OTÁZKY ŠTAT. Flashcards
Čo znamenala druhá svetová vojna pre dejiny SP? (3)
Existujú iné prípady, keď významné historické udalosti ovplyvnili dejiny SP? (2+5 trendov ; 5 kritík)
Tri dôvody prečo bola druhá WW2 dôležitá v SP:
1. priamo inšpirovala množstvo sociálno-psychologických výskumov (napr The American Soldier - mapovanie postojov vojakov k vojenskému životu)
2. Priniesla nové témy ako štúdium faktorov, ktoré prispeli k holokaustu (poslušnosť, stotožnenie sa s rolou, deindividualizácia) - Milgram, Asch, Zimbardo - dôležité prelomové
experimenty - mnohé exp z tohto obdobia sa snažili zistiť základné poznatky o fungovaní spoločnosti a ktoré by zároveň vysvetlili hrôzy experimentu
3. Poznamenala celú generáciu spoločenských vedcov a vedkýň (mnohí z nich museli odísť z európy do USA vďaka čomu v USA vznikla silná generácia povojnových sociálnych psychológov)
Ďalšia významná historická udalosť - Postmodernizmus/Globalizácia - viedli ku kríze 70-tych rokov
- Miešanie kultúr, zrovnoprávňovanie mužov a žien, informačné technológie, pokles dôležitosti manuálnej práce, postmoderné umenie….
- Začali sa spochybňovať metódy SP ako napr experiment:
a, exp automaticky vytvára umelé prostredie, neskúma skutočnú prirodzenú ľudskú podstatu
b, psychologické výskumy vnucujú ľuďom určité teórie/pohľad na svet
c, kritika dotazníka: ľudia tam dajú to čo si myslia, že je žiadúce
d, kultúrna hegemónia - väčšina respondentov mladí zdraví bielosi (muži)
e, problém redukcionizmu - sociálne fenomény sú nevyhnutne komplexné, nedajú sa redukovať na vzťah medzi pár premennými
- vznik kritickej sociálnej psychológie ako reakcia
Aké výskumné metódy sociálna psychológia používa? (6+5) Ilustrujte na príkladoch konkrétnych výskumov.
A, KVANTITATÍVNE
1. Dotazník so škálami - Hofstede: 5 dimenzií kultúry
2. Test (napr inteligencie, schopností) - Binetov IQ test
3. Klasický experiment - Milgram, Asch
4. Štruktúrované interview (osoba, ktorá interview vedie, odpoveď kategorizuje do jednej z možností)
5. Štruktúrované pozorovanie (pozorovateľ hľadá rôzne dopredu definované prejavy a značí si ich výskyt) - Jourard: pozorovanie párov v kaviarni (spočítanie dotykov)
6. Analýza štatistických dát (akýchkoľvek, napr súvislosť medzi počtom predaných lístkov na autobus a úhrnom zrážok)
B, KVALITATÍVNE
1. Obsahová analýza textov (napríklad novinových článkov, hľadáme skôr koncepty a pravidelnosti, nepočítame výskyt pojmov napr.) - Plichtová, Petrjánošová, Lášticová: Analýza národnej identity v novinách
2. Pozorovanie (entografické, bez kategórií, snaha získať vhľad do fungovania určitej skupiny ľudí či určitého javu) - Lemešová: Komunikačné rituály a pravidlá v škole
3. Akčný výskum (výskumník je súčasťou deja, začlení sa do určitej skupiny, pracujú v nej a potom skúmajú jej dynamiku či rôzne výskumné otázky) - Festinger: výskum apokalyptickej skupiny
4. Interview (zaznamenávajú sa celé odpovede a popisuje čo najpestrejšia škála rôznych významov) - Plichtová, Petrjánošová, Lášticová: Národná identita na Slovensku
5. Fókusová skupina (skupinové interview, skupina diskutuje na určitú tému, moderátor usmerňuje debatu, sledujú aj reakcie ľudí) - Masaryk: Postavenie mužov a žien v akademickom prostredí
Aké sú paralely medzi krízou v SP v 70-tych rokoch a súčasnými problémami SP? (4+4)
