Psychologia Flashcards
Pamäť - všeobecná charakteristika
Pamäť zaraďujeme medzi kognitívne poznávacie procesy.
Jej funkciou je zaznamenanie, uchovanie, organizovanie a používanie individuálnej životnej skúsenosti.
Ako môžeme chápať pamäť?
- Ako psychický proces- spočíva v zapamätávaní, uchovávaní a vybavovaní psychických zážitkov, psychomotorických úkonov, minulých informácií- teda to čo človek predtým vnímal, alebo prežíval.
- Ako psychickú schopnosť- predstavuje trvalejšie neuropsychické predpoklady a vlastnosti osobnosti zapamátať si a vybavovať skúsenosti.
Teórie pamäti?
- fyziologické teórie pamäti- činnosť pamäti umožňujú fyziologické procesy prebiehajúce v mozgových pologuliach, na základe ktorých sa v bunkách mozgovej kôry a na synapsiách po vzruchu, vytvárajú určité stopy a dočasné nervové spoje medzi nimi, ktoré sa istý čas uchovávajú.
- Biochemické teórie pamäti- všetky pamäťové procesy vyvolávajú biochemické reakciw, ktoré sa odohrávajú v nervových bunkách, hlavnú úlohu majú nukleové kyseliny.
Druhy - pamäti - podľa dľžky?
- Senzorická ultrakrátka pamäť- prchavé mentálne záznamy všetkého čo momentálne vidíme, počujeme, cítime, jeme, tento čas je max. 5 sekúnd.
- Krátkodobá pamäť- krátkodobé podržanie informácií, označujeme ju ako pracovná, či operačná pamäť, tento čas je 15-30 sekúnd, väčšinou menej.
- Dlhodobá panäť- rekatívne stála pamäť s rezistenciou voči zabúdaniu, slúži k ukladaniu obrovského množstva informácií. Ukladanie prebieha zámerne, alebo mimovoľne.
Fázy procesu pamäti?
- zapamätávanie - vštepovanie, kódovanie do pamäti- spracovanie senzorických informácií do podoby v ktorej ich možno uložiť do pamäti. To znamená do takej podoby, ktorá je pre psychiku zeozumiteľňá a v prípade potreby ju človek dokáže použiť.
- UCHOVANIE- podržanie zakódovanej onformácie v pamäti počas rôzne dlhého obdobia, ktoré uplynie od zapamätávania po vybavenie.
- REPRODUKCIA- vybavovanie- vyhľadanie informácie v dlhodobej pamäti a jej vyvolávanie do vedomia, najmä v situáciách, keď ju potrebujeme k ďalším psychickým aktivitám.
Aké poznáme zapamätávanie?
- Mechanické- tvorî iba malú časť celkového zapamätávania. Jedná sa o zapamätávanie údajov, ktoré v sebe neobsahujú významové, logické súvislosti( napríklad čísla).
- slovno- logické - zapamätávanie podstatných, vnútorných a zovšeobecných logických súvislostí medzi javmi. Je spojené s myslením, rečou a s informáciami, ktoré sú uložené v pamäti človeka.
Vybavovanie - reprodukcia má dve základné formy. Aké?
- ZNOVUPOZNÁVANIE- rekognícia- je to vybavovanie informácií pri opätovnom vnímaní objektu, ktorého mentálnu reprezentáciu sme už predtým uložili do pamäti.
- SPONTÁNNÉ- voľné vybavenie- keď sa pokúšame nájsť v pamäti určité údaje bez percepčných pomôcok.
Ebbinghausov zákon?
Skúmal vzťah medzi obsahom učebnej látky a počtom opakovaní.
Počet opakovaní nerastie proporcionálne ku veľkosti učiva, ale nepomerne silnejšie.
SRS - spaced Repetition system(spejcd repetišn system).
Ebbinghausova krivka?
Hneď po naučení nastupuje prudký proces zabúdania.
Spočiatku v prvých 15 minútach nastupuje veľmi rýchlo( v 1/3 hodiny a v prvej hodine). Neskôr pomalšie.
Čo je zabúdanie?
Narušenie pôvodnej podoby zapamätávaného materiálu, zmenšenie jeho rozsahu, alebo úplné vypadnutie.
Druhy pamäti?
- VIZUÁLNA- schopnosť zapamätať si vizuálne prezentované materiály - obrázky.
- POHYBOVÁ- schopnosť zapamätať si pohyby a ich systémy, pohybové návyky( chôdza, písmo).
- EMOCIÁLNA- zapamätávanie, podržanie a vybavovanie citov.
- NÁZORNÁ PAMÄŤ- na predstavy, obrazy prírody a života, zvukov, vôní.
- SLOVNO- LOGICKÁ- obsahom sú myšlienky človeka- je spojená s rečou, prostredníctvom ktorej človek vyjadruje myšlienky.
Poruchy pamäti?
