dejiny 3. Flashcards
Zrod renesančnej filozofie a návrat k antike.
- Renesancia (cca 1350–1650): obdobie kultúrneho a intelektuálneho znovuzrodenia, ktoré začalo v Taliansku a rozšírilo sa do celej Európy. Hlavným cieľom bolo obrodiť antické hodnoty a myšlienky.
- Nástup humanizmu: Zameranie na človeka, jeho schopnosti a jeho dôstojnosť. Scholastické dogmy boli odmietané v prospech otvoreného bádania.
- Vplyv cirkevných zmien: Reformácia (16. storočie) zdôraznila individuálne poznanie a kritiku cirkevnej autority.
Prirodzene, toto časové vymedzenie je len rámcové, pretože náznaky renesančného myslenia nachádzame už v 14. storočí a jeho dozvuky - napríklad u nás - ešte v 17. storočí
V renesančnom filozofickom myslení sa prelínali filozofické problémy s prírodovednými, štátoprávnymi, etickými a náboženskými problémami. Je akousi „prahmlovinou“, z ktorej sa neskôr (v novoveku) oddeľujú jednotlivé špecializácie ľudskej duchovnej činnosti.
autori - kohák
Obnova antiky:
- Preklady antických diel: Významnú úlohu zohrávali byzantskí čítelia a humanisti, ktorí prinášali grécke texty do Európy.
- Odklon od scholastiky: Renesančná filozofia sa zaoberala praktickými otázkami človeka a sveta namiesto abstraktných teológických koncepcií.
- Vzostup univerzít: Studium generale sa stávalo centrom rozvoja filozofie, kde sa vyučovali aj antické diela.
Renesančný platonizmus a Platónska akadémia:
- Platónska akadémia vo Florencii (1459):
o Založená pod záštitou Cosima Mediciho, vedená Mariliom Ficinom.
o Bola centrom renesančného platonizmu, čo zahŕňalo štúdium Platónových diel a novoplatonizmu (Plotín, Proklos).
o Snaha prepojiť kresťanské učenie s filozofiou Platóna.
O novoplatonizmus a sčasti aj o pôvodného Platóna sa opierala aj prvá významná škola talianskej renesančnej filozofie Platónska akadémia, ktorá vznikla vo Florencii pri dvore Mediciovcov. Jej zakladateľ Marci L io Ficino (1433-1499) bol významným prekladateľom Platónových diel a sám vytvoril filozoficko-teologický systém.
- vonkajší podnet pre založenie akadémie = reakcia na príchod učencov, ktorí boli ohrozovaní Turkami z Byzancie do Talianska
- neboli to len čisto filozofi, išlo o voľné združenia intelektuálov, ale aj zbohatlíkov – literátov, pedagógov
- išlo o prezentáciu dynamického, uvoľneného myslenia smerované k citom, náladám a symbolom
- pracovalo sa s prekladmi textov, žiadna starogréčtina, originály málo prístupné
AVICENNA
- tiež významný prekladateľ Aristotela
- nadviazal na aristotelovskú a novoplatónsku tradíciu
- svet ako večné trvanie v čase; hmota je večná; bol stredovekým perzským filozofom, básnikom, lekárom
- volali ho tiež aj 3. Aristoteles
Georgios Gemistos Pletón ( 1360 -1452)
- milovník Platóna a Plotína = prezývku PLETÓN má podľa nich
- učenie o Jednom = kresťanský Boh Otec, používa obrazový slovník gréckej mytológie;
- najvyšší princíp podľa neho sa volal Zeus – univerzálny; svojou večnosťou neodlíšiteľný od vesmíru;
- nižšie úrovne = odlesky absolútneho bytia – Héra (hmota)
- Jedno – Uno
- symbolika gréckej terminológie
- žiadal nápravu vecí obecných, mal znaky kacírstva; jeho dielo „Zákony“ zničila cirkev, iba zachované nepatrné zlomky
- upozornil na význam novoplatonizmu = základ neoscholastickej renesančnej filozofie
- význam človeka v hierarchii bytia;
človek = spojovací článok stmeľujúci vesmír, „ktorý aby mohol byť úplný a zavŕšený, musí sa skladať z princípu smrteľného i nesmrteľného“
- Marsilio Ficino (1433–1499):
o Prekladateľ Platónových diel do latinčiny. Jeho dielo Platónska teológia zdôrazňuje hierarchické usporiadanie sveta.
