doucit sa Flashcards

1
Q

7 dovolenka

A
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
2
Q

2 krátenie dovolenky

A

▪ Ak pracovník neodpracoval pre prekážky v práci (bod 1 - 5) 100 a viac dní, kráti sa mu dovolenka za prvých 100 zameškaných dní o 1/12 a za každých ďalších 21 zameškaných dní o 1/12.
Ak sa kráti dovolenka za bod 1, musí zamestnancovi, ktorý odpracoval u toho istého
zamestnávateľa celý kalendárny rok ostať aspoň 1 týždeň dovolenky, mladistvému
aspoň 2 týždne.
▪ Za neospravedlnenú absenciu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť dovolenku o
1 – 2 dni. Aj neospravedlnené zameškanie kratších častí (neskorý príchod, predčasný
odchod) sa sčítavajú.
▪ Zamestnancovi, ktorý bol vo výkone trestu sa kráti dovolenka za každých 21 neodpracovaných dní o 1/12.
▪ Dovolenka sa nekráti za práceneschopnosť v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
▪ Dovolenku za odpracované dni a dodatkovú dovolenku je možné krátiť iba za

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
3
Q

výpočet dovolenky

A

Výpočet dovolenky:
- Určím si či má nárok na 4 alebo 5 týždňov dovolenky
- Určím si typ dovolenky – za kalendárny rok, pomernú časť, odpracované dni
- A) kalendárny rok – 4 alebo 5 týždňov
B) Pomerná časť – 1/12 zo 4 (5) týždňov …To číslo vykrátim počtom mesiacov, ktoré pracoval… zaokrúhlim na celé číslo alebo polovicu
C) Odpracované dni – 1/12 zo 4 (5) týždňov … potom počet odpracovaných dní vydelím číslom 21 … tieto dve čísla vynásobím … zaokrúhlim

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
4
Q

3 Ekonomický politický a kultúrny význam ZO

A

Ekonomický význam ZO
1. vyrovnáva prebytky a nedostatky (niektoré produkty sa nachádzajú iba v niektorých krajinách – ropa, káva, citrusy…)
2. vyrovnáva technické vedomosti (know how) – výroba špičkových výrobkov je iba v niektorých štátoch – počítače, prístroje…
3. dosiahnutie optimálnej veľkosti výroby – malý vnútorný trh neumožňuje vyrábať optimálne množstvá výrobkov
4. vyrovnanie platobnej bilancie – dovoz platíme devízami, aby sme ich získali musíme vyvážať
5. medzinárodná deľba práce zabezpečuje pracovné miesta, technický pokrok
6. rozvíja konkurenciu v krajine (dovoz zabraňuje monopolnému postaveniu výrobcov)
7. rozširuje ponuku tovarov a služieb
Politický význam ZO
- upevňuje priateľské vzťahy medzi štátmi, zvyšuje vzájomnú závislosť a tým posilňuje mier
Kultúrny význam ZO - spoznávanie kultúry, spôsobu života v iných krajinách

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
5
Q

‌7 popísať manažérske funkcie (plánovanie, organizovanie, vedenie a kontrola)

A

a. Plánovanie- proces vytyčovania cieľov podniku, stanovenia prostriedkov, ciest a spôsobov na
dosiahnutie cieľov
Prostriedky na dosiahnutie cieľov:
Materiálne: zásoby
Pracovné: pracovníci s príslušnou kvalifikáciou
Finančné: úvery, zisk, peniaze
Kapacitné: stroje, zariadenia, budovy

b. Organizovanie
- (proces rozdelenia pracovných úloh) - Cieľom je nahradiť chaos poriadkom. To znamená, že ľudia vedia čo, kde a kedy majú robiť, za akú odmenu, s kým majú spolupracovať, kto ich riadi, aké majú práva a povinnosti.
Synergické efekty – vytvárajú podmienky pre spoluprácu jednotlivých útvarov, zabezpečuje sa špecializácie, kooperácie, koordinácie, delegovania
Špecializácia – je forma deľby práce, zameranie sa na určitý druh práce alebo pracovné operácie, zvyšuje sa ňou produktivita práce (v učtárni sa jedna účtovníčka špecializuje na mzdy, iná vedie všeobecnú učtáreň…)
Kooperácia – spolupráca špecializovaných pracovísk pri výrobe výrobku (oddelenie nákupu spolupracuje pri hľadaní nového dodávateľa materiálu s oddelením prípravy výroby, oddelením riadenia kvality a ekonomickým oddelením kalkulácie cien)
Koordinácia – zosúladenie určitých prác, úkonov (prevádzka montážnej linky na výrobu áut si vyžaduje zosúladenie pracovných úkonov jednotlivých zamestnancov a robotov s prísunom montážnych prvkov)
Delegovanie – je prenesenie právomoci z nadriadeného na podriadeného (predstavenstvo a. s. poverí generálneho riaditeľa vyjednávaním s odbormi pri príprave kolektívnej zmluvy)

