Matura - SJL Flashcards
- Literatúra ako umenie. Funkcie umenia.
Literárne druhy + žánre – uveďte príklady.
Epická poézia Hugolína Gavloviča,Komenský a Benický. Barok
Umenie je to odraz skutočnosti, pomocou kt. autor-umelec-vyjadruje svoje estetické cítenie a vzťah k svetu.
Literatúra je slovesné umenie, zákl. stavebná jednotkou je slovo. Funkcie umenia 1. umelecko-estetická 2. hodnotiaca 3. výchovná 4. zábavná, rekreačná, oddychová Druhy a žánre umenia výtvarné umenie - maliarstvo, sochárstvo, grafika... hudobné umenie - vokálne a inštrumentálne skladby divadelné umenie – tragédia, komédia, réžia, scénografia slovesné umenie - literatúra - lyrika, epika, dráma
Hugolín Gavlovič
Vlastné meno Martin Gavlovič. Nar. sa 1712- Dunajec (obec hranici z Uhorsko, a Poľskom) – mal poľské korene, cez detstvo žil na SK- Trstenej. Vstúpil do františkánskej rehole.
Bol františkánskym kňazom, vychovávateľ a kaplán.
Mal pľúcnou chorobou – liečil si ju na salašoch- zdroj tvorby
Jeho tvorba :
1755 - Valašská škola mravúv stodola
1758 - Škola kresťanská s veršami zvázaná
1749 - Aký život, taká smrť
1778 - Cvičení duchovné
Rozbor diela :
Valašská škola mravúv stodola: básnická skladba. Didakticko-reflexívna poézia poslužil ňou ľudu
„Valaská škola“ – životná múdrosť,skúsenosť spísaná medzi pastiermi na salaši.
„Mravúv stodola“ – mravné ponaučenia a praktické rady o životných otázkach, problémoch.
Dielo má 5dielny prológ, 21 úvodných spevov – „pastierskych nót“ – výjavy zo Starého zákona s tematikou pastierskeho života. Po speve nasleduje 59 didakticko-reflexívnych básní (konceptov) – „mravných naučení“. Za 21 časťou je „Prídavok“ – a dvojdielny epilóg (o smrti a O sude poslednom), kt. gajduje valach.
Konečné číslo konceptov je 1298.
Básne sú písané bohemizovanou češtinou – severozápadoslovenským nárečím Okruh tém je veľmi rozmanitý – rodina, priateľstvo, práca, medziľudské vzťahy, vlasť, vrchnosť, vojna, konflikty, problémy, opilstvo, povery, bohatstvo, chudoba…
Baroková literatúra je literárne obdobie vymedzené približne rokmi 1600 – 1780, keď barok v literatúre postupne odznieva a prejavujú sa prvé romantické náznaky.
Charakteristika barokovej literatúry: Definovanie barokovej literatúry po stránke štýlu aj svetonázoru sa takmer zhoduje s predošlými obdobiami stredovekej a renesančno humanistickej literatúry. Literatúra prebrala z baroka všetky jeho typické črty, znaky a názory, vytvorila svoju vlastnú identitu. V literatúre bol vzťah k nadpozemskému svetu, tiež ku pozemský život, zmyslová skúsenosť, kt. sa zobrazovali v podobe znakov a symbolov. Zobrazovanie skutočnosti autorom bolo určené konvenciami z predošlých období. Individualizmu prehodnotenie. idealizovanie obrazov (ideálna krajina, lesy, lúky, stromy, tráva, kvety, potôčiky, vtáci, ovečky a pod.), kt. boli protikladom k drsnej skutočnosti. Z literárnych žánrov klasická náboženská lyrika, nové formy žánrov v podobe životopisov a autobiografií. V poézii prevažovali duchovná, príležitostná, mravoučná, žartovná, satirická, sociálna a ľúbostná lyrika vo forme sentencií, aforizmov, epigramov, sonetov, elégií, hymien a satír. Používala sa tiež veršovaná epika (veršované eposy, bájky a poviedky). V próze boli obľúbené bájky, paródie, poviedky (rytierske, pastierske, antické, exotické, dobrodružné, strašidelné, zbojnícke), romány, biografie, autobiografie, encyklopédie, pamäti a ďalšie odborné žánre. V dráme to boli najmä tragédie a školské hry.
Ján Amos Komenský
Narod. 1592 na Morave, zomrel Amsterdame.
Bol český pedagóg, jazykovedec, prírodovedec, humanista, filozof, politik. Mal slovenských predkov.
Vyštudoval teológiu a bol kňaza Jednoty bratskej.
Na mor mu zomrela manželka i dve deti.
Východisko hľadal v práci. Začal pracovať knihe Labyrint světa a ráj srdce. Potom putoval po Európe. Podporovali ho bohatí mecenáši. Hlásal, že školská dochádzka musí byť povinná pre každé dieťa, či je bystré alebo hlúpe, bohaté alebo chudobné. Preslávil sa na svoju dobu revolučnými pojmami „opakovanie je matkou múdrosti“ a „škola hrou“. Jeho filozofia sa nazýva pansofia.
Komenského filozofické otázky sa sústreďujú na súvislosť zmyslu všetkého bytia.
Dielo: Veľká diktatika Orbist Pictus (Svet v obrazoch) Labyrint světa a ráj srdce je založené na alegórii rozprávača ( postava zastupuje samotného autora)
je dovolené vstúpiťdo mesta (symbolu světa),
skôr než si vyberie povolanie aby spoznal život najrôznejších spoločenských vrstiev.
V meste sa stretáva s remeselníkmi, učencami, vojakmi aj zoznamuje zo stránkami ľudí
(napr. so vzťahmi medzi manželmi). Sprevádza ho Vševed Všadebol (prestavuje ľudskou zvedavosť)
Cesta pútnikovi naráža na pretvárku,podvod,bezpráví.V zúfalstve preto „labyrint světa“ opúšťa na Kristovu výzvu odchádza do „raja srdca “, kde nachádza jedinú, neomylnú istotu vieru v Boha.
