Brainscape's Knowledge GenomeTM

Browse over 1 million classes created by top students, professors, publishers, and experts.


See full index

Metodológia > Prednášky > Flashcards

Prednášky Flashcards

1
Q

Čo je to metodológia?

A
  • veda o metódach, t.j. spôsoboch poznávania sveta
  • návod na to, ako robiť vedu
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
2
Q

Čo je veda? - rôzne definície

A
  • objektívne testovanie - overovanie predpokladov
  • verejné zdieľanie informácií
  • alternatívne vysvetlenia javov
  • presné zbieranie dát, ich zaznamenávanie, redukcia a analýza
  • kritické preverovanie údajov vedúce ku zovšeobecneniam
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
3
Q

Veda - ako sa dá definovať? Čo zahŕňa?

A
  • činnosť, ktorá má svoje pevné pravidlá
  • postup poznávania ale aj výsledok poznávania
  • výsledkom vedy je teória
  • robenie vedy = vedecký výskum
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
4
Q

Znaky vedy

A
  1. systematickosť
  2. kontrola
  3. empirickosť
  4. kritičnosť
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
5
Q

vedecký prístup vs. každodenný prístup

A
  1. priama zmyslová skúsenosť
  2. názory iných ľudí + zhoda
  3. metóda tradície
  4. metóda autority
  5. metóda apriori
  6. logika
  • dohady / dojmy / náznaky… podrobujú prísnemu overovaniu
  • zverejňuje podrobne postup a výsledky (dvojitá kontrola)
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
5
Q

Prečo je metodológia v psychológii dôležitá?

A
  • učí kriticky a systematicky myslieť
  • dôkaz toho, že psychológia je veda
  • študenti psych. sú odberateľmi, spotrebiteľmi a výrobcami psych. poznania
  • schopnosť kritického myslenia + argumentácia
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
5
Q

kritické myslenie znamená

A
  • skepticizmus
  • pestovanie zvedavosti
  • schopnosť a ochotu opätovne systematicky skúmať
  • schopnosť kriticky analyzovať argumenty
  • poznanie výskumných metód a postupov
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
6
Q

Charakteristiky kritického myslenia

A
  1. buď skeptický
  2. skúmaj definície termínov
  3. skúmaj predpoklady alebo premisy argumentov
  4. závery vyvodzuj a posudzuj s opatrnosťou
  5. uvažuj o alternatívnych interpretáciách
  6. nezjednodušuj
  7. predčasne nezovšeobecňuj
  8. kritický rozmýšľaj o všetkých oblastiach život
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
6
Q

Dôvody pre explicitné definovanie používania slova

A
  1. nutné, ak je možnosť nedorozumenia
  2. nemôžeme merať to, čo najprv nedefinujeme
  3. existuje rozdiel medzi vedeckým a každodenným používaním tých istých slov
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
7
Q

Druhy definícií

A
  1. nominálne
  2. operacionálne
  3. teoretické
  4. opisné
  5. dohodnuté
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
7
Q

Nominálne definície

A
  • to, čo slovo znamená pre väčšinu ľudí
  • slovo vysvetľujeme známymi slovami
  • opisné = slovníkové / dohodnuté = vyjednané
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
8
Q

Operacionálne definície

A
  • na definovanie použijeme operáciu
  • procesy alebo postupy použité pri zisťovaní či meraní javu
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
9
Q

Teoretické definície

A
  • definujeme významom, ktoré toto slovo má v istej teórii
  • určujeme príznačné vlastnosti javu / veci, vzťahy medzi vlastnosťami
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
10
Q

Opisné definície

A
  • konvenčný význam slova, tak ako je v slovníku
  • správne / nesprávne
  • úzke / široké
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
11
Q

Dohodnuté definície

A
  • autor oznamuje, ako on sám zamýšľa slovo používať
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
12
Q

Rozdiel medzi dohodnutou a opisnou definíciou.

