Minimum Flashcards
Trajektória
Množina všetkých bodov, do ktorých sa pri pohybe hmotný bod dostane.
Myslená čiara, ktorú hmotný bod pri pohybe opíše.
Dráha
s [m]
Vzdialenosť, ktorú prejde hmotný bod pozdĺž trajektórie.
Dĺžka trajektórie.
Výsledné vzťahy pre rovnomerný pohyb
v =∆d /∆t
s = s0 + vΔt
Výsledné vzťahy pre rovnomerne zrýchlený pohyb
Δv = aΔt
v = v0 ± at
s=s_0+ v_0 t± 1/2 at^2
a =(∆v)/∆t
Rýchlosť
v [m/s]
Vektorová fyzikálna veličina, zmena posunutia za jednotku času.
v =(∆d)/∆t
Zrýchlenie
a [m.s-2]
Vektorová fyzikálna veličina, zmena rýchlosti za jednotku času.
a= v/∆t
Perióda
T [s]
Čas potrebný na prechod tým istým pohybovým stavom.
T= T=2π/ω=2πr/v
Frekvencia
f [Hz]
Počet prechodov tým istým pohybovým stavom za jednotku času.
f=1/T=ω/2π=v/2πr
Sila
F [N]
Vektorová fyzikálna veličina, ktorá charakterizuje vzájomné pôsobenie hmotných bodov a polí. Je učená pomerom zmeny hybnosti a času, za ktorý sa táto zmena vykoná.
F =(∆p)/∆t=ma
- Newtonov pohybový zákon
zotrvačnosti
V inerciálnej vzťažnej sústave, vzhľadom na ktorú hmotný bod zotrváva v rovnomernom priamočiarom pohybe alebo v pokoji, kým ho iné sily neprinútia tento pohybový stav zmeniť.
- Newtonov pohybový zákon
sily
Pomer zmeny hybnosti a doby, za ktorú táto zmena prebehla, je priamo úmerná výslednej pôsobiacej sile.
F=∆p/∆t
- Newtonov pohybový zákon
akcie a reakcie
Sily, ktorými na seba dve telesá pôsobia sú rovnako veľké, ale majú opačne orientované.
F =-F
Hybnosť
p [kg.ms-1]
Vektorová fyzikálna veličina, daná súčinom hmotnosti a rýchlosti telesa.
p=m.v
Zákon zachovania hybnosti
Súčet hybností v izolovanej sústave je konštantný.
(p1) +(p2) + … +(pn) =0
Mechanická práca
W [ J ]
Skalárna fyzikálna veličina, je mierou dráhového účinku sily. Teleso koná mechanickú prácu, vtedy keď silou pôsobí na druhé teleso a posúva ho v smere dráhy s.
W=F.d =F. s .cos α
Výkon
P [ W ]
Skalárna fyzikálna veličina, práca vykonaná za jednotku času.
P=W/t=F.v
Zákon zachovania mechanickej energie
V izolovanej sústave je mechanická energia, súčet kinetickej a potenciálnej energie, konštantný.
E=Ep+Ek=mgh+1/2 mv^2=konšt.
Tlak
p [ Pa ]
Skalárna fyzikálna veličina, ktorá je daná podielom sily, ktorá kolmo pôsobí na plochu S a obsah tejto plochy.
p= F/S
Pascalov zákon
Tlak vyvolaný vonkajšou silou na povrch kvapaliny, má vo všetkých miestach kvapaliny rovnakú hodnotu.
Archimedov zákon
Teleso ponorené do kvapaliny je nadnášané silou, ktorá je rovná veľkosti tiažovej sile telesom vytlačenej kvapaliny.
Fvz = -Fg
Rovnica spojitosti (kontinuity)
Hmotnostný prietok ideálnej tekutiny je v ľubovoľnom priereze rovnaký. Zákon zachovania hmotnosti pre kvapaliny.
Q_n=Svρ=konšt.
S1. v1=S2. v2
Bernoulliho rovnica
Pri ustálenom prúdení ideálnej kvapaliny je súčet kinetickej a potenciálnej energie, objemovej jednotky a tlaku konštantný. Zákon zachovania energie pre kvapaliny.
1/2 ρ.v^2+ρ.g.h+p=konšt.
Hydrostatický tlak
Skalárna fyzikálna veličina, tlak vyvolaný tiažovou silou kvapaliny.
ph= h.ρ.g
Intenzita elektrického poľa
E [V.m-1]
Vektorová fyzikálna veličina určená podielom sily el. poľa pôsobiacej v danom mieste poľa na elektrický náboj a tohto náboja.
