť ženy ktorá práve priniesla svoje dieťa na svet. V neposlednom rade sa Ježiš modlí za apoštolov.
4.Radosť Presvätej Bohorodičky: velebí moja duša Pána …., sv. Štefan prvomučeník.
Sv. Lev napomína rehoľníkov, aby bola ich skromnosť svätá a nie smutná. Sv. Ján Zlatoústy vysvetľuje silu v nasledovaní Krista. Otcovia Východu opisujú svedectvá o radosti vo Sv. Duchu.
5.Pripomína pre koho tu prišiel JK, pre chudobných a pokorných. Návrat od hriechu, aký od nás žiada Pán je vovedenie na vlastnú cestu voľnosti a radosti.
6.Kresťanská mládež sa má zasvätiť do duchovnej radosti. Svätý Otec povzbudzuje mládež, aby svoje oči srdce nasmerovala k vyšším cieľom. Táto radosť sa dostane len tým čo úprimne hľadajú.
7 .Sv. Otec v tejto časti pripomína pôvod Jubilejného roka. Púť ma byť upevnením spoločenstva – Cirkvi.
V závere pápež opisuje citát evanjelistu Jána: ,,Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného sna´´. Pričom pripomína že Boh neprestáva svojou dobrotou objímať človeka.
Prežívanie radosti
Celé Ježišovo evanjeliové posolstvo je posolstvom radosti. Kresťania už od počiatku prežívali sviatočný deň radosti. Radosť sa definuje ako určitý druh ľudského šťastia, ktorý vyplýva z poznania a vlastnenia nejakého dobra. A predsa niekedy mame pocit akoby sa chcelo tvrdiť že kresťania musia byť vážni. Ako je to možné? Vážnu prísnosť teológovia pokladali za čnosť. V stredoveku tieto predstavy vážnosti narušovali študenti, ktorý chceli uvoľniť atmosféru svojej doby. Kňazi reprezentanti kresťanstva sa snažili od týchto veci dištancovať a potrebovali si zachovať vážnosť. Začala sa vytvárať konkrétna podoba kňaza. V jeho oblečení prevláda čierna farba, ktorá naznačuje vážnosť a prísnosť. Bol odstup veriaci a kňaz. Až Don Bosco raz povedal že ak bude kňazom bude sa správať inak. Priblíži sa k chlapcom porozpráva sa s nimi poradí im. Ľudia dodnes nevedia ako majú reagovať keď v kostole zažijú veselú príhodu či počujú žart. Jedny prelomia bariéru a zasmejú sa iný zachovajú vážnu tvar, niektorý to berú ako pohoršenie. Nevedia si predstaviť aby humor a náboženstvo mohli ísť spolu. Aj stránky písma sú presiaknuté radosťou. Nielen duchovnou ale aj prirodzenou. Veď Boh stvoril víno čo obveseľuje srdce človeka. Človek má radosť aj z odpočinku po práci. Žalmy obsahujú mnohé texty, ktorými sa vyjadruje radosť. Je to šťastie človeka ktorý je obdarovaný krásou pokojom a tichom prírody. Aj v samom Ježišovom živote môžeme nájsť prežívanie tejto radosti. Sám prijal pozvanie na svadobnú hostinu v Káne, tešil sa že mohol byť s deťmi, o žene ktorá našla stratenú drachmu, o rozsievačovi…..Prvá kresťanská radosť pramení v Bohu. On je najvyšším dobrom, iba on môže dať človeku plnosť šťastia. Vo svojom podobenstve o viniči a ratolestiach hovorí, že ľudia nájdu pravú radosť vtedy keď zostanú v Božej láske. Anjel zvestoval pastierom veľkú radosť ktorá bude patriť všetkým ľudom lebo sa narodil Spasiteľ Kristus Pán. Radosť je Božím darom. človek prežíva hlbokú radosť keď sa sám dokáže deliť s láskou s inými. Duchovná radosť dáva zrod túžbe k osobnej svätosti. Existuje však aj falošná zvrátená radosť. Tá vychádza z klamného dobra. Aj hriech sa v niektorých svojich fázach môže zdať ako dobro, ktoré hodno dosiahnuť. Je to vtedy keď do popredia vystupuje egoizmus. U takých ľudí sa radosť spája iba s pôžitkom. Pravá radosť nemôže spočívať iba na uspokojenie zmyselných potrieb. Musí byť usmerňovaná vyšším dobrom. Hriech vo svojej podstate je zahrnutie pravej radosti a privádza k smútku. Radosť nás vedie k presvedčeniu že život nie je bremenom ale darom. Zemská existencia je pracovisko ale priestorom pre radosť a zábavu. Musíme prežívať život ako boj? Nie lebo ten má byť plný radosti humoru a fantázie , ktorá ľudom prináša uspokojenie. Tak sa človek stáva homo ludens – človek hrajúci sa.