A
  • opisná definícia sa usiluje opísať už existujúcu konvenciu
  • dohodnutá definícia sa usiluje ustanoviť novú konvenciu
  • niekedy sa v dohodnutých definíciách zavádzajú úplne nové slová, výrazy, inokedy si autori „požičajú“ už známe slová, ale začnú ich používať v určitom presnom význame
  • napr. „hystéria“ podľa Freuda / bežne (somatická manifestácia potlačených strachov / neprimerané prehnané citové počínanie)
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
13
Q

Možno autora dohodnutej definície kritizovať?

A

NIE - autor sám zavádza nové používanie (novú konvenciu) slov, nemožno ho kritizovať za to, že jeho definícia nie je správna

ÁNO
- nejasný význam slov, ktoré používa vo svojich definíciách
- príliš úzke vymedzenie
- príliš nezvykle použitie, ktoré sa značne odchyľuje od konvenčného používania

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
14
Q

Predpoklady pre používanie dohodnutých definícii:

A

a. terminológia je explicitná- jasne vyjadrená
b. používame ju konzistentne
c. vysvetlenie nového používania slova je akceptované, neznie príliš nezvyklo, nenanucuje protikladné chápanie k doterajšiemu

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
15
Q

Požiadavky pre dohodnuté definície:

A
  • Byť explicitný
  • ďalej ponechať v definícii termíny „temné“, nezreteľné, nevysvetlené, nezrozumiteľné, nepovšimnuté, neznáme (obskúrne)
  • Výrazy z každodenného jazyka „usporiadať“ alebo užšie špecifikovať
  • usilovať sa, aby definície neboli zrejmé verbálne tautológie (výrok, ktorý je vždy pravdivý)
  • usilovať sa, aby definície obsahovali pozorovateľné kritériá
  • ďalej aby definície neboli len predbežné alebo veľmi obmedzujúce alebo svojvoľné
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
16
Q

Teoretický termín

A
  • teoretické termíny odvodzujú svoj význam z teórie, ktorej sú časťou
  • zdôvodnenie termínu je teda aj zdôvodnením adekvátnosti tvrdení a predpokladov teórie
  • teoretická definícia termínu stojí a padá na teórii- jej kvalite, konzistentnosti a komplexnosti
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
17
Q

Ako osvetliť významy teoretických termínov:

A
  • definícia obsahuje špecifikáciu, t. j. určenie, vymedzenie, výber slov alebo fráz, ktoré majú rovnaký význam ako definovaný termín
  • pre definovanie môžeme poskytnúť príklady javov, na ktoré sa termín používa, hodí alebo naopak vôbec nepoužíva
  • môžeme určiť kritéria pre rozhodovanie, kedy je použitie termínu oprávnené, opodstatnené
  • môžeme diskutovať alternatívne prístupy k definovaniu javu
  • môžeme vylúčiť mätúce významy, v ktorých je termín niekedy používaný
18
Q

Teoretické definície a kritéria pre používanie teoretických termínov

A
  1. Lakmusový papierik
  2. Cirkulárne definície
  3. Reifikácia
  4. žargón a obskúrnosť
19
Q

Lakmusový papierik

A

Je relatívna zhoda v tom, aké kritériá sa používajú na hodnotenie schizofrénie, diabetu, ale je ťažké sa zhodnúť na definícii týchto konštruktov.
Kritérium použitia termínu nám hovorí, či možno termín použiť na istú entitu. Niektorí operacionalisti argumentujú, že ak nevieme termín aplikovať, v skutočnosti ho nepoznáme alebo je pre „vedecké účely“ bezvýznamný

20
Q

Cirkulárne definície

A

Cirkulárny znamená „do kruhu“, a pri definíciách to znamená postrádanie informatívnosti.
Pr. Psychológia je veda o psychike. Inteligencia je to čo merajú inteligenčné testy. Tenis je hra, ktorú hrajú hráči tenisu. Neuróza je choroba, ktorou trpia ľudia s diagnózou neuróza.

