NATO Flashcards
Vznik NATO
NATO vzniklo podpisom Severoatlantickej zmluvy 4. apríla 1949, označovanej tiež ako Washingtonská zmluva. Pri jeho zrode stálo 12 zakladajúcich štátov - Belgicko, Dánsko. Francúzsko, Holandsko, Island, Luxembursko, Kanada, Nórsko, Portugalsko, Taliansko, USA a Velká Británia. Pristúpením k Severoatlantickej zmluve sa v nasledujúcich vlnách rozširovania postupne pridali ďalšie členské krajiny – Grécko a Turecko (1952), Nemecká spolková republika (1955), Španielsko (1982), Česko, Maďarsko a Poľsko (1999), Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Slovensko, Slovinsko a Rumunsko (2004), Albánsko a Chorvátsko (2009). Slovensko sa stalo členom NATO dňa 29. marca 2004. Zmluva bola podpísaná a schválená parlamentmi spojencov a zaväzuje ich zdieľat hrozby
a zodpovednosť, ale aj výhody, vychádzajúce z kolektívnej bezpečnosti. Aliancia má pôsobit ak ochranca a garant slobody a bezpečnosti svojich členských štátov. Jej hlavným cieľom je zacho mierové spolunažívanie založené na hodnotách demokracie, právneho štátu a ludských práv. Severoatlantická aliancia (NATO) predstavuje inštitucionálnu štruktúru a podporu, ktorá zabezpečuje naplňanie cielov Aliancie.
Členské krajiny NATO
V súčasnosti má aliancia 29 členských krajín (ČK). Sú to: Albánsko, Belgicko, Bulharsko, Česka republika, Čierna Hora, Dánsko, Estónsko. Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Island, Kanada, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Nórsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Taliansko, Turecko, USA a Veľká Británia.
Čo je NATO a aké sú jeho hlavné ciele
NATO je medzivládna organizácia - obranná aliancia založená v súlade s článkom 51 Charty OSN, ktorej základnou úlohou je chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov všetkými dostupnými politickými a vojenskými prostriedkami. Základný princíp fungovania aliancie je spoločný záväzok a vzájomná politická a vojenská spolupráca medzi suverénnymi štátmi - členskými krajinami, ktoré sú založené na predpoklade nedeliteľnosti bezpečnosti jej členov. Členstvo v aliancii je dobrovoľné. Vstupom do aliancie sa členské krajiny zaviazali ochraňovat slobodu, spoločné dedičstvo a civilizáciu svojich obyvateľov, založené na princípoch demokracie, individuálnej slobody a právneho štátu. ä V zásade to znamená, že v prípade útoku na ktorýkoľvek štát Aliancie, tento štát má právo nielen na vlastnú/individuálnu obranu, ale môže požiadať aj o pomoc a vojenskú podporu zo strany Aliancie. Článok 5 Washingtonskej zmluvy bol zatiaľ použitý len jedenkrát – 11. septembra 2001, kedy teroristický útok na Spojené štáty americké bol považovaný za útok na celú Alianciu.
Hlavné politické a rozhodovacie inštitúcie
Hlavné politické a rozhodovacie inštitúcie NATO Najvyšším orgánom NATO je Severoatlantická rada (North Atlantic Council - NAC), ktorá má efektívnu politickú právomoc a kompetencie prijímat rozhodnutia NATO. Severoatlantická rada je zložená zo stálych predstaviteľov na úrovni veľvyslancov všetkých 28 členských krajín NATO, ktorí sa schádzajú minimálne raz do týždňa. Rada sa pravidelne stretáva aj na najvyšších úrovniach (na úrovni ministrov zahraničných vecí, ministrov obrany alebo najvyšších predstaviteľov štátov a vlád), pričom jej rozhodnutia majú rovnaký status a autoritu, nech sa stretáva na akejkoľvek úrovni Zasadaniam rady predsedá jej predseda, ktorý je zároveň generálnym tajomníkom NATO. Súčasným generálnym tajomníkom je od 1. októbra 2014 Jens Stoltenberg (Nórsko).