- Stále 2 hlavné konkurenčné prístupy: experimentálna SP a kritická SP
- nie je ich možné skombinovať ale ideálne sa budú obe používať a dopĺňať sa navzájom
A. Experimentálna sociálna psychológa:
- jediný spôsob získavania validného poznania o spoločenských fenoménoch je vedecká metóda
- Poznanie by malo byť ideologicky neutrálne
- Spoločenský svet vníma oddelene od ľudí ktorí v ňom existujú. Dá sa objektívne pozorovať a je nemenný
- výskumník môže vstúpiť do tohto sveta a pomocou vedeckých metód zistiť užitočné fakty
B. Kritická sociálna psychológia:
- vedecké metódy často nie je najlepší spôsob ako bádať v SP
- všetko poznanie je vo svojej podstate už ideologicky pozicionované
- spoločenský svet je tvorený ľuďmi a ich interakciami, nie je objektívny svet ktorý by existoval bez ľudí, spoločenský svet vytvárame keď spolu komunikujeme
- ak sa výskumník vydá skúmať tento svet, automaticky vytvára nový svet (lebo ho mení už len tým, že ho skúma a prináša seba a svoje ideológie do neho - nevie ho skúmať bez toho, aby ho nezmenil)
+ možno by som dodala, že tak, ako v 70. rokoch prišiel nárast technológii, výskum je určite stále ovplyvňovaním veľmi rýchlym vývojom technológií. Veci ako umelá inteligencia a sociálne siete otvárajú nové oblasti výskumu, ale zároveň so sebou nesú otázky týkajúce sa etiky a zovšeobecňovania výskumov.
V čom sa líši predmet a metódy SP od predmetov a metód iných psychologických disciplín?
- Psychológia sleduje človeka, sociológia sleduje skupiny a sociálna psychológia sleduje, čo sa odohráva na rozhraniach medzi človekom a ľuďmi
- Psychológia skúma vnútorné prežívanie a správanie človeka, vrátane emócií, kognitívnych funkcií alebo rôznych klinických porúch, a na rozdiel od psychologických disciplín ako je klinická alebo vývinová psychológia, sociálna psychológia sleduje psychologické javy v spoločenskom kontexte
- SP sa viac sústredí na to ako sa človek a spoločnosť navzájom ovplyvňujú, skúmajú veci čo sa dejú v skupinách, ako psychicke fungovanie jednotlivca ovplyvnuje pritomnost iných… Iné psychologické disciplíny sa často sústredia na jedinca (napr vývinová psychológia je často sústredená na vývin jednotlivca v čase…) Ale podľa mňa sa tie disciplíny prelínajú…
Prečo sa fenomény ako sociálna facilitácia či zaháľanie nevyskytujú všeobecne a univerzálne? (3+4)
- sociálna facitilácia: prítomnosť iných zvyšuje výkon jedinca (napr rýchlejší beh keď behajú iní so mnou)
- sociálne zaháľanie: čím viac ľudí robí jednu úlohu, tým sú menej efektívni (jednotlivec tlieska hlasnejšie, keď je sám, ako keď je v skupine)
Či sa preukáže soc facilitácia alebo zaháľanie záleží na type úlohy:
Tri faktory:
1. Nakoľko úlohu možno rozdeliť medzi viacerých ľudí (rozdeliteľná: ťahanie lana-zaháľanie; nerozdeliteľná: synchronizované baleríny-facilitácia)
2. Či je to optimalizačná alebo maximalizačná úloha (kvalita vs kvantita) (kvalita: skupinové písanie eseje-zah.; kvantita: zber ovocia-fac.)
3. Akým dielom sa jednotliví ľudia podieľajú na výsledku:
a, aditívna úloha (celkový produkt sa sčíta) (tlieskanie)
b, kompenzačná úloha (celkový produkt priemerom) (odhad hmostnosti)
c, disjuktívna (vyberie sa najlepšie riešenie) (brainstorming)
d, konjuktívna (závisí od výkonu najhoršieho člena) (horolezecký tím)
Aká práca Gustava Le Bona zaujala Hitlera a prečo?