c. Vedenie
- (pracovné správanie možno regulovať napr. neospravedlnené hodiny v škole alebo
prepustenie z práce)
- V užšom zmysle – bezprostredné pôsobenie manažéra na podriadených, čím chce
dosiahnuť želané správanie
- V širšom zmysle – okrem bezprostredného pôsobenia na pracovníkov aj vytváranie
prostredia, v ktorom sú pracovníci ochotní podriaďovať svoje záujmy a ciele kolektívu.
Na tento účel sa využíva:
Motivácia – zameraná na vnútorné podnety a pohnútky, ktoré
účelovo vedú ľudí k určitému správaniu
Stimulácia – dôraz na vonkajšie podnecovanie konania ľudí

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
6
Q

‌7 orgány v podnikoch podľa právnych foriem

A
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
7
Q

8 sektorová štruktúra národného hospodárstva

A
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
8
Q

metóda typovych reprezentantov a analógová

A

10 2. Metóda typových reprezentantov - používa sa pri širšom sortimente výrobkov určitého typu (napr. saká rovnakého strihu, ale rôznych veľkostí)
▪ z danej skupiny výrobkov sa vyberie 1 typový reprezentant. Celková potreba materiálu sa vypočíta prenásobením normy spotreby typ. reprezentanta (NStyp) celkovou plánovanou výrobou (Qcelk)
Pm = NStyp x Qcelk.
▪ problém je vo výbere typového reprezentanta. Vychádza z priemernej veličiny noriem spotreby pri jednotlivých výrobkoch (NSv) a podielu týchto výrobkov na celkovom objeme výroby (Kv)
​∑ NSv x Kv
NStyp = ——————-
​∑ Kv
▪ vypočítaná priemerná veličina sa porovnáva s normou spotreby pri jednotlivých výrobkoch. Ku ktorej norme sa najviac približuje tá sa považuje za NStyp

  1. Metóda analógie - - používa sa vtedy, keď sa plánuje výroba výrobkov, na ktoré nie sú vypracované normy spotreby materiálu. Treba vyberať výrobky konštrukčne a technologicky podobné. Je potrebné dbať na odlišnosti nového výrobku a zaviesť do výpočtu opravné koeficienty
    Pm = NSanalog. x Q x K
    NSanalog – norma spotreby základného (analogického) výrobku fabia
    Q – plán výroby nového výrobku fabia combi K – koeficient zohľadňujúci osobitosti je dlhšia
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
9
Q
  1. Výber spôsobu obstarávania
A

Náhodné obstarávanie – tzv. od prípadu ku prípadu, používa sa pri zákazkovej výrobe
(krajčír, stolár…)
Obstarávanie do zásoby - nakupovanie na sklad, najrozšírenejší spôsob obstarávania najmä v priemysle
Bezskladové obstarávanie - materiály idú priamo od dodávateľa do výroby tzv. synchrónne
obstarávanie, používa sa viac v obchode ako v priemysle (elektrina, plyn…)

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
10
Q

11 Teórie odbytu

A

1.Funkcionálna teória odbytu k základným funkciám odbytu patria:
a). priestorová funkcia – dodať produkt na miesto spotreby
b). časová funkcia – dodať produkt v správnom čase
c). kvantitatívna funkcia – dodať produkt v požadovanom množstve
d). kvalitatívna funkcia – dodať produkt v požadovanej kvalite
e). úverová funkcia – umožniť kúpu aj pri okamžitom nedostatku peňazí
f). koordinačná funkcia – zosúladiť množstvo a sortiment výroby a spotreby

  1. Nástrojová teória odbytu
    - táto teória sa nazýva aj marketing a jeho nástroje tvoria marketingový mix (vhodná
    kombinácia marketingových nástrojov)
    - poznáme 4 nástroje marketingu, ktoré sa označujú aj ako 4P marketingu:
    ▪ Price (cena) - tzv. cenová alebo kontraktačná politika
    ▪ Produkt - výrobková politika
    ▪ Promotion (propagácia)- komunikačná politika
    ▪ Place (miesto) - distribučná politika
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
11
Q

