dejiny 3. Flashcards

1
Q

Zrod renesančnej filozofie a návrat k antike.

A
  • Renesancia (cca 1350–1650): obdobie kultúrneho a intelektuálneho znovuzrodenia, ktoré začalo v Taliansku a rozšírilo sa do celej Európy. Hlavným cieľom bolo obrodiť antické hodnoty a myšlienky.
  • Nástup humanizmu: Zameranie na človeka, jeho schopnosti a jeho dôstojnosť. Scholastické dogmy boli odmietané v prospech otvoreného bádania.
  • Vplyv cirkevných zmien: Reformácia (16. storočie) zdôraznila individuálne poznanie a kritiku cirkevnej autority.
    Prirodzene, toto časové vymedzenie je len rámcové, pretože náznaky renesančného myslenia nachádzame už v 14. storočí a jeho dozvuky - napríklad u nás - ešte v 17. storočí
    V renesančnom filozofickom myslení sa prelínali filozofické problémy s prírodovednými, štátoprávnymi, etickými a náboženskými problémami. Je akousi „prahmlovinou“, z ktorej sa neskôr (v novoveku) oddeľujú jednotlivé špecializácie ľudskej duchovnej činnosti.
    autori - kohák
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
2
Q

Obnova antiky:

A
  1. Preklady antických diel: Významnú úlohu zohrávali byzantskí čítelia a humanisti, ktorí prinášali grécke texty do Európy.
  2. Odklon od scholastiky: Renesančná filozofia sa zaoberala praktickými otázkami človeka a sveta namiesto abstraktných teológických koncepcií.
  3. Vzostup univerzít: Studium generale sa stávalo centrom rozvoja filozofie, kde sa vyučovali aj antické diela.
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
3
Q

Renesančný platonizmus a Platónska akadémia:

A
  1. Platónska akadémia vo Florencii (1459):
    o Založená pod záštitou Cosima Mediciho, vedená Mariliom Ficinom.
    o Bola centrom renesančného platonizmu, čo zahŕňalo štúdium Platónových diel a novoplatonizmu (Plotín, Proklos).
    o Snaha prepojiť kresťanské učenie s filozofiou Platóna.
    O novoplatonizmus a sčasti aj o pôvodného Platóna sa opierala aj prvá významná škola talianskej renesančnej filozofie Platónska akadémia, ktorá vznikla vo Florencii pri dvore Mediciovcov. Jej zakladateľ Marci L io Ficino (1433-1499) bol významným prekladateľom Platónových diel a sám vytvoril filozoficko-teologický systém.
    - vonkajší podnet pre založenie akadémie = reakcia na príchod učencov, ktorí boli ohrozovaní Turkami z Byzancie do Talianska
    - neboli to len čisto filozofi, išlo o voľné združenia intelektuálov, ale aj zbohatlíkov – literátov, pedagógov
    - išlo o prezentáciu dynamického, uvoľneného myslenia smerované k citom, náladám a symbolom
    - pracovalo sa s prekladmi textov, žiadna starogréčtina, originály málo prístupné
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
4
Q

AVICENNA

A
  • tiež významný prekladateľ Aristotela
  • nadviazal na aristotelovskú a novoplatónsku tradíciu
  • svet ako večné trvanie v čase; hmota je večná; bol stredovekým perzským filozofom, básnikom, lekárom
  • volali ho tiež aj 3. Aristoteles
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
5
Q

Georgios Gemistos Pletón ( 1360 -1452)

A
  • milovník Platóna a Plotína = prezývku PLETÓN má podľa nich
  • učenie o Jednom = kresťanský Boh Otec, používa obrazový slovník gréckej mytológie;
  • najvyšší princíp podľa neho sa volal Zeus – univerzálny; svojou večnosťou neodlíšiteľný od vesmíru;
  • nižšie úrovne = odlesky absolútneho bytia – Héra (hmota)
  • Jedno – Uno
  • symbolika gréckej terminológie
  • žiadal nápravu vecí obecných, mal znaky kacírstva; jeho dielo „Zákony“ zničila cirkev, iba zachované nepatrné zlomky
  • upozornil na význam novoplatonizmu = základ neoscholastickej renesančnej filozofie
  • význam človeka v hierarchii bytia;
    človek = spojovací článok stmeľujúci vesmír, „ktorý aby mohol byť úplný a zavŕšený, musí sa skladať z princípu smrteľného i nesmrteľného“
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
6
Q
  1. Marsilio Ficino (1433–1499):
A

o Prekladateľ Platónových diel do latinčiny. Jeho dielo Platónska teológia zdôrazňuje hierarchické usporiadanie sveta.
o Hierarchia bytia:
1. Boh (absolútno).
2. Svetová duša.
3. Kozmický duch.
4. Hmota (najnižšia úroveň bytia).
o Zdôrazňoval tri princípy: krásu, lásku a dobro, ktoré vedú k Bohu.
o Duša a telo: Duša je nesmrteľná a po smrti sa spája s vyššími sérami bytia.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
7
Q

Giovanni Pico della Mirandola

A

učenie o ľudskej slobode – človek stojí v strede sveta; sám sa má naučiť sformovať ako slobodný resp. = len človek, môže byť tým čo chce
- gróf, knieža svornosti; ovládal 30 jazykov
DIELA
- „900 téz z filozofie, kabaly a teológie“ – snaha ich predviesť a dišputovať o nich na synode v Ríme
- „Reč o dôstojnosti človeka“ – obraz tvorivosti a slobody človeka; svoj život si utvárame ako umelecké dielo
- jeden z prvých hlásateľov filozofie tolerancie = synergetický typ tolerancie (harmónia protirečení)

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
8
Q

Filozofia prírody

A

typický výraz rannej filozofie
- doznieva humanizmus aj novoplatonizmus; mení sa obsah aj metóda filozofie
- autori vychádzajú z predsokratikov, ale aj z neortodoxných mysticko-panteistického hnutí stredoveku
- astronómia, alchýmia sa stávajú grom učenia
- geocentrizmus (uprostred sveta je zem, nehybná, okolo nej krištáľové sféry), Klaudios Ptolemaios 85-166, trval 1400 r.) vs. heliocentrizmus (3.st.pnl, Aristarchos zo Samu)

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
9
Q

MIkuláš Kuzanský

A

Splývanie protikladov:
* Svet je zložený z protikladov (jednota a mnohosť, konečno a nekonečno), ktoré sa zbiehajú v Bohu ako absolútnej jednote.
* V diele O učenej nevedomosti zdôrazňuje, že Boh je nekonečno, ktoré nemôžeme plne pochopiť.
Učená nevedomosť:
* Hlavná myšlienka: Človek si uvedomuje hranice svojho poznania a tým sa približuje k pravde.
* Boh presahuje všetky logické a matematické predstavy. Čím viac človek vie, tým viac rozumie vlastnej nevedomosti.
Reformácia:
* Kuzánsky sa usiloval o zmierenie kresťanských smerov. V diele De concordantia catholica navrhuje harmóniu medzi pápežom a koncilmi.
* Bol zástanca heliocentrizmu: Tvrdil, že vesmír je nekonečný a nemá pevne daný stred.
- Presadzoval heliocentrický model vesmíru, kde v jeho centre je Slnko, ktoré je nehybné a zem sa okolo neho točí
- vesmír je podľa neho = nekonečná guľa bez stredu; neustály pohyb
DIELA
- „De concordantia catholica“ – kde vlastne išlo o snahu zmieriť pápežove právomoci s právomocou cirkvi na koncile
- „O učenej nevedomosti“ (1440) –->
- teologický spis (je založený na matematickom podklade)
- vystihuje osobitý, až paradoxný spôsob jeho uvažovania, podstatne odlišného od scholastiky
- Kuzánsky nie je panteista a dosť sa to odráža na tomto diele

      Prvá interpretácia
 	Človek je síce  = dokonalá bytosť, tvorca ľudského sveta , môže byť vzdelaný 1.	no konečný názor o Bohu si nikdy nemôže vytvoriť -> Boh je za hranicami ľudského poznania aj celého reltivizmu 2.	Boh je najväčšie tajomstvo nikdy neodhaliteľné a nikdy nespoznateľné (Boh je jeho vlastná nevedomosť)

Druhá interpretácia
1. to, čo vieme o Bohu z predchádzajúcich obd.
je iba nevedomosť, aj keď učená
2. čím sme „učenejší”, tým menej v skutočnosti vieme
- scholastika Boha presne definuje, on sa nazdáva, že celý princíp scholastiky je mylný a touto cestou sa nedá ísť
- človek nemá vedomosti o Bohu, má len sv. domnienky
- Boha nemožno dokázať ani zmyslami, ani rozumom
- Boh - najvyššie tajomstvo, kt. nemôže byť ovládané logickým myslením…

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
10
Q

Renesančný humanizmus:

A
  1. Definícia: Humanizmus (z lat. humanus – ľudský) sa zameriaval na človeka, jeho schopnosti a tvorivý potenciál.
  2. Princípy:
    o Studia humanitatis: Gramatika, rétorika, morálna filozofia, poézia.
    o Zdôrazňoval hodnotu vzdelania a individuálneho poznania.
    Humanizmus
    Humanizmus (z latinského slova humanus - ľudský) upriamil pozornosť na človeka a jeho schopnosti.
    - snaha o znovuoživenie rímskeho písomníctva na území severotal. mestských štátov
    - studia humanitatis – gramatika, rétorika, morálna filozofia
    - prvý ranný humanista –> Francesco Petraraca („Sonety pre Lauru“) – bol prvým turistom, ktorý putoval po Európe pre svoje vlastné potešenie
    - humanisti chceli, aby sa filozofi vzdali nároku na teoretickú múdrosť
    - proti humanistom vystupovali – prírodní filozofi, platonici
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
11
Q

Renesančný aristotelizmus

A

Aristotelova filozofia a veda mala protikladné postavenie; v Ríme dominovali platonici
- vplyv učenia TA (Tomáša Akvinského) = scholastická metafyzika;
dve podoby : ortodoxný tomistický výklad
poňatie deisticky averroistické – voľnejšia

  • Alexandrijci: duša hynie zároveň s telom, boli osvietenejší, racionalistickejší (Padova)
  • Averroisti: panteistické učenie o splynutí duše s telom (Bologna)
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
12
Q

Renesančná prírodoveda a Kopernikovská revolúcia

A
  1. Rozvoj věd: Renesančná prírodoveda kombinovala filozofiu s praktickými poznatkami. Rozvoj anatómie, astronómie, alchýmie a geografie bol základom novovekej vedy.
  2. Mikuláš Kopernik (1473–1543):
    o Dielo O obehoch nebeských sór (1543): Heliocentrický model vesmíru tvrdil, že Slnko je stredom a Zem obieha okolo neho.
    o Konflikt s cirkvou: Geocentrický model podporovaný cirkvou bol odmietnutý. Kopernikova teória sa stretla s odporom, pretože spochybnila privilegované postavenie Zeme.
    - Poľský astronóm, autor heliocentrického univerza
    - Dielo: O obehoch nebeských sfér (1543)
    - Geocentrický model obsiahol nevysvetliteľné odchýlky v dráhach planét – tzv. epicykly
    - Kopernik tieto odchýlky eliminoval zavedením predpokladu, že stredom vesmíru je slnko = heliocentrický model