- AMNÉZIA- strata pamäti na určitý čas, najčastejšie ako následok traumy.
- HYPOMNÉZIA- zníženie panäťovwj výkonnosti, ktoré byť celkové, alebo selektívne.
- HYPERMNÉZIA- výrazné posilnenie určitej udalosti v pamäti, ktorá sa potom stále vynára. Býva spojená so silným citovým zážitkom, nepríjemnými skúsenosťami.
Učenie?
Je jedným zo základných pojmov všeobecnej psychologickej teórie.
Je podmienkou funkčnej adaptácie jednotlivca na prostredie- funkciou učenia je teda to, aby sa človek vo svojom prostredí naučil existovať takým spôsobom, ktorý bude pre neho najvýhodnejší, ktorý čo najviac uspokojí jeho potreby.
Ako môžeme vymedziť učenie?
Širšie - v tomto zmysle učenie znamená každé obohacovanie individuálnej skúsenosti v ontogenéze jednotlivca, ktoré ovplyvňuje jeho správanie.
UŽŠIE- predstavuje proces cieľavedomého, plánovitého a systematického nadobúdania vedomostí, zručností, rozvíjania osobnostných vlastností, návykov a foriem správania.
Teórie učenia?
- UČENIE PODMIEŇOVANÍM - vytváranie dočasných nervových spojov- podmienených reflexov v CNS.
- UČENIE VHĽADOM- geštaltické teórie učenia- toto učenie sa môže uplatniť iba tam, kde organizmus úlohu cíti ako problém, pričom sú mu známe jednotlivé časti problémovej situácie.
- UČENIE NEÚMYSELNÉ- niekedy aj bez účasti vedomia.
- ÚMYSELNÉ- pri ktorom človek v priebehu spracovania a zapamätania si informácií využíva aj iné kognitívne procesy( predstavy, myslenie), ďalej emocionálne a motivačné procesy, vôľu.
Zákony učenia?
- Zákon MOTIVÁCIE- motiváciu učenia zabezpečujú tie motívy( pohnútky), ktoré bezprostredne vyvierajú z potrieb človeka, motivácia k učeniu môže byť vnútorná, alebo vonkajšia.
- ZÁKON SPÄTNEJ INFORMÁCIE- v učení, alebo zákon dôsledku.
- ZÁKON TRANSFERU- v učení- ide o proces, ktorého podstata spočíva v tom, že skôr naučené formy správania( vedomosti, zručnosti) vplývajú na učenie sa iným formám správania. Špecifický transfer, nešpecifický transfer, interferencia.
- Zákon OPAKOVANIA- v učení- zákon cviku, či frekvencie.
Čo je myslenie?
Najzložitejší kognitívny proces.
Myslenie je pochopenie a riešenie problémov.
Definícia myšlienkových operácií?
Účelné mentálne operácie s psychickými obsahmi, ktorých cieľom je riešenie rôznych teoretických a praktických problémov.
Myšlienkové operácie ?
- ANALÝZA- rozdelenie poznávaného objektu na jednotlivé časti, súčasti, zložky a komponenty.
- SYNTÉZA- myšlienkové zjednocovanie, spájanie, vydelených častí, vlastností, vzťahov.
- POROVNÁVANIE- myšlienková operácia- prostredníctvom ktorej sa zisťujú podobnosti( zhody) a odlišnosti medzi viacerými objektmi, predmetmi, javmi v konkrétnej oblasti poznávania.
- ZOVŠEOBECŇOVANIE - člpvek vystihuje to, čo je predmetom a javom spoločné. Združovanie, myšlienkové spájanie objektov a javov do skupín podľa spoločného znaku, alebo kritéria.
- ABSTRAKCIA- vyčleňujeme podstatné a všeobecné vlastnosti predmetov, javov, pričom si nevšímame ich nepodstatné a individuálne vlastnosti.
- KONKRETIZÁCIA- spočíva vo vyhľadávaní konkrétneho prvku v danej triede.
Formy myslenia?
1.Pojem- je to zovšeobecnená predstava o niečom vyjadrená slovom. Delí sa na všeobecné - abstraktné- a zvláštne( konkrétne).
2. SÚD- základná forma, prostredníctvom ktorej sa myšliwnkový proces uskutočňuje. Vyjadruje vzťahy medzi dvoma, alebo viacerými pojmami. Súd popiera, alebo potvrdzuje vzťahy medzi objektmi a javmi skutočnosti. Súd potvrdzuje, alebo popuera nejaké tvrdenia o všetkých objektoch a javoch danwj kategórie. Súdy sú pravdivé a nepravdivé. Vznikajú priamo, alebo nepriamo.
3. ÚSUDOk- vyjadruje vzťah medzi dvoma, alebo viacerými súdmi, vzniká odvodením nového súdu/ záveru/ zo súdov iných.
Dva typy: úsudok induktívny a deduktívny.