12 účtovné vs daňové odpisy

A
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
12
Q

13 personálne činnosti:

A

personálne plánovanie
▪ získavanie a výber zamestnancov
▪ vzdelávanie a rozvoj zamestnancov
▪ hodnotenie, motivácia a stimulácia zamestnancov
▪ odmeňovanie zamestnancov
▪ evidencia zamestnancov
▪ riadenie pracovnoprávnych vzťahov

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
13
Q

13 Postup výberu pracovníkov

A
  1. orientačný ( informatívny ) rozhovor - môže byť, ale nemusí
  2. podanie žiadosti o prijatie
  3. sústredenie a kontrola dokumentácie ( prvé vyraďovanie uchádzačov)
  4. odborné posúdenie pracovnej spôsobilosti ( výberové konanie)- testovanie (druhé vyraďovanie)
  5. výberový (prijímací) pohovor
  6. celkové vyhodnotenie a rozhodnutie o prijatí ( tretie vyraďovanie)
  7. uzavretie pracovnej zmluvy
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
14
Q

Kritéria hodnotenia

A
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
15
Q

kolektívna zmluva

A

Ako vzniká kolektívna zmluva
▪ zamestnanci dajú svoje návrhy zástupcom v odboroch
▪ odborári pripravia návrh kolektívnej zmluvy, ktorú musia zamestnanci schváliť
▪ odborári vyjednávajú so zamestnávateľom o novej kolektívnej zmluve
▪ odborový orgán oboznámi zamestnancov s obsahom schválenej zmluvy
V kolektívnej zmluve možno dohodnúť :
▪ vyššie mzdy ako zaručuje Zákonník práce
▪ vyššie odstupné a odchodné ako určuje zákon
▪ finančný príspevok na kultúrne a športové podujatia
▪ platené pracovné voľno navyše v prípade vyšetrenia u lekára
▪ vyššia náhrada mzdy pri dočasnej PN
▪ rekreačné pobyty pre zamestnancov
▪ vyššie príspevky na stravu
▪ dlhšiu dovolenku o týždeň….

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
16
Q

Opis práce a Špecifiká požiadaviek na pracovníka

A
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
17
Q

13Časové podmienky práce pri jednosmernej prevádzke

A

Pracovný čas – je čas, v ktorom zamestnanec vykonáva prácu, na ktorú bol prijatý
- Týždenný pracovný čas:
- Zákonník práce určuje maximálny týždenný pracovný čas 40 hodín + max. 8 hodín nadčasov (mladiství do 16 rokov – 30 hod., mladiství nad 16 rokov – 37,5 hod.)
- Tento čas neobsahuje prestávky v práci
- Vnútrozmenový režim práce a odpočinku:
- Striedanie práce a pracovných prestávok v priebehu zmeny
- Pracovné prestávky znižujú únavu, umožňujú pravidelné stravovanie, obmedzenie škodlivín
- Doba odpočinku – zahŕňa prestávky v práci, nepretržitý denný odpočinok, nepretržitý odpočinok v týždni a dni pracovného pokoja
- Nevyhnutný čas zmeny:
- Počítame do neho:
- Čas práce – pracovník vykonáva pracovné úkony potrebné na splnenie pracovnej úlohy
- Čas všeobecne nevyhnutných prestávok – sú spojené s fyziologickými potrebami, zahŕňa 3 druhy prestávok:
- Prestávka na jedlo a oddych:
- Vyplýva zo Zákonníka práce v rozsahu 30 minút za zmenu trvajúcu viac ako 6 hodín
- Nezapočítava sa do pracovného času
- Nesmie sa poskytovať na začiatku a na konci zmeny
- Prestávka na prirodzené potreby:
- Poskytuje sa spravidla v dĺžke 12 minút na toaletu
- Prestávky na osobitný oddych:
- Poskytujú sa len v prípade prác so zvýšenou záťažou, v nepriaznivých alebo zdraviu škodlivých podmienkach, ak na to nestačí čas iných prestávok (započítavajú sa do pracovného času), napr. vodiči kamiónov, autobusov
- Čas podmienečne nevyhnutných prestávok:
- Ide o nečinnosť pracovníka, ktorá vyplýva z úrovne techniky a organizácie práce, patrí tu napr. čas čakania pracovníka počas automatickej činnosti výrobného zariadenia
- Nadčasy:
- Aby sme mohli hovoriť o práci nadčas, je potrebné aby:
- Práca bola vykonávaná na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom
- Išlo o prácu nad bežný pracovný čas, spravidla prácu nad 8 hodín denne, resp. 40 hodín týždenne
- Práca nadčas je predĺženie štandardnej pracovnej doby zamestnanca. Za prácu nadčas sa považuje aj práca vykonávaná cez víkendy za predpokladu, že je vykonávaná mimo štandardných pracovných hodín, ktoré si dojednali zamestnávateľ so zamestnancom v pracovnej zmluve. Teda prácou nadčas je aj práce vykonávaná cez víkend, ak bežný pracovný čas zamestnanca je od pondelka do piatku
- Za celý rok môže zamestnanec pracovať maximálne 150 hodín práce nadčas. Nad 150 hodín môže zamestnanec pracovať nadčas iba ak s tým súhlasí, maximálne však 400 hodín za rok