- Le Bon - kniha Psychológia davu, 1895 - tvrdenia, že davy ovláda nákaza, emócie sa v nich šíria ako vírus, pri davovom správaní ľudia podliehajú hypnóze (tieto pozorovania už pôsobia archaicky)
- ovplyvnil Hitlera pri písaní mein kampf (aj iné fašistické teórie vodcovstva)
- dav je vždy intelektuálne menejcenný oproti izolovanému jednotlivcovi
- jednotlivec stráca individualitu a schopnosť kritického myslenia
- Dav môže byť zhypnotizovaný/ovplyvnený a potom je schopný robiť strašné veci
- Dušu davu ovláda potreba otroctva
- charizmatický vodca vie zmanipulovať dav (Hitler mal teatrálne, dramatické prejavy a prezentoval sa ako silný, neomylný líder)
Existuje čisté prosociálne správanie? Uveďte argumenty pre a proti (3)
Prosociálne správanie: činy, ktoré spoločnosť hodnotí pozitívne, prispievajú k fyzickej či psychickej pohode iného človeka (podkategórie pomáhajúce správanie (úmyselný skutok, z ktorého priamo profituje iná osoba či skupina) a altruistické správanie (motivované túžbou priniesť výhody či pomôcť iným, nie sebe))
- Vysvetlenie takého správania väčšinou podložené:
a, teóriou sociálnej výmeny - pomôžeme, lebo čakáme, že neskôr pomôžu nám (viď strana 50: človek predstieral v inej miestnosti záchvat - ak ho predtým participanti aspoň na chvíľu stretli, pomohli mu s väčšou pravdepodobnosťou - pri neznámom človeku chýba potenciál na reciprocitu) - PROTI
b, empatiou - PRE
c, normami sociálneho správania - iné očakávania v iných spoločenstvách (napr na dedine keď nepomôžeš babičke ešte tri generácie ťa budú ohovárať, ale v meste si to nikto nevšimne) Toto vysvetlenie tvrdí, že prosociálne správanie môže byť vykonávané kvôli tomu, že si myslíme, že to od nás iní očakávajú a že to teda bude odmenené (rešpektom, prijatím) (PROTI)
+ PRE:teoria altruistickeho spravania
Prečo prizerajúci sa situácií, kedy treba pomôcť, niekedy zasiahnu a niekedy nie? (2+4)
Uveďte príklady zo života
- Jane Allyn Piliavin: model, podľa kt. sa rozhodneme pomôcť / nepomôcť na základe 2 faktorov (náklady ak pomôžeme a náklady, ak nepomôžeme) - z toho 4 typy situácií (tabuľka na str 51)
1. nákl. na nepomoc vysoké & nákl. na pomoc nízke, tak pravdepodobne pomôžeme. Napr. ak za nami príde plačúce dieťa s tým, že stratilo maminu, tak pomôcť mu nás veľa nestojí (nie je to nebezpečné, dieťa nás neohrozí) ale ak nepomôžeme, môže nás to veľa stáť (hnev zo strany ľudí, že sme nepomohli, prípadne problémy s políciou atď.)
2. nákl. na pomoc aj nepomoc nízke - závisí od našich osobných noriem. Napr. keď nás niekto poprosí o príspevok v deň narcisov - pomoc nás stojí len pár
drobných ale zároveň je jednoduché vyhovoriť sa alebo odmietnuť (aj keď sa budeme cítiť previnilo, tieto pocity pravdepodobne rýchlo prejdú)
3. nákl. na nepomoc aj pomoc vysoké, tak pravdepodobne zasiahneme nepriamo, alebo znížime naše náklady na nepomoc. Napríklad keď ideme po diaľnici a vidíme havarované auto v poli. Cúvať je nebezpečné, ponáhľame sa, od nehody sme od pár sekúnd už ďaleko… Ale ak nepomôžeme, môžme čeliť nepríjemným následkom (pocity viny - čo ak niekto zomrel?, obvinenie za neposkytnutie prvej pomoci…) Preto buď pomôžeme nepriamo (zatelefonujeme na 112), alebo znížime náklady na nepomoc (povieme si, že určite niekto iný pomohol, že určite je to ok)
4. náklady na pomoc vysoké a na nepomoc nízke, tak asi to budeme ignorovať, poprieme problém alebo zo situácie jednoducho odídeme. Napríklad ak na Obchodnej pred barónom uvidíme, že niekto nožom napadol druhého človeka a my sme v dave 50 ľudí, tak čelíme nebezpečenstvu tomu, že keď pomôžeme, obráti sa útočník na nás ale je jednoduché odísť, predsa hocikto iný mohol pomôcť.
