Fyzikálne minimum Flashcards
1
Q
Medzinárodná sústava jednotiek
A
Tvoria ju jednotky základné, doplnkové, odvodené, násobky a diely predchádzajúcich jednotiek. Bola prijatá v r. 1960 v Paríži
2
Q
Druhy jednotiek, rozdelenie
A
Jednotky delíme na základné a odvodené.
Základné jednotky – Generálnou konferenciou zvolených a definovaných 7 jednotiek: meter, kilogram, sekunda, ampér, kelvin, mol a kandela. Doplnkové jednotky – veličiny so základným významom: radián, steradián. Odvodené jednotky – sa odvodzujú pomocou definičných jednotkových rovníc zo základných jednotiek.
Násobky a diely jednotiek – tvoria sa pomocou normalizovaných predpôn. Vedľajšie jednotky – zákonné meracie jednotky mimo SI: min, °C, …
3
Q
Pohyb a jeho druhy
A
Pohyb – zmena polohy telesa v čase vzhľadom na iné teleso.
Druhy pohybov – podľa rýchlosti: rovnomerný, nerovnomerný
podľa trajektórie: priamočiary, krivočiary
iné delenie: rotačný, posuvný, zložený
4
Q
*Druhy mechanického pohybu
A
Pozri pohyb a jeho druhy. Okrem toho, podľa vektora rýchlostí rozlišujeme 4 druhy pohybov – |v ⃗| = konšt. ; v ⃗ = konšt. – rovnomerný priamočiary
|v ⃗| = konšt. ; v ⃗ ≠ konšt. – rovnomerný krivočiary
|v ⃗| ≠ konšt. ; v ⃗ = konšt. – nerovnomerný priamočiary
|v ⃗| ≠ konšt. ; v ⃗ ≠ konšt. – nerovnomerný krivočiary
5
Q
Trajektória
A
Množina všetkých bodov, do ktorých sa pri pohybe hmotný bod dostane. Myslená čiara, ktorú hmotný bod pri pohybe opíše.
6
Q
Dráha (značka a definícia), skratka s
A
Dĺžka trajektórie, resp. vzdialenosť, ktorú prejde teleso pozdĺž trajektórie. Základná jednotka m (meter).
7
Q
Výsledné vzťahy pre rovnomerný pohyb
A
v ⃗ =(∆d) ⃗/∆t ; s = s0 + vΔt
Kde (∆d) ⃗ je zmena posunutia a s0 je začiatočná dráha.
8
Q
Výsledné vzťahy pre rovnomerne zrýchlený pohyb
A
Δv = aΔt ; v = v0 ± at ; s=s_0+ v_0 t± 1/2 at^2 ; a ⃗=(∆v) ⃗/∆t
Kde + pre zrýchlený a – pre spomalený pohyb (rovnomerne zrýchlený, resp. spomalený).
9
Q
Rýchlosť (slovne a vzorcom), skratka v
A
Vektorová veličina, zmena posunutia za jednotku času.
v ⃗=(∆d) ⃗/∆t
10
Q
Jednotka rýchlosti (názov, značka, definícia)
A
Meter za sekundu, ms-1.
Rýchlosť 1ms-1 má teleso, ktorého zmena posunutia je 1m za čas 1s.
11
Q
Zrýchlenie (slovne a vzorcom)
A
skratka a
Vektorová fyzikálna veličina, ktorá udáva zmenu rýchlosti za jednotku času, a ⃗=(∆v) ⃗/∆t
12
Q
Jednotka zrýchlenia (názov, značka, definícia)
A
Meter sekunda na mínus druhú, ms-2.
Teleso má zrýchlenie 1 ms-2, ak zmena jeho rýchlosti za 1s je 1ms-1.
13
Q
Vzorce pre rýchlosť rovnomerného pohybu po kružnici
A
v = rω = r ∆φ/∆t=2πr/T=2πrf
Kde ω je uhlová rýchlosť a ω = 2πf.