18
Q

13 Neštandardné prac. režimy

A

Pružný pracovný čas:
- Pracovníkovi sa neurčí presný začiatok a koniec pracovného času, ale len presne určený čas, keď musí byť na pracovisku – napr. 5 hodín denne
- Pružný pracovný čas sa môže používať ako:
- Pružný pracovný deň – 8 hod/denne
- Pružný pracovný týždeň – min. 5 hodín denne, 40 hodín týždenne
- Pružné štvortýždňové obdobie – odpracovať za mesiac všetky hodiny, max. 12 hod. denne
- Voliteľný pracovný čas (najmenej 1 hodina + základný pracovný čas (najmenej 5 hodín) + voliteľný pracovný čas = denný prevádzkový čas
- Výhody:
- Zlepšenie pracovnej disciplíny
- Zníženie absencie
- Zníženie nadčasovej práce
- Skrátený pracovný čas – 4 hod/denne, 20 hod/týždenne, nemusí byť rozvrhnutý na všetky dni v týždni
- Podielový pracovný čas (delené pracovné miesto) – delenie pracovného miesta medzi 2 pracovníkov, ktorí si organizujú pracovný čas
- Práca doma – v Zákonníku práce domácky zamestnanec
- Práca na zavolanie – zaplatené sú len odpracované hodiny
- Stlačený pracovný čas – ak sa 40 hodinový pracovný týždeň odpracuje za menej ako 5 dní

19
Q

14 ZÁKLADNÉ FORMY MIEZD

A
20
Q

Rozdiel prémie odmeny

A

prémie – určené podľa plnenia vopred stanovených ukazovateľov
odmeny – určené podľa kvality práce, ale aj časového plnenia pracovnej úlohy

21
Q

tabuľkových platov

A
22
Q

Metódy hodnotenia

A
  • aby sme mohli pracovníka hodnotiť musíme pozorovať jeho konanie
  • výsledky hodnotenia môžeme vyjadriť:
    • číselne ( bodovacia a známkovacia stupnica )
    • verbálne ( formou hodnotiteľskej správy )
    • na základe plnenia stanovených cieľov
    • hodnotením kritických prípadov ( posúdenie výrazne zlých alebo dobrých prípadov správania)
    • na základe hodnotiacich dotazníkov ( obsahujú rôzne hodnotiace charakteristiky )….
23
Q

Kritéria hodnotenia

A
24
Q

Členenie nákladov-druhové,

A
  • je základné členenie nákladov v každom podniku
    1. spotrebované nákupy (materiál, energia, voda, plyn…)
    1. služby (oprava stroja, cestovné, poradenské služby..)
    2. osobné náklady (mzdy, zákonné sociálne poistenie)
    3. dane a poplatky (daň z motorových vozidiel, daň z nehnuteľnosti, …
    4. iné N na hospodársku činnosť (dary, zmluvné pokuty, úroky z omeškania, manká a škody..)
    5. odpisy a opravné položky k dlhodobému majetku (odpisy DHM, DNM…)
    6. finančné náklady (platené úroky, kurzové straty, poplatky v banke, manká a škody na finančnom majetku…)
    9. dane z príjmov a prevodové účty (DzP z bežnej činnosti, prevod podielov na VH…)
    V podniku vznikajú :
    1. prvotné N
    §​sú externé N – vznikajú pri styku podniku s okolím (banky, daňový úrad…)
    §​sú jednoduché – obsahujú len 1 nákladový druh
    §​nezaujíma nás, kde vznikli (v akom útvare) ale na čo sa použili
    Význam- slúžia na :
    1 vyčíslenie výsledku hospodárenia
    2 tvorbu plánu (rozpočtu) N
    3 porovnanie štruktúry N ( štruktúra nákladov = druh N : celkové N)
    4 hodnotenie efektívnosti podniku
    5 umožňuje robiť závery o zvýšení technickej úrovne, o raste PP, o znížení objemu živej práce
  1. druhotné náklady
    ▪ sú interné N – vznikajú vo vnútri podniku, medzi jednotlivými útvarmi
    ▪ sú zložené náklady – možno ich rozložiť na pôvodné nákladové druhy
    Význam – sú dôležité pre riadenie N podľa vnútropodnikových útvarov
25
Q

