Platobná bilancia Flashcards
Druhy platieb
podľa 4 typov, z hľadiska funkcii peňazí: uverove, neuvoerove
z hladiska ekonomickej podstaty: obchodne neobchodne
Podľa MMF: bežné platby , Kap a fin
Z hľadiska začleňovania do PB: autonómne, indukované
Platobné prostriedky
zlato, valuty, devízy
Valuty
bankovky a mince cudzích štátov obiehajúce mimo materskej krajiny
Devízy:
penažné pohl’adávky znejúce na cudziu menu a splatné v cudzine
Bilancovanie medzinárodných peňažných vzťahov
zachytávanie skutočnosti za určite obdobie
Pri bilancovaní vonkajších peňažných vzt’ahov sa používa
platobná bilancia.
Platba
presun platobného prostriedku (hotovostného aj
bezhotovostného).
platba Môže mat’ dve formy:
inkaso – platba z cudziny do vnútorného penažného obehu. ˇ
-> úhrada – platba z vnútorného penažného obehu do cudziny.
Inkaso (Kredit)
➼ vyvolá vznik alebo zvýšenie zahranicných ˇ záväzkov (napr. prijatý úver zo zahraniciaˇ ), resp.
➼ zníženie alebo zánik zahranicných ˇ pohl’adávok (napr. inkaso
za vyvezené tovary a služby do zahraniciaˇ ).
Úhrada (Debet)
➼ vyvolá vznik alebo zvýšenie zahraničných ˇ pohľadávok (napr.
poskytnutý úver do zahraničiaˇ ), resp.
➼ zníženie alebo zánik zahraničných ˇ záväzkov (napr. úhrada za
dovezené tovary a služby zo zahraničiaˇ ).
Platby -inkaso aj uhrady môžu byť?
úverové alebo neuverové, ak sú úverové delia sa na pohľadávky alebo záväzky
Devízový zákon c. 202/95 a jeho d’alšie novely považuje za platobné prostriedky:
penažné prostriedky v cudzej mene ˇ
zlato
zahranicné cenné papiere ˇ
deriváty uvedených platobných prostriedkov
Devízovým tuzemcom je
Právna ososo sídlom v tuzemsku alebo FO s trvalým pobytom v
tuzemsku, tuzemcom je aj organizacná zložka tuzemca v zahrani ˇ cí.ba
Podl’a Manuálu platobnej bilancie (2009, §4.113) je rezidencia
e rezidencia každej inštitucionálnej
jednotky ekonomickým teritóriom, s ktorým má jednotka najsilnejšie prepojenie,
vyjadrené ako miesto (centrum) hlavného ekonomického záujmu.
Bilancovanie vonkajších ekonomických vzťahov sa uskutočňuje predovšetkým ˇ
pomocou
platobnej bilancie (PB).
Teória platobnej bilancie zaoberá sa
príčinami vzniku nerovnováhy ˇ
a spôsobmi jej vyrovnania, možnosťami jej využitia pri ovplyvňovaní menového vývoja, medzinárodnej likvidity a ekonomického rastu.
Podl’a Manuálu PB a MIP (MMF, 2009) sa PB vymedzuje ako
Výkaz, ktorý sumarizuje ekonomické transakcie medzi rezidentmi a
nerezidentmi počas špecifického časového obdobia.
Transakcie zachytávané na medzinárodných účtoch sú účtované na tzv
Akruálnej báze, - toky sú zachytávané v okamihu, kedy je ekonomická podstata
vytvorená, transformovaná, predmetom výmeny, presunutá alebo zničená
Platobná bilancia je súčasťou troch základných výkazov zahraničných účtov, medzi
ktoré patrí ešte
Medzinárodná investičná pozícia a Výkaz iných zmien vo finančných aktívach a pasívach—,,Je možné sem zaradit’ aj výkaz Zahranicnej zadlženosti
Platobná bilancia, zachytáva a sumarizuje
-Zachytáva všetky financné toky, ktoré prekračujú
hranice krajiny za určité časové obdobie
-Sumarizuje všetky ekonomické transakcie
krajiny so zvyškom sveta za urcité obdobie
- Obchodná bilancia
➼ zachytáva v hodnotovom vyjadrení vývoz a dovoz tovarov, služieb a
výkonov priemyselnej povahy za urcité obdobie. ˇ
➼ zachytáva vždy všetky transakcie bez ohl’adu na splatnost’ pohl’adávok
a záväzkov.
- Platobná bilancia v užšom slova zmysle (devízová)
➼ zachytáva všetky splatné devízové inkasá a úhrady, ktoré uskutocnili
tuzemci s cudzozemcami za urcité obdobie.
- Platobná bilancia v širšom slova zmysle (ekonomická)
➼ bilancia všetkých ekonomických transakcií, ktoré sa uskutocnili medzi ˇ
tuzemcami a cudzozemcami za zvolené obdobie.