14
Q
Vzorce pre zrýchlenie rovnomerného pohybu po kružnici
A
a_r=v^2/r=vω=ω^2 r=4π^2 f^2 r=(4π^2 r)/T^2
15
Q
Perióda (slovne a vzorcom)
A
skratka T
T=2π/ω=2πr/v
Čas potrebný na prechod tým istým pohybovým stavom.
16
Q
Frekvencia (slovne a vzorcom)
A
skratka f
f=1/T=ω/2π=v/2πr
Počet prechodov tým istým pohybovým stavom za jednotku času (prevrátená hodnota periódy).
17
Q
Jednotka periódy (názov, značka, definícia)
A
Sekunda, s.
Doba potrebná na vykonanie jedného kmitu (periodického deja) s frekvenciou 1 Hz. Ak jeden obeh trvá 1s tak je perióda 1s.
18
Q
Jednotka frekvencie (názov, značka, definícia)
A
Herz, Hz = s-1.
Teleso vykoná pohyb s frekvenciou 1 Hz, ak za 1s prejde raz tým istým pohybovým stavom.
19
Q
Sila (slovne a vzorcom),
A
skratka F
Vektorová fyzikálna veličina charakterizujúca vzájomné pôsobenie hmotných objektov alebo polí. Je určená pomerom zmeny hybnosti hmotného bodu alebo telesa a doby, v ktorej túto zmenu spôsobila.
F ⃗=(∆p) ⃗/∆t=ma
20
Q
Jednotka sily (názov, značka, definícia)
A
Newton, N = kgms-2.
1N je sila, ktorá telesu s hmotnosťou 1kg udelí zrýchlenie 1 ms-2. 1N je sila, ktorá spôsobí za jednu sekundu zmenu hybnosti o veľkosti 1 kgms-1.
21
Q
- Newtonov pohybový zákon - zotrvačnosti
A
V inerciálnej vzťažnej sústave, vzhľadom na ktorú každé teleso zotrvá v pokoji alebo v priamočiarom rovnomernom pohybe, kým naň nepôsobia iné sily, ktoré ho nútia tento pohybový stav zmeniť.
22
Q
- Newtonov pohybový zákon – sily (slovne a vzorcom)
A
Pomer zmeny hybnosti hmotného bodu a doby, za ktorú táto zmena prebehla, je priamoúmerný výslednej pôsobiacej sile.
F=∆p/∆t
23
Q
- Newtonov pohybový zákon – akcie a reakcie (slovne a vzorcom)
A
Sily, ktorými vzájomne na seba pôsobia dve telesá (hmotné body), sú rovnako veľké, ale opačne orientované.
F ⃗=-F ⃗ ; (M_1 ) ⃗=-(M_2 ) ⃗
24
Q
Hybnosť (slovne a vzorcom)
A
skratka p
Vektorová fyzikálna veličina definovaná súčinom hmotnosti a rýchlosti telesa.
p ⃗=mv ⃗
25
Zákon zachovania hybnosti (slovne a vzorcom)
Súčet hybnosti v izolovanej sústave je konštantný.
(p_1 ) ⃗+(p_2 ) ⃗+ … +(p_n ) ⃗=0
26
Jednotka hybnosti (názov, značka, definícia)
Kilogram meter za sekundu, kgms-1.
Teleso má hybnosť 1 kgms-1 ak má hmotnosť 1 kg a rýchlosť 1ms-1.
27
Mechanická práca (slovne a vzorcom)
Skalárna fyzikálna veličina, ktorá je mierou dráhového účinku sily. Teleso koná mechanickú prácu, ak pôsobí silou na iné teleso a premiestňuje ho po istej dráhe v smere pôsobiacej sily. Práca je skalárny súčin vektorovej sily a posunutia.
W=F ⃗d ⃗=F ⃗s□cos cos α
Kde d ⃗ je posunutie a α je uhol, ktorý zviera smer sily so smerom posunutia.
28
Výkon (slovne a vzorcom)
skratka P
Skalárna fyzikálna veličina, práca vykonaná za jednotku času
P=W/t=Fv
29
Jednotka práce (názov, značka, definícia)
Joule, J = Nm = kgm2s-2.