variabilné

A

(premenlivé, pružné) – menia sa so zmenou objemu výroby, môžu byť:

a). proporcionálne – vyvíjajú sa v tom istom pomere ako objem výroby, v prepočte
na jednotku výroby sú konštantné ( napr. spotreba látky na nohavice)
b). neproporcionálne – môžu byť:
ba). progresívne
- pri raste objemu výroby rastú rýchlejšie, pri poklese objemu klesajú pomalšie
- ich vznik súvisí s neplánovanými výkonmi, napr. nadčasové príplatky, príplatky za
prácu v noci, vo sviatok, náklady na nepodarky
Príklad : priama mzda robotníka je 6 €, ak tú istú prácu urobí v nadčase dostane za ňu 7,5 €.

    bb). degresívne
       -  ak rastie objem výroby, rastú N pomalšie, ak objem výroby klesá, klesajú rýchlejšie,   Napr. náklady na bežné opravy, pomocný materiál- mazivá, oleje, technologické palivo...

bc). regresívne
- ak objem výroby rastie, N klesajú, pri poklese objemu rastú (chovajú sa opačne)
- súvisia s využívaním výrobnej kapacity, napr. náklady na mzdy za prestoje….

26
Q

Rozdelenie disponibilného zisku

A

závisí od typu podniku (a.s., s.r.o., ..), či chce podnik
investovať, vyplatiť dividendy…
1. na tvorbu rezervného fondu
2. na tvorbu ďalších fondov (napr. fond odmien, sociálny fond…)
3. na vyplatenie dividend akcionárom
4. na vyplatenie odmien funkcionárom (v a.s. sú to tantiémy členom predstavenstva a dozornej rady)
5. rozdelenie spoločníkom
6. na rozvoj podniku
7. zostatok sa prevedie do nasledujúceho roka ako nerozdelený zisk
! 5. bod iba s.r.o., 3. bod iba a.s., 6. a 7. Všetci + pre živnostníkov to sú jediné body!

27
Q

Likvidácia straty

A
  1. z nerozdeleného zisku minulých rokov
  2. spoločníkmi podniku
  3. z rezervného fondu
  4. znížením základného imania
  5. prevedie sa do nasledujúcich rokov
28
Q

16 Index rozvoja ľudstva

A
  • slúži na porovnávanie ekonomickej úrovne jednotlivých krajín sveta, berie do úvahy tieto
    faktory: a). reálny HDP /1 obyvateľa v USD
    b). % gramotnosť dospelého obyvateľstva
    c). priemernú dĺžku života obyvateľov
29
Q

16 štruktúra NH - odvetvia

A

Odvetvie – je časť NH, tvoria ho podniky s rovnakým alebo podobným zameraním
1. výrobné odvetvia
a). priemysel
b). poľnohospodárstvo
c). lesné a vodné hospodárstvo
d). stavebníctvo
e). nákladná doprava…..

  1. nevýrobné odvetvia
    a). zdravotníctvo
    b). školstvo
    c). finančné sprostredkovanie (banky, poisťovne, ostat. finančné inštitúcie)
    d). obchod
    e). osobná doprava…
30
Q

SEKTORY NH

A

Sektor – je určitá oblasť činnosti, ktorá má podobné charakteristické znaky
Primárny sektor
Znaky:
▪ nízke tempo VTP, minimálna automatizácia
▪ pomalý rast produktivity práce
▪ vysoká investičná náročnosť (drahé stroje a zariadenia…)
▪ závisí od prírodných podmienok
▪ potreba riešiť problémy súvisiace s globálnymi problémami ľudstva
patri tu : poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, ťažobný priemysel, energetický
priemysel….