Človek ako súčasť teológie stvorenia
Ak sa pozeráme do ľudských dejín, neraz možno hovoriť o tom že ľudia v niektorých prípadoch prežívajú drámu života. Tá ma neraz svoj pôvod v tom že človek ignorujúc Boží plán riadi sa tým o čom si myslí že prináša šťastie a pokoj. Riadi sa vlastnými ideálmi perspektívami a predsudkami. Proces všímania si zmien ktorým prechádza každá ľudská bytosť možno slovami koncilu nazvať tvorivou činnosťou človeka. Aby ale človek vo svojej tvorivej činnosti skutočne spoznával nefalšované šťastie a pokoj ktorý mu dokáže dať aj vnímanie okolia a prírody je nutné poznať plán ktorý chce Boh Stvoriteľ uskutočniť. Stvorenie je činom ktorým Boh bez prvotnej hmoty bez nástroja bez premeny svojej podstaty úplne sám uskutočnil dielo, ktoré mal v mysli a sám ho aj udržuje v jestvovaní. Človek je tvoj stvorený na Boží obraz no súčasne aj nad prírodou. Človek mal pomenovať všetko to čo Boh stvoril, ale neznamená to že človek je vládcom. Boh dal človekovi prírodu ako dar alebo tiež ako prostriedok ktorým človek môže spoznávať veľkosť a krásu samotného darcu Boha. Sv. písmo ktoré pripomína že človek je stvorený na Boží obraz že je schopný poznať a milovať svojho Boha. Vonkajšia moc Boha. Boh stvoril viditeľný svet a všetko čo je v ňom. Vnútorná moc – poslanie Syna na svet aby svet nezahynul. Environmentálne výchova predstavuje súlad myslenia cítenia a zodpovedného správania sa k prírode k svojmu okoliu a k sebe samému existuje mnoho iných definícii na environmentálnu výchovu. Z environmentálneho cieľa vychádza jeden záver a síce že na konci procesu tejto výchovy by mal stáť neustále sa rozvíjajúci človek: človek múdry starostlivý láskavý citlivý tolerantný zodpovedný….Environmentálna výchova sa dostáva do katechézy. Viera ma dozrievať v katechéze. Veriaci kresťan má očami viery spoznávať že darcom všetkého čo nás obklopuje a čo máme je Boh – Stvoriteľ. Existuje viacero pohľadov na život jedným z takýchto je aj láska k prírode. Nakoľko je príroda Božie dielo treba ju milovať. Človek ma milovať veci ktoré stvoril Boha a vyšli z rúk Stvoriteľa. Druhý pohľad môže byť zameraný na úctu k prírode. Vnútorná hodnota všetkých vecí je pravda že boli stvorené Bohom a sú odleskom jeho veľkosti dobroty krásy múdrosti a svätosti. Ak si teda človek uvedomuje tieto hodnoty stvorených vecí nutne tým získava aj postoj úcty k prírode. Tretím pohľadom katechizovaných je zamarenia sa na umiernenosť a seba obmedzenie. Od človeka vyžaduje ohľaduplnosť sebaobmedzovanie a sebakontrolu. No jasné je aj to že prírodu nemožno považovať za skutočného partnera ktorý by stál na rovnakom stupni ako človek. Človek je predsa vrcholom stvorenia. Viditeľným znakom tohto tvrdenia je to že príroda na rozdiel od človeka nie je schopná rešpektovať akékoľvek práva druhých. Povinnosť človeka rešpektovať prírodu možno odôvodniť tým že je to Boží výtvor a iba Boj je jej absolútny vlastník. Človek je iba správcom stvoreného sveta. Toto všetko zahŕňa ciel alebo výzvu: človek ma slúžiť Bohu tým že dokončuje jeho dielo okolo seba a v seba samom.