Horizontálna štruktúra PB
- Bežný úcet ˇ
- Kapitálový úcet ˇ
- Financný úcet ˇ
- Chyby a omyly
- Bežný účet
zachytáva toky tovarov, služieb, primárnych výnosov a sekundárnych výnosov
medzi rezidentmi a nerezidentmi.
z makroekonomického pohl’adu sa saldo bežného úctu ˇ rovná rozdielu medzi
domácimi investíciami a úsporami
Kapitálový úcet
od roku 1995 nezachytáva pohyb kapitálu v tradicnom ponatí, ale iba tzv. kapitálové
jednostranné transfery, ako sú transfery súvisiace s čerpaním zdrojov z EUrópskej únie
Financný úcet
medzinárodný pohyb kapitálu v clenení jednak z hl’adiska charakteru investovania (priame investície, portfóliové investície, financné deriváty a ostatné investície), jednak z hl’adiska casového (dlhodobý a krátkodobý kapitál).
saldo finančného úctu býva označované ako čistá pôžička zahraničiu
Bežný úcet sa skladá z nasledujúcich položiek
Export a import tovarov a služieb je zachytený v obchodnej bilancii
Primárne výnosy resp. Výnosy – príjem vyplývajúci z vlastíníctva výrobných faktorov (napr. mzdy, dividendy, úroky), ktorý
vyplýva rezidentom od nerezidentov, resp. nerezidentom of reziidentov.
Sekundárne výnosy resp. Jednostranné transfery – cezhraničné ˇ
transfery poskytnuté vládou alebo súkromným sektorom (vládne
ci charitatívne donácie, remitencie).
Finančný účet
Zachytáva všetky transakcie, ktoré súvisia so vznikom ci zmenou financných aktív ci pasív
Financný úcet sa skladá z nasledujúcich položiek
Priame zahraničné investície (PZI) ˇ
Portfóliové investície
Ostatné investície
Rezervné aktíva
Vertikálna štruktúra PB
I. Bežný úcet ˇ
1. Kreditná strana úctuˇ
2. Debetná strana úctuˇ
3. Saldo úctuˇ
II. Financný úcet ˇ
1. Zmena aktív
2. Zmena pasív
3. Saldo úctu
Bežný úcet
Každý financný tok od nerezidentov k rezidentom je zachytený ako kredit.
Každý financný tok od rezidentov k nerezidentom je zachytený ako debet.
Vertikálna štruktúra
vychádza zo systému podvojného záznamu jednotlivých transakcií
každá transakcia má dva zápisy
súcet kreditných zápisov sa rovná súctu debetných zápisov, a preto
Celková platobná bilancia musí byt’ vždy vyrovnaná!—V realite je tento stav t’ažko dosiahnutel’ný → existencia bilancujúceho úctu ˇ „Chyby a omyly“.
Platobná bilancia: Saldá
Obrat PB ::
súcet všetkých kreditných alebo debetných položiek.
Saldá PB- urcujú sa v zásade dvoma spôsobmi:
Vymedzenie dielčích sáld
Vymedzenie kumulatívnych sáld
Obchodná bilancia =
export tovarov - import tovarov
Výkonová bilancia
EXTS − IMTS = −(PV + SV + KT + DK + KK + CHaO + ZDR)
kde EXTS – export tovarov a služieb, IMTS – import tovarov a služieb, PV – saldo primárnych výnosov
(dôchodkov), SV – saldo sekundárnych výnosov (bežných transferov), KT – kapitálové transfery, DK – dlhodobý
kapitál, KK – krátkodobý kapitál, CHaO – chyby a omyly, ZDR – zmena devízových rezerv.
Bilancia bežného úctu
BU = EXTS − IMTS + PV + SV
EXTS − IMTS + PV + SV = 0 → stav zahranicného zadlženia krajiny ˇ
sa nezmenil
EXTS − IMTS + PV + SV > 0 → rast cistých zahrani ˇ cných pohl’adá- ˇ
vok
EXTS −IMTS +PV +SV < 0 → rast cistých zahrani ˇ cných záväzkov
kde EXTS – export tovarov a služieb, IMTS – import tovarov a služieb, PV – saldo primárnych výnosov
(dôchodkov), SV – saldo sekundárnych výnosov (bežných transferov), KT – kapitálové transfery, DK – dlhodobý
kapitál, KK – krátkodobý kapitál, CHaO – chyby a omyly, ZDR – zmena devízových rezerv
Základná bilancia
EXTS − IMTS + PV + SV + KT + DK =
Súhrnná bilancia
EXTS − IMTS + PV + SV + KT + DK + KK + CHaO =
Ciele makroekonomickej hospodárskej politiky zvyčajne zahŕňajú
vysoké a stabilné tempo rastu ekonomiky
nízka inflácia
nízka nezamestnanost’
stabilný výmenný kurz
udržatel’né saldo bežného úctu
Preco by sme sa my mali zaujímat’ o platobnú ˇ
bilanciu?
Predikovanie výmenných kurzov.
Zisky a straty na devízovom trhu.
Dopady dlhodobých deficitov na bežnom úcte? ˇ
Dopady dlhodobých prebytkov na bežnom úcte? ˇ
Dlhodobá udržatel’nost’ deficitov resp. prebytkov na bežnom úcte?
Analýza externej rovnováhy- pozrieť prezentacie lebo grafy a popisane kktiny v nej
….
Saldo bežného úctu (toková velicina) a cistá medzinárodná investicná pozícia (stavová velicina) sa casto používajú ako
proxy premenné pri analýze zahranicnej (externej) nerovnováhy
Jednou z odpovedí na krízu v eurozóne bolo prijatie
PMN- procedúry makroekonomických nerovnováh.
V rámci tejto procedúry je saldo bežného úctu vnímané ako jeden z kl’úcových ˇ indikátorov
zahranicnej nerovnováhy
Existuje viacero prístupov pre stanovenie optimálnej (fundamentálnej)
výšky salda BÚ,
Napr. tzv. ˇ norma bežného úctuˇ podl’a
MMF
alebo model založený na intertemporálnej
stabilizácii hodnoty CMIP