21
Q

Veci, vlastnosti, vzťahy – reifikácia

A

Reifikácia = nepodložený predpoklad, že podstatné meno, ktoré označuje abstraktný pojem, skutočne pomenováva vec alebo sa vzťahuje na fyzickú vec/entitu.
V psychológii viac ako v iných vedách pôsobí silná tendencia reifikovať slová. Porovnávaním výkonu, prejavu, činnosti, vzhľadu, výšky atď., začneme kvality alebo iné charakteristiky či vlastnosti osoby rozumieť ako konkrétnu vec alebo ako procesy, ktoré ľudia (v rôznych stupňoch) vlastnia.

22
Q

Nebezpečenstvá reifikovania v psychológii

A
  1. Často samotní psychológovia nerozlišujú medzi opisom na jednej strane a hodnotením na strane druhej
  2. Metafory vyvolávajú ďalšie otázky
  3. Mnohé psychologické pojmy obsahujú púhe vytvorenie fyzikálne znejúceho názvu, ktorým sa zakrýva neznalosť
23
Q

Žargón a obskúrnosť

A

Žargón - technický, pracovný slovník disciplíny
Niekedy sa používanie technického slovníka skĺzne do zámerného vágneho, seba dôležitého verbalizovania (niekedy sa to nazýva „obskúrnosť“) - je to používanie slov pre samotné slová, technická prešpekulovanosť, ktorej je ťažké porozumieť, pretože používané slová nemožno definovať sú nedefinovateľné. Najlepšou obranou voči obskúrnosti je explicitná definícia.

24
Q

Výskumný problém

A
  1. skúmateľnosť a rozsah výskumného problému
  2. charakteristiky dobrých výskumných otázok
  3. výskumné otázky v kvantitatívnom výskume by mali skúmať vzťahy
  4. formulovanie výskumného problému v kvalitatívnom výskume
25
Q

Skúmateľnosť výskumného problému

A

Zvyčajnou formou vedeckého problému je otázka. Otázka má schopnosť položiť problém priamo.
K zodpovedaniu týchto otázok (aspoň čiastočnému) môžeme zozbierať údaje istého druhu. To je to, čo ich robí skúmateľnými. Jestvujú otázky, o ktorých nie je možné zozbierať informácie k ich zodpovedaniu (napr. čo je zmyslom života?)

26
Q

Problém pre vedecký výskum sa rodí

A
  • zo schopnosti kritického myslenia,
  • schopnosti pozerať sa na veci neobvyklým pohľadom,
  • z informácií, ktoré o predmete skúmania máme (predovšetkým z odbornej literatúry)
  • osobné a profesijné skúsenosti
  • odporúčanie výskumníka, ktorý sa zaoberá istou oblasťou
  • vypísaní/ zadaný grant pre výskumný projekt
27
Q

Nejestvuje žiadny spôsob ako zozbierať informácie pre zodpovedanie niektorých otázok z týchto dôvodov:

A
  1. Otázky o hodnote- implikujú dobro a zlo, správnosť a nesprávnosť, (skúmateľná varianta: „Myslia si študenti 1. ročníka, že do študijného programu by mala byť zahrnutá etológia?“)
  2. Otázky metafyzické
    Pr. Je Boh dobrý?
    Sú deti spokojnejšie, ak ich učiteľ/ky sú rovnakého rodu ako sú oni/ony?
28
Q

Rozsah výskumného plánu

A
  • Každý vedec sa usiluje pri skúmaní o tzv. prirodzený systém.
  • prirodzený systém ako súbor javov/ premenných, ktoré sú navzájom spojené mnohými väzbami. Jeden prirodzený systém s druhým je spojený oveľa menším počtom väzieb.
  • Pre prirodzený systém je charakteristické, že je informačne uzavretý.
  • V sociálnom výskume a výskume o človeku prakticky nikdy nemôžeme pracovať s úplne opísaným prirodzeným systémom
  • riziko = vyplýva z nutnosti redukovaného opisu a merania reality
29
Q

Na akých úrovniach prebieha redukcia systému?