Otázkami obrany a témami týkajúcimi sa kolektívneho obranného plánovania sa zaoberá Výbor pre obranné plánovanie (Defence Planning Committee - DPC). Výbor tiež poskytuje poradenstvo pre vojenské orgány NATO, pričom v tejto oblasti má rovnaké funkcie a rovnakú autoritu ako NAC pri riešení otázok v rámci svojej kompetencie. Výbor je zložený zo stálych predstaviteľov, schádza sa však aj na úrovni ministrov obrany ČK. Predsedom Výboru pre obranné plánovanie je generálny tajomník NATO.
Ministri obrany ČK zasadajú pravidelne aj v Skupine e pre jadrové plánovanie (Nuclear Planning Group-NPG),v ktorej diskutujú o špecifických politických otázkach spojených s jadrovými silami Jadrová politika aliancie sa pravidelne prehodnocuje a rozhodnutia sa prijímajú spoločne tak, aby boliv súlade s novým vývojom a aby tomuto vývoju zodpovedali plánovacie a konzultačné postupy. Predsedom skupiny pre jadrové é plánovanie je generálny tajomník NATO.
Sidlo organizácie
Prvá centrála NATO sídlila od reoku 1949 v Londýne, v roku 1952 bola z dôvodu potreby rozšírenia priestorov prestahovaná do Paríža. V roku 1966 sa však Francúzsko rozhodlo stiahnut sa z vojenských štruktúr NATO, preto bola následne v roku 1967 centrála aliancie premiestnená do Bruselu. Odvtedy až dodnes sa centrála NATO NATO nemá žiadny vlastný rozhodovací orgán. Všetky rozhodnutia sú vnútorným rozhodnutím iednotlivých členských štátov. Aliancia má vojensko-civilnú štruktúru.
Politické prvky štruktúry NATO
Rada NATO je hlavný orgán s výkonnou politickou a rozhodovacou právomocou. Schádza sa dva razy do roka na úrovni ministrov zahraničných vecí a predsedov vlád. Najmenej raz za týždeň zasadá na úrovni stálych zástupcov členských krajín. Záväznosť rozhodnutí je pritom rovnaká. Rozhodnutia musia byť prijaté jednomyseľne. Výbor pre obranné plánovanie NATO bol vytvorený v roku 1963 predovšetkým na analýzu národných obranných výdavkov a koordináciu vojenského plánovania, ozbrojených síl a vyzbrojovania. Skupina pre jadrové plánovanie NATO je základným fórom na konzultácie o otázkach súvisiacich s úlohou jadrových síl v bezpečnostnej a obrannej politike. V skupine nie je zastúpene Francúzsko, Island je pozorovatelom. Hlavné výbory NATO pomáhajú riešiť špecifické úlohy v oblasti politickej, ekonomickej a vojenskej. Generálny tajomník NATO je najvyšší politický medzinárodný predstaviteľ NATO a predseda Rady NATO, predseda Výboru pre plánovanie a Skupiny pre jadrové plánovanie. Riadi medzinárodný sekretariát, je hlavným hovorcom. Medzinárodný sekretariát NATO slúži Rade a výborom, ktoré sú jej podriadené. Rieši politické záležitosti, obranu, infraštruktúru, logistiku, vedu, životné prostredie a financie. Vojenské štruktúry NATO: Vojenský výbor NATO je najvyšší vojenský orgán pod politickou právomocou Rady. Skladá sa z náčelníkov štábov členských krajín. Island je zastúpený civilným zástupcom. Medzinárodný vojenský štáb NATO pomáha Vojenskému výboru pri riešení vojenských otázok.
Integrovaná vojenská štruktúra NATO je pod politickou kontrolou a podlieha veleniu na najvyšt stupni. Je základňou na obranu členských štátov.