Kopernikovská revolúcia
- Prvá bitka medzi teológiou a vedou
- Z hľadiska astronómie -> odvracia sa od geocentrického modelu sveta, postupne sa vytvára a zdôrazňuje heliocentrizmus (Slnko je stredom vesmíru)
- Ortodoxná bola Ptolemajova teória = Zem nehybným stredom vesmíru
- Podľa novej teórie, Koperníkovej, = Zem koná dvojitý pohyb: raz za deň sa otočí okolo vlastnej osi a raz za rok obíde Slnko (odpútanie sa od geocentrizmu)
- Všeobecné prijatie teórie nastalo až koncom 17. storočia
- Zem bola zbavená privilegovaného miesta vo vesmíre, rozpor z teologickým výkladom sveta
- - Cirkev nakoniec Kopernikovu prácu zakázala a jeho nasledovateľov prenasledovala (1616 – 1758)

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
13
Q

Kepler

A

Johannes Kepler
- Nemecký astronóm
- priekopník takmer všetkých oblastí vtedajšej prírodovedy
- tvrdil že planéty sa pohybujú po eliptických dráhach a Slnko sa nachádza v ohnisku vesmíru
- tiež hovoril že Pohyby nebeských telies sú večným koncertom
- ((((S Keplerovým menom sú spojené aj poznatky o lome svetla)))
- Autor myšlienok vedúcich k matematizácii univerza:
1. Celý vesmír sa riadi jednotnou zákonitosťou
2. Ľudský duch najlepšie chápe kvantitatívne vzťahy
- Gréci vysvetľovali javy kvalitatívne, moderná prírodoveda sa odlišuje kvantitatívnym poňatím vzťahom
- Kde je látka, tam je matematika (ubi materia, ibi geometria)

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
14
Q

Galileo Galilei

A
  1. Prínosy k vede:
    o Vyvinul teoreticko-experimentálnu metódu kombinujúcu pozorovanie a experiment.
    o Objavil Jupiterove mesiace, čo potvrdilo heliocentrizmus.
    o Formuloval zákony pohybu (zákon voľného pádu).
  2. Konflikt s cirkvou:
    o Dielo Dialóg o dvoch hlavných systémoch sveta kritizovalo geocentrický model.
    o Inkvizičný súd ho prinútil odvolať svoje názory. Jeho práca však položila základy modernej vedy. - Taliansky polyhistor, vedec a konštruktér; najväčšie úspechy dosiahol v astronómii a skúmaní pohybov telies
    - vraví sa o ňom, že ovládal všetko poznanie svojej doby
    - zakladateľ modernej mechaniky
    - objavil ďalekohľad, zostrojil kružidlo, zdokonalil čerpacie stroje vysvetlil teóriu voľného pádu
    - vyzdvihol význam matematiky v prírodovednom bádaní
    - známa je jeho veta – Eppur si muove -> „A predsa sa točí“
    - cirkev jeho názory neprijala a musel ich odvolať
    - Podstatnou mierou prispel (spolu s Keplerom) k uznaniu heliocentrizmu
    - Formuloval teoreticko-experimentálnu vedeckú metódu, ktorou sa výskumy riadia do súčasnosti
    - Zdôrazňoval zmyslovú skúsenosť a experimenty
    DIELO
    Dialóg o dvoch hlavných systémoch sveta (1632)
    - Galilei publikoval svoje hlavné dielo v dobe, keď bolo Kopernikovo učenie o heliocentrizme už zakázané
    - V postave menej bystrého Simplicia, ktorý obhajuje staré (konzervatívnejšie) názory, sa videli predstavitelia cirkvi
    - Galilei bol povolaný do Ríma na inkvizičný súd -> pod hrozbou mučenia musel oficiálne odvolať svoje názory (1633)
    - Bol odsúdený na domáce väzenie, jeho dielo bolo zakázané
    - Tento rozsudok nadlho otriasol vedcami v mnohých krajinách; viacerí sa odvrátili od skúmania nebeských telies, aby sa vyhli konfliktu s cirkvou
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
15
Q

Giordano Bruno (1548–1600):

A
  1. Kozmológia a nekonečný vesmír:
    o Vesmír je nekonečný, obsahuje nespočetné množstvo svetov.
    o V diele O nekonečne, vesmíre a svetoch tvrdí, že Boh je neoddeliteľný od prírody („panteizmus“).
  2. Konflikt s cirkvou:
    o Bruno bol upálený za svoje názory, čo symbolizuje boj medzi vedou a dogmami.- Taliansky učenec; člen mníšskeho rádu, ktorý neskôr opustil
    - Bruno oddeľuje filozofiu od teológie, ktorá sa podľa neho týka len vecí viery.
    - A práve pre tieto názory sa dostal do konfliktu s cirkvou,
    - viedol život neustáleho vyhnanca
    - Po pozvaní do Talianska bol zatknutý inkvizíciou // strávil 7 rokov vo väzení, bol mučený, ale svoje učenie neodvolal
    - 17.2.1600 na námestí Campo dei Fiori v Ríme = upálený
    - Jeho upálenie sa stalo symbolom násilného útlaku slobodného vedeckého bádania , utláčateľ = kat. cirkev
    - Bruno komplexnejšie stelesňuje tendencie renesančnej filozofie: orientácia na prírodu, heliocentrizmus, panteizmus, humanizmus ale aj veľkoleposť a pátos

Bruno preberá Kopernikov heliocentrický model
- modifikuje ho však myšlienkou o nekonečnosti vesmíru
- vesmír opisuje ako nekonečné množstvo hviezd a planét, ktoré sú v neustálom pohybe
- Žiadne teleso podla neho netvorí stred vesmíru
Vo vzťahu nekonečného a konečného rozlišuje dve hľadiská
1. Obsahom unierza je veľký dynamický organizmus, zložený z jendotlivých končných telies
2. Univerzum ako celok je však večné, nekonečné a nehybné

  • Väčšina jeho spisov sa stratilo vo Vatikáne
    DIELO - O nekonečne, vesmíre a svetoch
  • zachované
  • Dokázal zreteľne artikulovať najvýznamnejšie myšlienky, ktoré nejasne klíčili v mysliach jeho predchodcov
  • Jeho systém je radikálnejší a najdôslednejší zo všetkých filozoficko.prírodných systémov renesancie
  • V tomto zmysle završuje a uzatvára renesančné myslenie

PANTEIZMUS (Vysvetľuje nasledovne)
- Princíp, ktorý všetko ovláda a oduševňuje, Jedno = Boh
- Jedno je konečná príčina a podstata bytia, absolútna jednota, v ktorej splývajú všetky predpoklady
- Boh nestojí nad svetom a neriadi ho zvonka, ale úplne splýva s vesmírom, pôsobí ako oduševnení princíp celku sveta a každej jeho často

ČLOVEK
- Človek stráca postavenie privilegovanej bytosti, ale získava dôstojnosť, pretože je súčasťou (Bohom vytvorenej) prírody
- Človeka robí (Božskou osobou) tiež zápal pre vedenie a -> vznešené činy
= Heroický entuziazmus: Človek sa v ňom deifinuje, pretože splýva s božskou prírodou, jeho súčasťou je prekonanie snahy o osobnú sebazáchovu a obetovanie sa v mene vyššieho cieľa

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
16
Q

Renesančná politická teória a utopické koncepcie:

A
  1. Niccolò Machiavelli (1469–1527):
    o Dielo Vladár popisuje politickú pragmatiku: vládca má byť efektívny, aj za cenu morálneho kompromisu (účel svätí prostriedky).
    o Fortuna a Virtú: Vládca má využiť svoj rozum a schopnosti, aby prekonal nepriazeň osudu.
  2. Thomas More (1478–1535):
    o Dielo Utopia: Popisuje ideálnu spoločnosť založenú na rovnosti a spravodlivosti. Kritizuje nerovnosti vtedajšieho sveta.
    - Zmenená európska situácia počas renesancie si vyžiadala celkom nové právne a štátnické myslenie
    - Ústredným problémom renesančnej soc. pol. filozofie => problém štátu
    V koncepciách štátu sa prejavili dve základné tendencie
  3. Zdôvodnenie centralizovanej politickej moci
  4. Projekty ideálneho spoločenského zriadenia

NICCOLO MACHIAVELLI (1469 – 1527)
- Zakladateľ modernej politickej teórie
- 1498, keď sa Florencia stala republikou -> sa stal úradníkom
- no keď publikoval, Dejiny Florencie (o úpadku prestíže talianskych mestských štátov) -» svojej funkcie bol zbavený
- rod Mediovcov ho potom vyhostil z Florencie
- po vyhostení napísal Dielo: Vladár (1532) -> (odporúčanie, ako by sa mal vodca štátu správať)
- Jeho Filozofia súvisí s vtedajšou politickou realitou
Tvrdí – že v dejinách prebieha večný kolobeh udalostí, ktorý riadi FORTUNA
Protiváhou Fortuny je VIRTÚ (vôľa, záujem), pomocou ktorej možno konkrétnejšie určovať svoju budúcnosť

MACHIAVELIZMUS
- Machiavelli bol zástanca politického realizmu a pragmatizmu
=Politika nemá nijaký vzťah k morálke
- Podľa neho v politike existujú prostriedky efektívne a neefektívne, ak je to nevyhnutné, vládca môže siahnuť aj k mocenskému násiliu (Účel svätí prostriedky)
o Machiavelizmus: Prekrútené chápanie zdôrazňujúce absolutizmus, amorálnosť a cynizmus vládnutia

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
17
Q

Empirizmus a racionalizmus

A
  • Ide o nové dejinné typy filozofického myslenia
  • kľúčovou disciplínou –-> teória poznania
  • ideálom poznania – matematika
  • vďaka matematike vzniká nový filozofický a metafyzický pohľad na svet –>
    = celý vesmír od atómov po planéty tvorí uzavretý mechanický systém, nemenný, pohyb určujú zákony klasickej mechaniky
  • nové metódy – dedukcia – indukcia/empirická metóda/

dve línie vývoja filozofie
1 .racionalizmus –
filozofický prístup, ktorý vyzdvihuje rozumové schopnosti a poznanie človeka. Človek je schopný postihnúť celú skutočnosť /prírodu, spoločnosť, i seba samého/
predstaviteľmi – Descartes, Spinoza, Leibniz (Avšak už aj pred Descartom -> Napr. Galilei, približoval myšlienku sveta ako knihy, ktorá je písaná jazykom matematiky.)

