Podzemná a povrchová voda, vodné stavy a prietoky, pramene, kvalita vody Flashcards
Čo je hydrológia?
veda o zákonitostiach časového a priestorového rozdelenia obehu vody na Zemi, tiež o jeho fyzikálnom chemickom a biologickom režime
Ako delíme hydrológiu podľa geografického učelu?
Hydrológia Globálna, Zonálna, Regionálna, Krajinná, Oblastná, Mestská, Miestna, Lokálna
Ako delíme hydrológiu podľa časti atmosféry?
Hydrológia oceánov a Hydrológia pevnín
Ako delíme hydrolģiu podľa objektu analýzy?
Technická hydrológia, Agrohydrológia, Biohydrológia, Lesnícka hydrológia, Hydrometeorológia, Kvalita vody
Cím sa zaoberá hydrografia?
časovo-priestorovým rozdelením vody v krajine, prípadne v povodí alebo v prostredí všeobecn
Čo sa využíva na hydrologické meranie?
- Riadna sieť hydrologických meraní a pozorovaní
- Expedičné pozorovania
- Dištančné merania
Aká je to podpovrchová voda?
juvenilná voda a voda z atmosféry
Aká je to prielinová voda?
voda v pôdach a horninách
Aká je to puklinová voda?
voda v puklinách, dutinách a prasklinách
Čo je súčasťou pôdnej vlhkosti?
vodná para, adsorpčná a absorpčná voda, kapilárna voda, gravitačná voda, pôdny ľad (zóna aerácie, nenasýtená zóna od niekoľkých cm do niekoľkých metrov, hydrolimity – bod vädnutia, plná poľná kapacita…)
Čo je kapilárna voda?
pohyb vody kapilárami alebo obdobnými priestormi proti smeru gravitácie. Je spôsobená tým, že nad vodou už nie je voda a priťahovaním materiálu, cez ktorý voda vzlína.
Čo je Kapilárny zdvih?
podopretá a zavesená kapilárna voda
Čím je podzemná voda v pohybe?
gravitačnou silou
Od čoho závisí rýchlosť pohybu podzemnej vody?
od druhu pôdy a horniny (íl, piesok…) a od nepriepustného podložia (sklon podložia, hydrostatický tlak…)
Kde menej prebieha mineralizácia vody?
menej vo vrchnom horizonte
Ako delíme pramene?
plošné, sústredené, stále, občasné, studené, teplé
Aké vlastnosti vieme rozhodovať pri zvodnených vrstvách pôdy?
koeficient pórovitosti alebo puklinatosti, priepustné a nepriepustné podložie
Čo meriame a aká je voda vo vrchnom pásme?
intenzívna výmena povrchovej a podzemnej hydrosféry, voda je prevažne sladká, príp. slabo mineralizovaná
okrem výšky vieme určiť aj prietok
Čo meriame a aká je voda v strednom pásme?
spomalená výmena vody, silnejšia mineralizácia, vyššia teplota ( rast teploty asi 1 °C na 30 m hĺbky, termálne vody sírnaté, horké)
Čo meriame a aká je voda v spodnom pásme?
veľmi spomalená výmena vody, silná mineralizácia, slané a hypertermálne vody (zvyčajne značne vyššia teplota ako pri povrchu)
Aká je podzemná voda s voľnou hladinou?
nadložná vrstva bezprostredne netlačí na hladinu podzemnej vody, môže teda kolísať aj pri normálnom tlaku
Aká je podzemná voda s napätou hladinou?
(artézska voda) – nadložná vrstva vďaka prehnutiu obmedzuje hladinu podzemnej vody, hladina sa dostáva pod hydrostatický tlak (pozitívna a negatívna výstupná výška), špecifickým prípadom sú púštne oázy (zdroj môže byť aj stovky km ďaleko)
Ak určujeme hladinu podzemnej vody?
buď ako nadmorská výška (hydroizohypsa), úroveň hladiny pod povrchom (hydroizobata) alebo úroveň s napätou podzemnou hladinou (hydroizopieza)
Ako rozdeľujeme pramene podľa trvania?
stále, občasné (periodické), epizodické
Ako rozdeľujeme pramene podľa zmeny výdatnosti?
veľmi vyrovnané, priemerne vyrovnané, nevyrovnané
Ako rozdeľujeme pramene podľa spôsobu výstupu?
zostupné, výstupné a pretekajúce (prelivné)
Aké pramene poznáme ďalej?
roklinové, údolné, vrstevnaté a suťové
Akým vplyvom môže vyvierať prameň?
vplyvom tlaku vody vo vodonosnej vrstve alebo vplyvom vztlaku plynov (gaslift), prípadne účinkom zvýšenej teploty (termolift) pri termálnych podzemných vodách
Aké sú najvýdatnejšie pramene?