Ktorá z teórií motivácie najlepšie vysvetľuje vaše rozhodnutie študovať psychológiu? (3)
- homeostatické modely (telo sa snaží udržať stále vnútorné prostredie)
- teórie pudov a inštinktov (motivácia výsledkom biologického, genetického programovania s cieľom prežiť)
- Maslow - chápanie potreby ako stavu nedostatku - pyramída potrieb
Maslow:
Vysvetlila by som to pomocou Maslowovej pyramídy potrieb. Mám primárne potreby naplnené (mám jedlo, pitie) a zároveň mám bezpečie a istotu bývania, ako aj priateľstvá, v ktorých som milovaná. A tak mám potrebu naplniť si vyššie potreby, ako je potreba sebauznania. Mám potrebu cítiť rešpekt sama k sebe. Štúdium mi môže poskytnúť
potrebné znalosti a skúsenosti, vďaka ktorým by som mohla byť schopná získať prácu, dosiahnuť samostatnosť, mať kariérny rast a teda získať uznanie iných ale aj samej seba. Tiež by som sa mohla cítiť sebaisto a slobodne. Znalosti psychológie tiež môžu pozitívne ovplyvňovať aj moje vzťahy (teda zlepšovať úroveň potreby lásky a zvyšovať istotu vo vzťahoch). V ideálnom prípade by som mohla v konečnom dôsledku dosiahnuť aj najvyšší stupeň - sebaaktualizáciu. Keďže cítim, že mám potenciál byť dobrým psychológom a vidím to ako moje povolanie, tak štúdium tohto odboru mi môže napomôcť naplniť tento potenciál.
Ako sa líši aplikácia Hofstedeho modelu v podmienkach sociálnej a pracovnej psychológie? (5 + využitie)
Hofstedeho model: 5 dimenzií kultúry (prvky viazané na PP a SP)
- Odstup od moci - do akej miery členovia očakávajú nerovnú distribúciu moci
- Nízky odstup PP (decentralizované rozhodovanie vo firmách, aj nižšie postavení pracovníci sa podieľajú na rozhodovaní, organizačná pyramída pomerne plochá) SP (odpor k hierarchii a privilégiam pre mocných, ľudia veria polícii, spolupracujú s autoritami, rodičia a učitelia sa k deťom správajú ako k seberovným)
- Vysoký odstup PP ( vysoká koncentrácia autority, viacvrstvová hierarchia, dôraz na pravidlá, autoritárske riadenie) SP (v škole a rodine sa vyžaduje rešpekt a poslušnosť, učiteľ je guru, držitelia moci nárok na privilégiá, ľudia neveria polícii) - Vyhýbanie sa neistote - do akej miery kultúra členom predpisuje cítiť sa komfortne / nekomfortne v neštruktúrovaných situáciach (do akej miery sa spoločnosť snaží mať kontrolu nad vecami, nad ktorými kontrolu nemá)
- Vysoké PP (tendencia ostať v 1 zamestnaní, dôraz na počet odpracovaných rokov a lojalitu, preferencia väčších organizácií, odpor k zmenám, orientácia na úlohu, presné pravidlá) SP (konzervatívne hodnoty, zákon, poriadok; viera v objektívnu pravdu, deti treba
chrániť pred neznámym)
- Nízke PP (nižší pracovný stres, nižšia miera úzkosti, orientácia na vzťahy, väčšia tendencia meniť prácu, otvorenejší voči zmenám, tendencia k neformálnosti) SP (menej pravidiel a zákonov; zákon ako niečo na ich strane; pravda je relatívna, otvorenosť voči inakosti a zmenám) - Individualizmus/kolektivizmus - miera, do akej sa očakáva, že členovia sa postarajú sami o seba/očakávanie, že členovia budú integrovaní do skupín väčšinou tvorených okolo rodiny
