Rastlinné pletivá

Question 1

Definuj pletivo

Answer 1

súbory rastlinných buniek rovnakého tvaru, pôvodu a špecifickej funkcie

Question 2

čo je histológia?

Answer 2

veda, ktorá skúma pletivá

Question 3

ako vznikajú pletivá

Answer 3

pletivá vznikajú spravidla postupným delením buniek, ktoré sú od seba oddelené bunkovými stenami -> rastlinné bunky sú navzájom pospájané plazmodezmami, ktoré zabezpečujú výmenu látok a komunikáciu medzi bunkami

Question 4

čo študuje morfológia?

Answer 4

študuje vonkajší tvar orgánov

Question 5

čo študuje anatómia?

Answer 5

študuje vnútornú stavbu orgánov

Question 6

aké rozlišujeme pletivá podľa schopnosti buniek deliť sa?

Answer 6

A) delivé (meristematické) pletivá

B) trváce pletivá

Question 7

definuj delivé pletivá

Answer 7

-tvoria ich bunky so schopnosťou deliť sa, čím zabezpečujú rast ahrubnutie orgánov

Question 8

definuj trváce pletivá

Answer 8

• sú tvorené diferencovanými bunkami, ktoré sa už ďalej nedelia
• tvarom sa špecializovali na vykonávanie špecifických funkcií
• rozdeľujeme ich podľa spôsobu zhrubnutia bunkovej steny apodľa funkcie

Question 9

ako delíme trváce pletivá podľa zhrubnutia bunkovej steny?

Answer 9

• parenchým
• kolenchým
• sklerenchým
• prozenchým

Question 10

definuj parenchým

Answer 10

• je tvorený ztenkostenných buniek, ktoré majú vo všetkých smeroch rovnaké rozmery
• medzi bunkami bývajú početné ačasto veľké medzibunkové (intercelulárne) priestory
• tvoria dužinatú výplň rastlinných orgánov

Question 11

definuj kolenchým

Answer 11

• je tvorený bunkami snepravidelne zhrubnutými bunkovými stenami vmiestach dotyku
• stopky plodov – napr. tekvice, uhorky
• stonky dvojklíčnolistových rastlín tesne pod pokožkou – napr. hluchavky
• kolienka tráv

Question 12

definuj sklerenchým

Answer 12

• je tvorený bunkamis rovnomerne zhrubnutými bunkovými stenami
• sklerenchymatické bunky rozličného tvaru sa nachádzajú napr. vkôstkach sliviek, marhúľ, vškrupine orecha alebo aj vdužine niektorých plodov (napr. hrušky) → bunky sa nazývajú sklereidy (sklereidy = kamenné bunky)
• medzi bunkami sú mostíky – plazmodezmy

Question 13

definuj prozenchým

Answer 13

• tvoria bunky značne pretiahnuté vjednom smere so šikmými priečnymi priehradkami
• najčastejšie sú súčasťou vodivých pletív

Question 14

ako delíme trváce pletivá podľa funkcie?

Answer 14

a) krycie (pokožkové)
b) vodivé
c) základné

Question 15

definuj krycie pletivá

Answer 15

• sústava krycích (pokožkových) pletív pokrýva povrch rastlinného tla achráni tak rastlinu pred nepriaznivými vplyvmi prostredia amechanickým poškodením
• zabraňujú nadmernému vyparovaniu vody a sprostredkúvajúvýmenu látok medzi rastlinou aprostredím
• bunky sú bez medzibunkových priestorov

Question 16

ako sa nazýva pokožka nadzemných orgánov a čím je tvorená?

Answer 16

epiderma - je tvorená jednou vrstvou plochých buniek medzi ktorými nie sú medzibunkové priestory

Question 17

ako sa nazýva pokožka podzemných orgánov?

Answer 17

rizoderma

Question 18

Na vykonávanie určitých funkcií vytvára pokožka na svojom povrchu špeciálne útvary. Aké?

Answer 18

kutikula, prieduchy, hydatódy, chlpy (trichómy), pokožkové tŕne (emergencie)

Question 19

definuj kutikulu

Answer 19

• je súvislá vrstva na vonkajšej bunkovej stene listov astoniek
• chráni rastlinu pred vysychaním
• obsahuje kutín – lipid, ktorý je takmer nepriepustný pre vodu aplyny
• pokožka koreňa (rizoderma) kutikulu nemá, nakoľko by bránila príjmu vodných roztokov koreňom
• rastliny žijúce ponorené do vody majú epidermu bez kutikuly
• hrúbka kutikuly závisí od stanovišťa, vktorom rastlina žije, rastliny suchýchstanovíšť majú kutikulu hrubšiu

Question 20

definuj prieduchy

Answer 20

• tvoria dve zatváravé bunky najčastejšie fazuľovitého
  (obličkovitého) tvaru, medzi ktorými je prieduchová
  štrbina
• prieduchové bunky majú na strane štrbiny zhrubnutú
  bunkové stenu
• na rozdiel od buniek pokožky obsahujú chloroplasty
• cez prieduchovú štrbinu rastlina odovzdá do prostredia
  prebytočnú vodu vo forme vodnej pary = transpirácia,
  (výdaj vody sa deje regulovane) ataktiež uskutočňuje
  výmenu plynov ( O2, CO2)
  -usuchozemských dvojklíčnolistových rastlín sú prieduchy vspodnej pokožke listu, ujednoklíčnolistových rastlín väčšinou po oboch stranách listu
  -rastliny, ktorým listy plávajú na vode majú prieduch vo vrchnej pokožke