Sila vykoná prácu 1 J, ak posunie teleso s hmotnosťou 1 kg po dráhe 1 m v smere posunutia.
30
Jednotka výkonu (názov, značka, definícia)
Watt, W = kgm2s-3.
Sila má výkon 1 W, ak vykoná prácu 1 J za 1s.
31
Zákon zachovania mechanickej energie
Celková mechanická energia telies v izolovanej sústave je konštantná, tj. súčet kinetickej a potenciálnej energie je konštantný.
E=E_p+E_k=mgh+1/2 mv^2=konšt.
32
Tlak (slovne a vzorcom)
skratka p
Skalárna fyzikálna veličina definovaná podielom veľkosti sily pôsobiacej kolmo na uvažovanú plochu a obsahu tejto plochy.
p=F/S
33
Jednotka tlaku (názov, značka, definícia)
Pascal, Pa = kgm-1s-2.
1Pa je tlak, ktorý vyvolá sila 1N rovnomerne pôsobiaca na plochu 1 m2, kolmú na smer sily.
34
Pascalov zákon
Tlak vyvolaný vonkajšou silou na povrch kvapaliny má vo všetkých miestach kvapaliny rovnakú hodnotu.
35
Archimedov zákon (slovne a vzorcom)
Teleso ponorené v kvapaline je nadnášané silou, ktorej veľkosť sa rovná veľkosti tiažovej sily telesom vytlačenej kvapaliny. (platí za predpokladu, že teleso sa v tekutine vznáša, teda výslednica síl F je nulová.)
Fvz = -FG
36
Rovnica spojitosti /kontinuity/ (slovne a vzorcom)
Hmotnostný prietok ideálnej tekutiny je v ľubovoľnom priereze kvapaliny konštantný. Zákon zachovania hmotnosti pre kvapaliny.
Q_n=Svρ=konšt.;S_1 v_1=S_2 v_2
37
Bernoulliho rovnica (slovne a vzorcom)
Pri ustálenom prúdení ideálnej kvapaliny je súčet kinetickej a potenciálnej energie objemovej jednotky a tlaku všade v kvapaline rovnaký.
1/2 ρv^2+ρgh+p=konšt.
38
Hydrostatický tlak (slovne a vzorcom)
Skalárna veličina, tlak vyvolaný tiažovou silou kvapaliny (resp. časť statického tlaku tekutiny spôsobená účinkom silového poľa na tekutinu).
ph= hρg
39
Intenzita elektrického poľa (slovne a vzorcom)
skratka E ⃗
Vektorová fyzikálna veličina určená podielom sily elektrického poľa pôsobiacej v danom mieste poľa na elektrický náboj a tohto náboja
E ⃗=(F_e ) ⃗/Q
40
Elektromotorické napätie zdroja
Volt, V = kgm2s-3A-1.
Podiel práce, ktorú vykonávajú neelektrostatické sily pri prenesení náboja Q vnútri zdroja a veľkosť tohto náboja.
U_e=W_z/Q
41
Svorkové napätie zdroja
Napätie na svorkách zaťaženého elektrického zdroja.
42
Ohmov zákon pre časť elektrického obvodu (slovne a vzorcom)
Prúd prechádzajúci vodičom je priamo úmerný napätiu na jeho koncoch
I=U/R
43
Ohmov zákon pre uzavretý obvod (slovne a vzorcom)
Prúd v uzavretom obvode sa rovná podielu elektromotorického napätia zdroja a celkového odporu obvodu.
I=U_e/(R+R_I )
44
Elektrický odpor (slovne a vzorcom)
Veličina určená podielom ohmického napätia na vodiči a prúdu, ktorý vodičom prechádza.
R=U/I ; R= ρ l/S
45
Jednotka elektrického odporu (názov, značka, definícia)
Ohm, Ω = kgm2s-3A-2.
Vodič má odpor 1 Ω, ak v ňom stále napätie 1 V vyvolá prúd 1 A.