A
  • redukujeme počet pozorovaných premenných
  • redukujeme počet analyzovaných vzťahov medzi premennými,
  • redukujeme populáciu na vzorku
  • redukujeme časové kontinuum na jeden alebo niekoľko málo časových bodov
30
Q

Charakteristiky dobrých výskumných otázok

A

a. uskutočniteľné – možno ich skúmať s dostupnými prostriedkami a zdrojmi
b. presné a jasné – väčšina ľudí sa zhodne na tom, čo znamenajú kľúčové slová
c. dôležité – oplatí sa ich skúmať, pretože prispejú k poznaniu ľudí
d. etické – ani fyzicky ani psychologicky neublížia alebo neuškodia ani ľuďom ani prírodnému, či sociálnemu prostrediu, ktorých súčasťou sú

31
Q

Výskumné otázky v kvantitatívnom výskume by mali skúmať vzťahy

A
  • Termín vzťah má vo výskume iný význam ako v každodennom živote:
  • neoznačuje povahu alebo kvalitu spojenia medzi ľuďmi, je neutrálny
  • vzťahuje sa na spojenia alebo asociácie medzi charakteristikami
32
Q
A
33
Q

Formulovanie výskumného problému v kvalitatívnom výskume

A

Kvalitatívny výskum si nekladie za cieľ skúmať vzťahy. Pre kvalitatívny výskum je hlavným cieľom tvorba teórie. Kvalitatívny výskum pátra po tom, ktoré premenné- väzby ešte patria do prirodzeného systému a ktoré už nie. Počiatočná otázka je teda pomerne široká. V priebehu výskumného procesu výskumník otázku zužuje a zaostruje. K tejto otázke sa možno vrátiť a spresňovať ju.

34
Q

Význam skúmania vzťahov

A
  • Nie všetky výskumné otázky naznačujú vzťahy. Niekedy sa výskumníci zaujímajú len o získanie opisných – deskriptívnych informácií
  • Problém s čisto opisnými výskumnými otázkami je, že odpovede na ne nám nepomáhajú v tom, aby sme prišli k odpovediam na otázku “prečo”
  • Kvantitatívny výskum verí, že svetu porozumieme tým, že demonštrujeme vzťahy alebo spojenia medzi jeho časťami.
  • Z toho dôvodu kvantitatívny výskumník formuje hypotézy, ktoré predpovedajú jestvovanie vzťahov (prípadne nejestvovanie)
35
Q

Premenná

A

Premenná = pojem – podstatné meno, ktoré označuje variáciu v skupine objektov
- Ak sa daná charakteristika nemení = konštanta
- Výskumník musí špecifikovať, definovať premennú, aby mohla byť meraná alebo manipulovaná. Nemožno zmysluplne merať alebo manipulovať premennú, ak ju nevieme alebo nemôžeme definovať.

36
Q

Kvantitatívne vs kategorické premenné

A

Kvantitatívne premenné existujú v istom stupni, na kontinuu od “málo“ po “viac“. Rôznym jedincom alebo objektom môžeme podľa istých pravidiel pri prideliť číslo, ktoré vyjadruje aké množstvo z danej premennej majú.
Kategorické premenné nevariujú v stupni, množstve alebo kvalite, ale môžu byť rozdelené do dvoch alebo niekoľkých kategórií. Alebo ide o premenné, ktoré buď jestvujú alebo nejestvujú (dichotomické premenné)

37
Q

Vo výskume môžeme skúmať vzťahy medzi:

A
  1. dvomi alebo viacerými kvantitatívnymi premennými
  2. jednou kategorickom a jednou kvantitatívnou premenou
  3. dvomi alebo viac kategorickými premennými
38
Q

Manipulované vs pripísané – určené premenné

A
  • keď výskumník plánuje experiment s dvomi alebo viacerými experimentálnymi podmienkami, vytvára premennú tým, že manipuluje s podmienkami v experimente = nazývajú sa experimentálne, manipulované, aktívne alebo vytvárané premenné
  • premenná, s ktorou nemôžeme manipulovať, môže byť určená premenná, pripísaná alebo dôsledková premenná
39
Q