Slovensko v NATO
Slovensko v NATO Slovenská republika v Afganistane Afganistan jednu z najvyšších priorít v rámci posilňovania bezpečnosti euroatlantického priestoru. do misie Rozhodná podpora (RSM) prispieva kontingentom 42 príslušníkov (inštruktori, menton a jednotky špeciálnych síl). Zároveň sa SR ešte na summite NATO v Chicagu zaviazala prispieť sumou 500 tis. USD po dobu 3 rokov (2015-2017) na stabilizáciu Afganských národných bezpečnostných síl. V minulosti Ozbrojené sily Slovenskej republiky participovali na operácii ISAF v počte 343 príslušníkov. Tažiskom južné provincie Afganistanu – Uruzgan a Kandahár, kde sa príslušníci Ozbrojených síl SR sústred ovali na obnovu a stabilizáciu, výcvik afganských bezpečnostných zložiek, stráženie kľúčových objektov a d’alšie aktivity. pri obnove Afganistanu považujeme za nevyhnutné zvýšiť našu pomoc aj v oblasti rozvojovej pomoci 2003, ako súčasť medzinárodnej donorskej komunity a člen systému poskytovania rozvojovej pomoci, radi Afganistan medzi troch prioritných prijímateľov oficiálnej rozvojovej pomoci SR. celkový príspevok SR na rozvojové aktivity pre Afganistan dosiahol hodnotu približne 9,3 mil. EUR prioritné oblasti rozvojovej spolupráce vzdelávanie (so zameraním na vstup na trh práce, vlastne podnikanie s dôrazom na vytvárané príležitostí pre vlastné podnikanie najmä pre ženy a mladých Tudí, vzdelávanie pre pracovníkov z oblasti zdravotníctva a poľnohospodárstva a v oblasti efektivnej verejnej správy a dobrého spravovania), poľnohospodárstvo (potravinová bezpečnost, modernizácia sektora) a reformu bezpečnostného sektora (formou finančných prostriedkov do multidonorských fondov). Slovenská republika je v NATO zastúpená prostredníctvom STÁLEJ DELEGÁCIE, ktorú riadi Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a jej sídlo sa nachádza v centrále NATO v Bruseli. Zriadená bola v roku 2004 po prijatí Slovenska do NATO a pozostáva zo zástupcov dvoch štátnych inštitúcií SR: Ministerstva obrany a Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. (Slovensko v NATO, 2015) Na jej čele sa nachádza stály predstavitel SR pri NATO, ktorým je Radovan JAVORČÍK. Okrem neho v delegácii pôsobí Vojenský predstavitel SR pri NATO (v súčasnosti generálmajor Ing. Ondřej NOVOSAD, Ph.D.), diplomati politickej sekcie, obranní a vojenskí poradcovia a nominovaní predstavitelia z ústredia. (Stála delegácia SR pri NATO) Stála delegácia plní niekoľko úloh v súlade s prioritami SR.
Strategické koncepcie
Strategické koncepcie sú oficiálnymidokumentmi, ktoré načrtajú pretrvávajúci zmysel a povahu NATO a jej základné bezpečnostné úlohy. Tiež identifikujú centrálne rysy nového bezpečnostného prostredia, špecifikujú elementy pristupu aliancie k bezpečnosti a vytýčia si ciele na nasledujúce 10ročie
prvá s strategická koncepcia
V novembri 1991 bola vydaná prvá s strategická koncepcia po páde železnej opony a jej cieľom bolo reflektovat prispôsobenie sa aliancie na zmenený a stále sa meniaci medzinárodný systém. Najdôležitejšie zmeny v otázke bezpečnosti predstavovalo rozpustenie Varšavskej zmluvy, ako hlavného oponenta NATO, a taktiež postupný rozpad Sovietskeho zväzu.[115] Tým boli odstránené hlavné zdroje hrozieb, ktorým NATO muselo čeliť vyše štyridsať rokov od svojho založenia. ven však s rozpadom Sovietskeho zväzu (a taktiež Juhoslávie), vyhlásením nezávislosti viacerých nových h krajín, zjednotením Nemecka a s obmenou politických systémov vo východnej Európe, došlo k veľkým zmenám v Európe, ktoré mohli mať výrazný vplyv aj na bezpečnosť elenských krajín aliancie. Na tieto zmeny bolo nutné reagovať a pripraviť sa na bezpečnostné zvy, ktoré budú vychádzať z nového medzinárodného prostredia. V globálnom hľ’adisku bolo otázne, ako zareagujú svetoví aktéri na opustenie bipolárneho rozdelenia sveta a osamostatnenie Spojených štátov amerických na pozícii jedinej svetovej superveľ’moci.