  1. empirizmus – „Nič nie je v rozume, čo nebolo skôr v zmysloch“ – (Aristoteles) /// už Aristotelova myšlienka
    filoz. Prístup, ktorý považuje pociťovanie a zmyslovú skúsenosť za najpodstatnejšie východisko poznatkov o skutočnosti. Zmyslová skúsenosť – základ všetkého poznania.
    Predstavitelia – Bacon, Locke, Berkeley, Hume
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
18
Q

Bacon

A
  • zakladateľ novovekého empirizmu, ‚praotec‘ anglického materializmu a modernej experimentálnej vedy
  • celá jeho kariéra je spätá s vysokou politikou vtedajšieho Anglicka
  • Bacon sa orientoval hlavne na skúmanie prírody a správnej metódy bádania
  • Štúdium práva na Cambridge (Trinity college = ktoré ho neuspokojilo)
  • Počas života pôsobil (aj) ako žalobca (bol schopný obžalovať aj grófa z Essexu, svojho priateľa, ktoré neskôr popravili za velezradu)
  • Po roku 1618 sa končí jeho kariéra -> obvinenie z úplatkárstva a bol odsúdený na strátu všetkých úradov , peňažný trest a krátke väzenie /3 dni/
  • posledné roky svôjho života sa venoval intenzívnej práci na vedeckých dielach
    Pôsobil keď …..
  • bujneli čarodejnícke procesy, (1600 bol upálený G. Bruno) , (1601 bol upálený Lucilius Vanini, obvinený zo šírenia ateizmu)
  • došlo k vytriezveniu z renesančného racionalizmu a optimizmu
  • Filozofi pociťovali vágnosť renesančných teórii
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
19
Q

Bacon diela

A
  • Počas svojho života napísal 30 filozofických spisov (niektoré majú len niekoľko strán) :

Práce, ktoré plánoval venovať projektu veľkej obnovy vied, výstavby vied a vedeckého poznania – len malá časť sa realizovala, najmä text „Nové Organon“ (toto sa bude pýtať)
= ide o akési symbolické prekonanie Aristotelovej filozofie a zároveň aj scholastiky

Mimo tohto projektu práce: „Eseje morálne, ekonomické a politické“, „Nová Atlantis“, „Dejiny Henricha VII.“…
− Bacon kládol dôraz na empirické štúdium, poznávanie prírody z nej samej
− Filozofia = vedenie o tomto, skutočnom svete, ktorý je založený na skúsenostnom poznávaní
− Pracuje s koncepciou dvojakej pravdy: Teologickej (zjavenej, o bohu) a filozofickej (poznanej, pozorovanej)

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
20
Q

POZNANIE – Baconova filozofia

A

Induktívna metóda
- základnou pracovnou metódou je indukcia = anticipačná indukcia (založená na myšlienke predvídania)
Dominantnú pozornosť venoval problematike vedy, vedenia a poznania
Poznatky
TEORETICKÉ prinášajú svetlo, sú dôležité pre rozvoj samotnej vedy
PRAKTICKÉ prinášajú plody, priame výsledky, ktoré sa dajú zužitkovať v praxi
- Základným nástrojom poznávania sú zmysly, skúsenosť a experiment
- Predmetom filozofie je zmyslami postihnuteľná, t. j. materiálna skutočnosť

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
21
Q

IDOLY

A
  • kľúčovým pojmom (u FB) sú idoly
  • sú 4 druhy idolov
  • toto obrazné pomenovanie označuje vrodené i získané predsudky, prekážky, nepravdivé pojmy, ktoré nám bránia zmeniť spôsob poznávania, takže najrozumnejšie by bolo zbaviť sa ich

TIETO DVA DRUHY SA NEDAJÚ ELIMINOVAŤ (pramenia v ľudskej prirodzenosti)
1. Idoly typu rodu (kmeňa): Idola tribus,
majú svoj základ v ľudskej prirodzenosti a v samom ľudskom rode, sú nám vrodené, vychádzajú z prirodzenej nedokonalosti rozumu
2. Idoly jaskyne: Idola specus,
súvisia s individualitou človeka, s jeho vlastnými subjektívnymi možnosťami, predpokladmi, vplyvmi, ktoré ho formujú; jednotlivec sa tohto bytostného založenia nemôže úplne zbaviť

TIETO SÚ NAOPAK ELIMINOVATEĽNÉ (Idoly získané v priebehu individuálneho vývoja)
3. Idoly trhu: Idola fori,
vychádzajú zo vzájomného dorozumievania, ľudia pomenúvajú veci a javy tak, ako ich pochopia, vznikajú tým skreslené výmysly a spory; dajú sa odstrániť
4. Idoly divadla: Idola theatri,
NAJŠKODLIVEJŠIE, sú TO omyly, ktoré vznikli ako dôsledok nekritického preberania určitých myšlienok, metód dokazovania, princípov a stali sa akoby nemennými dogmami; možno ich obmedziť, zbaviť sa ich

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
22
Q

F.B Veľké obnovenie vied, poznanie ako moc, kritika idolov poznania, induktívna metóda.

A

Zásadnú novosť Baconovho prístupu k poznaniu (najmä k vedeckému poznaniu) predstavuje jeho dovolávanie sa skúseností (empírie či experimencie) ako jediného spoľahlivého východiska poznania. Veda sa zakladá na skúsenosti a jej metodickom spracovaní.
1. Veľké obnovenie vied:
o Dielo Novum Organum (1620): Kritika Aristotelovej logiky a návrh novej vedeckej metódy založenej na pozorovaní a experimente.
o Cieľ: Reformovať vedu a sprístupniť ju pre praktické účely.
2. Poznanie ako moc:
o Výrok: „Poznanie je moc.“ Veda má slúžiť na ovládanie prírody a zlepšenie života ľudstva.
3. Kritika idolov poznania:
o Idoly kmeňa: Ľudská prirodzenosť skresľuje vnímanie reality.
o Idoly jaskyne: Subjektívne predsudky jednotlivca.
o Idoly trhu: Nesprávne používanie jazyka a pojmov.
o Idoly divadla: Tradície a dogmy, ktoré bránia pokroku.
4. Induktívna metóda:
o Založená na postupnom zhromažďovaní dôkazov a ich generalizácii do všeobecných zákonov.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
23
Q

THOMAS HOBBES

A
  • Bol považovaný ako geniálne dieťa (od mala vedel čítať, písať počítať)
  • študoval na univerzite v Oxforde (teológiu a filozofiu)
  • pôsobil ako vychovávateľ v šľachtickej rodine, čo mu umožnilo cestovať po celej Európe.
  • stretával sa s Baconom a Galileom
  • Bol aj účastníkom anglickej občianskej vojny.
  • Je to materialista, čo znamená, že uznával materiálny (hmotnostný) základ sveta
  • Bol zástanca absolutistickej monarchie. = čo je viditeľné v jeho diele Leviathan
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
24
Q