Peter Benický
Narodil sa v Trnave. Bol slovenský básnik.
Pochádzal zo šľachtického rodu Benický z Beníc a Mičinej. Vstúpil do kráľovského vojska a zúčastnil sa kráľovskej deputácie do Konštantínopolu. Po smrti rodičov sa vrátil domov. Zomrel ked napísal svoj testament. Pochovaný je v krypte kostola sv. Mikuláša v Trnave. Písanal básné v maďarčine,slovenčine.
Vo svojich dielach sa snažil o opis problémov, sociálnu kritiku, vyjadroval k vzdelaniu, cti, pracovitosti, bojom, či ironicky uvažoval o ženách, manželstve a dvorskej etikete, pričom odsudzoval zhýralú šľachtu. Jeho úvahy sú inšpirované vlastnými skúsenosťami a sú pretkávané obrazmi nezastaviteľného plynutia času, nestáleho šťastia, lásky, rozpadu a skazy.
Dielo: 1652 – Slovenské verše
1664 – Maďarské rytmy
2.Rečnícky štýl. Veršový systém, časomiera, sylabizmus. V lyricko-epickej skladbe Smrť Jánošíka.
Slovenská romantická literatúra.
Básnické prirovnania.
Samo Chalúpka – Mor ho, Ľudovít Štúr
Rečnícky štýl - je to subjektívno-objektívny štýl
Využíva sa v súkromnej (slávnostný prejav..)
a verejnej (politický prejav..) komunikácií
Patrí k najstarším jazykovým štýlom
Funkcie : Presviedčať + Komentovať + Informovať Agitovať + Vysvetľovať + Zabávať + Zapôsobiť na city Sprevádzať slávnosť, pracovnú akciu +Prezentovať
Znaky rečníckeho štýlu
Verejnosť+ Ústonosť+ Sugestívnosť+ Adresnosť+ Názornosť
Sylabotonický veršový systém (slabično-prízvučná prozódia) sa opäť opiera o stopovú organizáciu veršov. Dôležitá je prízvučnosť, resp. neprízvučnosť, teda slovný prízvuk.
Sylabotonická prozódia ma tri stopy :
trochej (prízvuk a neprízvuk)
jamb (neprízvuk a prízvuk)
daktyl (prízvuk, neprízvuk a neprízvuk)
časomiera – na tvorbe rytmu sa zúčastňuje dĺžka slabiky. Rytmus vzniká striedaním dlhých a krátkych slabík. Dĺžka slabík je merateľná časom.
Jednotka na meranie dĺžky slabiky sa nazýva móra.
Slabiku ked sa spojí z inými slabikami vznika stopa.
Stopa je tvorená 2 alebo 3 slabikami.
Druhy časomerného verša sú
hexameter (6- stopový daktylský alebo daktylsko – spondejský verš),
pentameter (päťstopový daktylský verš).
Spojenie hexametra a pentametra vytvára elegické distichon
Sylabický veršový systém je veršový systém, ktorý je založený na rovnakom počte slabík vo verši. V slovenskej poézii ide o najstarší veršový systém. Používal sa už v 16. a 17. storočí. Najviac sa využíval v období romantizmu. Najčastejšie sa používal v básňach a v duchovných a svetských piesňach. Často sa nazýva aj Štúrovský veršový systém.
Autor diela Smrť Janošiková Ján Botto Kompozícia- 1 lyr.predspev a 9 spevov Spevov 9 Alegorický rým- ždružený AABB Lyrický subjekt - Juraj Janošík Námet predsmetné výzie, smrť Jánošíka a žiaľ družiny. Prír.motív-Kráľovu hoľu ľud.motív-opis 12 hôrnych chlapcov - sokolmi chudobných- nádej bohatých- strach
Slovenská romantická literatúra
Vrcholná fáza národného obrodenia. Boj Slovákov za národné práva, reprezentuje ju tvorba -
Štúrovská generácia – skupina národovcov, kt. spája ideál boja za rovnoprávnosť Slovákov s Maďarmi, Vedúcou osobnosťou je Ľudovít Štúr. Sformovala sa na bratislavskom evanjelickom lýceu,
v roku 1829 vzniká študentský spolok Spoločnosť česko-slovanská, kt. sa venoval literárnym a politickým aktivitám, Za zrod výstup na Devín v r.1936, pri kt. si Štúrovi dali symbolické slovanské mená. Štúr , Hurban – Miloslav) po celý život budu bojovať za národné práva Slovákov.
básnické prostriedky:
Metafora – prenášanie významu z javu na jav, na základe ich vzájomnej podobnosti. Príklad: Tíško dvíha mesiac biele čelo.
Personifikácia – prenášanie ľudských prvkov na neživé veci Vietor sa hneval.
Rečnícka otázka – je opytovacou vetou, kt. kladie spisovateľ bez toho, aby na ňu čakal odpoveď.
Epiteton – zvýrazňuje, bližšie určuje, zároveň ozvláštňuje význam pomenovaní, ku ktorým patria.
Prirovnanie –ktorá uskutočňuje pomocou spojok ako, jak, ani než, sťa…
Metonymia – vzniká tak, že spisovateľ prenesie pomenovanie istého javu na iný jav, a to na základe ich vecnej, reálnej závislosti.
Samo Chalúpka - básnik,epik,najstarši zo štúrovcov
V dielach oslávil Slovákov kt. sa nébali položiť život za slobodu. Narodil sa v Hornej Lehote, bol to starší brat Jána Chalúpku. Študoval v Bratislave na evanjelickom lýceu, pôsobil vo svojom rodisku ako kňaz v Hornej Lehote. Tvorbu začal ponáškami na ľudové piesne. Jeho básne vyšli pod názvom Spevy. Jeho poézia je revolučná, je výzvou do boja za národnú slobodu.
Mor ho! žáner- romantizmus v Sk literatúre
Je to hrdinská epická báseň.