46
Výpočet elektrického odporu vodiča (slovne a vzorcom)
Elektrický odpor vodiča závisí od geometrického tvaru vodiča. Pre úzky interval teplôt je závislosť odporu (rezistancie) vodiča od teploty zhruba lineárna.
R=ρ l/S=R_0 (1+d∆t)
47
I. Kirchhoffov zákon (slovne a vzorcom)
Algebrický súčet prúdov v uzle sa rovná nule.
∑_(k=1)^n I_k=I_1+I_2+ …+I_n=0
48
II. Kirchhoffov zákon (slovne a vzorcom)
V ľubovoľnom obvode siete sa algebrický súčet elektromotorických napätí rovná algebrickému súčtu ohmických napätí na jadnotlivých rezistoroch (sa rovná súčtu úbytkov napätí na rezistoroch).
∑_(i=1)^n U_ei=U_e1+U_e2+ …+U_en=R_1 I_1+R_2 I_2+ …+R_m I_m=∑_(k=1)^m R_k I_k
49
Zapojenie odporov sériovo (schéma a vzorec)
R = R1 + R2 + ... + Rn
____ ____
--|____|--|____|--
50
Zapojenie odporov paralelne (schéma a vzorec)
1/R=1/R_1 +1/R_2 + … +1/R_n
__________
| |
__ __
| | | |
|__| |__|
| |
|_________|
51
Polovodiče typu P (vznik a typ vodivosti)
Vodivosť typu P (dierová vodivosť) vzniká pridaním prímesových atómov, ktoré sú schopné zo svojho okolia prijať jeden väzbový elektrón, čím vzniká diera (atóm sa nazýva akceptor – príjemca). Takýmito atómami sú napr. prvky III.A skupiny: bór, hliník, indium, gálium, tálium. Polovodiče s týmto druhom vodivosti sa nazývajú polovodiče typu P.
52
Polovodiče typu N (vznik a typ vodivosti)
Vodivosť typu N (elektrónová vodivosť) vzniká pridaním prímesových atómov, ktoré sú schopné do svojho okolia odovzdať jeden väzbový elektrón, čím vzniká nadbytok elektrónov (atóm sa nazýva donor – darca). Takýmito atómami sú napr. prvky V.A skupiny: dusík, fosfor, arzén, antimón, bizmut. Polovodiče s týmto druhom vodivosti sa nazývajú polovodiče typu N.
53
Ampérovo pravidlo pravej ruky
Pravú ruku položíme na vodič tak, aby (vztýčený) palec ukazoval smer prúdu. Potom zohnuté prsty ukazujú smer (orientáciu) magnetických indukčných čiar.
54
Flemingovo pravidlo ľavej ruky
Ak položíme ľavú ruku na vodič tak, aby (zohnuté prsty mali smer prúdu a indukčné čiary magnetického poľa vstupovali do dlane, potom sila pôsobiaca na vodič má smer (vztýčeného palca).
55
Magnetická indukcia (slovne a vzorcom)
Vektorová fyzikálna veličina, ktorej veľkosť je daná podielom magnetickej sily a súčinu prúdu, dĺžky vodiča a sínusu uhla , ktorej zviera vodič s indukčnými čiarami.
B⃑=Fm/(I l□sin α )
56
Jednotka magnetickej indukcie (názov, značka, definícia)
Tesla, T = kgs-2A-1.
Magnetické pole má indukciu 1 T, ak toto pole pôsobí na časticu s nábojom 1C pohybujúcu sa rýchlosťou 1 ms-1 maximálnou silou 1N.
57
Silové pôsobenie dvoch priamych rovnobežných vodičov s prúdom (vzorec a popis)
Rovnobežné vodiče, v ktorých prúd prechádza súhlasným smerom, sa vzájomné priťahujú, ak prechádza prúd v opačných smeroch, vodiče sa odpudzujú.
|F|=μ/2π (I_1 I_2 l)/d
58
Jednotka indukčnosti (názov, značka, definícia)
Henry, H = kgm2s-2A-2.
Indukčnosť 1 H má vodič, na ktorého koncoch sa zmenou prúdu o 1 A za 1s indukuje napätie 1 V.