Obnova človeka
S voľným časom sa spája aj rekreácia. Vo všeobecnosti ju chápeme ako odpočinok po práci, alebo načerpanie nových síl. Má latinský pôvod re-kreacia. Recreo-tvoriť nanovo, recreatio- zníženie napätia oddych. Teda viaže sa na slovo stvorenie.Boh stvoril svet z ničoho. Je to prejav lásky ktorú prejavil celému tvorstvu. Hriech ľudí oddelil človeka od Boha. Celé stvorenie sa tak nakazilo chorobou hriechu, ktorého najhlbším následkom je vzdialenie sa od Boha. V pojme rekreatio sa skrýva kategória novosti. Čo to bolo ohraničené slabosťou a krehkosťou ma byť stvorené nanovo. Aby tak dosiahlo svoj prvotný lesk a krásu. To sa naplní iba jednotením sa s Bohom. Človek je stvorený na Boží obraz a ma odzrkadľovať vo všetkých svojich skutkoch čoraz dokonalejšiu podobnosť s Bohom. Hoci človek už tu na zemi túži po dokonalosti uvedomuje si že jej plnosť nastúpi až v posledných časoch v novom nebi na ktorej prebýva spravodlivosť. Človek ktorého ťažia mnohé problémy potrebuje vo voľnom čase nájsť seba samého aby sa mohol obnoviť a realizovať sa ako osoba. Čas rekreácie vo svojej najhlbšej podstate vytvára akési doplnenie a ďalšie usporiadanie toho čo urobil Boj vo svojom akte stvorenia. Nielen práca ale aj odpočinok sa ponúkajú človekovi ako cesta ktorou má nasledovať Boha Stvoriteľa. Celý ľudský život práca i voľný čas sa môžu pred Bohom javiť ako služba. Voľný čas sa stáva rekreáciou vo svojom plnom význame vtedy keď rozvíja duchovné aktivity človeka a do jeho života prináša hlbší zmysle a tak ho uspôsobuje byť činným vo svete, ktorý ho obklopuje. Stáva sa plodný keď víťazíme nad zlom a hriechom. Rekreácia ponúka človeku šancu aby nanovo objavil zmysel svojej existencie.
Vymenujte 3 fázy slova stvorenie ?
- Boží stvoriteľský akt na začiatku čias
- Nové stvorenie – v Kristovom veľkonočnom tajomstve
- Posledné tvorenie v eschatologickej dobe
Vymenujte od čoho zavisí moralnosť ?
- Od zvoleného predmetu
- Od zamýšľaného cieľa alebo úmyslu
- Od okolností konania
Morálnosť ľudských skutkov a základné postuláty
Boh dal ľudom slobodu a tam človek možnosť vyberať dobro alebo zlo. Preto činy pre ktoré sa rozhodujeme na základe úsudku možno morálne hodnotiť. Sú dobré alebo zlé. Zvolený predmet je to čo konáme. Môže byť dobrý zlý alebo idiferentý (ani dobrý ani zlý). Ak chceme niekomu pomôcť……. práve úmysel najviac ovplyvní morálnosť ľudského skutku. Ak konáme niečo s dobrým úmyslom tak s toho vznikne aj dobrý skutok a naopak ak tomu dáme zlý úmysel vyjde z toho skutok zlý. Samotný úmysel tak ovplnivený čin že aj dobrého predmetu môže vzniknúť zlý skutok napr. ak pomáhame starým rodičom s tým aby nám dali peniaze. Skutočnosť voľného času je z morálneho hľadiska indiferentná. Preto je potrebné uvedomovať si etické postuláty, ktoré sa dotýkajú tejto oblasti ľudského života.