E =Fe /Q
Elektromotorické napätie
Ue [V]
Podiel práce, ktorú konajú neelektrostatické sily aby preniesli náboj Q vo vnútri zdroja a veľkosť tohto náboja.
Ue=Wz/Q
Svorkové napätie zdroja
Napätie na svorkách zaťaženého elektrického zdroja.
Ohmov zákon pre časť elektrického obvodu
Prúd vo vodiči je priamo úmerný napätiu na jeho koncoch
I=U/R
Ohmov zákon pre uzavretý obvod
Prúd v uzavretom obvode sa rovná podielu elektromotorického napätia a celkového odporu obvodu.
I=Ue/(R+RI )
Elektrický odpor
R [Ohm]
Veličina daná podielom ohmického napätia na vodiči a prúdu, ktorý ním prechádza.
R=U/I
R= ρ l/S
Výpočet elektrického odporu vodiča
Záleží len na geometrického tvaru vodiča. Pre úzky interval teplôt je závislosť odporu vodiča od teploty zhruba lineárna.
R=ρ.l/S=R0 (1+d∆t)
- Kirchhoffov zákon
Algebrický súčet prúdov v uzle sa rovná nule.
∑ Ik=I1+I2+ …+In=0
Kritický bod
Bod na stavovom diagrame látky určený kritickými hodnotami stavových veličín.
Stav v ktorom má kvapalná aj plynná fáza látky rovnaký merný objem.
Trojný bod
Bod vo fázovom diagrame, ktorý znázorňuje rovnovážny stav tuhej, plynnej a kvapalnej fázy látky.
Základná rovnica mechanickej vlny
y=ym.sin2π.(t/T-x/λ)
Zákon lomu vlnenia
Pomer sínusu uhla dopadu a sínusu uhla lomu je rovný pomeru rýchlosti vlnenia v prvom a druhom prostredí.
Lomený lúč leží v rovine dopadu.
sinα/sinβ=v1/v2
Zákon odrazu
Veľkosť uhla odrazu α´sa rovná veľkosti dopadu α. Odrazený lúč ostáva v rovine dopadu.
α=α´
Zákon lomu (Snellov zákon)
Pomer sínusu uhla dopadu a sínusu uhla lomu je pre dané prostredie stála veličina a rovná sa obrátenému pomeru absolútnych indexov lomu prostredí.
Lomený lúč zostáva v rovine dopadu.
sinα/sinβ=n2/n1
Absolútny index lomu
n
Veličina, ktorá udáva koľkokrát je veľkosť svetla v látke menšia ako vo vákuu.
n=c/v
Zobrazovacia rovnica guľového zrkadla
Súčet prevrátených hodnôt predmetovej a obrazovej vzdialenosti sa rovná obrátenej hodnote ohniskovej vzdialenosti.
1/a+1/(a´)=1/f=2/r
Priečne zväčšenie
Z
Pomer výšky obrazu y´ a výšky predmetu y .
Z=(y´)/y=-(a´)/a
Ohnisková vzdialenosť tenkej šošovky
1/f=(n2/n1 -1).(1/r1 +1/r2 )
Uhlové zväčšenie
y (gama)
Pomer zorného uhlu τ´optickým prístrojom a pôvodného zorného uhla τ.
y=( τ´)/τ
Uhlové zväčšenie lupy
y (gama)
y= d/ a
d- konvenčná zraková vzdialenosť
Uhlové zväčšenie mikroskopu
y=(Δ.d)/(f1.f2 )
Δ- optický interval mikroskopu
Optická mohutnosť šošovky
φ [D]
Optická mohutnosť je prevrátená hodnota ohniskovej vzdialenosti.
φ=1/f
Jednotka optickej mohutnosti šošovky
Dioptria D
Šošovka má optickú mohutnosť 1 D vtedy, ak jej ohnisková vzdialenosť je 1 meter.
Optická dráha
I
Optická dráha l je dĺžka, ktorú by svetlo prešlo vo vzduchu za rovnaký čas ako dráhu s v danom optickom prostredí.
l=n.s
Energia fotónu
Energia fotónu je priamoúmerná jeho frekvencii
E=h.f
Planckova konštanta h=6,63.10-34J.s
Einsteinova rovnica fotoelektrického javu
h.f=Wv+1/2m.v^2
Väzbová energia jadra
Ej
Väzbová energia Ej je energia, ktorú musíme dodať jadru, aby sa rozdelilo na Z protónov a N neutrónov.