GNOZEOLÓGIA

A
  • ako filozof stojí na rozhraní medzi empirikmi a racionalistami.
  • uznáva síce zmyslový pôvod poznania, ale zdôrazňuje význam (racionálnej) abstrakcie: len o ňu sa môže opierať vedecké poznanie
  • abstrakcie sú iba „mená”, reálne jestvujú len jednotlivé veci – nominalista
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
25
MECHANISTICKÝ MATERIALIZMUS
Základom jeho politickej filozofie je mechanistický naturalizmus Ľudia žijú vo vesmíre – obrovskom stroji fungujúcom podľa prírodných zákonitostí Ľudia sú ako častice – v prirodzenom stave majú tendenciu do seba narážať – odrážať sa navzájom – nespolupracovať. Je to stav, kde sa každý bojí každého.
26
DIELA - Hobbes
Napísal veľké množstvo prác: filozofické, politické a právne spisy, práce z matematiky, optiky, náboženstva... Napr: Triptychová rozprava „O telese“, „O človeku“, „O občanovi“, „námietky proti Descartovým meditáciám“, „Leviathan“, „Bohemoth“ LEVIATHAN - Pred vznikom štátu bol prirodzený status naturalis = „stav absolútnej slobody“ (prirodzený stav) - v ňom všetci ľudia uplatňovali svoju slobodu. - Bolo to obdobie, kedy človek človeku bol vlkom, alebo bola vojna všetkých proti všetkým. - Podľa Hobbesa vzniká štát na základe pudu sebazáchovy - ľudia sa rozhodli, že sa vzdajú časti svojej slobody a odovzdajú ju do rúk zákonodarcov (predstaviteľov štátu) - uzatvorili zmluvu medzi spoločnosťou a štátom. Úlohy štátu: 1.) vytvárať zákony 2.) dohliadať na ich rešpektovanie 3.) vypovedať vojnu, uzatvoriť mier 4.) rozhodovať o veciach v štáte 5.) zabezpečovať úlohu súdov, ... - „Leviathan“ – rieši tu otázku medzi prirodzeným stavom a občianskym stavom Formuloval hrozby, ktoré novovytvorené teleso - – štát – produkuje a tým ohrozuje človeka, ktorý je v ňom nútený žiť - [Leviathan=] biblický netvor schopný požierať všetko okolo seba i vlastných tvorcov
27
HOBBES A POHYB
− Hobbes vytvoril mechanickú teóriu vzniku predstáv, pri ktorej sa opieral o náuku o pohybe − Emocionálne fenomény vedomia (slasť, túžba, afekty a predstavy) sa snažil vysvetliť mechanisticky... došiel k deterministickej teórii vôle − Emocionálne procesy vedomia je tiež možné chápať ako mechanistické reakcie na podráždenie − Strach zo smrti (smrť je absolútne zastavenie vitálneho pohybu) je vedomím odporu proti zničeniu vitálneho pohybu)
28
Thomas Hobbes: Filozofia ako náuka o telese, materializmus, prirodzený stav, spoločenská zmluva.
1. Filozofia ako náuka o telese: o Dielo Leviathan (1651): Príroda a spoločnosť fungujú ako mechanické systémy. 2. Materializmus: o Všetko vo svete je tvorené hmotou v pohybe. Duchovné javy sú výsledkom materiálnych procesov. 3. Prirodzený stav: o Pred vznikom spoločnosti bol život človeka „osamelý, chudobný, škaredý, krutý a krátky“. 4. Spoločenská zmluva: o Ľudia sa vzdávajú časti svojej slobody výmenou za bezpečnosť a poriadok, ktoré zabezpečuje suverén.
29
René Descartes
1. Racionalista, 2. dualista, 3. zástanca deduktívnej metódy využívajúci najmä analýzu, 4. zastaval teóriu apodiktických právd (Také, o ktorých sa nedá pochybovať), 5. tvorca analytickej geometrie a inneista = zástanca postoje že idey sú vrodené Život - Ako mladý sa rozhodol skoncovať zo životom a prestal jesť = pestúnka ho ale naviedla späť do života - bol filozofom, matematikom a zaujímali ho skoro všetky prírodné vedy. - bol tvorcom analytickej geometrie a ako prvý objavil a popísal reflexný oblúk. - Descartes slúžil v rôznych armádach. -> Roku 1618 sa stal dobrovoľníkom v armáde holandského princa M. Nassavského. - Zúčastnil sa aj korunovácie Ferdinanda II. - Vo filozofii sa Descartes definuje ako striktný racionalista a zakladateľ tzv. novovekej filozofie subjektivity. - Descartes viedol s mnohými vedcami listové diskusie, čo sa považuje za prvú svetovú vedeckú spoluprácu DIELA -> Rozprava o metóde“ „Meditácie o prvej filozofii“ „Princípy filozofie“ „Vášne duše“
30
DESCARTESOVÉ PRESVEDČENIA (VEDENIE)
− O všetkom musíme pochybovať, univerzalita metodickej pochybnosti − Pochybovanie však nie je cieľ, ale prostriedok. Ide o metodickú skepsu. − Prvotná istota je v zmyslovej evidencii, v empirickom, zmyslovom poznaní ale zmysly nás môžu klamať a teda istota, ktorá bude východiskovým predpokladom spočíva v mysliacom ja – vo vedomej evidencii − Mysliace ja = res cogitas, vec mysliaca, je to duchovná substancia − Telo, teleso = res extensa RACIO - Termín racionalizmus je odvodený od lat. ratio = rozum. - Racionalizmus je filozofickým učením, ktoré kladie dôraz na rozumové poznanie, rozum považuje za rozhodujúci nástroj pravdivého poznania skutočnosti.
31
Metodická skepsa
- je absolútne pochybovanie o všetkom. - Descartes ju berie ako metodický počiatok svojej filozofie - Descartes vychádza z toho, že ani filozofické učenia, ani zmyslové poznanie, ani každodenné vedomie nemožno považovať za isté. DEDUKCIA - Na zaklade deduktivnej metody[od vseob.k jednotl.]vybudoval racionalisticku filozofiu - Táto Descartova metóda kombinuje analýzu a syntézu, - analýza predstavuje rozklad problému alebo zložitého predmetu na jeho najmenšie, intuitívne rozoznateľné súčasti - a syntéza ho rekonštruuje pomocou prísne logických operácií (dedukcie).
32
Descartes - poznanie
Teória poznania - Podľa Descarta, prameňom a kritériom poznania je rozum. - Zmyslové vnemy poskytujú poznaniu len materiál. Descartes rozlišuje tri druhy pojmových predstáv čiže ideí: - 1.) vrodené (ieae innatae) Vrodené idey sú nezávislé od vonkajšieho sveta (duša, rozum) - 2.) získané (ideae adventitiae) Získané idey pochádzajú zo skúsenosti (pozorovaním) - 3.) utvorené nami samými (ideae a me ipso factae) Idey utvorené nami sú skonštruované na základe vrodených a získaných id OBRAT KU SUBJEKTU - Descartes vychádzal z predpokladu, že o všetkom možno pochybovať: „De omnibus dubitandum est“ - Jediné o čom nemožno pochybovať, je podľa Descarta to, že pochybujeme!!! - „Cogito ergo sum“ – myslím teda som DUALIZMUS - Descartes považuje Hmotnú a duchovnú substanciu za rovnocenné princípy - Spočíva v tom, že uznáva materiálny princíp a duchovný princíp, ktoré môžu existovať aj oddelene − Dve substancie vecí (prostriedkom ktorých existuje niečo, čo vnímame) 1. Substancia cogitas – duchovná substancia – mysliace ja 2. Substancia extensa – telo, teleso OTÁZKA BOHA - DIELO -> Meditácie o prvej filozofii (V ktorých sa dokazuje existencia Boha a nesmrteľnosti duše) - Boh je vrodenou ideou človeka = tým pádom nevyhnutne existuje Bytie -> 1.) sféra duchovná – myslenie človeka 2.) sféra telesná – hmota, telo človeka, svet ako teleso rozpriestranené Boh – najdokonalejšie, nekonečné bytie ( res infinitas ) – vec, bytie NEOHRANIČENÉ Živočíchy pokladá za stroje, ktoré fungujú na základe reflexného oblúku PODNET – SPRACOVANIE V ÚSTREDÍ – ODPOVEĎ Človek je bytosť duchovná aj telesná ( psychofyzický dualizmus )
33
Racionalizmus, pravidlá na vedenie rozumu. Metodická skepsa, obrat k subjektu, vrodené idey a dôkaz Boha. Substančný dualizmus, psychofyzický problém. Provizórna etika.
1. Racionalizmus: o Dielo Rozprava o metóde (1637): Základom poznania je rozum, nie zmysly. o „Myslím, teda som“ (Cogito, ergo sum): Nezpochybniteľná pravda slúži ako základ poznania. 2. Pravidlá na vedenie rozumu: o Nikdy neprijímať nič za pravdivé, pokiaľ to nie je jasné a zrejmé. o Rozdeľovať problémy na menšie časti. o Postupovať od jednoduchších otázok k zložitejším. o Vždy kontrolovať postup, aby sa predišlo chybám. 3. Metodická skepsa: o Systematické pochybovanie o všetkom, čo nie je absolútne isté. 4. Vrodené idey: o Myšlienka Boha, matematiky a logiky je vrodená, nie odvodená zo skúsenosti. 5. Substančný dualizmus: o Svet je zložený z dvoch substancií: myslenia (duša) a rozpriestranenosti (hmota). 6. Psychofyzický problém: o Ako môžu duša a telo interagovať? Descartes umiestňuje interakciu do epifýzy (šišinka). 7. Provizórna etika: o Postupná formulácia pravidiel morálneho správania na základe racionality.
34
Baruch Spinoza
- Baruch Spinoza je predstaviteľom „Racionalizmu“ − Bol tiež aj panteista (učenie stotožňujúce Boha a prírodu), monista (jeden princíp), determinista (všetko má svoju príčinnosť, nik nemá slobodnú vôľu)... - Narodil sa v Amsterdame, v (bohatej) židovskej rodine pochádzajúcej zo Španielska, - Bol marran = nečistý - Aj napriek bohatstvu viedol osamelý a chudobný život - Študoval na židovsko-portugalskej škole v Amsterdame u slávneho Levi Morteira (holandský rabín portugalského pôvodu, veľmi známy) - tajne navštevoval stretnutia tzv. kolegiánov, ktorí diskutovali aj o inej, než len o židovskej viere a filozofii. - Týmto sa dostal do sporu s židovskou obcou, lebo odmietol uznať platnosť náboženských dogiem = Bol obvinený z kacírstva a židovská obec úplne odvrhla. - Svojim životom sa môže prirovnať k stoikom 🡪 Aj napriek bohatej rodine sa nebál pracovať. - Pracoval ako brúsič šošoviek - No, vďaka svojej práci dostal tuberkulózu a na ňu aj v roku 1677 umrel. Základné princípy jeho úvah sú: Descartesov racionalizmus + geometrická metóda, vychádzal z renesančného panteizmu G. Bruna, filozofie F. Bacona a T. Hobbesa.
35
SPINOZOVA FILOZOFIA
Substancia = substancia je causa sui /príčina seba samého/, je to Boh, je to príroda. Boh je to čo príroda, dá sa povedať Boh čiže príroda /deus sive natura/. Existencia substancie je nutnosť, v tomto uznával starý Anselmov dôkaz. Smeruje to k panteizmu. všetko čo existuje má jedinú spoločnú substanciu. Táto jediná substancia je večná, nekonečná a nedeliteľná. Je základom všetkého – aj človeka a jeho duše. Spinoza totiž verí, že duša a telo sú rovnaká substancia. Ich rozdielnosť vysvetľuje tým, že telo a duša súm dve rozdielne stránky tej istej substancie. Atribúty = Substancia má nekonečne veľa atribútov. Atribút je nejaký spôsob prejavu substancie. Všetky atribúty sú rovnocenné a medzi nimi nejestvuje žiaden vzťah, sú izolované. Nie je medzi nimi žiadne pôsobenie. Z atribútov vyplýva nekonečné množstvo modov. Modus je = priamy prejav substancie. Človek môže vnímať iba dva atribúty -> rozpriestranenosť a myslenie. Módy = spôsoby existencie jednotlivý atribútov, sú konečné // napr. -> substancia je Boh a modus je jablko, hruška.... Človek = modus zvláštneho druhu ( je to totiž obdarený myslením) MYSLENIE = Univerzálna vlastnosť substancie, je základom každého konečného myslenia (nie je s ním totožná). Predstavovať si myslenie tak, ako prebieha ľudské myslenie je nesprávne. Myslenie ako atribút je len univerzálna vlastnosť substancie. POHYB = je modus, zdroj pohybu hľadal v prírode samotnej. Na jednej strane uznáva – nestvoriteľnosť – večnosť – nekonečnosť pohybu, na druhej strane pohyb nepokladal za atribút substancie – substancia je totiž nehybná. Hýbanie by kazilo jej dokonalosť. - Psychofyzický paralelizmus = súbežnosť telesných a duševných javov. MODUS = stav substancie, podmienený vonkajším pôsobením. Modus je vždy niečo určité. Príroda nepozná náhodu. Každá zmena podlieha nevyhnutným zákonitostiam. Jedine neznalosť týchto zákonitostí privádza človeka na myšlienku náhody.