- Individualizmus PP (nedostatočný výkon je dôvod na prepustenie, odmeňovanie podľa zásluh, dôraz na individuálnu zodpovednosť a rozhodnutia) SP (dôraz na súkromie, minimálne rodiny s menej širokými väzbami, viac rozvodov, samostatné domy, nezávislosť od ostatných)
- Kolektivizmus PP (dlhodobé zamestnanie u 1 zamestnávateľa, očakávanie že firma sa stará o zamestnancov, dôraz na vzťahy, odmeňovanie vo vlastnej skupine na báze rovnosti) SP (rozšírené rodiny, záväzky voči príbuzným, nikdy nie si sám, menej rozvodov, dôraz na konformitu a harmóniu) - Maskulinita/femininita - rozdelenie emočných rolí medzi rody
- Maskulinita PP (dôraz na výzvy, uznanie, kariéru a zárobok; diferenciácia rodových rolí, ľudia žijú, aby mohli pracovať) SP (tradičná rodina, moralistický prístup k sexu)
- Femininita PP (dôraz na spoluprácu, vzťahy na pracovisku, skupinové rozhodovanie, pracujeme preto, aby sme žili) SP (menej diferencované rodové roly, flexibilné koncepty rodiny, otvorenejší prístup k sexualite, orientácia na vzťahy a kvalitu života) - Dlhodobá/krátkodobá orientácia - rozsah, v akom kultúra nariaďuje členom akceptovať oddialenie uspokojenia ich potrieb
- Dlhodobá: dôraz na vytrvalosť, status, šetrnosť; orientácia na budúcnosť, najdôležitejšie veci sa ešte len stanú
- Krátkodobá: rýchle výsledky, rešpekt k tradíciam. najlepšie veci sa dejú teraz, dôraz na voľný čas
Využitie modelu:
- V pracovnej ps. - pri manažérskych výcvikoch, pri marketingovej psychológií, pri skúmaní rozdielov medzi kultúrami organizácií a podnikov
- V sociálnej ps. - porovnávanie kultúr, pomoc pri skúmaní vzniku stereotypov a predsudkov
Ako sa dá teória/princípy Alberta Banduru využiť pri skúmaní efektov sociálnych sietí ako napr. Facebook?
Bandura: teória sociálneho učenia - dôležité je učenie napodobňovaním
Experiment: 3 skupiny detí a hra s bábikou Bobo
1. skupina: sledovali pri hre s bábikou dospelých, ktorí sa s ňou hrali agresívnym
spôsobom (kopali do nej, udierali, pohadzovali).
2. skupina: sledovali dospelého, ktorý sa hral neagresívne (bábiku ignoroval)
3. skupina: kontrolná - nesledovali nikoho
Deti s agresívnym príkladom vykazovali pri hre vyššiu mieru agresivity (podobný spôsob
hry ako agresívny dospelý) ako druhá a tretia skupina. Deti ktoré sledovali neagresívneho
dospelého boli pri hre dokonca menej agresívne ako kontrolná (tretia) skupina. Efekt bol silnejší, ak bol dospelý rovnakého pohlavia - deti sa identifikovali s agresorom.
Efekty sociálnych sietí: napr. zdieľanie osobných informácií, fotiek
Učenie napodobňovaním: ak máme predlohu niekoho, kto pridáva na facebook množstvo fotiek, možno to tak budeme robiť aj my. Napríklad ak je mladé dievča, ktoré vidí, že fotky v plavkách získavajú iným ľuďom množstvo lajkov tak je možné, že si znormalizuje pridávanie vyzývavých fotiek aj ono samo (veď aj hentá to robí). Alebo veď všetci dávajú lokácie kaviarní a barov v ktorých práve sú, tak možno by som aj ja mala.