59
Energia magnetického poľa cievky (vzorec a popis)
Výraz určuje energiu magnetického poľa vodiča s konštantnou indukčnosťou L. Ak L nie je konštantná, platia zložitejšie vzťahy. Vzťah tiež neplatí pre cievku z feromagnetickej látky (permeabilita feromagnetickej látky závisí od prúdu prechádzajúceho cievkou.
E_m=1/2 LI^2
Energia magnetického poľa cievky je priamo úmerná druhej mocnine prúdu v nej.
60
Moment sily (slovne a vzorcom)
Vzhľadom na bod – Moment sily je miera otáľavých účinkov vzhľadom na pevný bod.
Vzhľadom na os – Moment sily je miera otáľavých účinkov sily vzhľadom na os otáčania.
Moment sily je vektorová veličina definovaná vektorovým súčinom polohového vektora sily vzhľadom bod (os) a tejto sily M = Fr , pre jej veľkosť platí M = Fd.
61
Jednotka momentu sily (názov, značka, definícia)
Newton meter, Nm = kgm2s-2.
Sila má moment 1 Nm, ak jej veľkosť je 1 N a vzdialenosť od osi otáčania (bodu otáčania) je 1m.
62
Momentová veta (slovne a vzorcom)
Otáčavý účinok síl pôsobiacich na tuhé teleso – otáčavé okolo pevnej (nehybnej) osi sa ruší, ak vektorový súčet momentov všetkých síl vzhľadom na os je nulový.
M1 + M2 + ... + Mn = 0
63
Ampérov magnetický moment (slovne a vzorcom)
nerozumiem
Vektorová fyzikálna veličina kvantitatívne charakterizujúca magnetický dipól, definovaná pomocou momentu síl, ktorý na dipól pôsobí v homogénnom magnetickom poli.
(m_m ) ⃗=IS ⃗
64
Magnetický indukčný tok (slovne a vzorcom)
skratka ϕ
Vektorová fyzikálna veličina určená súčinom obsahu plochy a veľkosti zložky vektora magnetickej indukcie kolmej na túto plochu.
ϕ=BScosα
65
Jednotka magnetického indukčného toku (názov, značka, definícia)
Weber, Wb = kgm2s-2A-1.
Vodič (závit) uložený v magnetickom poli má megnetický indukčný tok 1 Wb, ak má plochu 1 m2 a normála vektora magnetickej indukcie má veľkosť 1 T.
66
Faradayov zákon elektromagnetickej indukcie (slovne a vzorcom)
Elektromotorické napätie indukované vo vodiči sa rovná záporne vzatej zmene magnetického indukčného toku plochou ohraničenou vodičom.
U_i=-∆ϕ/∆t
67
Lenzov zákon
Indukovaný prúd má vždy taký smer, že svojimi účinkami pôsobí proti zmene, ktorá ho vyvolala.
68
Indukčnosť cievky (vzorec a popis),
skratka L
Skalárna fyzikálna veličina charakterizujúca obvod s vlastnou indukciou definovaná podielom indukčného toku a prúdu prechádzajúceho obvodom.
L=ϕ/I
69
Elektrický prúd (slovne a vzorcom),
skratka I
Usporiadaný pohyb nabitých častíc spôsobený elektrickým poľom, ktorého prejavy sú makroskopicky pozorovateľné. Smer prúdu je definovaný smerom pohybu kladných elektrických nábojov, resp. elektrický prúd je veľkosť náboja, ktorý prejde prierezom vodiča za jednotku času.
I=Q/∆t
70
Izolovaná sústava
Fyzikálna sústava, ktorá nevymieňa energiu a hmotu s okolím, tj. kombinácia hmotnostných bodov, ktoré interagujú len medzi sebou navzájom.
71
Rovnovážny stav
Je taký, do ktorého spontánne prechádza fyzikálny systém za dostatočne dlhý čas pri jeho izolácii od vonkajšieho prostredia.
