Psychológia osobnosti II. Flashcards
Definície inteligencie a typy teórií I
Existujú:
- implicitné teórie I (laické vysvetlenie I)
- explicitné teórie I (vedecky overené psych. teórie, záložené na empirických zisteniach)
Definície:
BORING: to, čo merajú testy I
GALTON: funkcia psychofyzických funkcií
BINET, SIMON: funkcia schopnosti učiť sa v škole
SPEARMAN: schopnosť vyvodzovať vzťahy medzi objektmi
STERNBERG: kapacita k ziskavaniu poznatkov, schopnosť myslieť a abstaktne uvažovať, schopnosť riešiť problémy
Journal of Ed Psy: schopnosť učiť sa zo skúsenosti a prispôsobovať sa svojmu prostrediu
Kogn. psychologovia: schopnosť učiť sa zo skúsenosti, prispôsobovať sa svojmu prostrediu + využívať metakognitívne procesy
Súčasná definícia: schopnosť učiť sa zo skúsenosti, využívať metakognitívne procesy , ktoré skvalitňujú učenie a schopnosť prispôsobovať sa svojmu prostrediu, ktoré môže v rôznych soc. a kultúrných súvislostiach vyžadovať rôzne druhy prispôsobenia.
2 historické tradície merania inteligencie: Psychofyzické zameranie
GALTON: I je funkcou psychofyzických schopností
= laboratórne merania zmyslových rozlišovacích schopností, fyz. sily, motorickej koordinácie, reakčného času….
ALE: nepodarilo sa identifikovať dimenzie psychofyzicky definovanej I a žiaden spoločný faktor (výsledky medzi sebou nekorelovali) + nepredikovali akadem. výkon
JAMES MCCEEN CATTELL: výskum individuálnych rozdielov, meranie jednoduchých ment. procesov, pojem “mentálne testy” (meranie vnímania, pamäte, reakčného času, rýchlostí pohýbu…)
= medzi výsledkami v testoch a akadem. výkonom neboli zistené vzťahy
2 historické tradície merania inteligencie:
Zameranie na usudzovacie schopnosti
Binet-Simonova škála
BINET, SIMON (škála) = 1. inteligenčný test
Museli vytvoriť súbor úloh, ktoré by pomohli identifikovať ktoré deti je možné zaradiť do bežného vzd. procesu.
I vnímali ako schopnosť, kt. zahrňa 3 zložky usudzovacích schopnosti:
1. ZAMERANIE = povedomie o tom, čo sa má robiť a AKO
2. ADAPTÁCIA = výber stratégií riešenia úlohy
3. KRITICKOSť = schopnosť kritizovať vlastné myšlienky (metakogn.)
Pre každú vek. skupinu vytvorili samostátnu sériu úloh, ktoré by mali deti daného veku ovládať.
Na zhodnotenie úrovne I priniesli ukazovateľ, kt. nazvali “mentálny vek” = priemerná úroveň I pre osobú určitého veku (aj dieťa 7 rokov splňa úlohy pre detí 7 rokov = jeho MV je 7 rokov).
Binet-Simonova škála prešla mnohými reviziami (na Standford. uni.).
Sučasná škála používa pojem inteligenčný kvocient (nie MV) + úlohy sú kategorizované podľa náročnosti + psychofyzické úlohy boli vynechané
Inteligenčný kvocient
STERN: IQ ako pomer mentálneho a chronologického veku (aby bolo možné posúdiť či MV zodpovedá chronologickému)
I=schopnosť prispôsobiť sa novým požiadavkam využívaním myšlienkových procesov, kt. zodpovedajú účelu.
TERMAN: navrhol násobiť čislom 100 = pomerový IQ
ALE: aby však platilo, že čím vyšší máme vek, tým vyššie sú aj naše ment. schopnosti, intelekt. schopnosti by sa museli zvyšovať priamoumerne veku, čo v skutočnosti neplatí (len v detstve, v dospelosti sa chron. a ment. vek vyrovnavajú a v starobe sa začína ment. vek zaostavať, po 40-50 rokoch sledujeme úbytok, po 90 rokoch môže byť aj na úrovni 10-ročného dieťaťa).