36
spinoza etika
Substančný monizmus − Spinoza bol monista (učenie o jednosti) − Pravdivá je len jedna substancia a to boh = Boh = jediná substancia! − Boh v sebe spája Descartesove res cogitas a res extensa (resp. mysliace JA a telo) − Descartes začína vo svojej filozofii od „ja“, Spinoza vidí počiatok filozofie v priznaní nepochybnej danosti objektívneho sveta − Substancia je to, čo je samo v sebe a čo sa dá pochopiť pomocou seba samého − Prezentuje duchovnú lásku k bohu, je to najvyšší stav, aký môže človek dosiahnuť − Biblie je potrebné vykladať inak pre ľudí a inak pre filozofov − Žiada aby postava Ježiša bola zbavená dogiem BOH = Čo sa týka názoru na Boha, tak Spinozu zaraďujeme medzi panteistov. Rovnako ako odmieta náboženské dogmy, odmieta aj tradičné chápanie Boha. Spinoza totiž tvrdí, že Boh je súčasťou prírody a je v nej všade prítomný. Všetko je predurčené a vďaka prírodným zákonom Boh riadi všetko dianie. Oni sú tie, ktoré sú zdrojom všetkého predurčenia. Všetko je teda predurčené a prísne nevyhnutné.
37
Spinozova geometrická metóda
- (toto sa bude pýtať deti) – axiomatická metóda = spôsob filozofickej argumentácie, v ktorej ide o čisté vyvodzovanie jednotlivých téz z najvšeobecnejších princípov (z axióm až ku teorémam) − V tomto čase si totiž mysleli že zem aj ľudia sú stroj -> Uplatňovanie tejto metódy sa opieralo o predstavu sveta ako stroja − Uvažuje o prírode, bohu, duši, človeku, tak, akoby išlo o čiary, plochy, telesá
38
Spinoza - Racionálna intuícia
- Teoretický význam pripisoval – ako správny racionalista – intelektuálnemu, intuitívno – deduktívnemu poznaniu - Opiera o vyšší rozum – „intellectus“, ktorý presahuje bežné „ratio“ - Dedukciu považuje za hlavnú metódu poznania. I vo filozofii chcel použiť ideál matematickej vedy. - Zmyslová skúsenosť nemá význam pre formovanie pravdivého poznávania - Na týchto svojich myšlienkach postavil aj svoje dielo Etika.
39
Spinoza MECHANISTICKÝ DETERMINIZMUS
− Spinoza je zástanca determinizmu v oblasti citov – afektov. − (úplná slobodná vôľa je podľa Spinozu len ilúziou) − Odmietal akýkoľvek význam zmyslového poznania a skúsenosti pre formovanie pravdivého poznania − uznáva že substancia (Boh , príroda) je slobodná príčina, ale nie slobodná vôľa, lebo Boh nemá rozum v antropomorfnom zmysle. − cieľ človeka je poznanie jednoty duše s celou prírodou. − vzťah príčin a účinkov je jediným základom svetového poriadku − Človek je integrálna súčasť prírody, v ktorej módu rozpriestranenosti telu zodpovedá modus myslenia – duša, všetko je podriadené zákonitostiam prírody − Človek je mysliaca bytosť, disponuje rozumom a vôľou, pozor – vôľa nie je slobodná, je determinovaná vonkajšími príčinami − Motívmi ľudského konania sú žiadosti, priania človeka, determinované príčinami – poznatkami − Jednota rozumu a vôle − Človek je slobodný ak postupuje podľa zásad rozumu
40
Spinoza- Slobodná vôľa
- Najvyššie šťastie človeka – dosiahnuť jednotu rozumu + cnosti + slobody - Ideálom Spinozovej etiky je múdry človek zaujatý vlastným svetom, svojimi vzťahmi ku kozmu a k večnej slobode. - Človeku je vlastná modálna sloboda = poznanie tých zákonitostí, ktorým sa človek musí podriaďovať - Sloboda a aktivita sa vzájomne podmieňujú. Čím je vec dokonalejšia, tým viac koná – tým menej trpí - Človeka charakterizuje intelektuálna láska k bohu = túžba po poznaní substancie - Cesta k slobode – múdrosti je otvorená pre všetkých
41
BARUCH SPINOZA Racionálna intuícia, geometrická metóda. Substančný monizmus, atribúty a módy substancie, panteizmus. Determinizmus, nevyhnutnosť a slobodná vôľa. Intelektualizmus
1. Racionálna intuícia: o Poznanie najvyšších právd je možné iba prostredníctvom racionálnej intuície. 2. Geometrická metóda: o Dielo Etika je usporiadané ako geometrický systém so definíciami, axiómami a dôkazmi. 3. Substančný monizmus: o Existuje iba jedna substancia – Boh alebo Príroda (Deus sive Natura), ktorá je nekonečná a večná. 4. Atribúty a módy substancie: o Atribúty sú základné vlastnosti substancie (myslenie a rozpriestranenosť). o Módy sú konkrétne prejavy týchto atribútov (individuálne veci a udalosti). 5. Panteizmus: o Boh a príroda sú jedno a to isté. 6. Determinizmus: o Všetko v prírode sa riadi nevyhnutnými zákonmi. 7. Nevyhnutnosť a slobodná vôľa: o Sloboda je poznanie nevyhnutnosti. Čím viac človek rozumie prírodným zákonom, tým je slobodnejší. 8. Intelektualizmus: o Emócie a vášne možno ovládať rozumom, čo vedie k šťastnému a cnostnému životu.
42
GOTTFIED WILHEIM LEIBNIZ
- Filozof, matematik, právnik, historik, vedec, diplomat, vynálezca, básnik, dvoran Racionalista, - Jeho otec bol mysliteľom a učiteľom etiky a morálky na univerzite v meste Leipzigu - Ako pätnásťročný sa dostal na univerzitu Leipzig a neskôr študoval na univerzite v Jene. Tu sa venoval štúdiu filozofie a práva. - Pracoval tiež u kniežaťa Johanna Philippa von Schönborn. - No už v roku 1672 bol v diplomatickej misií v Paríži. - Leibniz bol veľmi inteligentný a celý svoj život venoval štúdiám. - Bol známy svojou korešpondenciou s významnými vedcami a filozofmi vtedajšej doby a preto ho prezívali aj ako „dopisovateľ“. - O tom, že získal politickú významnosť niet pochýb. Stál pri založení Berlínskej akadémie vied a zaslúžil sa aj o založenie akadémie vied v Petrohrade. - Zaoberal sa fyzikou, najmä teóriou pohybu. - Navrhoval, aby sa štáty kresťanského sveta obrátili proti nekresťanskému svetu.
43
Liebniz - diela
DIELA -> „Úvahy o ľudskom rozume“ – 1705, „Teodícea“ – 1710
44
liebniz - Zásluhy -
Irenista, konciliarsta, snahy o dohodu, pokus o vytvorenie jednotného národnostného systému - Matematika, fyzika, mechanika, geológia, mineralógia, právo národohospodárstvo, teológia, filozofia - Diferenciálny počet (pokus o prvenstvo s IN) - Vymyslel hodinky s dvomi symetrickými zotrvačníkmi, zariadenie na výpočet polohy lodí, aneroid – perový barometer - Vylepšil optické šošovky - Vymyslel princíp čerpadiel, robil experimenty s priadkou morušovou - Plánoval hasičské zbory, fontány, zvláštne nemocnice pre obete moru
45
liebniz Gnozeológia
- Nepopiera význam empirického poznania - ( od Johna Locka prijíma tézu, že : „ nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch“ – okrem rozumu samého“. - Rozum disponuje takými poznávacími schopnosťami, ktoré nemožno odvodiť či vysvetliť zo skúsenosti Existujú dva druhy právd ( výrokov ) - 1.) pravdy rozumu – t.j. analytické vety typu matematických výrokov, majú ( apriórny = predskúsenostný ) charakter a sú východiskom deduktívnych postupov - 2.) pravdy faktu – sú výroky založené na skúsenosti; sú príznačné pre prírodovedecké poznanie; dotýkajú sa iba nášho sveta, nie bytia všeobecne, nemajú univerzálnu platnosť Metafyzika Leibniza - Svet sa skladá z nekonečného počtu jednouchých substancií – monád - (prvá koncepcia vznikla okolo 1670) - Monadológia (doležite) – dielo, ktoré obsahuje prvky filozofického systému, ontologické otázky
46
ONTOLÓGIA - liebniz
(bude sa pýtať na ontológiu a pluralizmus) - sám vytvoril pluralizmus = rozlišoval nekonečné množstvo substancií bytia – označil ich Monády - Nesúhlasí so svojimi predchodcami ( Descartes – dualista; Spinoza – monista ) - Vytvára učenie o mnohosti, pluralite substancií - Základom všetkého je nekonečný počet jednotiek bytia = monád Substancia Uvažoval o substancii v troch krokoch: Duch je nerozpriestranený, ale v jednom bode tela je lokalizovateľné duchovné centrum Jednota substancie musí byť pochopená ako dynamická jednota – ako jednota pôvodnej sily – ako taká sa substancia nazýva Monáda V treťom kroku priznáva substancionalitu zloženým veciam – predovšetkým živým bytostiam ///Leibniz bol presvedčený že sa spolupodieľa na kontinuite philosophia perennis – večnej filozofie
47
Monády
Monády - Sú samy osebe substancie, sú na sebe nezávislé a navzájom sa neovplyvňujú ( „ monády nemajú okná“ ) - Každá monáda má svoje vlastné určenie, ktorými sa odlišuje od iných monád – vopred stanové bohom. - Sú sebestačné - Majú duchovný charakter ( ich základným prejavom je pociťovanie a pudenie ) - Každá monáda má svoju kvalitatívnu špecifickosť ( neexistujú dva rovnaké monády ) - pestrosť a rôznorodosť sveta - Z nich vznikajú „ zložité substancie“ Svet je usporiadaný tak, aby zodpovedal skúsenosti, ktorú s ním máme. Nie je usporiadaný priestorovo, časovo, materiálne, ani príčinne. − Vďaka závislosti na bohu je každá monáda zrkadlom vesmíru = predstavuje svet ako mikrokozmos. S týmto súvisí jeho idea spoločenstva duchov, ktoré chápal ako hierarchicky usporiadané podľa modelu monarchistického štátu a označoval ich ako štát boží. V rámci tohto rádu má každá monáda svoje určené miesto. − Individualitu monády vysvetľoval tak, že monáda si predstavuje vesmír akoby z určitého stanoviska 3 STUPNE MONÁD: 1. Najnižšieho vývojového stupňa ( temné“ ) (percepcia – pasívna schopnosť vnímania), telesá vo fyzikálnom zmysle slova 2. Monády vyššieho stupňa ( „ hmlisté) (schopné mať pocity, monády duše) – telesá v biologickom zmysle slova 3. Monády najvyššieho stupňa „ jasné“ (Schopné apercepcie, nadané vedomím) – človek BOH = Monáda monád MONÁDY SÚ: − Body – vlastný prazáklad súca sú bodové substancie − Sily – silové centrá. Telesá sú komplexy bodových silových centier − Duše – Bodové prasubstancie si predstavuje ako oduševnelé na rôznych stupňoch − Indivíduá - Monády postihujeme len a len rozumom - Nie sú postihnuteľné zmyslami, sú bezfarebné - Každá monáda má v sebe potencionálne zahrnuté všetky možnosti svojho vývoja - Monády sa menia, vyvíjajú, ich vývoj nie je ovplyvniteľný zvonku - Vývoj je univerzálny - Každá z monád v sebe obsahuje svoju minulosť aj budúcnosť. Sú zdrojmi pohybu a vývhoja. Základná téza senzualizmu: Nič nie je v rozume čo skôr neprešlo zmyslami „ Teodicea“ dielo „Teodicea“: - „tento svet je najlepší zo všetkých, aj keď existuje zlo vo svete“ – zlo je potrebné, aby sme si vážili dobro, aby sa udržala harmónia a dokonalosť sveta - Tento svet je najlepším zo všetkých svetov, napriek tomu, že v ňom jestvuje zlo, utrpenie, nešťastie; = sú nevyhnutnou podmienkou celkovej dokonalosti harmonickosti sveta - Keby nejestvovalo zlo, nemali by sme predstavu dobra, a tak by sme sa oň ani neusilovali - Verí v slobodu a sebazdokonaľovanie človeka