o Hierarchia bytia:
1. Boh (absolútno).
2. Svetová duša.
3. Kozmický duch.
4. Hmota (najnižšia úroveň bytia).
o Zdôrazňoval tri princípy: krásu, lásku a dobro, ktoré vedú k Bohu.
o Duša a telo: Duša je nesmrteľná a po smrti sa spája s vyššími sérami bytia.
Giovanni Pico della Mirandola
učenie o ľudskej slobode – človek stojí v strede sveta; sám sa má naučiť sformovať ako slobodný resp. = len človek, môže byť tým čo chce
- gróf, knieža svornosti; ovládal 30 jazykov
DIELA
- „900 téz z filozofie, kabaly a teológie“ – snaha ich predviesť a dišputovať o nich na synode v Ríme
- „Reč o dôstojnosti človeka“ – obraz tvorivosti a slobody človeka; svoj život si utvárame ako umelecké dielo
- jeden z prvých hlásateľov filozofie tolerancie = synergetický typ tolerancie (harmónia protirečení)
Filozofia prírody
typický výraz rannej filozofie
- doznieva humanizmus aj novoplatonizmus; mení sa obsah aj metóda filozofie
- autori vychádzajú z predsokratikov, ale aj z neortodoxných mysticko-panteistického hnutí stredoveku
- astronómia, alchýmia sa stávajú grom učenia
- geocentrizmus (uprostred sveta je zem, nehybná, okolo nej krištáľové sféry), Klaudios Ptolemaios 85-166, trval 1400 r.) vs. heliocentrizmus (3.st.pnl, Aristarchos zo Samu)
MIkuláš Kuzanský
Splývanie protikladov:
* Svet je zložený z protikladov (jednota a mnohosť, konečno a nekonečno), ktoré sa zbiehajú v Bohu ako absolútnej jednote.
* V diele O učenej nevedomosti zdôrazňuje, že Boh je nekonečno, ktoré nemôžeme plne pochopiť.
Učená nevedomosť:
* Hlavná myšlienka: Človek si uvedomuje hranice svojho poznania a tým sa približuje k pravde.
* Boh presahuje všetky logické a matematické predstavy. Čím viac človek vie, tým viac rozumie vlastnej nevedomosti.
Reformácia:
* Kuzánsky sa usiloval o zmierenie kresťanských smerov. V diele De concordantia catholica navrhuje harmóniu medzi pápežom a koncilmi.
* Bol zástanca heliocentrizmu: Tvrdil, že vesmír je nekonečný a nemá pevne daný stred.
- Presadzoval heliocentrický model vesmíru, kde v jeho centre je Slnko, ktoré je nehybné a zem sa okolo neho točí
- vesmír je podľa neho = nekonečná guľa bez stredu; neustály pohyb
DIELA
- „De concordantia catholica“ – kde vlastne išlo o snahu zmieriť pápežove právomoci s právomocou cirkvi na koncile
- „O učenej nevedomosti“ (1440) –->
- teologický spis (je založený na matematickom podklade)
- vystihuje osobitý, až paradoxný spôsob jeho uvažovania, podstatne odlišného od scholastiky
- Kuzánsky nie je panteista a dosť sa to odráža na tomto diele
Prvá interpretácia Človek je síce = dokonalá bytosť, tvorca ľudského sveta , môže byť vzdelaný 1. no konečný názor o Bohu si nikdy nemôže vytvoriť -> Boh je za hranicami ľudského poznania aj celého reltivizmu 2. Boh je najväčšie tajomstvo nikdy neodhaliteľné a nikdy nespoznateľné (Boh je jeho vlastná nevedomosť)
Druhá interpretácia
1. to, čo vieme o Bohu z predchádzajúcich obd.
je iba nevedomosť, aj keď učená
2. čím sme „učenejší”, tým menej v skutočnosti vieme
- scholastika Boha presne definuje, on sa nazdáva, že celý princíp scholastiky je mylný a touto cestou sa nedá ísť
- človek nemá vedomosti o Bohu, má len sv. domnienky
- Boha nemožno dokázať ani zmyslami, ani rozumom
- Boh - najvyššie tajomstvo, kt. nemôže byť ovládané logickým myslením…
Renesančný humanizmus:
- Definícia: Humanizmus (z lat. humanus – ľudský) sa zameriaval na človeka, jeho schopnosti a tvorivý potenciál.