Question 21

definuj hydatódy

Answer 21

• sú prieduchy, ktoré stratili zatváraciu schopnosť, preto sú trvalo otvorené
• rastlina cez ne vurčitých podmienkach (vysoká vlhkosť vzduchu, nižšia teplota) vytláča vodu vo forme kvapiek aminerálnych solí, čomu hovoríme gutácia

Question 22

definuj chlpy

Answer 22

• vyrastajú zjednej pokožkovej bunky, majú rôzny tvar a funkciu

Question 23

definuj emergencie

Answer 23

• sú viacbunkové výrastky vzniknuté nielen zpokožky, ale aj zpodpokožkových buniek
• majú ochrannú funkciu
• väčšinou sa vnich nachádzajú aj cievne zväzky (v trichómoch nikdy nie sú)

krycie – vstonkách aplodoch vpodobe ostňov (ruža šípová, egreš obyčajný)

Question 24

definuj vodivé pletivá

Answer 24

• zabezpečujú transport látok
  
  • vytvárajú cievne zväzky, ktoré sú po obvode chránené mechanickými pletivami
  • vodivé pletivá vytvárajú len vyššie rastliny (papraďorasty, semenné rastliny)
  • u stielkatých rastlín (nižšie - riasy ,machorasty) sa pohyb roztokov medzi bunkami uskutočňuje difúziou aosmózou cez plazmodezmy

Question 25

Vyššie rastliny rozvádzajú roztoky dvoma smermi. Akými? definuj ich:

Answer 25

TRANSPIRAČNÝ PRÚD vedie zkoreňa smerom do listov vodu srozpustenými anorganickými látkami
ASIMILAČNÝ PRÚD smeruje zlistov, kde vznikajú pri fotosyntéze organické látky (asimiláty) do miesta spotreby, alebo do zásobných orgánov

Question 26

Aké 2 časti majú cievne zväzky?

Answer 26

• drevná časť (xylém) - tvoria cievy

- lyková časť (floém) - tvoria sitkovice

Question 27

definuj drevnatú časť

Answer 27

• prechádza ňou transpiračný prúd

- tvoria ju súvislé trubice - cievy (trachey)

Question 28

čo tvorí cievy v drevnatej čsti?

Answer 28

• cievy tvoria nad sebou uložené mŕtve bunky so zhrubnutými azdrevnatenými stenami → okrem rozvádzania roztokov majú aj mechanickú funkciu, prispievajú kzvýšeniu pevnosti rastlinných tiel, vyskytujú sa v2 typoch:
  CIEVICE – priehradky medzi bunkami stojacimi na sebou nie sú prederavené (papraďorasty aborovicorasty)
  VLASTNÉ CIEVY- priečne priehradky medzi bunkami zanikajú azaniká aj cytoplazma buniek, tým vzniká dutá rúrka

Question 29

definuj lykovú časť

Answer 29

• prechádza ňou asimilačný prúd
• tvoria ju nad sebou usporiadané, pretiahnuté živé bunky
• priečne priehradky medzi bunkami sú prederavené (perforované) apreto tieto bunky označujeme ako sitkovice
• sitkovice nedrevnatejú (tenké steny)

Question 30

čo vytvárajú drevná a lyková časť?

Answer 30

cievny zväzok

Question 31

Podľa vzájomného usporiadania drevnej alykovej časti rozoznávame cievne zväzky:

Answer 31

1. kolaterálny - drevo je na vnútornej alyko na vonkajšej strane - najčastejší typ cievneho zväzku (najčastejšie vstonkách alistoch)
2. bikolaterálny
3. koncentrický
4. radiálny- má niekoľko drevných alykových častí lúčovito usporiadaných, v koreňoch

Question 32

definuj základné pletivá

Answer 32

• tvoria ich väčšinou parenchymatické bunky, ktoré vypĺňajú priestory medzi krycími avodivými pletivami
• ich bunky majú elastické bunkové steny (len zriedka drevnatejú)

Question 33

aké funkcie má asimilačné pletivo?

Answer 33

• obsahuje veľa chloroplastov, prebieha vňom fotosyntéza

- vyskytuje sa najmä vlistoch (medzi vrchnou aspodnou pokožkou listu)

Question 34

aké funkcie má zásobné pletivo?

Answer 34

• je bez chloroplastov anachádza sa hlavne vpodzemných orgánoch ako hľuzy, podzemky, cibule
• vjeho bunkách sa ukladajú zásobné látky (cukry, tuky, bielkoviny, škrob)

Question 35

aké funkcie má vylučovacie pletivo?

Answer 35

tvoria ho zvláštne skupiny buniek, ktorých obsah odumiera amŕtve bunky sa potom postupne plnia silicami, trieslovinami, alkaloidmi apod.