48
. GOTTFRIED WILHELM LEIBNIZ Polemika s empirizmom, logické východiská ontológie. Substančný pluralizmus, monádológia, hierarchia monád. Predurčená harmónia, determinizmus. Teodícea.
1. Polemika s empirizmom: o Kritika Lockeovej teórie poznania: Rozum hrá dôležitejšiu úlohu ako zmysly. 2. Logické východiská ontológie: o Svet je usporiadaný logicky a harmonicky. 3. Substančný pluralizmus: o Svet je zložený z nekonečného množstva "monád" – základných, nedeliteľných duchovných substancií. 4. Monádológia: o Každá monáda je uzavretá a odráža celý vesmír svojím vlastným spôsobom. 5. Hierarchia monád: o Od najnižších (neživé objekty) po najvyššie (Boh). 6. Predurčená harmónia: o Monády spolu neinteragujú priamo, ale ich činnosť je predurčená Bohom tak, že vytvára dokonalú harmóniu. 7. Teodícea: o Dielo Teodícea rieši problém zla: Tento svet je "najlepší z možných svetov", pretože bol stvorený dokonalým Bohom.
49
John Locke
- John Locke bol anglický filozof , ekonóm a politický publicista, zakladateľ politického liberalizmu, prvý filozof, ktorý v ucelenej forme zhrnul základné myšlienky konštitučnej demokracie. - Pochádzal z právnickej puritánskej rodiny. - Jeho otec bol vidiecky právnik -> advokát bojoval počas občianskej vojny v armáde parlamentu proti kráľovským vojskám kráľa Karola I. - Locke bol od počiatku fascinovaný viac prírodným vedami ako scholastikou či teológiou - vyštudoval medicínu, právo a filozofiu na Oxforde - John Locke sa venoval výskumu chorôb = osvojil si novú experimentálnu metódu –pracoval s množstvom informácii, ktoré získal pri experimentálnych štúdiách v rámci medicíny, aj filozofie - Bol učiteľom gréčtiny a rétoriky u grófa Shaftesburyho = motivuje ho k rôznym aktivitám v jeho živote - Okrem toho Shftesburyovcov sprevádzal na cestách po Eurrópe – FRA, HOL – tam sa zoznámil s Descartovou filozofiou - Dokonca musel emigrovať do HOL , keď sa zaplietol do politických sporov - Veľký vplyv na jeho intelektuálny rozvoj mali styky s fyzikom a chemikom R. Boylom, neskôr aj s I. Newtonom - Názorovo dozrieva v priebehu revolúcie. - Viliam II. Oranžský ho vymenoval za komisára úradu pre obchod a kolónie DIELA -> „Eseje o ľudskom rozume“, „Dve rozpravy o vláde“, „Myšlienky o výchove“ – zaujímavý spis, zdravý duch musí byť v zdravom tele a to je predpoklad šťastného života na zemi Zaujala ho otázka (už teraz vieme že epistemologická) a teda: ako človek nadobúda obsah svojho vedomia?
50
Locke - OBSAH VEDOMIA
- Locke bol empirik (zmyslová skúsenosť) - Rozum len usporadúva a zovšeobecňuje pôvodný empirický materiál do podoby pojmov - hlavný predmet FILO skúmania je obsah mysle - všetko poznanie musí byť založené na autentickej (zmyslovej) skúsenosti IDEI = tvoria obsah nášho vedomia; pochádzajú zo skúsenosti „ Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch.“ ( odmieta Descarotovu teóriu o „ vrodených ideách“ ) Pri narodení je naše vedomie NEPOPÍSANÁ DOSKA = TABULA RASA , vlastne až ( skúsenosť do nej vrýva svoje znaky = IDEY ) Z hľadiska pôvodu rozlišujeme 1.) zmyslové vnemy pochádzajú zo styku našich zmyslov s vonkajším svetom = ( „ sensations“ ) = vlastnosti vecí 2.) reflexie pochádzajú z pozorovania našich vnútorných duševných stavov, aktov Z hľadiska zložitosti rozlišujeme idey jednoduché = sú empirického charakteru, (dáta nášho vedomia) ; sú to pocity a vnemy bezprostredne získané na základe : A/ vonkajšej skúsenosti – na základe zmyslových vnemov rozlišujem kvality: primárne – tvar, rozloha, počet, pohyb... a sekundárne – farba, chuť, vôňa, teplota B/ vnútornej skúsenosti – reflexie – vychádzajú z pozorovania našich vnútorných duševných aktov (poznávanie, chcenie, porovnávanie) zložené – vznikajú v procese aktivity nášho vedomia, ktorá spočíva najmä v združovaní ( spájaní, asociácií ) ideí resp. rozum ich vytvára kombinovaním jednoduchých ideí, hovorí o módoch, substanciách, vzťahoch, sú tri typy: A/ Módy –počet, priestor, trvanie atď. B/ Substancia – boh, duch, teleso C/ Vzťahy – pojmové dvojice - identita a rôznosť, príčina a účinok, priestor a čas všeobecné = vznikajú abstrakciou jednoduchých ideí
51
Locke vrodené idey
- Poznať existenciu vecí môžeme pomocou vonkajších, ale aj vnútorných skúseností. (teda aj zmyslami aj vnútorným vedením) - No takto môžeme poznávať len existenciu, a nie podstatu a prirodzenosť vecí!!!! - v stave slepej viery (vo vrodenosť ideí) sa podľa neho s ľuďmi lepšie manipuluje - odporuje filozofii Descartesa ( ktorý tvrdí že vrotené idei existujú) SUBSTANCIA pojem substancie = podľa Locka filozofi používajú na označenie nekonečného Boha, a označenie konečnej duša, ale aj tela - Locke vraví, substancie síce jestvujú, nášmu vnímaniu sú však nedostupné Locke uvažuje o materiálnej a duchovnej substancii MATERIÁLNA = vždy sa musí spájať s vonkajšou skúsenosťou DUCHOVNÁ = spája sa s reflexiou, ako moja myseľ spracováva poznatky - Boh nie je osobitná substancia pre Locka, Boh je vo svojej podstate nepoznateľný
52
Locke O bohu
- Locke bol deista: boh tento svet stvoril, ale ďalej sa o jeho fungovanie nestará, svet si žije svojim vlastným životom a boha k nemu nepotrebuje - môžeme mať len zloženú ideu, zahŕňajúcu nekonečnú a večnú existenciu, poznanie, moc, šťastie - Boh dal svetu zákony no ďalej do chodu sveta nezasahuje !!! - jeho chápanie sa premietlo aj do jeho sociálno-politického učenia - napriek všetkému bol hlboko veriacim človekom – používal často pojem prozreteľnosť, čím sa často vysvetľuje činnosť boha vo svete
53
Locke DIELO DVE ROZPAVY O VLÁDE
- Locke má prezývku -> „Otec klasického liberalizmu“ ( lat. liberatio = slobodný ) práve kvôli tomuto dielu toto dielo začína prirodzeným stavom ( čoveka/ panovníka) stav slobody (liber) však nechápe ako Hobbes („bellum omnium contra omnes“ –vojna všetkých proti všetkým) , ale ukladá ľuďom v prirodzenom stave povinnosť nasledovať príkazy prirodzeného zákona. - Tak, ako odmieta apriorizmus v poznaní ( „ vrodené idey“ ), tak isto odmieta aj existenciu nejakých apriórnych či politických princípov, ktoré by ich vlastníci mohli vnucovať ostatným občanom - Presadzuje myšlienku náboženskej znášanlivosti medzi občanmi - Štát nemá zasahovať do vecí cirkvi a cirkvi nesmú vnucovať svoju vieru Deista, ale i zástanca otrokárstva - uznáva suverenitu ľudského indivídua; - zástanca otrokárstva – prezentoval úvahy o legitímnosti otroctve - To môžeme chápať hociako -> (buď si chcel splniť svoju vlasteneckú povinnosť, alebo naozaj považoval niektorých ľudí za menejcenných) - v rámci jeho textov propagoval rozdelenie moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu Locke v „Pojednaní o pravom počiatku, rozsahu a konci občianskej vlády“ – Otroctvo je biedny a odporný stav človeka Ideálna forma vlády = konštitučná monarchia → vypracoval model rozdelenia moci : 1.) zákonodarná moc -> „Zákonodarná moc je tá, ktorá má právo riadiť, ako sa má používať sila štátu pre zachovanie spoločenstva a jeho členov... 2.) výkonná moc 3.) federatívna ( súdna ) moc Tento model mal zabrániť kumulovaniu a zneužívaniu moci
54
JOHN LOCKE Skúmanie obsahov vedomia, empirizmus, spor o vrodené idey. Teória ideí, pojmový nominalizmus. Politický liberalizmus, prirodzeno-právna koncepcia štátu, deľba moci.
Teória ideí a spor o vrodené idey: 2. Teória ideí: o Dielo Esej o ľudskom rozume (1690): Locke rozlišuje jednoduché a zložené idey.  Jednoduché idey: Získané zmyslovými vnemami (napr. farba, tvar).  Zložené idey: Kombinácie jednoduchých ideí vytvorené myslením (napr. krásno). o Odmieta existenciu vrodených ideí – všetko poznanie je výsledkom skúsenosti. 3. Pojmový nominalizmus: o Slová a pojmy sú len mená, ktoré označujú určité idey v našej mysli. Neexistujú univerzálne „esencie.“ Politická filozofia: 4. Prirodzeno-právna koncepcia štátu: o Locke verí, že ľudia majú prirodzené práva na život, slobodu a vlastníctvo, ktoré sú neodcudziteľné. o V prirodzenom stave ľudia spolupracujú, no kvôli bezpečnosti a spravodlivosti uzatvárajú spoločenskú zmluvu. 5. Deľba moci: o Štátna moc by mala byť rozdelená na legislatívnu, výkonnú a federatívnu, čím sa predchádza zneužívaniu moci.
55
G. BERKELEY
- Narodil sa v Írsku - študoval teológiu, ktorej ostal po celý život verný. - Na univerzite v Dubline sa oboznámil s Descartovými a Newtonovými spismi a s Lockovou rozpravou, ktoré ho ovplyvnili. - (Bol kazateľom írskeho miestodržiteľa) , bol viackrát na cestách po EU aj v Amerike. - Stal sa biskupom anglikánskej cirkvi v južnom Írsku. - Pôsobil istý čas dokonca aj na Bahamách, kde sa snažil rozšíriť medzi domorodcov civilizáciu a kresťanstvo. - DIELA: „Rozprava o základoch ľudského poznania“.., „Tri dialógy medzi Hylasom a Filonousom“... a ďalšie významné práce o teórii videnia
56
Berkeley KRITIKA MATERIALIZMU