Téma: statočný boj slovanských júnakov za slobodu svojho kraja proti omnoho početnejšiemu rímskemú vojsku boj za práva národa
IDEA : Za všetkých okolností bojovať za slobodu svojho národa, aj v už vopred prehratom boji a radšej zomrieť ako žiť v otroctve MIESTO DEJA :hranice vlasti okolo Dunaja KONFLIKT : Chamtivosť a túžba po moci rímskeho cára vyvolala boj medzi Slovanmi a rímskými vojakmi HL:POSTAVY : rímsky cár, Slovanská družina- kolektívny hrdina. Symboly – orly (sloboda), Tatry, Dunaj (slovenský národ). Slovenské poslovia – autor používa ľudové prirovnania – rastom sú ako jedle, pevní ani skala. Vnútorná charakteristika – pohostinní, priateľskí, sú hrdí, mierumilovní – „zvyk náš je nie napádať cudzie vlasti zbojom“. Sú odhodlaní chrániť si svoju vlasť, nábožní, vďační, vedia podať pomocnú ruku tomu kto prichádza v mieri, slobody milovaní, nechcú zotročovať nejaký iný národ, odvážni, statoční, neboja sa boja.
Riman cár – pyšný namyslený, panovačný, krutý, chamtivý – chce si podmaniť slovanské územie, podlý
Slovania vítajú rímskeho cára chlebom a soľou ako priateľa. Rimania prichádzajú s úmyslom podmaniť si Slovanov a vlasť a urobiť z nich otrokov. Slovania sa nevzdávajú idu do boja za vlasti a slobody radšej zahynú v boji, ako by mali byť otrokmi. Vylejú vernú krv na slovenskom poli a rímsky cár víťazil
Slovania sú morálnymi víťazmi.
Ľudovít Štúr
Je predstaviteľom romantizmu,, narodil sa v Zay Uhrovci, študoval na gymnáziu v Rábe, na lýceu v Bratislave, pamätný je rok 1836, keď organizoval vychádzku na Devín, mládež zaviazal sľubom vernosti národu a slovanstvu, všetci prijali slovanské mená, Ľ. Š. prijal meno Velislav. študoval v Halle a po návrate prednáša v Bratislave na lýceu o slovanskej ľudovej poézii a európskych literatúrach. roku 1840 je profesorom na katedre reči a literatúry československej. V roku 1843 na Hurbanovej fare v Hlbokom Hurban, Hodža a Štúr, po predchádzajúcom dohovore s Hollým, uzákonili stredoslovenské nárečie ako spisovnú slovenčinu. (DRUHÁ KODIFIKÁCIA). m vyšla 1 kniha napísaná šturovčinov Almanach Nitra –
V 1848 sa zúčastnil na revolúcii, boli vydané zatykače.
V decembri 1855 bol na poľovačke, poranila ho puška, v januári 1856 zraneniu podľahol. Podieľal sa na vydávaní Slovenských národných novín a Orla tatranského Literárna činnosť: prvé básne písal po česky: Dumky večerní – je to obraz biedy ľudu
Nárečia slovenskô alebo potreba písaňja v tomto nárečí Náuka o reči slovenskej Slovanstvo a svet budúcnosti – je napísaný po nemecky, idealizuje cársku monarchiu a pravoslávie O národných piesňach a povestiach slovanských Hlas proti hlasom
3.Jazyk a písmo, Cyril a Metod - vznik staroslovienčiny /277 - 278/.
Vývin spisovného jazyka.
Poviedka vo vývine slov. realistickej literatúry.
Úloha rozprávača.
Vznik staroslovienčiny:
v roku 836 prichádzajú na Veľkú Moravu bratia zo Solúna, Konštantín a Metod, kt. zostavili starosloviensky jazyk na základe macedónskeho nárečia a 1 slovanské písmo hlaholiku na základe malých písmen gréckej abecedy. žiaci Konštantína a Metoda zostavili cyriliku na základe veľkých písmen gréckej abecedy. Tento jazyk sa stal 1 kultúrnym slovanským jazykom. Po rozpade Veľkej Moravy v 10. storočí staroslovienčinu ustupuje do úzadia, presadzuje sa latinčina v 14.-16. storočí do listín písaných po latinsky a po českymi prvkami a vzniká spisovný jazyk: SLOVAKIZOVANÁ ČEŠTINA 1. kodifikácia slovenského jazyka: - 1787 - ANTON BERNOLÁK: - gramatické diela : Jazykovedný – kritická rozprava o slovenských písmenách.
ZNAKY BERNOLÁKOVČINY: mäkkosť spoluhlásky sa označovala mäkčeňom , nerozlišovali i/y , namiesto j sa používalo g , v sa písalo ako w
2. kodifikácia Ľudovít Štúr 1843
ZNAKY ŠTÚROVSKEJ PODOBY SLOVENSKÉHO JAZYKA: mäkkosť spoluhlásky sa dôsledne označovala nepoznali hlásky: ľ, ä, y, é a dvojhlásku - iu koncovka prídavných mien stredného rodu bola –uo
Hodžovsko- hattalovská reforma: - M.M.
Hodža mal výhrady voči Štúrovmu pravopisu, presadzoval etymologický pravopis - 1851- prijatá Hattalova úprava slovenského jazyka - 1852- Krátka mluvnica slovenská - ZMENY: Rozlišuje i/y Namiesto dvojhlásky uo používa ó, neskôr ô Pribúdajú hlásky: ä, ľ, é Prestáva sa označovať mäkkosť d, t, n, l v slabikách de, te, ne, le Koncovky stredného rodu sa menia na é
Poviedka:
Prechodné obdobie medzi romantizmu k realizmu
Jonáš Záborský – Dva dni v Chujave
Obdobie slovenského literárneho realizmu
B. S. Timrava – Ťapákovci, Skon Paľa Ročku
Obdobie slovenského literárneho realizmu
Martin Kukučín – Rysavá jalovica, Neprebudený, Pred skúškou, Keď báčik z Chochoľovaumrie
Obdobie slovenského literárneho realizmu
J. G. Tajovský – Mamka Pôstková, Maco Mlieč, Apoliena, Horký chlieb, Do konca
Slovenská literatúra po roku 1945
Dušan Dušek – Kufor na sny,
úloha rozpravača prerozpravať príbeh
4.Jazykové štýly + slovotvorné postupy
Typy rozprávačov ?