- Princípy:
o Studia humanitatis: Gramatika, rétorika, morálna filozofia, poézia.
o Zdôrazňoval hodnotu vzdelania a individuálneho poznania.
Humanizmus
Humanizmus (z latinského slova humanus - ľudský) upriamil pozornosť na človeka a jeho schopnosti.
- snaha o znovuoživenie rímskeho písomníctva na území severotal. mestských štátov
- studia humanitatis – gramatika, rétorika, morálna filozofia
- prvý ranný humanista –> Francesco Petraraca („Sonety pre Lauru“) – bol prvým turistom, ktorý putoval po Európe pre svoje vlastné potešenie
- humanisti chceli, aby sa filozofi vzdali nároku na teoretickú múdrosť
- proti humanistom vystupovali – prírodní filozofi, platonici
Renesančný aristotelizmus
Aristotelova filozofia a veda mala protikladné postavenie; v Ríme dominovali platonici
- vplyv učenia TA (Tomáša Akvinského) = scholastická metafyzika;
dve podoby : ortodoxný tomistický výklad
poňatie deisticky averroistické – voľnejšia
- Alexandrijci: duša hynie zároveň s telom, boli osvietenejší, racionalistickejší (Padova)
- Averroisti: panteistické učenie o splynutí duše s telom (Bologna)
Renesančná prírodoveda a Kopernikovská revolúcia
- Rozvoj věd: Renesančná prírodoveda kombinovala filozofiu s praktickými poznatkami. Rozvoj anatómie, astronómie, alchýmie a geografie bol základom novovekej vedy.
- Mikuláš Kopernik (1473–1543):
o Dielo O obehoch nebeských sór (1543): Heliocentrický model vesmíru tvrdil, že Slnko je stredom a Zem obieha okolo neho.
o Konflikt s cirkvou: Geocentrický model podporovaný cirkvou bol odmietnutý. Kopernikova teória sa stretla s odporom, pretože spochybnila privilegované postavenie Zeme.
- Poľský astronóm, autor heliocentrického univerza
- Dielo: O obehoch nebeských sfér (1543)
- Geocentrický model obsiahol nevysvetliteľné odchýlky v dráhach planét – tzv. epicykly
- Kopernik tieto odchýlky eliminoval zavedením predpokladu, že stredom vesmíru je slnko = heliocentrický model
Kopernikovská revolúcia
- Prvá bitka medzi teológiou a vedou
- Z hľadiska astronómie -> odvracia sa od geocentrického modelu sveta, postupne sa vytvára a zdôrazňuje heliocentrizmus (Slnko je stredom vesmíru)
- Ortodoxná bola Ptolemajova teória = Zem nehybným stredom vesmíru
- Podľa novej teórie, Koperníkovej, = Zem koná dvojitý pohyb: raz za deň sa otočí okolo vlastnej osi a raz za rok obíde Slnko (odpútanie sa od geocentrizmu)
- Všeobecné prijatie teórie nastalo až koncom 17. storočia
- Zem bola zbavená privilegovaného miesta vo vesmíre, rozpor z teologickým výkladom sveta
- - Cirkev nakoniec Kopernikovu prácu zakázala a jeho nasledovateľov prenasledovala (1616 – 1758)
Kepler
Johannes Kepler
- Nemecký astronóm
- priekopník takmer všetkých oblastí vtedajšej prírodovedy
- tvrdil že planéty sa pohybujú po eliptických dráhach a Slnko sa nachádza v ohnisku vesmíru
- tiež hovoril že Pohyby nebeských telies sú večným koncertom
- ((((S Keplerovým menom sú spojené aj poznatky o lome svetla)))
- Autor myšlienok vedúcich k matematizácii univerza:
1. Celý vesmír sa riadi jednotnou zákonitosťou
2. Ľudský duch najlepšie chápe kvantitatívne vzťahy
- Gréci vysvetľovali javy kvalitatívne, moderná prírodoveda sa odlišuje kvantitatívnym poňatím vzťahom
- Kde je látka, tam je matematika (ubi materia, ibi geometria)
Galileo Galilei
- Prínosy k vede:
o Vyvinul teoreticko-experimentálnu metódu kombinujúcu pozorovanie a experiment.