‚byť znamená byť vnímaný‘ = ‚ ESSE EST PERCIPI ‘ - GB - Berkeley nadviazal na učenie J. Locka a na jeho základe rozvinul špecifickú koncepciu subjektívneho idealizmu Zámer = vyvrátiť materializmus - Berkley tvrdí, že „hmota“ je pojem čisto abstraktný a všeobecný - Snažil sa vyvrátiť hmotu, aby si vytvoril priestor na dôkaz ľudskej duše a hlavne Božej existencie - Hmota to sú len naše idey, ktoré poznávame pomocou zmyslového vnímania. = Nie sú ale poznaním vonkajšieho objektívneho sveta. - Veci sa nám javia ako kombinácia našich pocitov a obsahov nášho vedomia. - Hmotný svet teda neexistuje v našom okolí a mimo nášho vedomia, ale naopak v našom vedomí. - „dokázať realitu a dokonalosť ľudského poznania, netelesnú podstatu duše a bezprostrednú božiu prozreteľnosť, a to proti skeptikom a ateistom.“ POPRETIE HMOTY Berkeleyho univerzum obsahuje dva druhy entít Myseľ (vedomie, duch) Idey, (ktoré myseľ vníma) - Pojem hmoty je pre neho fiktívny pojem, pretože je to abstraktná idea, ktorú vytvára sama myseľ - Abstraktným ideám však vo vnímaní nezodpovedajú žiadne konkrétne obsahy, čiže fakticky neexistujú - Existujú len jednotlivé vnemy (napr. konkrétne trojuholníky) = nominalizmus - Abstraktné idey podľa Berkelyho fakticky neexistujú, pretože ich nevnímame
57
Berkeley EXISTENCIA AKO VNÍMATEĽNOSŤ
- Berkeley od Locka prebral predpoklad, že bezprostredne vnímame a uvedomujeme si idei vecí - Vždy, keď hovoríme o vonkajších ideách, tak v skutočnosti máme na mysli naše idey vo vedomí - Veci = idey; idey mimo vedomia ničomu nezodpovedajú - Všetky vnímané a myslené veci sú pre nás dané ako idey. - Idey nemôžu existovať inde ako v mysli (vo vedomí) - Ak niečo „existuje“ znamená to, byť vnímaný ako idea v mysli. = Existencia je závislá od vnímateľnosti. - „Existovať“ je teda totožné s vlastnosťou byť vnímateľný
58
berkeley IDEALIZMUS
- Podľa Berkelyho -> nemáme dôvod predpokladať existenciu vecí mimo nášho vedomia - Bežne prevláda názor, že veci existujú nezávisle od vedomia – tento názor sa však pokladá za protirečivý - Ak niečo nevnímam, tak to neexistuje? =Fyzické veci, ktoré by boli oddelené od ideí, by sme nemohli vnímať, teda by pre nás neexistovali Absolútna existencia bez vzťahu k vnímaniu tak nemá zmysel - Berkeley veci chápe ako konštantné sumy ideí v ľudskej mysli - Všetky veci chápe ako fenomény vedomia = idealizmus
59
berkeley PROBLÉM SOLIPSIZMU (!)
- Solipsizmus (solus ipse = jediný sám) = popiera všeto mimo nás - Takže už len z výroku ‚byť znamená byť vnímaný‘ (vidno že Berkley by bol potenciálnym solipsistom) PROBLÉM Ak existuje len moja myseľ, a všetko sú len idey v mojej mysli, tak čo sú iný ľudia? - Ľudia sú nám daní len ako idey v mysli. - Istý si môžeme byť len vlastnou mysľou. - Na základe toho hrozí popretie existencie iných duši, a ich redukcia na fenomény vlastnej mysle - Výsledkom by bolo uznanie existencie iba jedinej mysle „ja“, od ktorej by závisel celý svet ideí BERKLEY SA ALE STRANIL SOLIPSIZMU ( kvôli teologickým dôvodom) - Solipsizmus bol pre Berkeleyho neprijateľný z teologických dôvodov popiera existenciu Boha (lebo Boh je len idea v mysli), resp. „ja“ vyzdvihuje na božskú úroveň = čož tiež nie je ideálne (rúhanie) - Berkeley to vyriešil zavedením tzv. univerzálneho vnímateľa (to sa bude pýtať), ktorý neustále vníma všetky idey (dosť lacný krok z jeho strany tbh) UNIVERZÁLNY VNÍMATEĽ - (UV , teda..) Boh svojím sústavným vnímaním zabezpečuje nepretržitú existenciu iných ľudí aj vonkajšieho sveta - Ja síce (modrú skrinku) na Univerzite nevnímam, ale Boh ju vníma, teda existuje - Túto úvahu Berkeley predpokladá ako dôkaz, že bez predpokladu božej existencie by sme upadali do neriešiteľných paradoxov VONKAJŠÍ SVET - Vnemy v Božej mysli utvárajú trvalo existujúce veci, preto sa rovnako vtláčajú (ako pečiatky) aj do ľudských myslí - Boh je nestranný a nemenný, a teda všetkým ľuďom dáva tie isté vnemy, rovnaké po celý čas - Vnemy tak voči nám faktický vstupujú ako „vonkajšie veci“ HODNOTENIE BERKELEYHO − Rozvinul princípy Lockovej empirickej filozofie a doviedol ich do krajných logických dôsledkov − Podarilo sa mu vybudovať ucelený opis sveta bez pojmu hmoty − Locka kritizoval za nedôslednosti : odmietal delenie medzi primárnymi a sekundárnymi kvalitami, odmietol existenciu nevnímateľnej substancie − Jeho myšlienky bývajú dezinterpretované ako tvrdenia solipsizmu
60
George Berkeley: chtt
1. Kritika materializmu: o Dielo Pojednanie o princípoch ľudského poznania (1710): Neexistuje hmota ako nezávislá substancia. Existencia vecí závisí na ich vnímaní. 2. Existencia ako vnímateľnosť: o „Byť znamená byť vnímaný“ (esse est percipi). Veci existujú, pokiaľ sú vnímané zmyslami. 3. Univerzálny vnímateľ: o Aj keď veci nikto nevníma, ich existenciu zaručuje Boh ako univerzálny vnímateľ
61
David Hume
- predstaviteľ novovekého empirizmu (známy agnostik – nie je možné poznať podstatu vecí ani sveta) - pochádzal z anglickej rodiny - Študoval právo, ale štúdium zanechal, aby sa mohol naplno venovať svojej filozofii - Filozofia bola jeho veľká láska a podriadil jej svoj život. − pracoval ako knihovník, neskôr ako učiteľ ale aj štátnik − cestoval v službách štátnikov − nadviazal kontakt s francúzskymi osvietencami, bol nadšene prijatý v Paríži − Spísal monumentálne dielo dejiny Anglicka. (historické dielo) Hlavné diela: „Traktát o ľudskej prirodzenosti“ .., „Úvahy o ľudskom rozume“
62
hume FILOZOFIA (reformácia)
− Filozofia podľa Huma = špekulatívna a treba jej REFORMU − Nová filozofia má byť založená iba na empirických dôkazoch bez odvolania sa na metafyzické pojmy − Hume nadväzuje na empirickú tradíciu Locka a Berkelyho − Jeho hlavným cieľom bolo vysvetlenie ľudskej prirodzenosti − Filozofiu Hume vymedzuje ako vedu o ľudskej prirodzenosti
63
hume AGNOSTICIZMUS
− Agnosticizmus je pri tom učenie, ktoré tvrdí, že človek nemôže poznať nič čo presahuje jeho skúsenosť a teda náboženské skutočnosti, základy sveta, či posledné príčiny vecí. − David Hume tvrdil, že rozum získava svoje poznanie zo zmyslovej skúsenosti a nedokáže zachádzať do nadzmyslových otázok !!! − Sama skúsenosť ani nepotvrdzuje, ani nevyvracia existenciu sveta mimo nášho vedomia − Svet možno existuje, možno nie, to nemôžeme vedieť –> Humov postoj − Poznávame iba obsahy našej mysle, teda o vonkajšom svete nemôžme nič vedieť − ( Zmyslová ) skúsenosť je jediným dostupným, ale zároveň dostatočným základom vedeckého poznania
64
hume TEÓRIA IDEÍ
Hume nazýva obsahy mysle percepcie a delí ich na 1. Impresie (dojmy, vnemy) – pôvodné skúsenostné dáta (napr. jedlo... papám večeru. Vnímam chuť, konzistenciu...) 2. Idey (myšlienky, predstavy) – kópie dát uložené v mysli (Spomeniem si na včerajšiu večeru. Z impresie sa stáva idea) − Každá idea je obrazom (otlačom) nejakej pôvodnej impresie − Všetko poznanie pochádza zo skúsenosti, rozum nevytvára nové poznatky, ale dokáže kombinovať zmyslové dáta − Kombinácia dát v rozume prebieha spontánne podľa tzv. princípov asociácie
65
hume kauzalita
- Najväčší prínos Huma do filozofie je deštrukcia pojmu kauzalita - Rozum v žiadnej operácii nedokáže zistiť, že jestvuje nejaký vzťah príčiny a účinku medzi čímkoľvek. - Zmyslové vnemy samy osebe nemajú v sebe vôbec nič, čo by zdôvodňovalo existenciu nejakej príčiny alebo účinku. = vypovedajú o konkrétnych faktoch no nehovoria nič o súvislostiach medzi konkrétnymi faktami. Zvykli sme si, že chleba nasýti, ale ako vieme že sa to bude opakovať? NEVIEME ! ( tušíme na základe toho, že sa to už raz stalo /// zvyk) Máme zvyk, zajtra vyjde Slnko ale... VETA : ‚Zajtra vyjde Slnko‘ má rovnakú rozumovú hodnotu ako ‚Zajtra nevyjde Slnko‘
66
HUMOVA VIDLICA
− Podľa Huma existujú dva druhy poznatkov: 1. Vzťahy medzi ideami – poznatky plynúce z porovnávania ideí v mysli (matematika, formálne vedy) 2. Fakty – poznatky odvodené z bezprostrednej skúsenosti − Hume používa túto vidlicu ako prostriedok ‚očisty‘ filozofie − Aplikuje ju na rozličné filozofické pojmy a skúma, či sa dajú vysvetliť buď ako vzťahy medzi ideami alebo ako fakty − Ak nenájde vhodné vysvetlenie, tak dané učenie „treba hodiť do ohňa, pretože určite obsahuje len sofistiku a klamy“
67
SKEPTICIZMUS A NATURALIZMUS a analýza ideii
SKEPTICIZMUS - Hume odmieta racionalizmus − zameriava sa na celý rad filozofických pojmov a pýta sa 2 otázky: získali sme ideu tohto pojmu priamo zo skúsenosti? alebo je výsledkom porovnávanie určitých ideí v mysli? Keď nenájde jasnú odpoveď, tak pojem vyhlási za fikciu. - Týka sa to najmä metafyziky, ktorá predstiera poznanie tam, kde to nie je možné (boh, substancia, hmota, duša NATURALIZMUS - Humov skepticizmus neznamená rezignáciu niečo poznať ! - Zdôrazňuje, že hoci niektoré idey nevieme filozoficky dokázať NAŠA prirodzenosť nás vedie k ich akceptovaniu - ľudská prirodzenosť je totiž silnejšia ako filozofické argumenty - prirodzený inštinkt – veríme, že sú materiálne veci okolo nás = NATURALIZMUS - práve preto že veríme, že hmotné veci sú okolo nás si myslíme že skeptický pohľad Huma je absurdný no nemáme istotu !!! že tie veci ktoré vidíme – sú reálne ANALÝZA IDEÍ − O ideách kauzality a materiálnej substancie predpokladáme, že vychádzajú z vonkajšej skúsenosti − V skúsenosti však priamo nevnímame zapríčinenie jedného deja druhým, ale iba súbeh dvoch dejov − Tak isto v skúsenosti nevnímame nezávislé nemateriálne telesá, ale iba trvalé súbory zmyslových aktivít
68
hume chatt
1. Teória ideí: o Rozlišuje dojmy (bezprostredné zmyslové vnemy) a idey (oslabené obrazy dojmov). 2. Humova vidlica: o Všetky poznatky sú buď:  Vzťahy ideí (matematika, logika).  Fakty (poznatky zo skúsenosti). 3. Skepticizmus voči filozofickým pojmom: o Kritizuje pojem príčinnosti: Nemáme priame poznanie príčin, iba sledujeme zvyčajné spojenia udalostí. 4. Naturalizmus: o Človek nie je čisto racionálna bytosť – naše myslenie ovplyvňujú pocity a vášne.
69
Osvietenská filozofia I (CH. MONTESQUIEU , F. VOLTAIRE) OSVIETENSTVO
- ‚‚hovorí sa, že ešte neskončilo‘‘ -> lebo mnohé tie idey, ktoré sa predstavili, sa ešte nefinalizovali - Je to myšlienkový smer 18. storočia - z Anglicka sa rozšíril do Francúzska, odtiaľ do Nemecka a do ďaľších častí Európy išlo o celoeurópske hnutie, dokonca preniklo i na americký kontinent V Osvietenstve : - prechod od feudalizmu k spoločnosti, v ktorej prevažovali záujmy buržoázie, meštianstva; - vyzdvihol sa človek osvietený rozumom, ktorý chce zmeniť svoj život aj celú spoločnosť. - heslo osvietenstva: Sapere aude! Maj odvahu používať svoj vlastný um!; (dom.) SMERY - Utilitarizmus (teórie kt. pokladá za úplné kritérium mravnosti konania jeho užitočnosť.) - Racionalizmus (racio = rozum) - Deizmus ( Boh stvoril svet , no viac v jeho kompetencii nie je)