Ej=Bj.c2
Zákon rádioaktívnej premeny
N(t)=N0.e^(-(ln2.t)/T)
Newtonov všeobecný gravitačný zákon
Dve telesá sa priťahujú rovnako veľkými opačne orientovanými silami. Gravitačná sila je priamo úmerná súčinu hmotností telies a nepriamo úmerná druhej mocnine ich vzdialenosti.
Fg =κ (m1. m2)/r2
Intenzita gravitačného poľa
K [ms-2]
Vektorová fyzikálna veličina, ktorá je daná podielom gravitačnej sily, ktorá pôsobí na teleso s hmotnosťou m a veľkosti tejto hmotnosti.
K =Fg /m
Gravitačný potenciál
φg [Jkg-1]
Skalárna fyzikálna veličina daná podielom gravitačnej potenciálnej energie telesa v tomto poli a jeho hmotnosti.
φg=Ep/m
Veľkosť elementárneho náboja
e = 1,602.10-19 C (náboj elektrónu)
Coulombov zákon
Fe [N]
Sila, ktorou na seba pôsobia dva bodové náboje je priamo úmerná súčinu veľkosti dvoch nábojov a nepriamo úmerná druhej mocnine ich vzdialenosti.
Fe =1/(4.π.ε0 .εr ) (Q1 .Q2)/r^2
Elektrický potenciál
φe [V]
Skalárna fyzikálna veličina daná podielom potenciálnej energie náboja Q a veľkosť tohto náboja.
φe=Ep/Q
Elektrická kapacita
C [F]
Skalárna fyzikálna veličina, ktorá charakterizuje osamotený vodič a jeho schopnosť viazať náboj. Je daná podielom náboja na vodiči a jeho absolútneho potenciálu.
C=Q/φ
Spájanie kondenzátorov sériovo
1/C=1/C1 +1/C2 + … +1/Cn
Kapacita platňového kondenzátora
Kapacita platňového kondenzátora závisí len na geometrickom usporiadaní a permitivite prostredia medzi platňami.
C=εS/d
Spájanie kondenzátorov paralelne
C = C1 + C2 + … + Cn
II. Kirchhoffov zákon
Algebrický súčet ohmických napätí na jednotlivých rezistoroch, sa rovná algebrickému súčtu elektromotorických napätí.
∑(i=1)^n Uei=Ue1+Ue2+ …+Uen=R1 I1+R2 I2+ …+Rm Im=∑(k=1)^m R_k I_k
Zapojenie odporov sériovo
R = R1 + R2 + … + Rn
Zapojenie odporov paralelne
1/R=1/R1 +1/R2 + … +1/Rn
Polovodiče typu P
Vodivosť typu P (dierová) vzniká pridaním prímesových atómov, ktoré sú schopné z prostredia prijať jeden elektrón, tým vzniká diera (III.A skupina)
Polovodiče typu N
Vodivosť typu N (elektrónová) vzniká pridaním prímesových atómov, ktoré sú schopné do prostredia odovzdať jeden elektrón, čím vzniká nadbytok. (V.A skupina)
Ampérovo pravidlo pravej ruky
Pravú ruku položíme na vodič tak, aby (vztýčený) palec ukazoval smer prúdu. Potom zohnuté prsty ukazujú smer (orientáciu) magnetických indukčných čiar.
Flemingovo pravidlo ľavej ruky
Ak položíme ľavú ruku na vodič tak, aby (zohnuté prsty mali smer prúdu a indukčné čiary magnetického poľa vstupovali do dlane, potom sila pôsobiaca na vodič má smer (vztýčeného palca).
Magnetická indukcia
B [T]
Vektorová fyzikálna veličina daná podielom magnetickej sily a súčinu prúdu, dĺžky vodiča a sínusu uhla, ktorý zvierajú indukčné čiary s vodičom.
B=Fm/(I l sinα )
Silové pôsobenie dvoch priamych rovnobežných vodičov s prúdom
Rovnobežné vodiče, v ktorých prúd prechádza súhlasným smerom, sa vzájomné priťahujú, ak prechádza prúd v opačných smeroch, vodiče sa odpudzujú.
F =μ/2π (I1. I2 l)/d
Energia magnetického poľa cievky
Výraz určuje energiu magnetického poľa vodiča s konštantnou indukčnosťou L. Ak L nie je konštantná, platia zložitejšie vzťahy. Vzťah tiež neplatí pre cievku z feromagnetickej látky (permeabilita feromagnetickej látky závisí od prúdu prechádzajúceho cievkou.