o Objavil Jupiterove mesiace, čo potvrdilo heliocentrizmus.
o Formuloval zákony pohybu (zákon voľného pádu). - Konflikt s cirkvou:
o Dielo Dialóg o dvoch hlavných systémoch sveta kritizovalo geocentrický model.
o Inkvizičný súd ho prinútil odvolať svoje názory. Jeho práca však položila základy modernej vedy. - Taliansky polyhistor, vedec a konštruktér; najväčšie úspechy dosiahol v astronómii a skúmaní pohybov telies
- vraví sa o ňom, že ovládal všetko poznanie svojej doby
- zakladateľ modernej mechaniky
- objavil ďalekohľad, zostrojil kružidlo, zdokonalil čerpacie stroje vysvetlil teóriu voľného pádu
- vyzdvihol význam matematiky v prírodovednom bádaní
- známa je jeho veta – Eppur si muove -> „A predsa sa točí“
- cirkev jeho názory neprijala a musel ich odvolať
- Podstatnou mierou prispel (spolu s Keplerom) k uznaniu heliocentrizmu
- Formuloval teoreticko-experimentálnu vedeckú metódu, ktorou sa výskumy riadia do súčasnosti
- Zdôrazňoval zmyslovú skúsenosť a experimenty
DIELO
Dialóg o dvoch hlavných systémoch sveta (1632)
- Galilei publikoval svoje hlavné dielo v dobe, keď bolo Kopernikovo učenie o heliocentrizme už zakázané
- V postave menej bystrého Simplicia, ktorý obhajuje staré (konzervatívnejšie) názory, sa videli predstavitelia cirkvi
- Galilei bol povolaný do Ríma na inkvizičný súd -> pod hrozbou mučenia musel oficiálne odvolať svoje názory (1633)
- Bol odsúdený na domáce väzenie, jeho dielo bolo zakázané
- Tento rozsudok nadlho otriasol vedcami v mnohých krajinách; viacerí sa odvrátili od skúmania nebeských telies, aby sa vyhli konfliktu s cirkvou
Giordano Bruno (1548–1600):
- Kozmológia a nekonečný vesmír:
o Vesmír je nekonečný, obsahuje nespočetné množstvo svetov.
o V diele O nekonečne, vesmíre a svetoch tvrdí, že Boh je neoddeliteľný od prírody („panteizmus“). - Konflikt s cirkvou:
o Bruno bol upálený za svoje názory, čo symbolizuje boj medzi vedou a dogmami.- Taliansky učenec; člen mníšskeho rádu, ktorý neskôr opustil
- Bruno oddeľuje filozofiu od teológie, ktorá sa podľa neho týka len vecí viery.