Základné postuláty
Voľný čas a aj odpočinok patria medzi práva človeka. Nejde iba o oblasť ochrany telesného zdravia, ale dotýka sa aj dôstojnosti človeka a má aj náboženský význam. Odpočinok je tiež jedným z faktorov, ktorý vplíva na ľudské zdravé a aj na sám život. Aj JK vyhľadával tiché miesta kde by si mohol odpočinúť. Teda odpočinok patrí medzi potreby ľudí. Právo na odpočinok vplýva z prirodzenosti človeka. Jeho fyzické a psychické sily sú ohraničené. Preťaženie môže ohroziť zdravie, ale aj jeho život. Na záväzok starostlivosti o svoj život poukázal JK aj tým že prijal ľudské telo a stal sa jedným z nás Liečil chorých, čím sa staral aj o telo. Už v minulosti sa cirkevné vyjadrenia dotýkali práva na vhodný odpočinok po práci. Tak tiež aj deti musia mať právo na zábavu a rozptýlenie. Tento čas ma slúžiť pre fyzické dobro morálny rast a nadobúdanie kultúrneho cítenia.
Morálne ohrozenia voľného času
Voľný čas dáva človeku šancu pre svoju realizáciu, ale môže byť preňho aj ohrozením. Ján Pavol II. Pripomenul, že turistika ako jedna z foriem využitia voľného času môže byť pre človeka prameňom dobra alebo zla miestom milosti ale aj hriechu. Ľudská prirodzenosť nosí v sebe následky hriechu. V súčasnej dobe vnímame oveľa väčšiu snahu rozvíjať spoločenstvo voľného času. Človek sa častejšie koncentruje nie na prácu ale na voľný čas. Hrozí nebezpečenstvo že sa mu dá vyššia priorita ako práci. Voľný čas nie je jediný v ktorom sa človek môže realizovať. Je naklonený uveriť že keď žije v svete hier dosiahne pravé šťastie naplnenie slobodu. Tak mu uniknú vyššie hodnoty vlastné zdravie, rodina, náboženský život…. Propaguje sa štýl života ktorý vyžaduje minimálnu námahu a maximálne užitie. Potom sa stáva že človek pracuje iba preto aby mohol všetko čo najskôr minúť. Niektorý ľudia chápu voľný čas jednostranne nie ako čas šance pre rozvoj človeka ale iba jeho oslobodenie. Ďalším problémom spojeným s voľným časom je egoizmus. Je to čas pre mňa dajte mi pokoj . charakteristkým hriechom voľného času je lenivosť. Lenivosť prebudza nudu človeka nie je schopný na nič ani len myslieť. Diabol ľahko príde so svojou ponukou a tak sa spoločenstvo voľného času skôr stáva spoločenstvom prázdneho času.
- Vnímanie a formovanie hodnôt v čase
Hodnoty predstavujú nevyhnutnú súčasť nášho života sú výrazným zdrojom motivácie a pilierom zmyslu. Človek bez hodnôt nemôže žiť. Hodnota z gréckeho tíme – cena, hodnota odmena, alebo axia, axon – vertikála, a latinského valor. Veda ktorá sa zaoberá pôvodom a povahou hodnôt definovaním systémom hodnôt ich vzájomnými vzťahmi k spoločenským a kultúrnym faktorom sa nazýva axiológia, timológia, timetika. Základná kategorizácia hodnôt podľa Kučerovej sa opiera o hodnoty:
PRÍRODNÉ (vitálne)- snaha o presadenie a rozvinutie života
SOCIÁLNE – vzťah k ostatným ľudom a sebe samému.
CIVILIZAČNÉ- hodnoty politicko-spoločenské, vývoj reči, písma vedy, techniky…..
DUCHOVNÉ- formovanie zákonov krásy, umenia morálky.
Hodnoty predstavujú také kultúrne dedičstvo ktoré sa neprenáša z generácie na generáciu ale každý jednotlivec si ich musí opätovne osvojiť a zaujať voči ním postoj. Pomerne veľký priestor pre formovanie hodnôt predstavuje výchova vo voľnom čase. (cvč kluby a pod.) V obsahovej rovine môže byť celá činnosť zameraná na priblíženej istej hodnoty. Odporúča sa venovať jednej hodnote.