Druhá strategická koncepcia
Druhá strategická koncepcia Severoatlantickej aliancie vznikla v roku 1999 na päťdesiate výročie založenia NATO. Po koncepcii z roku 1991 bola druhou odtajnenou strategickou koncepciou v histórií aliancie a takisto bola sprevádzaná klasifikovaným dokumentom vojenského charakteru. Bezpečnostné a medzinárodné prostredie v období medzi vydaním týchto strategických koncepcii neprešlo takou zmenou, ako pred vydaním strategickej koncepcie z roku 1991. Napriek tomu došlo k viacerým zmenám, predovšetkým k zbližovaniu bývalých štátov východného bloku, či dokonca nástupnických štátov Sovietskeho zväzu, ktoré začali integráciu do západných štruktúr a organizácií ako Európska únia, či práve NATO. Došlo aj k rozšíreniu členskej základne Severoatlantickej aliancie o bývalé štáty východného bloku, tesne pred vydaním strategickej koncepcie, kedy sa členmi aliancie stali Česká republika, Poľsko a Maďarsko.[137] Okrem toho došlo aj k vojenskému angažovaniu sa NATO v bývalej Juhoslávii.[138]
Tret’ou strategickou koncepciou
Tret’ou strategickou koncepciou NATO vydanou po skončení studenej vojny bola strategická koncepcia s názvom „Active Engagement, Modern Defence“, ktorá bola verejne vydaná 10. novembra 2010. Rovnako ako dve predchádzajúce nebola tajná a dodatočne bola k nej vydaná klasifikovaná vojenská smernica. V súčasnosti je poslednou zverejnenou a stále platnou strategickou koncepciou. Od vydania poslednej strategickej koncepcie došlo k viacerým udalostiam, či už v rámci medzinárodného prostredia, alebo samotnej aliancie, ktoré výrazne ovplyvnili bezpečnostné prostredie a vytvorili tak podmienky pre revíziu strategického plánovania Severoatlantickej aliancie. Najväčší vplyv môžeme pripísať teroristickým útokom z 11. septembra 2001 na Spojené štáty americké, ktoré priniesli hrozbu terorizmu a zbraní hromadného ničenia do všeobecného povedomia a diskusie. NATO takisto viedlo pod mandátom OSN vojenskú operáciu v Afganistane. [157] Okrem toho v roku 2004 prvýkrát prijalo za právoplatného člena bývalú sovietsku republiku, keď 29.3.2004 sa právoplatnými členmi NATO stali pobaltské republiky Estónsko, Lotyšsko a Litva.[158] Vo svete zatiaľ došlo k vypuknutiu hospodárskej krizy, vojenskému konfliktu medzi Ruskom a Gruzínskom, rozšíreniu a zvýšeniu vplyvu Európskej únie a k d’alsím udalostiam, ktoré mohli ovplyvniť bezpečnostnú dynamiku, na čo cheela Severoatlantic aliancia v strategickej koncepcii reagovat.