- A práve pre tieto názory sa dostal do konfliktu s cirkvou,
- viedol život neustáleho vyhnanca
- Po pozvaní do Talianska bol zatknutý inkvizíciou // strávil 7 rokov vo väzení, bol mučený, ale svoje učenie neodvolal
- 17.2.1600 na námestí Campo dei Fiori v Ríme = upálený
- Jeho upálenie sa stalo symbolom násilného útlaku slobodného vedeckého bádania , utláčateľ = kat. cirkev
- Bruno komplexnejšie stelesňuje tendencie renesančnej filozofie: orientácia na prírodu, heliocentrizmus, panteizmus, humanizmus ale aj veľkoleposť a pátos
Bruno preberá Kopernikov heliocentrický model
- modifikuje ho však myšlienkou o nekonečnosti vesmíru
- vesmír opisuje ako nekonečné množstvo hviezd a planét, ktoré sú v neustálom pohybe
- Žiadne teleso podla neho netvorí stred vesmíru
Vo vzťahu nekonečného a konečného rozlišuje dve hľadiská
1. Obsahom unierza je veľký dynamický organizmus, zložený z jendotlivých končných telies
2. Univerzum ako celok je však večné, nekonečné a nehybné
- Väčšina jeho spisov sa stratilo vo Vatikáne
DIELO - O nekonečne, vesmíre a svetoch - zachované
- Dokázal zreteľne artikulovať najvýznamnejšie myšlienky, ktoré nejasne klíčili v mysliach jeho predchodcov
- Jeho systém je radikálnejší a najdôslednejší zo všetkých filozoficko.prírodných systémov renesancie
- V tomto zmysle završuje a uzatvára renesančné myslenie
PANTEIZMUS (Vysvetľuje nasledovne)
- Princíp, ktorý všetko ovláda a oduševňuje, Jedno = Boh
- Jedno je konečná príčina a podstata bytia, absolútna jednota, v ktorej splývajú všetky predpoklady
- Boh nestojí nad svetom a neriadi ho zvonka, ale úplne splýva s vesmírom, pôsobí ako oduševnení princíp celku sveta a každej jeho často
ČLOVEK
- Človek stráca postavenie privilegovanej bytosti, ale získava dôstojnosť, pretože je súčasťou (Bohom vytvorenej) prírody
- Človeka robí (Božskou osobou) tiež zápal pre vedenie a -> vznešené činy
= Heroický entuziazmus: Človek sa v ňom deifinuje, pretože splýva s božskou prírodou, jeho súčasťou je prekonanie snahy o osobnú sebazáchovu a obetovanie sa v mene vyššieho cieľa
Renesančná politická teória a utopické koncepcie:
- Niccolò Machiavelli (1469–1527):
o Dielo Vladár popisuje politickú pragmatiku: vládca má byť efektívny, aj za cenu morálneho kompromisu (účel svätí prostriedky).
o Fortuna a Virtú: Vládca má využiť svoj rozum a schopnosti, aby prekonal nepriazeň osudu. - Thomas More (1478–1535):
o Dielo Utopia: Popisuje ideálnu spoločnosť založenú na rovnosti a spravodlivosti. Kritizuje nerovnosti vtedajšieho sveta.
- Zmenená európska situácia počas renesancie si vyžiadala celkom nové právne a štátnické myslenie
- Ústredným problémom renesančnej soc. pol. filozofie => problém štátu
V koncepciách štátu sa prejavili dve základné tendencie - Zdôvodnenie centralizovanej politickej moci
- Projekty ideálneho spoločenského zriadenia
NICCOLO MACHIAVELLI (1469 – 1527)
- Zakladateľ modernej politickej teórie
- 1498, keď sa Florencia stala republikou -> sa stal úradníkom
- no keď publikoval, Dejiny Florencie (o úpadku prestíže talianskych mestských štátov) -» svojej funkcie bol zbavený
- rod Mediovcov ho potom vyhostil z Florencie
- po vyhostení napísal Dielo: Vladár (1532) -> (odporúčanie, ako by sa mal vodca štátu správať)
- Jeho Filozofia súvisí s vtedajšou politickou realitou
Tvrdí – že v dejinách prebieha večný kolobeh udalostí, ktorý riadi FORTUNA
Protiváhou Fortuny je VIRTÚ (vôľa, záujem), pomocou ktorej možno konkrétnejšie určovať svoju budúcnosť
MACHIAVELIZMUS
- Machiavelli bol zástanca politického realizmu a pragmatizmu
=Politika nemá nijaký vzťah k morálke
- Podľa neho v politike existujú prostriedky efektívne a neefektívne, ak je to nevyhnutné, vládca môže siahnuť aj k mocenskému násiliu (Účel svätí prostriedky)
o Machiavelizmus: Prekrútené chápanie zdôrazňujúce absolutizmus, amorálnosť a cynizmus vládnutia
Empirizmus a racionalizmus
- Ide o nové dejinné typy filozofického myslenia
- kľúčovou disciplínou –-> teória poznania
- ideálom poznania – matematika
- vďaka matematike vzniká nový filozofický a metafyzický pohľad na svet –>
= celý vesmír od atómov po planéty tvorí uzavretý mechanický systém, nemenný, pohyb určujú zákony klasickej mechaniky - nové metódy – dedukcia – indukcia/empirická metóda/
dve línie vývoja filozofie
1 .racionalizmus –
filozofický prístup, ktorý vyzdvihuje rozumové schopnosti a poznanie človeka. Človek je schopný postihnúť celú skutočnosť /prírodu, spoločnosť, i seba samého/
predstaviteľmi – Descartes, Spinoza, Leibniz (Avšak už aj pred Descartom -> Napr. Galilei, približoval myšlienku sveta ako knihy, ktorá je písaná jazykom matematiky.)