Vymenujte 4 charakteristiky kresťanskej kultúry podľa Iljin
- Duch kresťanstva je duchom zvnútornenia- kultúra je tvorená zvnútra, je výtvorom duše a ducha.
- Duch kresťanstva je duchom lásky- kresťan neverí v kultúru bez lásky
- Duch kresťanstva je duchom živého tvorivého obsahu- kresťan sa nestotožňuje s formalizmom bezcitnosťou pokryteckosťou
- Duch kresťanstva je duchom zdokonaľovania- kresťan ma pred očami božiu dokonalosťou. jednou zo zásadných podmienok pre budovanie kresťanskej kultúry je vnútorná obnova.
Pojem kultúra, kresťanská kultúra
Pod pojmom kultúra sa v širšom zmysle rozumie všetko to čím človek cibrí a rozvíja svoje mnohoraké duševné a telesné vlohy. Ľudská kultúra ma dejinný a spoločenský ráz a toto slovo nadobúda často sociologický a etnologický význam. Jednoducho povedané kultúra je súhrn ľudského správania ľudskej činnosti a ich výsledkov. Kultúra ma spoločenský charakter, dedí sa z generácie na generáciu. Tvorom kultúry je človek. Pri rozvoji kultúry zohráva úlohu náboženstvo, lebo predkladá vlastnú prioritu hodnôt. Aj JK prišiel medzi nás v konkrétnej ľudskej kultúre. Náboženstvo má veľký význam v etike kultúry. Najdôležitejšie je uznať transcendenciu človeka to znamená jeho duchovný rozmer.
Kresťanská kultúra si kladie za cieľ dotknúť sa srdca človeka a tak sprostredkovať evanjelium lásky.
Evanjelium ako súčasť kultúry
Pod pojmom kultúra už dávno nechápeme len jej prejavy zhmotnené do umeleckých diel v oblasti maliarstva či hudby. Kultúra je prostredím v ktorom žijeme a úzko súvisí s tradíciou. Kultúra zahŕňa spôsob nášho myslenia a konania. Je jasné že evanjelizácia je z veľkej časti kultúrnou otázkou. Kultúra v evanjeliu nie je iba v tom že spája ľudí, ktorí ho počúvajú ale tiet v tom že je spojením Boha s človekom a človeka s Bohom. Stretnutie medzi evanjeliom a akoukoľvek kultúrou môže byť iba stretnutím medzi dvoma organizmami. Je to stretnutie medzi ľuďmi ktorí patria do konkrétnej kultúry. Kultúrna zmena ktorá nastáva vďaka evanjelizácie musí prebiehať paschálnym spôsobom. To znamená že nositeľom evanjelia ktorý s ľuďmi kráča a miluje ich zúčastňuje sa na smrti a vzkriesení JK. Hlásať evanjelium znamená byť presvedčený že Kristus je môj najlepší priateľ skutočná jednotka sveta.
ľudská práca
Ak niekto hľadá svoj zmysel iba v práci a nedoceňuje odpočinok úplne nepochopil celého človeka. Na zemi je na prvom mieste práca a po nej nastupuje odpočinok. Vo večnosti to bude opačne najprv večné odpočinutie a potom ide činnosť spolupráca s Bohom na jeho večnej činnosti a tak odpočinok sa stáva anticipáciu neba.
Voľný čas a ľudská práca
Voľný čas úzko súvisí s ľudskou prácou . Ján Pavol II. V encyklike Centesimus annus preberá náuku Leva XIII. Kde pripomína že aby zamestnávateľ zaručil odpočinok úmerne celkovému množstvu síl ktoré musí človek pri práci vynaložiť. Človek by aj mohol odpočívať ale on to nedokáže nevie prerušiť svoje aktivity. Práca sa preňho stala cieľom života. Poľský sociológ j. Majka hovorí o určitej hygiene práce, ktorá ma z jednej strany vplývať na jej kvalitu a z druhej strany má napomáhať rozvoju samého pracujúceho človeka i chrániť jeho dôstojnosť. Ďalej sa treba vyhýbať zbytočnému náhleniu pracovať trpezlivo a systematicky rešpektujúc životný rytmus človeka. Vyžaduje si to aj rozumné šetrenie síl. Všetko závisí aj od samého pracujúceho ako aj zamestnávateľa ktorý rozumne organizuje prácu. Rozumne využívaný voľný čas pri ktorom človek regeneruje svoje sily sa stáva jedným z prvkov dobrej a rozplánovanej práce. Rahne hovorí že boh ktorý sa nam predstavuje nie je iba Deus faber človek tvoriaci ale aj deus ludens človek hravý. Jeho stvoriteľská činnosť má v sebe čosi z hry.