tri základné úlohy Aliancie:
SK 2010 definuje tri základné úlohy Aliancie: (1) kolektívna obrana v súlade s čl. 5 Washingtonst zmluvy, ktorá zahrňuje aliančnú protiraketovú obranu obyvateľstva a teritória členských krajín Aliancie a predstavuje nedelitenosť bezpečnosti; (2) krízový manažment, ktorý zahrňuje zapojen vojenských, ako aj nevojenských spôsobilostí pri riešení kriz; (3) kooperatívna bezpečnosť, na základe ktorej Aliancia zostáva základným transatlantickým fórom pre bezpečnostné konzultácie medzi spojencami podľ’a článku 4 Washingtonskej zmluvy; zahŕňa záväzok Aliancie zvyšovať medzinárodnú bezpečnosť prostredníctvom partnerstiev, kontroly zbrojenia, nešírenia a odzbrojenia, ako aj prostredníctvom politiky otvorených dveri.
bezpečnostné prostredie
Strategická koncepcia charakterizuje bezpečnostné prostredie a identifikuje možné hrozby. Medzi hlavnými hrozbami sú: šírenie balistických rakiet, jadrových zbraní a ďalších zbraní hromadného ničenia, terorizmus, nestabilita za hranicami euroatlantického priestoru a z nej vyplývajúce riziká, kybernetické útoky, ohrozenie energetickej bezpečnosti, vrátane bezpečnosti energetických dodávok a energetických trás, ďalej vývoj technológií zbraní s dosahom do kozmického priestoru
- januára 193.
Slovenská republika deklarovala svoje záujmy pripojit sa keuro - atlantickej komunite na základe ustanovenia Slovenskej republiky 1. januára 193. Inaugurané dokumenty zahíñali hlavné priority zahranienej politiky, súcastou ktorch bola aj ambícia dosiahnut’ elenstvo vNATO aEurópskej únii. Vetky vlády od roku 1994 az po vstup v roku 2004 si lenstvo v NATO stanovili ako jednu zo
svojich najdölezitejsich priorit. Vnovembri 1995 bol schválený prvý individuálny program partnerstva az mier ako základný nástroj nadviazania spolupáce a zapojenia sa do aktivit NATO. Vtomto roku sa Slovensko zapojilo aj do Hodnotiaceho aplánovacieho procesu. Aktivity tohto procesu smerovali kdosiahnutiu interoperability slovenskych jednotiek, podriadených veleniu NATO, takze boli schopné bez problémov pracovat po boku krajin NATO. Na samite NATO vjúli 1997 vMadride sa hlavy lenskych krajin Aliancie rozhodli pozvat’ do svojho spolocenstva tri post-socialistické státy: Ceskú republiku, Mad’arsko aPol’sko (stali sa clenmi vroku 1999). Slovensko na liste pozvaných nebolo. Nielenze nebolo medzi pozvanými, ale nebolo ani spominané ako horúci kandidát v druhej vine rozsirovania, kde sa pocitalo so Slovinskom a Rumunskom. Votm istom case vak bolo deklarované, ze ako vekonomickej avojenskej oblasti, tak aj votázkach prispôsobenia legislativy, Slovensko bolo pine porovnatel’né so svojimi
susedmi.
Prazský samit NATO vroku 2002
Prazský samit NATO vroku 2002
Toto stretnutie hláv clenských krajin NATO bolo dôlezité z dvoch dôvodov:
.1 na samite obarzalo pozvanku na startovacie rokovania sedem krajin, medzi nimi ja Slovensko, co namenalo robustné rozsírenie Aliancie
.2 boli odsúhlasené opatrenia ainiciativy pre vnútornú transformáciu Aliancie
Vpolovici marca 203 poslali vetky krajiny, pozvané do NATO list, potvrdzujúci záujem vstúpit® do Aliancie. Marec 2003 vetky krajiny pozvané do NATO posali potvrdzujúci list
•Prihlásili sa k hodnotám Washingtonskej zmluvy
26, mecar 203 podpisanie protokolt opristipeni SR do NATO