Kompozičná výstavba poviedky.
Typy rozprávačov
.autorský rozprávač ( objektívny, vševediaci , olympský rozprávač v 3.os
personálny rozprávač - tiež vševediaci pohladom jednej postavy, vnútro ostatných postav neopisuje môže byť aj dialog
priamy rozprávač ( Ja- rozprávanie ) - v 1.os.,
postava rozpráva svoj vlastný príbeh. Je to hlavná postava . Zachytáva svoje vnútorné stavy a pocity, ostatné postavy charakterizuje iba navonok.
4.Jazykové štýly a slovotvorné postupy:
HOVOROVÝ ŠTÝL - v súkromnom, neformálnom, hovorenom styku- využíva hovorové aj nespisovné slová, jednoslovné pomenovania žánre (útvary)
bežné rozhovory, dialógy v rodine, v okruhu kamarátov…
ADMINISTRATÍVNY ŠTÝL - v úradnom styku - vyžaduje stručnosť, žánre úradný list, žiadosť, objednávka, životopis, úradné tlačivá a formuláre, poukážka, podací lístok, poštová sprievodka a pod.
NÁUČNÝ (ODBORNÝ) ŠTÝL - vyžaduje presnosť, objektívnosť, odborné vyjadrovanie (termíny), vedecké zdôvodňovanie, používa zložitejšie vety a súvetia žánre výklad, referát, diplomová práca, prednáška, štúdia
PUBLICISTICKÝ ŠTÝL - texty v médiách -noviny a časopisy, rádio, televízia- používa publicizmy, skratky a značky, snaží sa informovať, o zaujímavosť a aktuálnosť žánre (útvary) náučného štýlu správa, interview, inzerát, úvodník, komentár, recenzia, reportáž, fejtón a i. UMELECKÝ ŠTÝL - umelecké texty -básnické, prozaické a dramatické- vyjadruje subjektívny pohľad autora, jeho pocity, myšlienky- používa umelecké jazykové prostriedky, obrazné pomenovania
žánre všetky lyrické, epické a dramatické literárne
REČNÍCKY ŠTÝL - v slávnostných, verejných prejavoch pri rôznych príležitostiach-má zaujať poslucháča - rečnícke otázky, zvolania, knižné slová a pod. žánre (útvary) rečníckeho štýlu príhovor, slávnostný prejav,
smútočný prejav, súdna reč, prednáška, referát…
Slohový text spôsob akým je text vytvorený
rozprávací slohový postup
opisný slohový postup
informačný slohový postup
výkladový slohový postup slohový útvar -je výsledný text, ktorý vznikne použitím nejakého slohového postupu napr. ak použijeme opisný slohový postup, môžeme vytvoriť slohový útvar - statický opis ROZPRÁVACÍ SLOHOVÝ POSTUP - má vyrozprávať jedinečnú udalosť, príbeh v nejakej časovej postupnosti -hojne využíva slovesá útvary rozprávacieho s.p.: bájka, povesť, rozprávka, poviedka, novela, román…
OPISNÝ SLOHOVÝ POSTUP -má zachytiť vlastnosti predmetu, osoby -hojne využíva prídavné mená útvary opisného s.p.: opis
(statický/dynamický, jednoduchý/umelecký/odborný), charakteristika (priama/nepriama, vonkajšia/vnútorná), karikatúra
INFORMAČNÝ SLOHOVÝ POSTUP - uvádza fakty, údaje, informácie -odpovedá na otázky čo, kde, kedy, ako -často využíva číslovky, vlastné mená útvary informačného s.p.: správa, oznámenie, úradný list (žiadosť, objednávka), interview, pozvánka, inzerát, dotazník, telegram, zápisnica, program…
VÝKLADOVÝ SLOHOVÝ POSTUP - sleduje vzťahy, súvislosti, vysvetľuje príčiny a následky útvary výkladového s.p.: výklad, úvaha, referát, recenzia, komentár, prednáška, úvodník, diskusný príspevok
Kompozičná výstavba poviedky Poviedka - patrí medzi malé žánre epiky. Umelecky stvárňuje jednotlivú udalosť zo života človeka. Vystupuje v nej malé množstvo postáv, sú však vykreslené ako opravdivé ľudské charaktery (Maco Mlieč, Adam Krt, Ondráš Machuľa). Do deja vstupujú sformované, nevyvíjajú sa. O ich živote pred opisovanou udalosťou sa autor zmieňuje iba akoby mimochodom. Tematicky môže poviedka čerpať z najrozličnejších oblastí života. Z hľadiska umeleckej výstavby sa pokladá za voľnejší útvar ako novela. No medzi novelou a poviedkou niet presných hraníc.
5.Systematizácia slovnej zásoby, slovné druhy - ich klasifikácia a gramatické kategórie. Skloňovacie vzory.
Sylabicko - tonický veršový systém v poézii P. O. Hviezdoslava. Básnické cykly. Krvavé sonety.
