Brainscape's Knowledge GenomeTM

Browse over 1 million classes created by top students, professors, publishers, and experts.


See full index

Geografia > Sídla, urbanizácia a hospodárstvo > Flashcards

Sídla, urbanizácia a hospodárstvo Flashcards

1
Q

Definuj osídlenie.

A

Je to súbor sídiel v regióne, v ktorom prebiehajú základné aktivity obyvateľstva.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
2
Q

Definuj sídlo.

A

Je to zoskupenie príbytkov a hospodárskych objektov na určitom území.
Je to základná jednotka osídlenia.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
3
Q

Na aké dve typy sa delí sídlo?

A

Vidiecke a mestské.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
4
Q

Porovnaj vidiecke a mestské sídla.

A

Vidiecke má menej obyvateľov ako mestské a má orientáciu na poľnohospodárstvo.
Mestské má viac obyvateľov:

SR od 5000
Japonsko od 50 000
Švédsko od 200

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
5
Q

Vymenuj najmenšie slovenské mestá.

A

Dudince, Modrý kameň.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
6
Q

Vymenuj mestá podľa veľkosti.

A

Veľkomesto, metropola, aglomerácia, konurbácia a megapolis.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
7
Q

Definuj veľkomesto.

A

Mesto, ktoré má nad 100 000 obyvateľov.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
8
Q

Definuj metropolu.

A

Mesto, ktoré má nad 500 000 obyvateľov.
Regionálna (Košice), národná (Bratislava), kontinentálna (Paríž, Berlín) a svetová (New York, Londýn) metropola.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
9
Q

Definuj aglomeráciu.

A

Je to veľké mesto prepojené s okolitými menšími sídlami, zoskupenie sídel.
Napríklad Bratislava.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
10
Q

Definuj konurbáciu.

A

Je to prepojenie viacerých aglomerácii, ktoré sa navzájom doplňujú.
Napríklad Porúrie v Nemecku.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
11
Q

Definuj megapolis.

A

Sú to navzájom intenzívne prepojené konurbácie a aglomerácie.
Napríklad východné pobrežie Japonska Honšú (Tokio - Nagoya - Osaka).
Najväčší Tokaido, najstaršie v Amerike.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
12
Q

Aké sú to sídla s vlastnou ekonomickou základňou?

A

Majú aj inú funkciu ako obytnú. Monofunkčné alebo polyfunkčné.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
13
Q

Definuj monofunkčné sídla.

A

Sídla, ktoré majú 1 prevládajúcu funkciu okrem obytnej, napríklad poľnohospodárstvo, rekreácia, kúpele, priemysel,…

Vysoké Tatry = rekreácia
Budince = kúpele
Nováky = priemysel
Čierna nad Tisou = doprava

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
14
Q

Definuj polyfunkčné sídla.

A

Majú viac funkcií. Väčšie mestá, napr. BA.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
15
Q

Definuj sídla bez vlastnej ekonomickej základne.

A

Sú to sídla iba s obytnou funkciou. Napríklad Nová Dubnica, Svätý Jur (pri Bratislave).

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
16
Q

Ako získalo sídlo funkcie?

A

Vývojom celého územia a väzbami medzi sídlami.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
17
Q

Vymenuj 3 teórie/pravidlá.

A
  1. Zipfovo pravidlo/pravidlo poradia miest podľa veľkosti
  2. teória centrálnych miest
  3. teória funkčného členenia mesta
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
18
Q

Charakterizuj Zipfovo pravidlo.

A

Je to závislosť medzi veľkosťou a poradím podľa počtu obyvateľov.
Veľkosť 2. mesta v poradí by malo byť/mať polovicu obyvateľov najväčšieho mesta…

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
19
Q

Napíš vzorec Zipfovho pravidla.

A

Pn = P/n

Pn = počet obyvateľov mesta
P = počet obyvateľov najväčšieho mesta
n = poradie podľa veľkosti

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
20
Q

Definuj centrum.

A

Je to sídlo, ktoré poskytuje zázemiu centrálne funkcie.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
21
Q

Charakterizuj teóriu centrálnych miest.

A

Každé centrálne mesto má svoje zázemie a veľkosť zázemia rastie v závislosti od významového stupňa mesta.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
22
Q

Charakterizuj teóriu funkčného členenia mesta.

A

Mestá sa členia na základné funkcie - oblasti, zóny, časti.
Zákonitosti zón vysvetľujú teórie:
teória koncentrických zón, sektorov a viacerých jadier.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
23
Q

Čísla.