Sekundárny sektor
Znaky:
▪ vysoká investičná náročnosť
▪ rýchle tempo VTP- používanie moderných technológií
▪ úzka špecializácia
▪ rýchly rast produktivity práce
patrí tu : spracovateľský priemysel (napr. textilný, chemický, potravinársky…), stavebníctvo

Terciárny sektor
Znaky:
▪ nízka investičná náročnosť – je menej náročný na vstupy
▪ rýchly rast produktivity práce
▪ využívajú sa moderné technológie
▪ zamestnáva čoraz viac obyvateľov
patria tu : služby, obchod, bankovníctvo, poisťovníctvo, cestovný ruch, doprava a spoje,
spoločné stravovanie ….

Kvarciárny sektor
Znaky:
▪ hlavným cieľom nie je dosahovanie zisku, preto sa na ich rozvoji podieľa štát
patrí tu.: verejná správa, polícia, armáda..

Kvintárny sektor
- sektor rozvojových služieb (školstvo, kultúra, telesná výchova, zdravotníctvo, sociálne služby –
hospice, detské domovy, domovy dôchodcov, opatrovateľská služba, útulky a resocializačné
zariadenia), niektoré sú bezplatné za iné sa platí

31
Q

16 Zákon vzácnosti

A

Ekonomické statky sú vzácne, pretože nedostatok zdrojov neumožňuje vyrábať všetky tovary, ktoré by ľudia chceli spotrebúvať.

32
Q

Zákon klesajúcich výnosov

A

Ak postupne zvyšujeme množstvo určitých vstupov v rovnakých dávkach, pričom ostatné vstupy ostávajú konštantné, zväčší sa celkový výstup, ale množstvo dodatočných výstupov bude po určitom bode klesať.

Tento zákon vyjadruje vzťah medzi vstupmi a výstupmi vo výrobnom procese.
Príklad: Poľnohospodár vlastní 100 ha pôdy. V nultom roku, keď na pôde nepodnikal, teda nevložil do nej žiadnu prácu ani kapitál, nedosiahol žiadne výnosy. V prvom roku vložil do pôdy 5 jednotiek práce a kapitálu, dosiahol celkové výnosy 30 jednotiek, čo bolo oproti minulému roku o 30 jednotiek viac (dodatočné výnosy- výstupy).

33
Q

Dokonalú konkurenciu

A

▪ v reálnej ekonomike neexistuje, predstavuje určitý ideálny stav
▪ má tieto znaky:
a). je to konkurencia medzi veľkým počtom výrobcov
b). všetci vyrábajú rovnaký výrobok, ktorý sa kvalitou neodlišuje (napr. trhy
poľnohospodárskych plodín …)
c). všetci účastníci trhu majú rovnaký prístup k informáciám (hlavne o cene)
d). každý výrobca má možnosť úplne voľného vstupu a výstupu z odvetvia
e). na trhu sa stretáva veľký počet výrobcov aj predávajúcich, takže konkurovať cenou
sa nedá, jedinou metódou konkurencie na tomto trhu je odstraňovanie zbytočných
nákladov vo výrobe

34
Q

Nedokonalá konkurencia

A

Formy nedokonalej konkurencie:
a). monopolistická konkurencia
▪ približuje sa k dokonalej konkurencii, na trhu je veľa predávajúcich, ich produkty
sa čiastočne odlišujú
▪ príkladom monopolistickej konkurencie je maloobchodný predaj potravín (jogurty
s jahodovou príchuťou od rôznych výrobcov)

b). oligopol
▪ na trhu je „niekoľko predávajúcich“
▪ majú veľkú ekonomickú silu, preto bránia vstupu ďalším predávajúcim na trh
▪ oligopol má dve formy

• homogénny oligopol - predávajúci vyrábajú rovnaké alebo skoro rovnaké
výrobky, napr. surovinové odvetvia, mobilní operátori

• heterogénny oligopol - niekoľko málo výrobcov (predávajúcich) ponúka
čiastočne odlišné výrobky (autá, stroje., chladničky..)

 c). absolútny monopol ▪ v odvetví zostáva jediný výrobca určitého výrobku, ▪ monopolné postavenie má  napr. majiteľ  patentu na výrobu určitého lieku
35
Q

trhový mechanizmus

A

Všeobecné predpoklady fungovania trhového mechanizmu
1. existuje deľba práce a tovarová výroba
2. existuje konkurencia
3. voľná tvorba cien na základe ponuky a dopytu

Trhový mechanizmus tvoria 3 typy procesov
1. proces tvorby ponuky
2. proces tvorby dopytu
3. proces tvorby cien

  • tento systém nikto nenavrhol, ale vyvinul sa sám,
  • pôsobením ponuky a dopytu vzniká rovnovážna cena
  • Na trhu sa rozhoduje o množstve a cenách tovarov a služieb.

