Pravdepodobnostné algoritmy Flashcards
Opíš načo sú dobré pravdepodobnostné algoritmy
str. 65
Čo robí procedúra brand?
Náhodne vráti 0/1, obe s pr. 0.5
Ako vieme pomocou brand vygenerovať náhodné číslo?
m-krát zavolám brand, budem brať výsledok ako m-bitové číslo
Definuj pravdepodobnosť akceptovania/zamietania
str. 66
Definuj chybu pravd. algoritmus
str. 66
Definuj časovú zložitosť pravd. alg. A
Je T(n), ak A vykoná v každom výpočte na každom vstupe dĺžky n najviac T(n) krokov
Ako vieme spraviť algoritmus, ktorý spustíme viackrát a na základe toho odpovieme? Aká je jeho chyba?
str. 66
Vyslov a dokáž vetu o vylepšovaní
Str. 67
Poriadne prečítaj dôsledok 7.2
str. 68
Vyslov vetu o volaní pomocou brand a dokáž ju, aj s faktom o počte chybných výpočtov
str. 68
Definuj pravdepodobnostný turingov stroj
str. 70
Definuj BPP
Trieda jazykov, ktoré môžeme akceptovať pravd. TS v pol. čase s chybou 0≤e<1/2 (70)
Aký je vzťah PSPACE, P, BPP?
P ⊆ BPP ⊆ PSPACE. Dôkaz str. 70
Uveď príklady pravdepodobnostných algoritmov
Výpočet určitého integrálu, výpočet čísla pí, testovanie veľkých prvočísel, pravdepodobnostné generovanie prvočísel
Definuj RSA, ako funguje, všetko o tom
str. 73
Opíš algoritmy modulárnej aritmetiky
str. 75
Ako vieme vypočítať určitý integrál?
str. 70
Ako vieme vypočítať číslo pí?
str. 71
Ako vieme testovať veľké prvočísla?
str. 72
Ako vieme pravdepodobnostne generovať veľké prvočísla?
str. 73
Ako vieme nájsť NSD?
76
Definuj triedu RP
ak pre L existuje pravdepodobnostný polynomiálny aloritmus A taký, že ak x ∈ L, potom A akceptuje x s pravdepodobnosťou ≥ 1/2 a ak x !∈ L, potom A zamietne x s pravdepodobnosťou 1 (t.j., A sa v takomto prípade nikdy nemýli).
Definuj ZP-pravdepodobnostný algoritmus A
môže výpočet skončiť s výsledkom „akceptuj“, „zamietni“ alebo „neviem“, pričom každý výpočet na každom vstupe musí skončiť práve s jedným z týchto troch výsledkov.
Kedy patrí jazyk L do triedy ZPP?
ak pre L existuje ZP-pravdepodobnostný polynomiálny aloritmus A, ktorého žiadny výpočet na žiadnom vstupe neskončí s chybným výsledkom (t.j., pravdepodobnosť toho, že A akceptuje x !∈ L [zamietne x ∈ L] je 0) a pre každý vstup x platí, že pravdepodobnosť toho, že výpočet A na x skončí s výsledkom „neviem“ je ≤ 1/2