otázky z docu Flashcards
Charakterizujte pojmy hmotný bod, vzťažná sústava. Vysvetlite relatívnosť pokoja a pohybu.
bod, ktorý ma priradenú hmotnosť, je to bod čiže nemôžeme sledovať odpor vzduchu a pod. náhrada za skutočné teleso, bod je väčšinou Ťažisko telesa
zvolená skupina telies ktoré sú vzájomne v pokoji alebo v pohybe.
pohyb telies závisí od toho oproti čomu sa pozeráme. ja vo vlaku oproti vlaku sa nehýbem ale ja vo vlaku oproti Hlavnej stanici v Bratislave sa hýbem
Charakterizujte rovnomerné a nerovnomerné pohyby. Uveďte príklady z praxe.
pri rovnomernom pohybe sa nemení rýchlosť, je konštantná
pri nerovnomernom teleso zrýchluje alebo spomaluje
Rovnomerný a rovnomerne zrýchlený priamočiary pohyb – definujte veličiny, ktoré ich charakterizujú.
Rovnomerný pohyb - rýchlosť, dráha, čas (v, s, t)
Rovnomerne zrýchlený priamočiary pohyb – rýchlosť, dráha, čas, zrýchlenie (v, s, t, a)
Znázornite graficky závislosť dráhy oboch pohybov(rovnomerný a rovnomerne zrýchlený) od času a závislosť rýchlosti oboch
pohybov od času. Určite prejdenú dráhu za určitý čas na grafe závislosti rýchlosti od času.
to vieeeš
Vysvetlite význam pojmu okamžitá rýchlosť.
Rýchlosť v čase t ktorý sa blíži k nule.
s/t = v
Newtonove zákony
- zákon zotrvačnosti
každý hmotný bod ostáva v pokoji alebo rovnomernom pohybe pokiaľ nie je nútený tento svoj stav zmeniť. - zákon sily
F=m*a - zákon akcie a reakcie
F1 = -F2 ak teleso a pôsobí na teleso b silou F1, telesou b pôsobí rovnako silnou silou F2 na teleso a ale oproti sile F1
Ideálna kvapalina
dokonalá tekutosť, žiadne vnútorné trenie a 100 nestlačiteľnosť
Pascalov zákon
zmena tlaku v tekutine vyvolaná pôsobením vonkajšej sily je vo všetkých miestach v tekutine rovnaká
F1 / S1 = F2 / S2
Archimedov zákon
teleso ponorené do kvapaliny je nadľahčované hydrostatickou vztlakovou silou, ktorej veľkosť sa rovná tiaži kvapaliny s rovnakým objemom ako je objem ponorenej časti telesa.
Rovnica kontinuity/spojitosti
S . v = konšt.
platí pri užších a hrubších trubiciach
Bernoulliho rovnica
súčet tlakovej a kinetickej energie jednotkového objemu kvapaliny je konštantný
Ep+Ek=konšt.
pSV = konšt.
Teplota
T = fyzikálna veličina ktorá charakterizuje stav fyzikálneho objektu
Teplo
Q = Skalárna fyzikálna veličina, veľkosť tepla sa rovná veľkosti prenesenej energie
(Joule)
Tepelná kapacita
C - J/K (joule na kelvin, koľko joulov potrebujeme na ohriate o 1 kelvin)
Q = C(T2-T1)
C = Q/ΔT
Tepelné deje s ideálnym plynom
Izochorický dej -
prebieha v plyne pri stálom objeme, nekoná prácu
Izobarický dej -
prebieha v plyne pri stálom tlaku, mení sa objem a teplota
Izotermický dej -
prebieha pri stálej teplote
graf: hore je p napravo je v ostatné je logické
Prvý termodynamický zákon
ΔU=W+Q
Opíšte z hľadiska štruktúry kryštalické a amorfné látky a charakterizujte v súvislosti s nimi anizotropiu a izotropiu.
Monokryštály
Majú kryštalickú mriežku, ktorá sa môže donekonečna opakovať
Polykryštály
Vytvára sa viacero menších kryštálikov
Amorfné
Netvoria kryšt. Mriežku
Izotropné
Nezávislosť smeru pôsobenia fyzikálnych javov, t.j. bez ohľadu na to z ktorej strany na danú látku zasvietim, zatlačím, stále bude mať rovnaké optické vlastnosti, bude rovnako krehká…, soľ
Anizotropné
Opakom izotropných - tu na smere záleží - napr. silicit a.k.a. Pazúrik, islandský vápenec
Charakterizujte deformáciu pevného telesa, opíšte rôzne druhy deformácií, vysvetlite rozdiel medzi pružnou a nepružnou deformáciou
Zmena tvaru pevného telesa pod vplyvom pôsobenia síl
Pružná - Teleso sa odpruží naspäť do pôvodnej podoby
Nepružná - teleso má permanentne inú a zdeformovanú podobu
stlačenie, roztiahnutie, šmyk, ohýbanie, krútenie, únava
Definujte normálové napätie, relatívne predĺženie
Normálové napätie, Fp je veľkosť sily pružnosti, ktorá pôsobí kolmo na plochu rezu s obsahom S
relatívne predĺženie, pomer medzi zmenou dĺžky a pôvodnou dĺžkou
Nakreslite a vysvetlite krivku deformácie
to tiež dáaaš
Zdôvodnite teplotnú dĺžkovú a objemovú rozťažnosť, uveďte vzťah.