Príklady určených – pripísaných premenných:

A

 množstvo nepokoja, ktoré uchádzači prejavujú v prijímacom pohovore
 nervozita študentov pred skúškou
 upravenosť vzhľadu
 príjemnosť vystupovania
 kontakt učiteľ - študent

40
Q

závislá vs. nezávislá premenná

A

Nezávislá premenná – premenná, ktorú si výskumník vybral skúmať (a často manipulovať) k tomu aby zistil jej možný vplyv na jednu alebo viacero iných premenných. Z nezávislej premennej predpovedáme závislé premenné.
Závislá premenná – premenná, o ktorej sa predpokladá, že je ovplyvnená nezávislou premennou → závislá premenná závisí od nezávislej premennej. Závislú premennú predpovedáme.

41
Q

Vonkajšie premenné

A

Jestvuje mnoho možných nezávislých premenných, ktoré môžu ovplyvňovať závislú premennú. Keď sa výskumník rozhodne, ktorú premennú bude skúmať, znepokojuje ho vplyv iných premenných = vonkajšia premenná
Úlohou výskumníka je kontrolovať tieto vonkajšie premenné, aby ich vplyv vylúčil alebo minimalizoval.

42
Q

Výhody formulovania výskumných otázok ako hypotéz

A
  • Hypotéza nás núti hlbšie sa zamyslieť nad možnými výsledkami výskumu. Výskumný problém môže obsahovať aj viac ako jednu hypotézu:
  • Hypotézami sa vytvára poznanie, celá jeho teoretická stavba. Overenie hypotez, ktoré vyšli z istej teórie, potvrdzuje túto teóriu.
  • Tým, že výskumný problém formulujeme ako hypotézu, si overujeme, či skúmame vzťahy.
43
Q
A
44
Q

Smerové vs nesmerové hypotézy

A
  • výskumník očakáva vzťah medzi premennými, ale nemá informácie o smere tohoto vzťahu = nestanoví špecifický výsledok, len predpoveď vzťahu.
    Príklad: Medzi žiakmi 1., 2. a 3. ročníka budú rozdiely v tom, ako sa im páči škola.

Smerov hypotéza obsahuje takú predpoveď o skúmanom vzťahu medzi premennými, ktorá je vyjadrená slovami “vyššie, nižšie, viac, menej“. Smer vzťahu, ktorý výskumník predpovedá, odvodzuje z literatúry, osobnej skúsenosti, zo skúsenosti iných.
Príklad: Druhákom sa bude škola páčiť mení ako prvákom, ale viac ako tretiakom.

44
Q

Nevýhody formulovania výskumných otázok ako hypotéz

A
  • Formulovanie hypotézy môže viesť na strane výskumníka k istej predpojatosti, vedomej alebo podvedomej.
  • Sústredenie sa na hypotézu môže zabrániť výskumníkovi zaznamenať iné javy, ktoré sú pre výskum možno tiež dôležité.
45
Q

Kvantitatívny vs kvalitatívny prístup pri kladení hypotéz

A

Kvalitatívny prístup – hypotézy sa tvoria a formulujú počas merania údajov, tak ako výskumník získava vzhľad do sveta skúmaných osôb

46
Q

Obvyklý postup pri empirickom výskume (údaje):

A
  • vypracovanie výskumného projektu a výskumného plánu o tom, ako získať údaje
  • získanie – zber, vyvolanie – nájdenie – prevzatie – údajov
  • príprava údajov na spracovanie
  • spracovanie a analýza údajov
  • interpretácia výsledkov získaných spracovaním / analýzou údajov
47
Q

Akú podobu – formu majú údaje?

A

Primárne sociálne a psychologické údaje sú:
* slová: vyslovované a písané
* symboly, znaky
* obrazy: kresby, fotografie, filmy atď.
* zvuky

Metodológia (1 decks)

Brainscape helps you reach your goals faster, through stronger study habits.
© 2024 Bold Learning Solutions. Terms and Conditions