Slovná zásoba - súbor spisovných slov v jazyku
sa rozvrstvuje podľa:
1. vecného významu
2. dobového výskytu
3. príslušnosti k štýlovej vrstve
Máme 10 slovných druhov kt. delíme na
na plnovýznamové a neplnovýznamové (pomenúvajú alebo len vyjadrujú vzťahy medzi slovami) -
na ohybné a neohybné slovo môže mať rozličné tvary (dá sa skloňovať, časovať) alebo má rovnaký tvar)
PODSTATNÉ MENÁ
Delíme ich na: - konkrétne (chlap, stroj)
– abstraktné (mladosť, umenie) -všeobecné odpoveď) - vlastné (Slovák, Bratislava) - životné – neživotné (len pri mužskom rode – zlí psi – zlé psy
PRÍDAVNÉ MENÁ
Delíme ich na vlastnostné (pekný, cudzí) a privlastňovacie (otcov, matkin). Vlastnostné môžu byť akostné (stupňujú sa - veľký) stupňovanie - pozitív, komparatív, superlatív vzťahové (nedajú sa stupňovať - sklený) živočíšne (páví)
ZÁMENÁ Delíme ich na: - osobné – základné (ja, ty) a privlastňovacie (môj, tvoj) - zvratné – základné (sa, si) a privlastňovacie (svoj) - ukazovacie (ten, taký) - opytovacie (kto, čo, aký. ktorý) - vzťažné (opytovacie zámená v súvetiach – Bol to ten kvet, čo tak krásne voňal.) - vymedzovacie (nikto, všetci, každý, inde, ničí, sám) - neurčité (ktosi, niekto, dakto, voľačo)
ČÍSLOVKY Delíme ich na: - základné (jeden, dva) - skupinové (dvoje, troje) - radové (prvý, druhý) - druhové (dvojaký, trojaký) - násobné (dvakrát, tri razy) GRAMATICKÉ KATEGÓRIE Pri podstatných menách, prídavných menách, zámenách a číslovkách určujeme tieto kategórie: rod (mužský, ženský, stredný) číslo (singulár, plurál) pád (nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál a inštrumentál)
SLOVESÁ - zvratné (tešiť sa, priať si) a nezvratné (plakať, čítať) - plnovýznamové a neplnovýznamové Plnovýznamové slovesá delíme na: Činnostné………..
6.Syntax v slovenskom jazyku.
Určovanie vetných členov. Sklady.
Idealizovaný typ postavy ako základný prvok svetovej romantickej literatúry.
Syntax
- jazykovedná disciplína, kt.skúma, ako sa zo slov skladajú vety a z viet text
- náuka o vetných členoch, skladoch, vetách, súvetiach
Druhy syntaxe
1. syntagmatická syntax - skúma vzťahy medzi plnovýznamovými slovami vo vete
2. vetná syntax – skúma vzťahy medzi vetami
3. polovetná syntax – skúma polovetné
konštrukcie (doplnok, prístavok, príslovkové určenie, predmet)
4. (textová) syntax – skúma výstavbu celého textu
Syntagma = vetný sklad - spojenie 2 plnovýznamových slov vo vete, kt. odráža vzťah reálnej skutočnosti dieťa plače)
Vetný člen – plnovýznamové slovo, kt. s iným plnov. slovom vo vete vytvára vetný sklad = syntagmu
Polovetná syntax
a)slovesný (mama varila sklonená),
b) menný (otec sa vrátil unavený) – vyjadrený slovným druhom
2 vetné členy:
a) podmet a prísudok (Jano dobehol prvý.)
b) prísudok a predmet (Jana vyhlásili za najlepšieho.)
Vetné členy
1. jednoduchá veta– má 1 prísudok
a) nerozvitá: Brat číta.
b) rozvitá: Môj brat číta knihu.
1. oznamovacia - oznam/podmieň. spôsob Prídem.
2. opytovacia Ozn. spôsob, častica, opyt. zámeno, slovosled
Stúpavá/stúp-kles /klesavá melódia
Už prídeš? (zisťovacia) Kedy prídeš? (doplňov)
3. rozkazovacia
Rozkaz. spôsob, neurčitok Otvorte! Otvoriť!
4. želacia Oznam./podmieň. spôsob, častica
Že sa mi neutopíš! Bárs by sa to podarilo!
Vetné sklady
- prisudzovací (podmet + prísudok) – tvorí gramatické jadro dvojčlennej vety (brat číta)
- určovací sklad – 1 vetný člen nadradený a druhý podradený (číta knihu)
- priraďovací sklad – spája 2 rovnaké vetné členy (brat a sestra, knihu a časopis)
Idealizovaný typ postavysvetovej romantickej literatúry
romantický hrdina – je výnimočná osobnosť, často spoločenský vydedenec. Je často idealizovaný, túži po láske, ale vie, že ju nenájde: veľakrát nešťastne miluje vysnívaný ideál, nie skutočnú ženu. Láska mu je všetkým, oddáva sa jej celkom a bez výhrad, naopak - romantická hrdinka je spútaná konvenciami, v mene ktorých odmieta vášnivú lásku. A tak romantický hrdina sa často ocitá v neriešiteľnom konflikte s okolitým svetom – východisko nachádza v úniku do minulosti, sveta fantázie, vidieckeho prostredia alebo prírody. Spoznáva, že svet sa nedá premeniť ani vôľou, ani vierou, protestom, vzburou, a tak upadá do pesimizmu a sklamania.
-využíva sa auto štylizácia - t.j. autor sa so svojou postavou stotožňuje, vkladá do nej autobiografické črty.
…..
7.Vymenujte slohové postupy + typické znaky
novelu ako žáner, novely z rôznych literárnych období.
….Slohové postupy
Je spôsob, akým vyberáme obsahové (tematické) prvky pri výstavbe jazykového prejavu.
Slohový útvar (žáner) je konkrétny, uzavretý, hotový jazykový celok, v ktorom sa obsahové prvky usporiadali na základe istého slohového postupu.
Máme 4 základné slohové postupy:
informačný, rozprávací, opisný a výkladový (úvahový), ktoré sa uplatňujú v jazykových prejavov, tzv. slohových útvaroch (žánroch). zmiešaný slohový útvar– hybrid.
1.Informačný slohový postup odpovedá na otázky: Kto? Čo? Kedy? Kde? Informuje stručne a výstižne.
Má tieto typické slohové útvary: oznámenie, správa, pozvánka, telegram, jedálny lístok, inzerát, rozvrh hodín.
Základné znaky: vecné údaje, stručnosť, oznamovacie vety, podstatné mená, číslovky.
2.Rozprávací slohový postup: Zachytáva udalosti, ako sa odohrávajú v čase a priestore. Prináša príbeh.