- empirizmus – „Nič nie je v rozume, čo nebolo skôr v zmysloch“ – (Aristoteles) /// už Aristotelova myšlienka
filoz. Prístup, ktorý považuje pociťovanie a zmyslovú skúsenosť za najpodstatnejšie východisko poznatkov o skutočnosti. Zmyslová skúsenosť – základ všetkého poznania.
Predstavitelia – Bacon, Locke, Berkeley, Hume
Bacon
- zakladateľ novovekého empirizmu, ‚praotec‘ anglického materializmu a modernej experimentálnej vedy
- celá jeho kariéra je spätá s vysokou politikou vtedajšieho Anglicka
- Bacon sa orientoval hlavne na skúmanie prírody a správnej metódy bádania
- Štúdium práva na Cambridge (Trinity college = ktoré ho neuspokojilo)
- Počas života pôsobil (aj) ako žalobca (bol schopný obžalovať aj grófa z Essexu, svojho priateľa, ktoré neskôr popravili za velezradu)
- Po roku 1618 sa končí jeho kariéra -> obvinenie z úplatkárstva a bol odsúdený na strátu všetkých úradov , peňažný trest a krátke väzenie /3 dni/
- posledné roky svôjho života sa venoval intenzívnej práci na vedeckých dielach
Pôsobil keď ….. - bujneli čarodejnícke procesy, (1600 bol upálený G. Bruno) , (1601 bol upálený Lucilius Vanini, obvinený zo šírenia ateizmu)
- došlo k vytriezveniu z renesančného racionalizmu a optimizmu
- Filozofi pociťovali vágnosť renesančných teórii
Bacon diela
- Počas svojho života napísal 30 filozofických spisov (niektoré majú len niekoľko strán) :
Práce, ktoré plánoval venovať projektu veľkej obnovy vied, výstavby vied a vedeckého poznania – len malá časť sa realizovala, najmä text „Nové Organon“ (toto sa bude pýtať)
= ide o akési symbolické prekonanie Aristotelovej filozofie a zároveň aj scholastiky
Mimo tohto projektu práce: „Eseje morálne, ekonomické a politické“, „Nová Atlantis“, „Dejiny Henricha VII.“…
− Bacon kládol dôraz na empirické štúdium, poznávanie prírody z nej samej
− Filozofia = vedenie o tomto, skutočnom svete, ktorý je založený na skúsenostnom poznávaní
− Pracuje s koncepciou dvojakej pravdy: Teologickej (zjavenej, o bohu) a filozofickej (poznanej, pozorovanej)
POZNANIE – Baconova filozofia
Induktívna metóda
- základnou pracovnou metódou je indukcia = anticipačná indukcia (založená na myšlienke predvídania)
Dominantnú pozornosť venoval problematike vedy, vedenia a poznania
Poznatky
TEORETICKÉ prinášajú svetlo, sú dôležité pre rozvoj samotnej vedy
PRAKTICKÉ prinášajú plody, priame výsledky, ktoré sa dajú zužitkovať v praxi
- Základným nástrojom poznávania sú zmysly, skúsenosť a experiment
- Predmetom filozofie je zmyslami postihnuteľná, t. j. materiálna skutočnosť
IDOLY
- kľúčovým pojmom (u FB) sú idoly
- sú 4 druhy idolov
- toto obrazné pomenovanie označuje vrodené i získané predsudky, prekážky, nepravdivé pojmy, ktoré nám bránia zmeniť spôsob poznávania, takže najrozumnejšie by bolo zbaviť sa ich