vývery podzemných riek, ktoré tečú v podzemných korytách vyerodovaných v ľahko rozpustných karbonátových horninách, najmä vo vápencoch (je ich dosť aj pod Saharou ale nájdu sa aj na Slovensku)
Popíš krasové vyvieračky
vyznačujú sa veľkou, no kolísavou výdatnosťou
Čo sú ponory a hltače?
povrchová voda sa stráca v podzemí (pozvoľne alebo aj náhle a vo veľkom objeme), na dne krasových údolí, na obvode krasových území; hltače odvádzajú hlavne prívalovú zrážkovú vodu pod zemský povrch
Čo sú závrty?
na dne vápencových údolí, často prekryté riečnymi nánosmi
aj krasová jama, na povrchu
V čom sa meria výdatnosť prameňa?
l/s
Ako sa hodnotí spoľahlivosť prameňa?
Qmax/Qmin do 3.0 výborný nad 20 zlý
Ako delíme minerálne a termálne vody?
chemické, geochemické, balneologické, hydrogeologické; slabo mineralizované (minerálov 0-1 g.l-1), stredne mineralizované (5-10 g.l-1), soľanky (nad 50 g.l-1); teplice (15-20°C), nízkotermálne (30-40°C), vysokotermálne (70-100°C); kyselky, sírnaté, liečivé, rádioaktívne; gejzíry (horúce a studené)
Čo meriame v tokoch tečúcej vody?
vodný stav, prietok, teplota, ľadový režim, kalnosť, plaveniny a splaveniny
V akých jednotkách meriame vodný stav?
V cm výšky hladiny
Čo je vodočet?
hladinomer s pevne osadenou číselnou stupnicou
Čo robí limnigraf?
umožňuje záznam časového priebehu (podz., povr. vôd)
Čo je prietok?
priemerný stav pohybu vody v toku (v m^3/s) v danom okamihu, prípadne nepretržite počas merania (priemerný, maximálny a minimálny prietok za určitý čas)
Ako sa meria prietok vo veľkých vodných tokoch?
Vo veľkých tokoch sa meria prietok pomocou hydrometrickej vrtule (rýchlosť na viacerých miestach riečneho profilu aj v rôznej hĺbke)
Aké poznáme stojaté vody?
jazerá, priehrady, rybníky, mokrade
Koľko ílu prináša ročne Rýn do Bodamskeho jazera?
3 milióny m^3
Čo meriame pomocou prepadov?
Prietok
Ako spolupracuje hydrológia s klimatológiou?
Hydrológia využíva hojne rôzne meteorologické merania a klimatologické podklady pri svojich analýzach a výpočtoch
Aké meteorologické merania majú najväčší význam pre hydrologiu?
merania úhrnov zrážok a snehu (v niektorých krajinách sú súčasťou Hydrologickej služby alebo Hydrologických ústavov)
+ aj meranie a výpočet výparu a evapotranspirácie
Ako vplývajú zmeny klímy na hydrológiu?
vplývajú na hydrologický režim a vodné hospodárstvo (najmä vodné zdroje, hydroenergetiku a plavbu, prípadne aj iné dôsledky)
Prečo by mali byť meteorologické merania rozložené v čase a priestore?
aby umožňovali stanoviť interpoláciou potrebné údaje pre daný účel s požadovanou presnosťou v každom povodí
Prečo je rozdielna hustota pozorovacích staníc pre jednotlivé hydrologické prvky?
metóda optimálnej interpolácie a ekonomickej únosnosti (niektoré povodia ale majú väčší ekonomický význam ako iné – vodné zdroje, elektrárne, plavba)
Kto sa zaoberá meraním a spracovaním kvality pôdy na SLovensku?
hygiena, verejné zdravotníctvo, SHMÚ…
Aká je úloha SHMÚ pri kvalite vody?
merať kvalitu vody v dlhodobo stabilnej sieti staníc tak, aby sa dali vyhodnotiť dlhodobé priemery a trend (vývoj) kvality prameňov, podzemných a povrchových vôd
Čo je dôležité pri meraní kvality vody a prečo?
nezávislosť takýchto meraní, aby boli použiteľné pre všetkých potenciálnych záujemcov
Kto robí revíziu a opravy primárnych údajov zo siete staníc?
vyškolení technici na základe metodických postupov
Ako sa ešte robí revízia a opravy údajov?
- Porovnávanie hydrologicky a klimaticky podobných staníc
- Kontrola úplnosti a dopĺňanie údajov (ak je to potrebné)
- Používanie synoptických podkladov a porovnanie chronologických čiar vodných stavov a prietokov (najmä v prípadoch mimoriadnych situácií s veľkými škodami)
- Používanie analytických metód a testov