V akej fáze Eriksonovho modelu sa teraz nachádzate? (8) Zdôvodnite. Skritizujte
jeho teóriu. (3)
Boj dvoch protichodných konfliktov v každom štádiu
a, 0-1: dôvera vs nedôvera
b, 1-2: autonómia vs hanba a pochybnosti
c, 2-5: iniciatíva vs vina
d, 5-12: usilovnosť vs menejcennosť
e, 13-18: identita a odmietanie vs rozptýlenie identity
f, mladí dospelí: intímnosť/solidarita vs izolácia
g, stredný vek: generativita vs pohrúženie do seba
h, staroba: integrácia vs zúfalstvo
Kde som ja? f, mladí dospelí: intímnosť/solidarita vs izolácia
Toto obdobie je charakteristické rozhodovaním sa medzi izoláciou a naopak nadväzovaním stabilných intímnych vzťahov. Je pravda, že v tomto období venujem veľa času budovaniu priateľstiev a vytváraní si mojich preferencií pre rôzne vzťahy. Aj keď
osobne to neprežívam ako boj (keďže intímne priateľstvá sú pre mňa základným aspektom
života), tak je pravda, že mám zameranie na definovanie mojho postoja k tejto oblasti.
Keby som sa však mala do modelu zaradiť podľa aktuálneho vnútorného boja, skôr by som sa zaradila do obdobia predtým (13-18: identita a odmietanie vs rozptýlenie identity), keďže mám parádnu oneskorenú existenčnú krízu ohľadom toho, kto som a kto chcem byť.
Kritika:
a, Predpoklad, že mladí majú čas na rozmýšľanie a alternatívy pre ktoré sa môžu rozhodnúť. To neplatí pre všetky kultúry: ak mladí nemajú alternatívy nekladú si otázku: kto som? Platnosť teórie pre strednú a vyššiu triedu.
b, riešili by mladí otázku identity, ak by túto otázku nepodsúvali médiá ako dôležitú a vyžadovanú?
c, Takisto dosahovanie identity bolo v jeho modeli zamerané na mužov.
- model veľmi zovšeobecňuje tam, kde si to nemôže dovoliť. bol stavaný na chlapcoch a mužoch a nedá sa generalizovať ani na iné kultúry. plus konflikty sú veľmi individuálne, napr. ja sa viac identifikujem s identity vs. rozptýlenie identity ako intimita vs. izolácia, osobné vzťahy v poslednej dobe až tak neriešim, ich dôležitosť, ale riešila som ich pred 3 rokmi, kedy som si uvedomovala, ako veľmi sa izolujem a zároveň ako veľmi túžim po bližších vzťahoch. tam na mňa napr. vplývali situačné faktory, vtedy pandémia. neviem povedať, že by tie dané obdobia od eriksona mohli byť charakterizované jedným hlavným konfliktom, alebo že by som tie konflikty koncom toho obdobia vyriešila.
Ako sa dá v podmienkach vysokoškolských prednášok a cvičení overiť teória skupinovej identity?
Teória sociálnej identity (Henri Tajfel) (in-group & out-group)
Mohli by sme čiastočne zreplikovať výskum Sherifa (deti v tábore). Vytvorili by sme v rámci cvičenia 2 minimálne skupiny (napr rozdelenie na polovicu podľa abecedy - teda v skupinách nie je reálne podstatný rozdiel).
1. fáza - vytváranie vnútornej dynamiky: Najprv by sme dali študentom definovať ich pohľad na obe skupiny (ich vlastnú a tú druhú) - ako vnímajú ich skupinové charakteristiky, či ich niečo spája atď.
2. fáza - konflikt: Potom by sme dali skupinám úlohu, v rámci ktorej by tieto skupine proti sebe bojovali (napríklad súťažili v kvíze - výsledná skupina vyhrá bonusové body). Po tejto hre by sme ich znova poprosili napísať definície oboch skupín a sledovali by sme rozdiely: vytvorili si zrazu negatívne predsudky voči druhej skupine? (napr. “prekrikujú druhých” alebo “nemajú toľko vedomostí ako my”) alebo posilnilo sa pozitívne vnímanie vlastnej skupiny? (napr. “spolupracujeme”, “sme motivovanejší ako oni”).
3. fáza - zníženie nepriateľstva: V prípade vystupňovaného nepriateľstva medzi skupinami by sme im dali spoločný cieľ napríklad: a teraz ak spoločne upracete miestnosť, tak skončíme hodinu o 10 min skôr - znížilo by toto medziskupinové napätie a prípadnú hostilitu?