A

1 - obchodné centrum
2 - štvrť veľkoobchodov so spotrebným tovarom
3 - obytné štvrte spoločensky nižších tried
4 - obytné štvrte spoločensky stredných tried
5 - obytné štvrte spoločensky vyšších tried
6 - štvrť s ťažkým priemyslom
7 - okrajové obchodné štvrte
8 - obytné predmestia
9 - priemyselné predmestia
10 - prímestská oblasť

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
24
Q

Kde sa sústreďujú najvýznamnejšie funkcie mesta?

A

V centrách miest.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
25
Q

Definuj city.

A

Je to najvýznamnejšia časť mesta so sídlom administratívy, bankovníctva, obchodu a s malým počtom trvale bývajúceho obyvateľstva.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
26
Q

Definuj urbanizáciu.

A

Je to proces sťahovania obyvateľstva do miest** a s ním súvisiace zmeny životného štýlu obyvateľstva.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
27
Q

S čím sa spája urbanizácia?

A

S priemyselnou revolúciou.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
28
Q

Ako sa určuje ukazovateľ stupňa/úrovne urbanizácie?

A

Podľa podielu mestského obyvateľstva v danom regióne.

29
Q

Ako sa určuje dynamika/tempo urbanizácie?

A

Podľa nárastu podielu mestského obyvateľstva za určité obdobie.

30
Q

Vymenuj tabuľku podielu mestského obyvateľstva. (1990-2025) + 1900 a 2100

A

1900 10%

1990
svet 45%
menej rozvinuté krajiny 37%
viac rozvinuté krajiny 73%

2000
svet 47%
menej rozvinuté 38%
viac rozvinuté 75%

2025
65%
61%
83%

2100 90%

31
Q

Vymenuj krajiny s vysokým stupňom urbanizácie (90-100%).

A

Holandsko, Anglicko, Austrália, Quatar, Malta, Venezuela, Argentína.

32
Q

Vymenuj krajiny s nízkym stupňom urbanizácie.

A

Burundi (10%), Papua Nová Guinea (12%), Uganda (13%), Sri Lanka (15%).

33
Q

Charakterizuj sluny.

A

Sú to chudobné štvrte pri veľkých mestách (predmestia), ktorým chýba základná infraštruktúra (vodovod, kanalizácia, elektrina), školstvo, zdravotníctvo, polícia a záchranné zložky.
Sú na čierno a nemajú povolenia od úradov, žijú na cudzích pozemkoch.
Je tam chorobnosť, zlá hygiena, vysoká nezamestnanosť a nízka gramotnosť.
Mestá sa snažia sluny egalizovať, aby dostali povolenia. Zakladajú základnú infraštruktúru a postupne menia životnú úroveň.

Napríklad Kibera (Afrika), časť hlavného mesta Nairobi.

34
Q

Definuj hospodárstvo.

A

Je to súhrn všetkých ľudských aktivít.

35
Q

Vymenuj 2 štruktúry hospodárstva.

A

Veľkostná a odvetvová.

36
Q

Definuj veľkostnú štruktúru.

A

Je to súhrn všetkého, čo sa v danej krajine vyrobí.

37
Q

Čím je vyjadrená veľkostná štruktúra?

A

HDP - hrubým domácim produktom.

38
Q

Na čo poukazuje HDP?

A

Na hospodársku vyspelosť krajiny.

39
Q

Ktoré krajiny majú vysoké HDP?

A

Rozvinuté, napríklad Švédsko, Nórsko.

40
Q

Ktoré krajiny majú nízke HDP?

A

Rozvojové, Slovensko, krajiny mimo Európy.

41
Q

Kde sa nachádzajú rozvinuté a rozvojové krajiny?

A

Rozvinuté na globálnom severi a rozvojové na globálnom juhu.

42
Q

Vymenuj znaky rozvinutých štátov/ekonomík.

A
  • vysoké HDP
  • všestranne rozvinuté hospodárstvo
  • vysoká úroveň dopravy
  • vysoký podiel pracujúcich v službách
  • nízky podiel pracujúcich v poľnohospodárstve (menej ako 5-10%)
  • nízka nezamestnanosť (pod 10%)
43
Q

Vymenuj znaky rozvojovej ekonomiky.

A
  • nízke HDP
  • jednostranne/nevšestranne rozvinuté hospodárstvo
  • nízka úroveň dopravy
  • nízky podiel pracujúcich v službách
  • vysoký podiel pracujúcich v poľnohospodárstve
  • vysoká nezamestnanosť
44
Q

Na čo sa delí odvetvová štruktúra?

A

Na 4 skupiny: primárny, sekundárny, terciárny a 4. sektor.

45
Q

HDP a EOA primárneho sektoru.

A

HDP = 4%
EOA = 40,5%

46
Q

HDP a EOA sekundárneho sektoru.

A

HDP = 32%
EOA = 20,5%

47
Q

HDP a EOA terciárneho a 4. sektora.

A

HDP = 64%
EOA = 39%

48
Q

Čo je základný výrobný prostriedok pre poľnohospodárstvo?