Deviačný IQ (WECHSLER)
WECHSLER: porovnanie výkonu jednotlivca s populačným priemerom
Predpoklad: úroveň intel. schopností v každej vek. kategórie je rozložená normálne (Gaussova krívka): vypočitať priemer I v každej vek. kategórie v populácii a porovnať výkon jedinca s týmto priemerom
= čím mladší je jedinec, tým užšie vek. kategórie sa používajú (deti = mesiace, dospelí = roky)
klasifikácia IQ
menej ako 20 = hlboká MR
20-34 = ťažká Mr
35-49 = stredne ťažká MR
50-69 = ľahká MR
70-79 = oslabenie intelektu
80-90 = podpriemer
90-110 = priemer
111-120 = ľahký nadpriemer
121-130 = zvyšený nadpriemer
131-140= vysoký nadpriemer
viac ako 140 = genialita
Dvojfaktorová teória I (SPEARMAN)
SPEARMAN: 1. ucelená t. inteligencie
Inteligencia ako všeobecný faktor, kt. sa podieľa na výkone vo všetkých testoch ment. schopnosti aj ako množina špeciálnych faktorov, z ktorých každý sa podieľa len na výkone v teste konktétnej ment. schopnosti.
- G-faktor sytí kašdu jednotlivú schopnosť inteligencie v rôznej miere (existujú významné korelácie medzi výkonmi rôznych typov úloh = to čo je spoločné je g-faktor)
- špeciálne faktory = verbálne/matematické schopnosti, pamäť, percepcia…
I=schopnosť vyvodzovať vzťahy medzi objektmi (g-faktor sa najlepšie prejavuje v úlohách na analógiu: A ku B ako …)
Táto t. je východiskom pre Ravenové progresívne matice.
Model prímarných ment. schopnosti (THURSTONE)
THURSTONE:
g-faktoe neexistuje, ale I je zložená zo 7 faktorov:
1. Verbálne porozumenie (slovník, chápanie významu slov)
2. Slovná plynulosť (tvorba slov na konkrétne písmo)
3. Induktívne usudzovanie (analógie, doplňovanie čiselných radov…)
4. Priestorová predstavivosť
5. Aritmetika (počítanie, mat. úlohy…)
6. Pamäť (zapamätavanie obrázkov, slov…)
7. Rýchlosť vnímania (rozlišovanie rozdielov medzi obrázkami, škrtanie písmen…)
ALE: výkony mali niečo slopočné, lebo korelovali
CATTELLOVA teória inteligencie
G-faktor tvoria:
1. Fluidná I = rýchlosť a presnosť abstraktného uvažovania; schopnosť myslieť, uvažovať rýchlo, presne a efektívne = genetika
2. Kryštalizovaná I = nadobudnutie vedomosti, skúsenosti a slovná zásoba (závislá od skúsenosti osoby, učenia, podnetného prostredia…) = prostredie
Testy fluidnej I= neverbálne (skladačky, doplňovanie a usporiadanie obrázkov, bludiska…)
Testy kryštalickej I = verbálne, aritmetické (slovník, vedomosti, čiselné rady, podobnosti…)
Na báze tejto t. boli záložené Wechslerove testy intelektových schopnosti
Kognitívne a kontextové modely
KOGNITÍVNE MODELY: Fluidná zložka: modely, kt. zdôrazňujú rolu kogn. procesov (akým spôsobom spracuváme info., aké kogn, procesy používame?)
KONTEXTOVÉ MODELY: Kryštalická zložka: rola prostredia, kt. ovplyvňuje výkon v IQ
- Kultúrne nezávislé testy = neverbálne typy úloh
- Kultúrne správodlivé testy = všetci ľudia by mali zvládnuť
- Kultúrne relevantné testy = položky sú prispôsobené kultúre
Teória intreligencie (THORNDIKE, GUILFORD)
THORNDIKE: 3 zložky I:
1. Abstraktná I (chápať a zvládať idey)
2. Mechanická I (chápať a zvládať konkrétne predmety)
3. Sociálna I (chápať a zvládať druhých ľudí)
GUILFORD: Teória štrtuktury I
- Obsahy myslenia (sluchové, zrakové, semantické…)
- Mentálne operácie (poznávanie, hodnotenie, pamäť…)
- Produkty operácií (jednotky, vzťahy, triedy, systémy…)
Teória viacnásobných inteligencií (GARDNER)
GARDNER: 9 druhov I, ktoré sú na sebe nazávislé:
1. Jazyková (verbálne sch.)
2. Logicko-matematická
3. Priestorová
4. Hudobná
5. Telesno-kinestetická
6. Interpersonálna
7. Intrapersonálna
8. Prirodovedná (záujem o prirodu)
9. Existenciálna (záujem o exist. otázky)
Triarchický model inteligencie STERNBERGA
STERNBERG: I je kapacita k ziskavaniu poznatkov, schopnosť myslieť a abstaktne uvažovať, schopnosť riešiť problémy.
Zložky I:
1. Procesuálne komponenty (analytické, kritické schopnosti, teoretizovanie…) = riadenie kogn. procesov pre riešenie problémov
2. KOntextuálne komponenty (praktické schopnosti) = efektívne sa zaoberať s okolitým prostredím (spôsoby adaptácie: prispôsobenie sa, úprava, odchod z prostredia)
3. Experienciálne komponenty = kreatívne schopnosti (originálne riešenia, schopnosť učiť sa zo skúsenosti, riešiť problémy tvorivo)
Dôraz na procesy sprácovania informácií:
- Metakomponenty - plánovanie, rozhodovanie, výber strátegií riešenia
- Výkonnostné komponenty - pri riešení problémov (porozumenie, porovnávanie, aplikácia…)
- Komponenty získavania znalosti (akým spôsobom človek prijíma a spracúva info. = selektívne kódovanie/kombinácia/komparácia)
Temperament, odlišnosti v chápaní temperamentu
Temperament= psychologické charakteristiky osobnosti, ktoré sú vrodené, dedičné, majú biologický základ, týkajú sa formálnej stránky správania (spôsob prejavovania), sú relatívne stabilné, prejavujú sa od narodenia.
Odlišnosti v chápaní temperamentu:
1) Ktoré charakteristiky tvoria temperament?
2) Genotypický (vysvetľujúci)/Fenotypický (deskriptívny) prístup
3) Sú temperamentové a osobnostné rysy synonymá?
Teória temperamentu Thomasa a Chessovej (detská populácia)
Deskriptívny prístup (opis správania deti rôzneho veku a faktorová analýza)
Predpokladajú biol. základ temperementu, kt. sa môže vplyvom prostredia meniť. T je v interakcií s dalšími charakteristikami: Prostredie (očakávania rodičov, učiteľov, požiadavky, nároky…)
Osobnostné charakteristiky (motivácia, IQ, schopnosti…)
9 temperamentových kategórií:
1. Úroveň aktivity (aktívne/pasívne deti)
2. Pravidelnosť biologických funkcií (spánok, stravovanie, vylučovanie…)
3. Odkloniteľnosť pozornosti (vysoká/nízka)
4. Rozsah pozornosti a vytrvalosť
5. ľahká/náročná adaptabilita
6. Pozitívne/negatívne reakcie (soc. približenie/odstup)
7. Kvalita prevažujúcej nálady (pozitívna/negatívna)
8. Intenzita prejavovanej nálady
9. Podnetový prah (na akú mieru podnetov dieťa reaguje?)
3 základné typt T:
JEDNODUCHÝ (40% v čistej podobe): aktívne, pravidelné biol. f., pozitívne naladené, adaptabilné…
NÁROčNÝ (10% v čistej podobe): neg. emócie, nepravidelné biol. f., nižšia vytrvalosť, vyššia rozptýlenosť, nízka adaptabilita
POMALY SA ZOHRIEVAJÚCI (15% v čistej podobe): spočiatku náročný T, potom smeruje k jednoduchému
2 typy vývinu:
NORMÁLNY VÝVIN: temperament je v zhode s požiadavkámi prostredia = schopnosť zvládnuť nároky prostredia
PATOLOGICKÝ VÝVIN: temperament nie je v zhode s požiadavkámi prostredia = neschopnosť zvládnuť nároky prostredia