Čím sa líši sociálno-konštrukcionistické ponímanie identity od tradičného? (+ definovanie osoby v soc. konštrukcionizme (4))
- Nesústredí sa na presnosť či objektívnosť identity ale na sociálne a politické funkcie ktoré plní
- osoba nemá svoj psychický obsah dopredu daný ani ho pasívne neprijíma od druhých, ale je otvorená a flexibilná voči svojmu okoliu a významom platným v tomto okolí. Identita v chápaní sociálneho konštrukcionizmu znamená definovanie osoby, ktoré vyjadruje, 1. čím je pre iných ľudí rozpoznateľná, 2. čím je jej spoločenská rola legitímna, 3. aký zmysel a význam nadobúda konanie osoby vo vzťahu k druhým, a 4. aký význam osoba a druhí pripisujú jej životnému príbehu.
- Napr. Gergen: vytváranie self-naratíva (zasadzuješ svoju identitu do historického a kultúrneho kontextu a vtedy dáva zmysel) - iní musia tento koncept príbehu prijať.
Príklad:
Ak by som povedala, že žijem odrezaná od sveta bez internetu uprostred lesa, tak by si ľudia mohli myslieť, že moja identita je samotárska, možno nenávidím technologický pokrok a nerada som medzi ľuďmi. Ale ak im prezradím kontext a vysvetlím, že momentálne sa pripravujem sa štátnice a takéto správanie slúži účelu koncentrácie, tak možno prijmú môj príbeh a pochopia, že momentálne som aktérom v príbehu vysokoškolského študenta.
Predstavte si, že podľa návrhu ministerstva školstva majú z matematiky maturovať len chlapci. Aké argumenty by hovorili v prospech a neprospech tohto návrhu?
- debatu medzi Pinkerom a Spelke
PRE:
- fyziologické rozdiely v mozgoch žien a mužov.
- muži vo všeobecnosti majú lepšiu mentálnu rotáciu, mechanické myslenie či presnosť. Ženy zas verbálnu pamäť, pamäť na umiestnenie predmetov.
- muži všeobecne preukazujú lepšie výsledky v matematike
PROTI:
- v niektorých mat. oblastiach nie je potrebná mentálna rotácia atď.
- testy môžu byť už navrhované so zakomponovaním predpokladov o rodových rozdieloch a za správnu odpoveď sa môže brať len spôsob riešenia, ktorý preferujú chlapci.
- rozdiely vo výkone medzi pohlaviami spôsobuje hlavne diskriminácia a sociálne faktory, ako rodové nálepkovanie (dievčatá nie sú podporované v rozvíjaní mat. schopností, ak ich rodičia veria, že v tom nebudú dobré - treba podporovať obe pohlavia aby sa predišlo sebanapĺňajúceho sa proroctvu)
Výskum: dievčatá ktoré zaškrtli políčko pohlavia PRED vypracovaním mat testu mali nižšie skóre ako tie čo ho zaškrtli na konci testu - to navrhuje možný efekt sebanapĺňajúceho sa proroctva (vedia, že kvôli ich pohlaviu sa od nich čakajú nižšie výkony ako od chlapcov a teda konajú v súlade s tým)
Prečo sa k národnej identite najviac hlásime počas hokejových majstrovstiev?
- umožňuje nám to pozitívne prežívať našu národnú identitu
- vyššia šanca takéhoto prežívania keď vyhrávame (vtedy sa aj viac priznávame k slovenskej identite a vnímame svoju sociálnu aj osobnú identitu pozitívnejšie)
- jasná diferenciácia in-group a out-group - keď prehrá out-group, vyhrá naša in-group - toto môže zlepšovať môj postoj k mojej in-group, a zhoršovať postoj k out-group.
- emócie ako nákaza (napr. psychológia davu- LeBon)
- soc. napodobňovanie)
Pri hokejových majstrovstvách totižto nemusíme rozmýšľať nad komplexnou otázkou postoja voči našej krajine (nemusíme zvažovať politiku, korupciu či konzervatívnosť našej krajiny). Môžeme si “dovoliť” pozitívne prežívať našu národnú identitu keď ju viažeme na šport. Možno nám hokej pomôže zviditeľniť sa vo svete, dosiahnuť úspech či získať pozitívnu medzinárodnú pozornosť. Môžeme by hrdí na našu krajinu, že je ešte v niečom dobrá.