Má tieto typické slohové útvary: rozprávka, povesť, poviedka, bájka, báj, legenda, detektívny príbeh, sci-fi príbeh.
Základné znaky: príbeh, časová postupnosť, všetky druhy viet, priama reč, činnostné slovesá.
3.Opisný slohový postup: Zachytáva znaky, vlastnosti osôb, následnosť jednotlivých činností.
Má tieto typické slohové útvary: statický opis, dynamický opis – opis pracovnej činnosti, charakteristika osoby, odborný opis.
Základné znaky: vyratúvanie vlastností, oznamovacie vety, prídavné mená.
4.Výkladový slohový postup: Vyberá, usporadúva údaje, vysvetľuje fakty.
Má tieto typické slohové útvary: referát, úvaha.
Základné znaky: vysvetľuje, hodnotí príčiny, následky, vecnosť, objektívnosť, stručnosť.
Novela – literárny žáner:
Vznikla v Taliansku.
Jej názov mal pôvodne predznačovať, že umelecké zobrazenie udalosti alebo epizódy sa vyznačuje
8.Uplatnenie rozprávača v umeleckej literatúre.
Romantizmus - diela autori slovenský
Rozprávanie v umeleckej literatúre
- individuálny štýl autora – auto, spisovateľ čerpá z rozličných umeleckých jazykových prostriedkov. Používa trópy (prirovnania, epitetá, metafory, metonymie) a figúry (najmä opakovacie a syntetické) a použ. aj nespisovné slová). Zaleží na jeho rozprávačskom majstrovstve. Vzorom sú ľudové rozprávky.
- rozprávanie ako slohový postup i slohový útvar – je zachytenie udalosti v časovej postupnosti.
Umelecké rozprávanie využíva dramatické stupňovanie zápletky: zauzľovanie deja až po vyvrcholenie deja a potom k jeho rozuzleniu.
-autorská reč (uvedie do deja
reč postáv – (monológ, dialóg)
Tri hlavné druhy úvodu románu alebo poviedky: expozícia – úvodný opis prostredia a postáv,
in medias res – vpadnutie priamo do deja (do stredu veci),
retrospektíva – pohľad naspäť.
Romantizmus
zhruba od 80. rokov 18. storočia do 50. rokov 19. stor.
hlavnou myšlienkou bola túžba po slobode a nádej, že sa zmení spoločenské usporiadanie. Z francúzskej revolúcie sa hlavným heslom stali tri slová vo rovnosť, bratstvo, sloboda.
Znaky romantizmu a vlastnosti romantického hrdinu:
Romantizmus sa vyvíja z krátkeho obdobia preromantizmu, ktoré vzniklo ako protiklad k pomerne dlhému obdobiu klasicizmu, pričom potláča všetko presné, dokonalé, vznešené a usporiadané. Odmieta deliť literatúru na vysokú a nízku, rovnako ako odmieta i spoločenské vrstvy a prestáva vidieť krásu v klasickej antickej literatúre……..
Slovenský romantici - Samo Chalupka, Ján Botto, Janko Kráľ, A.S. Puškin,Andrej Sládkovič
9.Chronologické členenie jednotlivých literárnych období. Uvedte príklady.
Veľká epická próza - znaky románu. Priamy rozprávač. Pásmo rozprávača a pásmo postáv.
PERIODIZÁCIA SVETOVEJ LITERATÚRY -
- Staroveká literatúra (4 000 pnl – 600 pnl): Ezop
- Stredoveká literatúra (5. st. – 15. st.) pieseň o Igorovi
- Humanizmus a renesancia (15. st. – 17. st.) W. Shakespeare – Hamlet , Rómeo a Júlia, Skrotenie zlej ženy
- Barok (16. st. – 18. st.)
- Klasicizmus (17. st. – 18. st.): Lakomec
- Preromantizmus a romantizmus (18. st. )A Puškin – Kapitánova dcéra
- Realizmus H. de Balzac - Otec Goriot
- Literárna moderna (1890 – 1918): Ch. Baudelaire - Kvety zla,
- Medzivojnová literatúra (1918 – 1945) M.Remarque – Na západe nič nového
- Povojnová literatúra (1945 – ):J.D. Salinger – Kto chytá v žite
PERIODIZÁCIA SLOVENSKEJ LITERATÚRY:
- Stredoveká (800 – 1500): Konštantín a Metod – Proglas, Gorazd, Kliment
- Humanizmus a renesancia (1500 – 1650)
- Baroková (1650 – 1780): H .Gavlovič – Valaská škola mravúv stodola
- Klasicizmus (1780 – 1830): J. Kollár – Slávy dcera
- Preromantizmus a romantizmus (1830 1850): Morho
- Od romantizmu k začiatkom realizmu (1850 – 1875): J. Palárik – Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch,
- Realizmus (1875 – 1905): M. Kukučín – Dom v stráni
Veľká epická próza - znaky románu:
- dedinské, prírodné prostredie
- mesto je symbolom zla, špiny, skúsenosti
- Hrdinovia sú dedinskí ľudia, väčšinou je to muž bojujúci proti ľudskej zlobe a nenávisti o svoju česť alebo lásku
- Hrdina vyniká svojimi vlastnosťami, mnohokrát má podobu darebáka alebo tuláka, je osamelý individualista, nie je sociálne zakotvený, nepoznáme jeho rodinu, pôvod a miesto, kde žije
- často krát je osamotený hrdina rozprávačom
- protest proti neľudskej dobe, vyzdvihuje sa láska, priateľstvo, česť a hrdosť
- príroda zasahuje do deja, môže hrdinu trestať, býva personifikovaná, stáva sa priamym účastníkom deja ( aj postavou)
- človek s prírodou vytvorí jednotu (vznikne paralela) alebo nastane konflikt
- tajomnosť súvisí s farebnosťou (tmavé, šedé farby v kontraste s výrazným svetlom + červená = žiarlivosť, nenávisť, smrť, krv)
- pudová priamočiara psychika
V pásme rozprávača rozlišujeme tieto typy rozprávača:
1. vševediaci – pozorovateľ života, zobrazuje skutočnosť navonok, aj vnútorné vzťahy, rozprávanie sa odvíja v 3. osobe – on-rozprávanie
2. subjektívny (priamy) – nezhoduje sa s autorom, charakterizuje svoje vnútorné stavy, nálady, sústreďuje sa na seba, využíva 1. osobu – ja-rozprávanie
3. neutrálny – „oko kamery“ – zameriava sa na vonkajšie znaky postáv, opisuje správanie, dialógy, gestá, nezameriava sa na vnútorný svet postáv, môže sa použiť ja- i on-rozprávanie
4. nespoľahlivý rozprávač – rozprávačom je autor, najčastejšie v autobiografických dielach, a keďže jeho rozprávanie je subjektívne, tým je aj nedôveryhodné, nespoľahlivé, čitateľ nemôže všetko brať doslova
V pásme postáv rozlišujeme:
1.Dialóg,2.Monológ,3.Replika,4.Vnútorný monológ
10.Práca s informáciami - spôsoby a možnosti získavania informácií.