Fungovanie TM
- Každý tovar a služba má svoju cenu
- Ak je na trhu väčší záujem o nejaký tovar, ako je ponuka (nedostatok tovarov) tak:

Predávajúci - zvýši cenu. Pri vyššej cene má z výrobku väčší zisk a preto on alebo iný
výrobcovia začnú vyrábať vo väčšom množstve ( na trhu je viac výrobkov
ako predtým)

Kupujúci – pri vyššej cene je menší záujem o daný tovar ( mnohí si ho už nemôžu
dovoliť). Na trhu vzniká prebytok tovaru

Predávajúci - Chcú sa zbaviť tovarov, preto znížia cenu. Nižšia cena už nie je zaujímavá
pre výrobcov, zarobia menej na každom výrobku a preto vyrábajú menej.

Kupujúci – Nižšia cena je pre kupujúcich zaujímavá, kupujú viac, pretože za to isté
množstvo peňazí môžu kúpiť viac tovarov. Rastie dopyt po tovaroch. Na trhu
je nedostatok tovarov.

36
Q

18 Druhy nezamestnanosti

A
  1. Frikčná nezamestnanosť – vzniká ako dôsledok najčastejšie dobrovoľného prerušenia
    zamestnania, napr. presťahovanie sa do iného mesta, hľadanie
    lepšej práce, po ukončení školy….
  2. Štruktúrna nezamestnanosť – vzniká tak, že vplyvom technického pokroku sa mení
    štruktúra dopytu po pracovnej sile, napr. je prebytok murárov
    a nedostatok čašníkov
    3.Cyklická nezamestnanosť – vzniká vtedy, keď celkový dopyt po pracovnej sile je nízky
    (recesia, dno), môže mať formu:
    a).sezónnej nezamestnanosti – napr. v poľnohosp., CR
    b).skrytej nezamestnanosti – ide o ňu vtedy, keď sa hromadne
    neprepúšťa, ale skracuje sa pracovný čas, predĺžuje sa
    dovolenka….
37
Q

zmena v ekonomike po roku 1989

A

Po roku 1989 došlo k zmene hospodárskeho systému z centrálne riadeného na sociálne trhové hospodárstvo (zmiešané).
Zmena systému znamenala
▪ zmenu štátneho vlastníctva výrobných prostriedkov na súkromné
▪ ceny už nie sú pevne stanovené, ale určujú sa na základe ponuky a dopytu
▪ mení sa monopolné postavenie podnikov, prenikaním konkurencie zo zahraničia,
ale i pribúdaním konkurencie vo vnútri štátu (rozvoj súkromného podnikania)

38
Q

Vzťah medzi nezamestnanosťou a infláciou

A

Ak umelo znížime nezamestnanosť pod prirodzenú mieru nezamestnanosti, miera inflácie rastie. Ak sa nezamestnanosť vráti na prirodzenú mieru, inflácia už neklesne na pôvodnú úroveň.

39
Q

19Význam poistenia

A

▪ pre jednotlivca – zmierňuje negatívny vplyv na životnú úroveň, napr. pri úraze, krádeži…
▪ pre podnikateľské subjekty – pomáha podnikom znášať nepredvídané škody, napr. pri
živelnej udalosti, pracovnom úraze…
▪ pre hospodárstvo – pomáha zabezpečovať plynulý chod ekonomiky, obmedzuje počet
bankrotov podnikov, rozvíja finančný trh

40
Q

Princípy poistenia

A

Princípy poistenia
solidárnosť – všetci poistení platia poistné, no nie každému vznikne poistné plnenie
neekvivalentnosť – výška poistného plnenia nezávisí od výšky zaplateného poistného, ale od
výšky škody
podmienená návratnosť – poistné plnenie sa uskutoční len vtedy, ak nastane poistná udalosť
(napr. havária, úraz…)

41
Q

poistenie delenia

A