72
Termodynamická teplotná stupnica (Kelvinova)
Teplotná stupnica definovaná na základe druhého termodynamického zákona pomocou účinnosti vratne pracujúceho tepelného stroja. Základným bodom je teplota trojného bodu vody (teplota rovnovážneho stavu sústavy ľad, voda, vodná para)
73
Jednotka termodynamickej teploty (názov, značka, definícia)
Kelvin, K.
Kelvin je 273,16-ta časť termodynamickej teploty trojného bodu vody (základná jednotka SI).
74
Vnútorná energia telesa (slovne a vzorcom)
Stavová veličina daná súčtom kinetických a vzájomných potenciálnych energií častíc tvoriacich makroskopickú sústavu.
U = Ek + Ep
75
Teplo (význam a vzorec)
skratka Q
Skalárna fyzikálna veličina, teplo je miera zmeny energie sústavy súvisiaca s kinetickou energiou neusporiadaného pohybu atómov a molekúl.
Q = CΔT = cmΔT
76
Merná tepelná kapacita (slovne a vzorcom)
Definuje teplo potrebné na ohriatie jedného kilogramu danej látky o jeden kelvin
c=Q/m∆T
77
Kalorimetrická rovnica (význam, vzorec)
Rovnica vyjadrujúca zákon zachovania energie pri tepelnej výmene.
m1c1(T1-T) - m2c2(T-T2) - Ck(T-T2) = 0
78
I. termodynamický zákon (slovne a vzorcom)
Energia dodaná sústave vo forme tepla a prácou vonkajších síl sa nestratí, ale prejaví sa zväčšením vnútornej energie sústavy.
ΔU = Q + W
79
II. termodynamický zákon
Nie je možné zostrojiť periodický pracujúci stroj, ktorý by iba prijímal teplo od ohrievača a konal rovnako veľkú prácu (Planck), resp. pri styku dvoch telies s rôznou teplotou prechádza teplo z telesa s vyššou teplotou na teleso s nižšou teplotou (Clausius).
80
Izotermický dej (slovne a vzorcom)
Dej, pri ktorom je teplota (ideálneho) plynu konštantná. Boylov-Mariottov zákon: Pri izotermickom deji je tlak ideálneho plynu nepriamo úmerný objemu.
pV = konšt.
81
Izobarický dej (slovne a vzorcom)
Dej, pri ktorom je tlak ideálneho plynu konštantný. Gay-Lussacov zákon: Pri izobarickom deji je objem ideálneho plynu priamo úmerný termodynamickej teplote.
V/T=konšt.
82
Izochorický dej (slovne a vzorcom)
Dej, pri ktorom je objem ideálneho plynu konštantný. Charlov zákon: Pri izochorickom deji je tlak ideálneho plynu priamo úmerný termodynamickej teplote.
P/T=konšt.
83
Adiabatický dej (slovne a vzorcom)
Dej, pri ktorom nenastáva tepelná výmena medzi plynom a okolím. Poissonov zákon: pVκ = konšt.
84
Stavová rovnica (slovne a vzorcom)
Rovnica vyjadrujúca vzťah medzi stavovými veličinami plynu.
pV = nRT
85
Jednotka povrchového napätia (názov, značka, definícia)
Newton na meter, Nm-1 = kgs-2.
Kvapalina má povrchové napätie 1 Nm-1, ak v jej rovinnom povrchu pôsobí na 1 meter dĺžky kolmo sila 1 N.
86
Normálové napätie (slovne a vzorcom),
skratka σ
Je kolmým priemetom napätia do smeru normály uvažovanej plochy.
σ=F_n/S
87
Hookov zákon (slovne a vzorcom)
Miera deformácie telesa je úmerná pôsobiacemu napätiu .
ε=∆l/l_0 =1/E σ
88
Povrchové napätie (slovne a vzorcom),
skratka σ
Veličina definovaná podielom veľkosti tangenciálnej sily pôsobiacej kolmo na myslenú čiaru (rez) dĺžky Δl v povrchu kvapaliny a dĺžky tejto čiary.
σ=F/∆l
89
Jednotka normálového napätie (názov, značka, definícia)
Newton na meter štvorcový, Nm- 2 = kgm-1s-2.