uplatnenie sonetu- najstaršej veršovej formy v lyrickej poézií. Epiteton ako básnický prívlastok.
.informácia – akýkoľvek nový údaj, poznatok, ktorý obohatí naše poznanie základné informačné inštitúcie: a.) knižnice b.) bibliografické inštitúcie c.) strediská vedeckých a technických informácií informačné pramene: a.) primárne b.) sekundárne c.) terciárne rešerš útvary súvisiace so získavaním informácií: a.) anotácia b.) marginálie c.) resumé d.) konspekt e.) osnova f.) tézy – (sylaby) g.) excerpty (výpisky) –............ Spracovanie a uchovávanie informácií: diár denník
Sonet
TÉZA= nastlonie problému
ANTITÉZA= negácia problému,
SYNTÉZA= zhrnutie
Sonet sa spája do vädšých celkov 15 zneliek (sonetov) vytvára znelkový veniec (15x14 veršov 210).
epiteton – básnický prívlastok, ktorým básnik zdôrazňuje niektorú vlastnosť osoby, predmetu alebo javu napr. sladká lipa usmiate oči.
11.Čo je štylistika, štýl, jazykové štýly.
Básnický symbol vo svetovej a slovenskej poézií. Charakterizujte symbolizmus ako smer.
Štylistika - je jazykovedná náuka, ktorá skúma výber a najvhodnejšie usporiadanie jazykových prostriedkov z hľadiska jazykovej komunikácie.
Štýl - je cieľavedomý výber a usporiadanie jazykových prostriedkov s ohľadom na funkciu a situáciu prejavu.
Štýly rozdeľujeme na štýly verejného a súkromného styku; tiež ich môžeme rozdeliť z hľadiska objektivity a subjektivity.
1.Hovorový štýl
2.Administratívny štýl
3.Náučný (odborný) štýl -
4.Publicistický (novinársky) štýl
5.Umelecký štýl -
6.Rečnícky štýl -.
Symbolizmus vo svetovej a slovenskej literatúre
I. Krasko -Topole, Otcova roľa, Baníci, Zmráka sa, Nepýtaj sa ma
M. Bančej - Nad splavom
Ch. Baudelaire - Mrcina
J. A. Rimbaud - Moja bohéma- Fantázia
G. Apollinaira - Kaligramy, Kravata, Hodinky, Pásmo
LITERÁRNA MODERNA ( 80. roky 19. storočia - 20. roky 20. storočia)
-hrozí vojnový konflikt, ktorý vypukne v roku 1914- ( 1. svetová vojna)
Literárna moderna:
-literárne smery zahrnuté do moderny sa obohacujú o prvky národných literatúr, ako aj o prvky z estetiky a filozofie
-modernu zjednocuje: zdôrazňovanie jedinečnosti autorského subjektu, ktorý sa dostal do vnútorného sporu s nehumánnou spoločnosťou
-do literatúry prichádza človek samotár
Symbolizmus
Zaujímal popredné miesto medzi modernými básnickými smermi, takmer vo všetkých európskych literatúrach.
Symbolizmus sa odlišuje od realizmu že je iracionálny (citový).
Z morálneho hľadiska v ňom vystupuje do popredia jednak určitý druh individualizmu a jednak skepsa.
Jeden z prúdov symbolizmu sa označuje ako dekadencia. Básnici tohto smeru vyjadrujú najmä pocity smútku, smrti a beznádeje…………..
12.Postavenie slovenského jazyka v rodine slovanských jazykov. Indoeurópske jazyky.
Charakterizujte drámu. Scéna v divadelnom predstavení. Tvorba divadelného predstavenia.
- súčasné slovanské jazyky:
a) západoslovanské – slovenčina, čeština, poľština, lužická srbčina
b) východoslovenské – ruština, ukrajinčina, bieloruština
c) južnoslovanské – srbčina, chorvátčina, slovinčina, macedónčina, bulharčina - ďalším vývinom sa z indoeurópskeho prajazyka vytvorili skupiny indoeurópskych jazykov:
indoiránske – rómsky jazyk
arménsky
grécky
albánsky
italické - latinčina
románske – taliančina, rumunčina, francúzština, španielčina, portugalčina
germánske – nemčina, angličtina, dánčina, holandčina
škandinávske – švédčina, fínčina, nórčina
balkanské – litovčina, lotyština
keltské – írsky jazyk
slovanské
Dráma Je základný literárny druh. Vznikla v starovekom Grécku z náboženských osláv Dionýza, boha plodnosti a vína. Vyvinula sa z dialógu medzi hercom a zborom. Aischylos neskôr pridal 2. herca a Sofokles herca tretieho.. 42 Jej základnými vlastnosťami sú: a)dialogická forma - dialóg musí byť dramatický, prostredníctvom neho sa vytvárajú charaktery postáv b)dramatický konflikt - ktorý vyvoláva dramatické napätie. Charakteristické znaky: -verš/próza -sujetovosť -dejovosť -prítomný čas -dynamické motívy -dialogickosť -hovorovosť -obraznosť -dianie (akčnosť) Kompozícia drámy: a)vonkajšia - dejstvá scény - výmena osôb výstupy - zmena počtu osôb b)vnútorná 1.úvod = expozícia 2.zápletka = kolízia 3.vyvrcholenie = kríza 4.dejový obrat = peripetia 5.rozuzlenie = záver Dramatické žánre: komédia, tragédia, činohra Scéna môže byť: a)priestor, v ktorom herci predvádzajú dramatický dej, b)v divadle javisko, c)tiež umelecké stvárnenie tohto priestoru (prostredia deja), d)uzavretá časť, výjav z dramatického diela Divadelné umenie - je kolektívnej povahy, vysoko syntetické, časopriestorové, audio-vizuálne, pokiaľ je jeho základom dráma reprodukčno-interpretačné....................