TIETO DVA DRUHY SA NEDAJÚ ELIMINOVAŤ (pramenia v ľudskej prirodzenosti)
1. Idoly typu rodu (kmeňa): Idola tribus,
majú svoj základ v ľudskej prirodzenosti a v samom ľudskom rode, sú nám vrodené, vychádzajú z prirodzenej nedokonalosti rozumu
2. Idoly jaskyne: Idola specus,
súvisia s individualitou človeka, s jeho vlastnými subjektívnymi možnosťami, predpokladmi, vplyvmi, ktoré ho formujú; jednotlivec sa tohto bytostného založenia nemôže úplne zbaviť
TIETO SÚ NAOPAK ELIMINOVATEĽNÉ (Idoly získané v priebehu individuálneho vývoja)
3. Idoly trhu: Idola fori,
vychádzajú zo vzájomného dorozumievania, ľudia pomenúvajú veci a javy tak, ako ich pochopia, vznikajú tým skreslené výmysly a spory; dajú sa odstrániť
4. Idoly divadla: Idola theatri,
NAJŠKODLIVEJŠIE, sú TO omyly, ktoré vznikli ako dôsledok nekritického preberania určitých myšlienok, metód dokazovania, princípov a stali sa akoby nemennými dogmami; možno ich obmedziť, zbaviť sa ich
F.B Veľké obnovenie vied, poznanie ako moc, kritika idolov poznania, induktívna metóda.
Zásadnú novosť Baconovho prístupu k poznaniu (najmä k vedeckému poznaniu) predstavuje jeho dovolávanie sa skúseností (empírie či experimencie) ako jediného spoľahlivého východiska poznania. Veda sa zakladá na skúsenosti a jej metodickom spracovaní.
1. Veľké obnovenie vied:
o Dielo Novum Organum (1620): Kritika Aristotelovej logiky a návrh novej vedeckej metódy založenej na pozorovaní a experimente.
o Cieľ: Reformovať vedu a sprístupniť ju pre praktické účely.
2. Poznanie ako moc:
o Výrok: „Poznanie je moc.“ Veda má slúžiť na ovládanie prírody a zlepšenie života ľudstva.
3. Kritika idolov poznania:
o Idoly kmeňa: Ľudská prirodzenosť skresľuje vnímanie reality.
o Idoly jaskyne: Subjektívne predsudky jednotlivca.
o Idoly trhu: Nesprávne používanie jazyka a pojmov.
o Idoly divadla: Tradície a dogmy, ktoré bránia pokroku.
4. Induktívna metóda:
o Založená na postupnom zhromažďovaní dôkazov a ich generalizácii do všeobecných zákonov.
THOMAS HOBBES
- Bol považovaný ako geniálne dieťa (od mala vedel čítať, písať počítať)
- študoval na univerzite v Oxforde (teológiu a filozofiu)
- pôsobil ako vychovávateľ v šľachtickej rodine, čo mu umožnilo cestovať po celej Európe.
- stretával sa s Baconom a Galileom
- Bol aj účastníkom anglickej občianskej vojny.
- Je to materialista, čo znamená, že uznával materiálny (hmotnostný) základ sveta
- Bol zástanca absolutistickej monarchie. = čo je viditeľné v jeho diele Leviathan
GNOZEOLÓGIA
- ako filozof stojí na rozhraní medzi empirikmi a racionalistami.
- uznáva síce zmyslový pôvod poznania, ale zdôrazňuje význam (racionálnej) abstrakcie: len o ňu sa môže opierať vedecké poznanie
- abstrakcie sú iba „mená”, reálne jestvujú len jednotlivé veci – nominalista