A

Pôda.

49
Q

Ako sa delí pôda?

A

Orná, trvalo trávne porasty a trvalé kultúry.

50
Q

Definuj ornú pôdu.

A

Slúži na pestovanie 1 ročných plodín (pšenica, kukurica).
Vyžaduje málo členitý povrch, roviny a pahorkatiny. Povrch nesmie byť strmý.

51
Q

Definuj trvalo trávnaté porasty.

A

Lúky a pasienky.

52
Q

Definuj trvalé kultúry.

A

Slúžia na pestovanie viacročných plodín.

53
Q

Vymenuj 2 faktory lokalizácie poľnohospodárskej výroby.

A

Prírodné a socioekonomické.

54
Q

Aké sú prírodne faktory l. p. v.? (6)

A

Pôda, voda, reliéf, svetlo, teplo, klíma.

55
Q

Aké sú socioekonomické faktory l. p. v.? (7)

A

Mechanizácia (stroje), chemizácia (hnojivá, postreky), pracovná doba/rola, trh, doprava, zavlažovanie a odvodňovanie.

56
Q

Ako sa delí poľnohospodárska výroba?

A

Rastlinná a živočíšna.

57
Q

Ako sa delí rastlinná poľnohospodárska výroba?

A

Produkcia potravín, krmovín, technických plodín (priemyselné spracovanie) a pochutín (korenie, čaj, káva, kakao).

58
Q

Popíš výrobu kávy a kakaovníka.

A

Káva:
Pochádza z východnej Afriky (Etiópia).
Najväčší pestovateľ je latinská Amerika (Brazília, Mexiko).

Kakaovník:
Pochádza z latinskej Ameriky.
Najväčší producent je západná Afrika (pobrežie Slonoviny).

59
Q

Ako sa delí živočíšna výroba?

A

chov hovädzieho dobytka, ošípaných, hydiny, oviec a kôz + výrobky zo zvierat (mäso, mlieko, vajcia, koža, kosti)

60
Q

Popíš chov hovädzieho dobytka.

A

Spôsobuje 90% spotreby svetového mlieka, 1/3 mäsa.
Najväčší chovatelia Čína, India, Brazília, Argentína, USA, Austrália.
Najväčšia spotreba mäsa: USA.
Najväčšia ekologická stopa, náročné na plochu.
Chov je drahý, chová sa iba v bohatších krajinách. (intenzívny chov)

61
Q

Popíš chov ošípaných.

A

Obsahuje 40% svetovej spotreby mäsa.
Chov je náročný na krmoviny.
Najväčší chovateľ je Čína a západná Európa.
Chýba v krajinách islamu.

62
Q

Popíš chov oviec a kôz.

A

Je rozšírený tam, kde sa nechovajú ošípané.
Chovajú sa v suchých, púštnych, subsaharských a horských oblastiach.
Austrália, Nový Zéland, Argentína, Britské ostrovy, južná Európa, Turecko.

63
Q

Popíš chov hydiny.

A

Rovnomerne rozšírený chov, najväčšie pošty v Číne, Kórei, východnej Ázii.

64
Q

Kde sa ryboloví?

A

V miestach stretnutia teplých a studených morských prúdov svetového oceánu.

SV Atlantik
-Dánsko, Nórsko, Veľká Británia, Islam, Kanada a USA
-studený labradorský prúd

SZ Pacifik = východná Ázia (Čína, Rusko, Japonsko)

JZ Pacifik = západ
južnej Ameriky (Čile, Peru, Ekvádor)

65
Q

Kde sú najlepšie podmienky na rastlinnú výrobu?

A

V miernom podnebí kontinentálneho typu, stepné oblasti s úrodnou černozemou (Ukrajina, Kazachstan, USA, Kanada, Pampy/Argentína, Austrália)

66
Q

Vymenuj typy poľnohospodárskej výroby/závodov.

A

Intenzívny a extenzívny.

67
Q

Popíš intenzívny typ.

A

Vkladajú sa vysoké vstupy do výroby a dostávajú sa vysoké výstupy z výroby.
Je to neekologický a neetický typ.
Majú ho bohaté/vyspelé krajiny: trhové záhradné hospodárstvo Holandska.

68
Q

Definuj vstup a výstup výroby.

A

vstup = investície do mechanizácie, chemizácie, pracovnej sily

výstup = úroda a peniaze

69
Q

Popíš extenzívny typ.

A

Nízke vstupy a výstupy, ale je ekologickejší a etickejší. Sliepky sa chovajú voľne. Napríklad pšeničné kanadské hospodárstvo.

Geografia (3 decks)

Brainscape helps you reach your goals faster, through stronger study habits.
© 2024 Bold Learning Solutions. Terms and Conditions