Na základne čoho si skúšobná komisia vytvára prvý dojem o študentoch? (6)
- Fyziognómia tváre: môžu podľa čŕt tváre usúdiť niečo o našej osobnosti (napr detská tvár - úprimnejší študent - nebude podvádzať)
- Fyzická konštitúcia: napr ak je niekto endomorfný (hromadenie tuku v páse), môžu usúdiť, že je študent lenivý a nepripravoval sa poriadne
- Výška: vysoký študent úspešnejší (napr. pri vyššom statuse účastníci odhadovali že človek bude vyšší)
- Hlas (trasenie hlasu, hlasitosť, prízvuk)
- Okuliare: ak má okuliare je inteligentný
- Očný kontakt: nie príliš intenzívny ale ani nie vyhýbavý
Tu si treba vymyslieť hocičo, je veľa príkladov v knihe (str 87-92)
Popíšte efekt sebanapĺňajúceho sa proroctva - v pozitívnom aj negatívnom význame - ilustrujte podľa vlastných skúseností
Ak vieme, že sa od nás niečo očakáva, je väčšia šanca, že sa s tým stotožníme (lebo väčšinou aj dostávame priaznivé reakcie ostatných ak potvrdíme ich predpoklad a žijeme v súlade s ich predstavami). Napr ak pochádzam z rodiny akademicky nadaných ľudí, môže sa odo mňa očakávať, že budem tiež šikovný v škole, čo mi môže dodať sebavedomie.
Naopak, ak som členom nejakej menšiny (napr róm) môžu odo mňa ľudia čakať, že nebudem mať žiadne ambície v živote a teda nemám motiváciu meniť svoj život.
Osobné príklady:
Pozitívny: V novej práci mi pri nástupe niekto povedal, že ma zobrali, lebo pôsobím úprimne a poctivo. Potom som naozaj plnila všetky úlohy detailne a poctivo, aj keď som bola pripravená tú prácu brať ako brigádu, na ktorej by mi veľmi nezáležalo.
Negatívny: Stále počúvam, že ženy nevedia jazdiť a mám obrovský strach z jazdenia. Možno by som bola viac sebavedomá, keby takýto stereotyp neexistoval.
Čo sú stereotypy? Ako sa vytvárajú? Ako rasa, etnicita, náboženstvo, rod a vek ovplyvňujú každodenný život diskriminovaných minorít?
- Priraďovanie charakteristických vlastností všetkým členom určitej skupiny na základe jedného prototypického jedinca
- Vytvorené učením, posilňovaním skúsenosťami….
- Ovplyvňujú diskrimináciou, predsudkami, môžu aj sebanapĺňajúcim sa proroctvom, môžu človeka “uväzniť” a obmedziť jeho možnosti (buď reálne alebo symbolicky, pocitovo)
Napr.:
1. Etnicita, rasa: stereotypy voči Rómom môžu byť, že sú nepoctiví, kradnú, nepracujúdôsledne. Keď pri naberaní zamestnancov spoločnosť narazí na životopis od Róma, je pravdepodobné, že na základe stereotypov ho rovno vyradí z výberového konania, lebo verí, že Róm bude nepoctivý a nedôsledný v jeho práci.
2. Náboženstvo: mnoho slovákov má tiež stereotypy o moslimoch, spájajú si to náboženstvo s teroristickými skupinami – moslimovia sú často podozrievaní, že sú teroristi, na letiskách bývajú častejšie prehľadávaní
3. Rod: spoločenské očakávanie, že ženy sa budú starať o deti, založené okrem iného na stereotypoch, že ženy sú starostlivé, majú nejaký materský pud, ale aj že v práci podávajú horšie výkony, sú menej inteligentné ako muži. – stereotyp, že žena opustí svoje ambície a kariéru, aby sa mohla starať o rodinu – častým dôvodom, prečo nie sú ženy posadzované na vyššie funkcie.
4. Vek: Mladí ľudia môžu byť považovaní za nedostatočne skúsených alebo nezrelých na určité pozície, zatiaľ čo starší ľudia sa môžu stretávať s predsudkami o ich technologickej zdatnosti alebo schopnostiach adaptovať sa na nové pracovné prostredie.