Energia magnetického poľa cievky je priamo úmerná druhej mocnine prúdu v nej.
Em=1/2 LI^2
Moment sily
M [Nm = kgm2s-2]
Vektorová fyzikálna veličina ktorá je daná súčinom veľkosti sily a ramena sily
M = Fd
Vzhľadom na bod – Moment sily je miera otáľavých účinkov vzhľadom na pevný bod.
Vzhľadom na os – Moment sily je miera otáľavých účinkov sily vzhľadom na os otáčania.
Momentová veta
Otáčavý účinok síl pôsobiacich na tuhé teleso otáčavé okolo pevnej osi sa ruší, ak vektorový súčet momentov síl vzhľadom na os je nulový.
M1 + M2 + … + Mn = 0
Ampérov magnetický moment
Vektorová fyzikálna veličina kvantitatívne charakterizujúca magnetický dipól, definovaná pomocou momentu síl, ktorý na dipól pôsobí v homogénnom magnetickom poli.
m=IS
Magnetický indukčný tok
ϕ Wb = kgm2s-2A-1
Vektorová fyzikálna veličina určená súčinom obsahu plochy a veľkosti zložky vektora magnetickej indukcie kolmej na túto plochu.
ϕ=BScosα
Faradayov zákon elektromagnetickej indukcie
Elektromotorické napätie indukované vo vodiči sa rovná záporne vzatej časovej zmene magnetického indukčného toku plochou ohraničenou vodičom.
Ui=-∆ϕ/∆t
Lenzov zákon
Indukovaný prúd má vždy taký smer, že svojimi účinkami pôsobí proti zmene, ktorá ho vyvolala.
Indukčnosť cievky
L H = kgm2s-2A-2
Skalárna fyzikálna veličina charakterizujúca obvod s vlastnou indukciou definovaná podielom indukčného toku a prúdu prechádzajúceho obvodom.
L=ϕ/I
Elektrický prúd
I A
Usporiadaný pohyb nabitých častíc spôsobený elektrickým poľom, ktorého prejavy sú makroskopicky pozorovateľné. Smer prúdu je definovaný smerom pohybu kladných elektrických nábojov, resp. elektrický prúd je veľkosť náboja, ktorý prejde prierezom vodiča za jednotku času.
I=Q/∆t
Izolovaná sústava
Fyzikálna sústava, ktorá nevymieňa energiu a hmotu s okolím, tj. kombinácia hmotnostných bodov, ktoré interagujú len medzi sebou navzájom
Rovnovážny stav
Je taký, do ktorého spontánne prechádza fyzikálny systém za dostatočne dlhý čas pri jeho izolácii od vonkajšieho prostredia.
Termodynamická teplotná stupnica
Teplotná stupnica definovaná na základe druhého termodynamického zákona pomocou účinnosti vratne pracujúceho tepelného stroja. Základným bodom je teplota trojného bodu vody (teplota rovnovážneho stavu sústavy ľad, voda, vodná para)
Jednotka termodynamickej teploty
Kelvin, K.
Kelvin je 273,16-ta časť termodynamickej teploty trojného bodu vody
Vnútorná energia telesa
Stavová veličina daná súčtom kinetických a vzájomných potenciálnych energií častíc tvoriacich makroskopickú sústavu.
U = Ek + Ep
Teplo
Q joule
Skalárna fyzikálna veličina, teplo je miera zmeny energie sústavy súvisiaca s kinetickou energiou neusporiadaného pohybu atómov a molekúl.
Q = CΔT = cmΔT
Merná tepelná kapacita
Definuje teplo potrebné na ohriatie jedného kilogramu danej látky o jeden kelvin
c=Q/m∆T
Kalorimetrická rovnica
Rovnica vyjadrujúca zákon zachovania energie pri tepelnej výmene.
m1c1(T1-T) - m2c2(T-T2) - Ck(T-T2) = 0
I. termodynamický zákon
Energia dodaná sústave vo forme tepla a prácou vonkajších síl sa nestratí, ale prejaví sa zväčšením vnútornej energie sústavy.
ΔU = Q + W
II. termodynamický zákon
Nie je možné zostrojiť periodický pracujúci stroj, ktorý by iba prijímal teplo od ohrievača a konal rovnako veľkú prácu (Planck), resp. pri styku dvoch telies s rôznou teplotou prechádza teplo z telesa s vyššou teplotou na teleso s nižšou teplotou (Clausius).
