Haskell – úvod do jazyka

Question 1

Opis Haskell

Answer 1

čistý (pure) funkcionálny jazyk, t.j. bez vedľajších účinkov
monadický V/V (monadic I/O) (až v 1996)
lenivé (lazy, non-strict) vyhodno. argumentov
statická typová kontrola
zaviedol triedy typov (type classes)

Question 2

Opis lenive vyhodnocovanie

Answer 2

modulárne programovanie potrebuje dobré lepidlo
* efektívnejšie skladanie funkcií: any plist = or(map plist)
* nekonečné dátové štruktúry (nat = 1:map (+1) nat)

Question 3

Ake su 2 implementacie haskellu?

Answer 3

Glasgow Haskell Compiler (GHC) - kompiluje do zdrojoveho kodu
Haskell User’s Gofer System (Hugs) - interpreter

Question 4

Ake service pozname na balicky?

Answer 4

Hackage, Stack, Cabal

Question 5

Ako viem vytvorit cez stack novy program?

Answer 5

stack new meno-projektu meno-šablóny

Question 6

cim vacsinou zacina haskell file?

Answer 6

module Main (main) where

Question 7

Co robi :t <expr>?</expr>

Answer 7

ukáže typ <expr></expr>

Question 8

Co robi :i <name>?</name>

Answer 8

Zobrazi info o <name></name>

Question 9

Co robi :l <module>?</module>

Answer 9

nahrá <module></module>

Question 10

Co robi :set <option>?</option>

Answer 10

nastaví <option> (opak je :unset <option>)</option></option>

Question 11

Co robi :p <name>?</name>

Answer 11

ukáže hodnotu <name> bez vynútenia vyhodnotenia</name>

Question 12

Co spravi :sp <name>?</name>

Answer 12

zjednodušene ukáže hodnotu <name> bez vynútenia vyhodnotenia</name>

Question 13

Ake su zakladne typy haskell?

Answer 13

data Bool = False | True
data Char≈’a’ | ’A’ | ’b’ | ’B’ |…
data [] a = [] | a : [a]
type String = [Char]
N-tice: (a,b,c)
Unit:data () = ()

Question 14

Ake pozname integral typy?

Answer 14

• Integer: celé čísla ľubovoľnej veľkosti (aka BigInt)
• Int: celé čísla pevnej presnosti (8 bajtov)
  ⟨−9223372036854775808, 9223372036854775807⟩
• Word: nezáporné celé čísla pevnej presnosti (8 bajtov)
  ⟨0, 18446744073709551615⟩

Question 15

Co je to Ratio?

Answer 15

a: racionálne čísla nad a (denominator (10 % 4) 2)

Question 16

Ake pozname realfloat typy?

Answer 16

• Float: reálne čísla jednoduchá presnosť (4 bajty)
• Double: reálne čísla dvojitá presnosť (8 bajtov)

Question 17

Ako zapisujeme komplexne cisla?

Answer 17

• import Data.Complex
• (0 :+ 1) * (0 :+ 1) (-1.0) :+ 0.0

Question 18

Opis identifikatory

Answer 18

začínajú písmenom
môžu obsahovať písmená, cifry, podčiarkovník _ a apostrof ’
sú rozdelené do dvoch menných priestorov: premenne zacinaju malym a konstruktore velkym
identifikátor _ dont care

Question 19

Ako piseme komenty?

Answer 19

– koment
{-koment-}

{-# direktíva #-}, napríklad zapnutie všetkých upozornení: {-# OPTIONS_GHC -Wall #-}

Question 20

Ako vieme odsadzovat kod?

Answer 20

but len taby alebo aj {} a ; na zaciatku riadku

Question 21

Aku pozname precedenciu operatorov?

Answer 21

Zľava asociatívne
Neasociatívne
Sprava asoc.

Question 22

Co este je dolezite pri precedencii operatorov?

Answer 22

Priorita

Question 23

Opis rezy

Answer 23

(# e) ≡ \x -> x # e
slide 24

Question 24

Ako spravit funkciu infixovu?

Answer 24

(f x y)≡(x ‘f‘ y)

Question 25

Cim negujeme?

Answer 25

not

Question 26

Ako spravime zaporne cislo?

Answer 26

negate, alebo do zatvorky napr (-3)

Question 27

Ako testujeme nerovnost?

Answer 27

/=

Question 28

V zoznamoch, ake mame operacie s O(1)?

Answer 28

:, tail, head

Question 29

Ako vraciame i-ty prvok zoznamu?

Answer 29

[10,11,12]!!2

Question 30

Co robi init init :: [a] -> [a]?

Answer 30

vynechá posledný prvok (O(n))

Question 31

Ako zistim i-ty prvok zoznamu?

Answer 31

[10,11,12]!!2

Question 32

ak mame typ instancie triedy Enum, tak mozeme robit…

Answer 32

• [e1 ..] ≡ enumFrom e1
• [e1,e2 ..] ≡ enumFromThen e1 e2
• [e1 .. e3] ≡ enumFromTo e1 e3
• [e1, e2 .. e3] ≡ enumFromThenTo e1 e2 e3

Question 33

Co je teda [ .. ]?

Answer 33

Iba syntakticky cukor
[1,3..] = [1,3,5,7,9,11,13,15,17,19,21,… [False ..] = [False,True]

Question 34

Opis list comprehensions

Answer 34

[e|q1, . . . , qn], n ≥ 1,
qi je:
* generátor tvaru p<-e, kde p je vzor typu t a e je výraz typu [t]
* let var=exp, pričom var je použiteľné v e a nasled. kvalifik.
* stráž (boolean guard), ľubovoľný výraz typu Bool

Question 35

Co robi transpose?

Answer 35

Transponuje maticu

Question 36

Co robi zip?

Answer 36

[a] -> [b] -> [(a, b)]