l-l0=(alfa).l0.(delta)T=l0.((alfa).(delta)T+1)
V-V0=(beta).V0.(delta)T=V0.((beta).(delta)T+1)
beta = 3*alfa
Kôli vyššej teplote - vyššie kmitanie častíc narušuje väzby a vzďaľuje častice
Opíšte a vysvetlite vlastnosti povrchovej vrstvy kvapaliny, opíšte sféru molekulového pôsobenia a jej dôsledky
Všetky molekuly vo vode podliehajú sfére molekulového pôsobenia, ktoré sa udáva polomerom sféry molekulového pôsobenia rm = 1 nm.
Avšak molekuly, ktorých vzdialenosť od voľného povrchu kvapaliny je menšia ako rm, pôsobí výsledná sila FV kolmá na voľný povrch kvapaliny a má smer dovnútra kvapaliny.
Povrchová vrstva - vrstva molekúl, ktorých vzdialenosť od voľného povrchu kvapaliny je menšia ako rm - pružná povrchová blana, pevne obopína povrch kvapaliny.
dôvod prečo ihla pláva na hladine vody alebo prečo niektorý hmyz vie po nej chodiť
Objasnite pojmy povrchová energia, povrchové napätie, povrchová sila
Povrchová energia: E [J]. Energia povrchovej vrstvy kvapaliny. Molekula v povrchovej vrstve má väčšiu energiu ako ostatné molekuly, keďže pri posunutí molekuly zvnútra kvapaliny do jej povrchovej vrstvy treba vykonať prácu proti príťažlivým silám, o ktorú sa zväčší jej energia.
Povrchové napätie: σ, [N/m], sila medzi kvapalinou a plynom alebo dvoma kvapalinami, všetky molekuly sú na povrchu kvapaliny sústavne vťahované dovnútra, no kvôli odporu voči kompresii ostávajú na povrchu.
Povrchová sila: veľkosť povrchovej sily pri danom povrchovom napätí je priamo úmerná dĺžke okraja povrchovej blany F=(sigma) *l
Vysvetlite javy na rozhraní pevné teleso - kvapalina, opíšte jav kapilárnej elevácie a depresie
Kapilárna elevácia - kapilárny tlak ťahá kvapalinu v kapiláre nahor nad úroveň jej hladiny v nádobe, v ktorej je kapilára ponorená. Meniskus je konkávny zmáča steny
Kapilárna depresia - kapilárny tlak stláča kvapalinu nadol pod úroveň jej hladiny v nádobe, do ktorej je kapilára ponorená. Meniskus je konvexný
Kapilárne javy - spôsobené silami vznikajúcimi v dôsledku povrchového napätia kvapalín σ.
Uveďte príklady kapilárnych javov z bežného života
ansport vody z koreňov rastliny do všetkých častí rastlín
slamka v pohári
špongia
servítka
Opíšte premeny skupenstva topenie – tuhnutie z hľadiska kinetickej teórie látok
Pri dodávaní tepla kryštalickej látke rastie stredná kinetická energia. Častice kmitajú, zväčšuje sa stredná vzdialenosť medzi nimi = rastie potenciálna energia. Pri dosiahnutí teploty topenia sa látka rozpadá (topí sa), väzby sa prerušujú.
V priebehu topenia = kinetická energia nerastie (teplota sa nemení). Rastie stredná potenciálna energia častíc = vnútorná energia roztaveného telesa je väčšia ako vnútorná energia toho istého telesa v kryštalickom stave.
Po roztopení opäť nárast strednej kinetickej energie = kvapalina sa zohrieva
porovnajte topenie kryštalických a amorfných látok
Kryštalická látka – Zahrievaním telesa z kryštalickej látky zvyšuje teleso svoju teplotu. Po dosiahnutí teploty topenia sa pevná látka zmení na kvapalinu rovnakej teploty
Amorfná látka – Nemajú konkrétnu hodnotu teplotu topenia. Väzby sa líšia – rozpadávanie pri rôznych teplotách.
Vysvetlite a vyjadrite vzťahom skupenské teplo topenia a hmotnostné (merné) skupenské teplo topenia, tuhnutia a vyparovania látky
Skupenské teplo topenia:
Lx – skupenské teplo – množstvo tepla, ktoré je potrebné na zmenu skupenstva látky. Predpokladáme, že sa iné premeny energie nedejú, vonkajší tlak je konštantný.
Hmotnostné (merné) skupenské teplo topenia, tuhnutia, vyparovania látky:
Skupenské teplo závisí od materiálu a množstva látky.
lx - Merné skupenské teplo – Množstvo tepla, ktoré je potrebné na zmenu skupenstva 1 kg danej látky.