Izotermický dej
Dej, pri ktorom je teplota (ideálneho) plynu konštantná. Boylov-Mariottov zákon: Pri izotermickom deji je tlak ideálneho plynu nepriamo úmerný objemu.
pV = konšt.
Izobarický dej
Dej, pri ktorom je tlak ideálneho plynu konštantný. Gay-Lussacov zákon: Pri izobarickom deji je objem ideálneho plynu priamo úmerný termodynamickej teplote.
V/T=konšt.
Izochorický dej
Dej, pri ktorom je objem ideálneho plynu konštantný. Charlov zákon: Pri izochorickom deji je tlak ideálneho plynu priamo úmerný termodynamickej teplote.
P/T=konšt.
Adiabatický dej
Dej, pri ktorom nenastáva tepelná výmena medzi plynom a okolím. Poissonov zákon:
pVκ = konšt.
Stavová rovnica
Rovnica vyjadrujúca vzťah medzi stavovými veličinami plynu.
pV = nRT
Normálové napätie
σ Nm-2
Je kolmým priemetom napätia do smeru normály uvažovanej plochy.
σ=Fn/S
Hookov zákon
Normalové napätie je priamo úmerné relatívnemu predĺženiu.
σ=εE
Modul pružnosti v ťahu
E Pa
Definovaný priamo z Hookovho zákona ako pomer napätia v ťahu a relatívnemu predĺženiu.
Povrchové napätie
σ Nm-1
Veličina definovaná podielom veľkosti tangenciálnej sily pôsobiacej kolmo na myslenú čiaru (rez) dĺžky Δl v povrchu kvapaliny a dĺžky tejto čiary.
σ=F/∆l
Oscilátor
Kmitajúce teleso alebo ľubovoľná iná kmitajúca sústava.
Vlnová dĺžka
λ m
Veličina daná pomerom rýchlosti vlnenia a jeho frekvencie
λ= v/f
Základná pohybová rovnica kmitavého pohybu
y=ym sin(ωt+φ)
Vlastná perióda mechanického oscilátora
T s
Perióda vlastného kmitania mechanického oscilátora (predpokladáme matematické kyvadlo – hmotný bod zavesený v tiažovom poli na tuhom závese zanedbateľnej hmotnosti, alebo pružinový oscilátor).
T=2π√(m/k)=2π√(l/g)
Vlastná frekvencia mechanického oscilátora
f Hz
Frekvencia vlastného kmitania mechanického oscilátora (predpokladáme matematické kyvadlo alebo pružinový oscilátor).
f=1/2π √(k/m)=1/2π √(g/l)
Vlastná perióda elektromagnetického oscilátora
Platí Thomsnov vzťah: T=2π√LC, platí iba pre ideálny obvod LC, v ktorom nabíjaním kondenzátora vytvárame elektromagnetické kmitanie
Vlastná frekvencia elektromagnetického oscilátora
f=1/2π 1/√LC
Rovnica striedavého prúdu
Striedavý prúd je taký prúd, ktorého okamžitá hodnota je periodickou funkciou času, pričom na časovom diagrame je obsah plochy ohraničenej grafom pod osou a nad osou času za periódu rovnaký
y=Im sin(ωt+φ)
Impedancia
Z
Komplexná veličina charakterizujúca elektrickú sieť čo de jej schopnosti viesť elektrický prúd.
Z=Um/Im =√(R^2+(ωL-1/ωC)^2 )
Reaktancia
Imaginárna časť impedancie určená indukčnosťami a kapacitami v obvode.
X = XL - XC
Výkon striedavého prúdu v obvode s impedanciou
Činný výkon P = UI cosφ, zdanlivý výkon PZ = UI, jalový výkon Pq = UI sinφ
Podmienky intenferenčného maxima
Vlnenie musí mať pružné prostredie, odráža sa s rovnakou fázou.
Maximum- miesto kde je intenzita vlnenia maximálna.
Energia Ep platňového kondenzátora
Ee= 1/2.C.U^2= 1/2 Q^2/C
Zákon zachovania elektrického náboja
V elektricky izolovanej sústave telies je celkový elektrický náboj stály. Elektricky náboj nemožno utvoriť ani zničiť.
Elektrostatická indukcia
Jav ktorý spočíva v zmene rozloženia elektrického náboja na vodiči vonkajšieho elektrického pola.