Normálové napätie o veľkosti 1 Nm-2 má teleso, na ktorého 1 m2 povrchu pôsobí sila, ktorej normála (normálový vektor) má veľkosť 1 N.
90
Oscilátor
Kmitajúce teleso alebo ľubovoľná iná kmitajúca sústava.
91
Základná pohybová rovnica kmitavého pohybu
y=ymsin(ωt+φ)
92
Vlastná perióda mechanického oscilátora (vzorec a popis)
Perióda vlastného kmitania mechanického oscilátora (predpokladáme matematické kyvadlo – hmotný bod zavesený v tiažovom poli na tuhom závese zanedbateľnej hmotnosti, alebo pružinový oscilátor).
T=2π√(m/k)=2π√(l/g)
93
Vlastná frekvencia mechanického oscilátora (vzorec a popis)
Frekvencia vlastného kmitania mechanického oscilátora (predpokladáme matematické kyvadlo alebo pružinový oscilátor).
f=1/2π √(k/m)=1/2π √(g/l)
94
Vlastná perióda elektromagnetického oscilátora (vzorec a popis)
Platí Thomsnov vzťah: T=2π√LC, platí iba pre ideálny obvod LC, v ktorom nabíjaním kondenzátora vytvárame elektromagnetické kmitanie.
95
Vlastná frekvencia elektromagnetického oscilátora (vzorec a popis)
(pozri periódu elektromagnetického oscilátora)
f=1/2π 1/√LC
96
Rovnica striedavého prúdu (vzorec a popis)
Striedavý prúd je taký prúd, ktorého okamžitá hodnota je periodickou funkciou času, pričom na časovom diagrame je obsah plochy ohraničenej grafom pod osou a nad osou času za periódu rovnaký.
y=Imsin(ωt+φ)
97
Impedancia (vzorec a popis) neviem
Komplexná veličina charakterizujúca elektrickú sieť čo de jej schopnosti viesť elektrický prúd.
Z=U_m/I_m =√(R^2+(ωL-1/ωC)^2 )
98
Reaktancia (vzorec a popis) neviem
Imaginárna časť impedancie určená indukčnosťami a kapacitami v obvode.
X = XL - XC
99
Výkon striedavého prúdu v obvode s impedanciou neviem
Činný výkon P = UI cosφ, zdanlivý výkon PZ = UI, jalový výkon Pq = UI sinφ
100
Newtonov všeobecný gravitačný zákon (slovne a vzorcom)
Dva hmotné body sa navzájom priťahujú rovnako veľkými opačne orientovanými gravitačnými silami. Veľkosť gravitačnej sily je priamo úmerná súčinu hmotnosti telies a nepriamo úmerná druhej mocnine (štvorcu) ich vzdialenosti.
|(F_g ) ⃗ |=κ (m_1 m_2)/r^2
101
Intenzita gravitačného poľa (slovne a vzorcom)
Vektorová fyzikálna veličina definovaná podielom gravitačnej sily, ktorá v danom mieste poľa pôsobí na teleso s hmotnosťou m a veľkosti hmotnosti tohto telesa
K ⃗=(F_g ) ⃗/m
102
Gravitačný potenciál (slovne a vzorcom)
Skalárna fyzikálna veličina definovaná podielom gravitačnej potenciálnej energie telesa v tomto poli a hmotnosti tohto telesa.
φ_g=E_p/m
103
Jednotka intenzity gravitačného poľa (názov, značka, definícia)
Meter za sekundu na druhú, ms-2.
Gravitačné pole má gravitačný potenciál 1 ms-2, ak na teleso s hmotnosťou 1kg v tomto poli pôsobí gravitačná sila 1 N.
104
Jednotka gravitačného potenciálu (názov, značka, definícia)
Joule na kilogram, Jkg- 1 = m2s-1.
Gravitačné pole má gravitačný potenciál 1 Jkg-1, ak gravitačná sila pri prenesení telesa s hmotnosťou 1 kg z daného miesta na povrch Zeme vykoná prácu 1 J.