- spočívanie normy,kodifikácia spisovnej formy SK jazyka. Vymenujte platne kodifikačné príručky.
realizacia inscenácie dramatického diela v súčinnosti herca, režiséra a dramatickej postavy.
Vysvetlite pojmy: premiéra, repríza, scéna, rekvizity.
Medzi kodifikačné príručky patria:
a) Krátky slovník slovenského jazyka - je výkladový slovník a prináša hláskovo i písomne (pravopisne) kodifikované podoby slov
b) Pravidlá slovenského pravopisu (PSP) - sú základnou kodifikačnou príručkou, slúži na výklad a opis písomných, resp. grafických prostriedkov
c) Pravidlá slovenskej výslovnosti - autor je prof. Á. Kráľ, je základnou príručkou slovenskej výslovnosti
d) Morfológia slovenského jazyka - zachytáva väčšinu tvarových prostriedkov spisovnej slovenčiny v čase jej publikovani
Inscenácia – premena literárneho diela (dramatického, hudobno-dramatického al. scenára) na divadelnú alebo televíznu hru.
herec - fiktívna postava , ktorá hrá v divadle, filme, televízii či v rozhlase
režisér – tvorca koncepcie a spôsobu divadelného prevedenia
dramatická postava - je hercom stelesnená dramatická osoba, ktorá tým nadobúda vyšší stupeň objektívneho ľudského bytia
Premiéra - je prvé uvedenie divadelnej hry alebo filmu. Opakom premiéry je derniéra.
Repríza - všetky ostatné predstavenia mezi premiérou a derniérou (druhé a dalšie opakovanie)
Scéna - priestor, v ktorom herci predvádzajú dramatický dej
Rekvizity - je predmet, ktorý používa herec k rozvíjaniu k svojej hereckej akcii……………..
- verbálne a neverbálne prostriedky rečového štýlu: gestika, mimika, proxemika, imidž.
časomiera ako najstaršie básnické metrum.
Liter.obdobie v SK literatúre, kde sa najviac uplatňovala.
Verbálna komunikácia
- prebieha pomocou jazyka.Prirodzený ľudský jazyk má štyri roviny: gramatiku, lexiku, výslovnosť a pravopis
Neverbálna komunikácia
zapojené gestá, výraz tváre, hlas, pohyby, dotyky, zovňajšok atď. Počas jedného stretnutia si účastníci o sebe vytvoria “prvý dojem”.
Gestika - druh neverbálnej komunikácie, založený na používaní gest. Štúdiom gestikulácie sa zaoberali už v 17. storočí.
Gestikulácia ovplyvnila vznik reči, umožnila komunikáciu so zvieratami a hluchonemými. Využíva sa aj v herectve. Človek využíva od 150 – 5 000 gestikulačných prvkov.
Gestikulácia využíva 2 skupiny gest:
a)vrodené
b)získané - získane nevedomky – v rámci spoločnosti, v ktorej sa jedinec pohybuje
- uvedomelé – ovplyvnené vzormi, od ktorých preberá jedinec gestá odpozorovaním
Mimika
Proxemika
Imidž
…………………..
15.Termíny v náučnom štýle analýza, syntéza, indukcia a dedukcia. Náučný štýl a aký je medzi vedecko-náučným a populárno-náučným štýlom.
uplatnenie vnútorného monológu v krátkej epickej próze. myslený a nevyslovený prehovor postavy.
.Analýza - Je myšlienkové rozčleňovanie celku na časti, vyčleňovanie jednotlivých stránok (vlastností a vzťahov) predmetov a javov skutočnosti, Syntéza -Je myšlienkové zjednocovanie, spájanie vyčlenených častí, vlastností alebo vzťahov predmetov a javov skutočnosti. Komparácia -Je myšlienková operácia, ktorou sa zisťuje podobnosť a odlišnosť medzi viacerými predmetmi a javmi.
Indukcia - postupujeme od jednotlivých vecí všeobecným od známych k neznámym, od konkrétnych k abstraktným. Jej zakončením je syntéza= spájanie častí do celku. V indukcií sa musí spájať zovšeobecňovať, usporiadať a vytvoriť závery.
Dedukcia - postupujeme od všeobecného k jednotlivým od abstraktného ku konkrétnemu. Zakončením je analýza, musí sa odovzdávať, vyvodzovať, rozčleňovať a analyzovať..
Vnútorný monológ v krátkej epickej próze
V pásme rozprávača. Myslený , nahlas nevyslovený prehovor postavy: spontánny tok myšlienok, pomocou ktorých čitateľ môže pochopiť vnútorné pohnútky postavy pred nejakým činom alebo po ňom. Môže obsahovať myšlienky o vzťahoch. Vyjadrený je polopriamou rečou, nevlastnou priamou rečou, niekedy výnimočne priamou rečou, často však graficky neodčlenená. Myšlienky postavy v 1.os sing, zvolacie vety, opytovacie vety, apoziopézy (neukončené vety), slovná zásoba postavy odlišná od slovnej zásoby rozprávača…………………………