Turizmus, náboženský turizmus
Turizmus je jedným z najpopulárnejších foriem naplnenia voľného času. Celá ľudská spoločnosť má charakter putovania. Aj cirkev na zemi je putujúce spoločenstvo. Rozvoj turistiky môžeme zaradiť do troch etáp.
Prvá etapa – do polovice 19 storočia. Boli to putovania zámožnejších ľudí. Osobitnou kapitolou boli púte na sv. miesta ( sv. zem, Rím …)
Druhá etapa – do druhej polovice vojny. Obdobie vytvárania turistických organizácií. Napr. alpíne klub….
Tretia etapa – povojnové roky, turistika sa v tomto období stáva priemyslom.
V súčasnej dobe má mnoho podôb: horský turizmus, kúpeľný turizmus, poznávací turizmus…..turizmus vo svete aj v Európe rastie. Rozvoj turizmu v sebe nesie mnohé pozitíva. Človek ktorý si prišiel odpočinúť nájde miesto kde je o neho komplexne postarané. Zábava odpočinok turistika sa stávajú tovarom ktorý prináša veľké zisky. Zabúda na dôstojnosť osoby a na morálne zásady. Voľný čas a turistika poskytujú cestu rastu a rozvoja ľudskej osoby. Je to nielen fyzický ale aj duchovný rast.
Náboženský turizmus
Naším cieľom je turista ktorý zo svojho náboženského pohľadu hodnotenejšie vníma a objavuje svet. Lebo príroda je miestom epifánia – zjavenie Boha. Turistu možno vidieť aj inak než z pohľadu cieľa cesty. Hoci je účastníkom nenáboženských zájazdov mal by mať aj duchovný zážitok. Duchovné obohacovanie takto vedie ku kresťanskému spôsobu turistiky. To je vtedy keď jeden druhému dávame jeden od druhého prijímame žijeme v bratskej láske. Máme si uvedomiť že ako kresťania máme v okolitých krajinách mnoho bratov a sestier vo viere, že v spoločenstve Cirkvi sme všade doma. Voľný čas a turizmus môžu takto dopĺňať nedostatok ľudského kontaktu.
Cirkev a turistika
Za niekoľko posledných desaťročí by sme nenašli pápeža ktorý by vo svojom príhovore k veriacim nespomenul fenomén cestovného ruchu. Každý pápež ak hovoril o turistike nezabudol spomenúť porozumenie medi národmi a to znamená aj medzi ľuďmi rôzneho vierovyznanie. Homo viator – na ceste.
Potrebami pastorácie a rozvojom duchovnej starostlivosti o turistov sa zaoberali štyri Svetové kongresy duchovnej starostlivosti o turistov ktoré organizovala pápežská stolica. Tu treba pripomenúť že turistika má aj svoj deň 27. Septembra. K tomuto dňu pápež pravidelne vydáva svoje posolstvo, ktoré ma vlastnú tému.
Podľa týchto dokumentov možno konštatovať že Cirkev turizmus odobruje ak:
- Turizmus pomáha relaxovaniu a zdokonaľovaniu ľudskej osobnosti
- Turizmus napomáha vzájomnej prepojenosti človeka s prírodou ako Božou záhradou
- Turizmus upevňuje rodinnú jednotu a spoločenské povedomie
Turistika pre spoločnosť a cirkev sa stáva veľkou výzvou. S turistikou sa treba zaoberať ako s časťou života kde nesmie chýbať ani starostlivosť o ľudské duše. Práve tu môže veľa pomôcť kňaz i dobrý kresťan