70
Osvietenská filozofia :
- osvietenská filozofia nadväzovala na empirikov i racionalistov – pokusy syntetizovať oba smery do praktického zamerania filozofie - vzorom vedy = mechanistická fyzika – išlo o snahu aplikovať zákony fyziky na iné odvetvia aj na spoločnosť - dôraz kladený na rozum = vzdelanie nielen pre jednotlivcov, ale vyzdvihovala sa potreba vzdelávania širokých más, v osvietenstve vznikla pedagogika ako veda - vzdelanie -> kvalitnejší život jedinca - aj náboženstvo malo byť prepojené s rozumom, oslobodené od svojvôle cirkvi, malo byť človeku nápomocné, nie jednotlivca spútavať alebo zastrašovať. - prístup k Bohu v osvietenstve bol väčšinou deistický - návrat k prírode - Vzťah ku kolonializmu - Emancipácia žien - nesmrteľnosť duše sa viac vysvetľovala ako záležitosť rozumu, nie viery!!! - osvietenstvo bolo zároveň vzburou proti autoritám, spojenou s kritikou panovníka, šlachty, cirkvi - išlo o odpor voči absolutizmu a vyzdvihovanie myšlienky ľudskej slobody, rovnosti a demokracie. DIELA (dôležité) - Encyklopédia = je symbolikou osvietenských snáh, vychádzalo v rokoch 1751–1772 v 28 zväzkoch; dielo bolo nebezpečné pre šľachtu i cirkev, niektoré zväzky zakázali; Encyklopédia bola kolektívne dielo, iniciátorom a hlavným redaktorom sa stal Denis Diderot - La Mettrie – človek stroj – nielen zviera, ale aj človek je stroj, ibaže zložitý a citlivý REKAP. -> daná éra prináša: - úloha rozumu = kalkulovať a ovládať svetový stroj - moderný človek má právo na vzostup a na osobný rast - angažovanosť rôznych spoločenstiev a štátnych celkov - vzniká nová vrstva spoločnosti = aristokracia - veda = prírodu nevykladá, manipuluje ňou, predpokladá svet čisto hmotný a mechanický
71
NEMECKÉ OSVIETENSTVO
- pre nás celkom blízke - mnoho mladých mužov, ktorí mali peniaze, chodili študovať do Nemecka - prepája sa často s nemeckým romantizmom, - úzke naviazanie na teologické koncepty; pomalá emancipácia FILO od teológie - Goethe, Schiling = vždy inklinovali k racionalizmu Leibnizovského typu - Kristian Wolfe = odpútaval sa od Leibnizovskej monadológie, to sa nám na slovenskom území zdalo bližšie lebo to tak neodporovalo Naboženstvu ako u FRA = voľnomyšlienkari - diskusie o tradičných metafyzických otázkach, o existencii a podstate Boha
72
ANGLICKÉ OSVIETENSTVO
- často sa tu stretávame s deizmom = spočíva to v ostrom rozlíšení medzi oblasťou racionálnou a oblasťou nabož. viery - presvedčení, že prírodné zázraky a zákony nie sú možné, ale majú svoj podklad v Bohu - autori najmä čerpali z anglického empirizmu = predchodcovia O = Locke, Hume - deisti Boha interpretujú vo viacerých významoch, spomeňme 3 najčastejšie: A Boh je posledný prazáklad sveta B Boh stvoril svet, no ďalej doň nezasahuje C Boh je garantom morálky
73
FRANCÚZSKE OSVIETENSTVO
- prostredie francúzskych salónov, akadémií - FRA salóny viedli dámy, určovali témy, o ktorých sa rozprávalo; muži ich iba navštevovali - formoval sa tu ‚‚nový duch‘‘ slobody, pohybu a zvedavosti - caffe litteraire; písali sa rôzne diela, nárast emancipačných hnutí - jednotliví autori neboli spokojný s dovtedajšími témami otroctva, kolonializmu, rozporuplný vzťah k otrokom, Židom, Rómom - Náboženstvá sú len ‚‚výmysly ľudí‘‘ , aj božstvá
74
CHARLES MONTESQUIEU
- predstaviteľ francúzskych osvietencov, spolupodieľal sa na tvorbe Encyklopédie; - narodil sa na zámku Le Brede - študoval právo, stal sa členom „parlamentu“ v Bordeaux - experimentoval v oblasti botaniky, anatómie, fyziky - 36 ročný sa začal venovať len vedeckej činnosti - veľa cestoval; ťažisko jeho myslenia tvorí sociálna a pol. filozofia - bez zákonov, pravidiel- svojvôľa, vládne tu strach a nezákonnosť. - panovník sa musí podriadiť právnym normám - je zástancom konštitučnej monarchie ako formy vlády. - veľa cestoval, bol aj v BA (na zasadnutí Uhorského snemu) - najviac na neho zapôsobilo Anglicko, obdivoval parlamentarizmus - Nepáčilo sa mu, že uhorská šľachta neplatila dane. - Bol aj v TT, v Trnavskej univerzite, NT, Banská Štiavnica, BB.
75
CHARLES MONTESQUIEU dielo
Duch zákonov - 31 kníh, písal to 20 rokov, dokončil to ako 60- ročný, takmer slepý. - Potom o dva roky na to napísal s veľkými problémami Obrana ducha zákonov - pri tvorbe zákonov v štáte treba prihliadať na konkrétne demografické podmienky, na geografické podmienky, na tradície, na náboženské zvyklosti, na ochranu jednotlivca aj jeho majetku - podrobne rozpracoval 3 druhy vlád 1. republiku- najvyššia moc patrí ľudu (demokracia) alebo časti ľudu (aristokracia) 2. monarchia- vláda jedinca podľa vopred vyhlásených pravidiel 3. despotizmus- vláda jedinca Perzské listy - poukazuje na kultúru krajín, kt. navštívil, - každá kultúra je svojská a treba ju posudzovať z hľadiska jej vlastnej kultúry - vyzdvihuje kultúrny relativizmus Je potrebný tolerantný prístup ku kultúram, náboženstvu a politike. - Ostro kritizoval francúzsky absolutizmus, najmä vládu Ľudovíta XIV. = porovnáva ho s tureckým despotom a iránskym sultánom. - Toto dielo malo veľký úspech medzi rôznymi vrstvami. Obsahovalo vtip, humor, erotické zábery, romantické zápletky, didaktické poučenia.
76
VOLTAIRE
− Pravé meno = François-Marie Arouet − najväčší predstaviteľ francúzskeho osvietenstva, bol filozofom, dramatikom a spisovateľom . − Jeho otec chcel, aby sa stal právnikom, ale on právo nikdy nedoštudoval, a preto sa stal z neho nepodplatiteľný sudca. sudca celej francúzskej spoločnosti. − Myšlienkami svojej literárnej tvorby pomáhal pripravovať francúzsku revolúciu (1789). − Jeho myšlienky a názory boli protiklerikálne a protityranské . − Pojmom filozof označoval každého mysliteľa, vzdelanca, publicistu, ktorý sa zaoberá vedeckými, právnickými etickými, sociálnymi problémami − Filozofi majú vzdelávať ľudí !!! − Celým svojím ideovým zameraním bol proti monarchii, ktorú chcel zmeniť pomocou reforiem. − Nerád chodil do kostola. − Na druhej strane nebol ani zástancom demokracie. − Myslel si, že krajinu by mal spravovať silný a múdry kráľ. − Za svoje názory musel Voltaire žiť v exile v Anglicku(1726-1729). − Bol ovplyvnený filozofom John Locke‘‘om. − „Človek musí vedieť klamať ako diabol“ − Človek podľa neho nemá vrodené idey, ani poznanie zmyslového pôvodu Naše poznanie vychádza zo zmyslovej skúsenosti Naše zmysly sú brány, ktorými do nášho chápania vstupujú naše idey Človek je výplodom prírody, nie boha - Deista = kritizuje dogmatizmus, cirkev, odmieta ateizmus, uznáva, že je nutné uznávať existenciu boha - Boh = Historicky vzniknutý pojem - „Ak by aj Boha nebolo, bolo by nevyhnutné si ho vymyslieť“
77
Voltier - tovrba
- Filozofické texty = Oidipus, Filozofické listy, Filozofický slovník, Báseň o Lisabonskej katastrofe... - Ako prvý použil termín „Filozofia dejín“ (v Eseji o mravoch a duchu národov, 1756). Základom je pragmatické poňatie histórie Úvahy o metafyzike, 1738 − Vychádza z anglickej empiricko-senzualistickej filozofie − Baconovsko-lockovský motív, (všetky idey získavame prostredníctvom zmyslov) = prepracoval do varianty, že rozum nemôže apriórne získavať nejaké vedomosti o vonkajšom svete a či vlastniť vrodené idey − Boj proti dogmatizmu, metafyzickým systémom, = ktoré neuznávali základné pravdy zdravého ľudského rozumu, čo ho viedlo k asystémovému prístupu riešeniu filozofických problémov
78
OSVIETENSKÁ FILOZOFIA I
Charakteristika osvietenstva: 1. Základné princípy: o Dôraz na rozum, vedu, pokrok a individualizmus. o Kritika povier, dogiem a absolutistickej moci. 2. Charles Louis Montesquieu (1689–1755): o Dielo Duch zákonov (1748): Presadzuje deľbu moci na legislatívnu, výkonnú a súdnu. o Rôzne formy vlády vyhovujú rôznym národom (napr. republika pre malé štáty, monarchia pre stredné). 3. François-Marie Voltaire (1694–1778): o Bojoval proti intolerancii, náboženským vojnám a dogmatizmu. o Inšpirácia Anglickom (osobná sloboda, sloboda slova).
79
DENIS DIDEROT
- iniciátor a hl. redaktor Encyklopédie = hlava encyklopedistov (venoval tomu 20 rokov) - syn obyčajného mešťana - nožiarskeho majstra - študoval na cirk. školách - Pôvodne sa chcel stať kňazom, nakoniec zvolil štúdium práv. - Jeho sestra bola mníška, zomrela v kláštore na prepracovanie. To zrejme podstatne ovplyvnilo jeho názor na náboženstvo. - Z teizmu radikálne prešiel ku ateizmu - po skončení štúdií chvíľu vykonával právnickú prax, väčšmi ho však lákala filozofia a prírodoveda vedy -> aby sa im mohol venovať, zarábal si ako prekladateľ - na pozvanie Kataríny II. žil rok v Petrohrade - bol najvšestrannejším z franc. osvietenských materialistov - Spriatelil sa s Jeanom Jacquesom Rousseau‘‘om a oženil sa s rímskou katolíčkou Antoinettou Champion
80
diderot filozofia
- ako filozof sa zaraďuje medzi mechanistických materialistov za zákl. všetkého. pokladal hmotu (úplný pokoj /stav nekludu v prírode podľa neho neexistuje!) - vytvoril jeden z variantov vtedy rozšírenej koncepcie „oduševnenosti hmoty" kt. bola novou podobou antického hylozoizmu Hylozoizmus (z starogr. hylé = látka a starogr. zoé = život) je filozofický smer, podľa ktorého je život, a teda aj citlivosť vlastná všetkým veciam v prírode - spojitosť hmoty s pohybom považoval za samozrejmú, - súhlasil s princípom všeobecnej rovnosti ľudí, zároveň však poukazoval na význam individuálnych rozdielov (nadanie človeka…)
81
diderot diela
Jakub Fatalista - sproblematizoval tu možnosť aplikovať jednoznačný determinizmus na ľudské konanie Rameauov synovec - vtipne relativizoval vtedajší hodnotový systém a jednoznačný racionalistický výklad motívov konania jednotlivca - východiskom a výsledkom jeho úvah bolo presvedčenie, že na nastolenie a rozvoj ozajstnej ľudskosti je nevyhnutná veda, osveta, tolerancia a demokratizácia spoloč. zriadenia.
82
J.J. ROUSSEAU
- Osvietenec, sociológ, teoretik pedagogiky - narodil sa v Ženeve - Narodil sa ako druhé dieťa Isaaca Rousseaua a Susanne Bernardovej Pochádzal z ľudových vrstiev spoločnosti. Jeho otec bol hodinársky majster a Matka pochádzala z bohatej rodiny Rodičia mu však zomreli krátko po jeho narodení. - vyrastal bez rodičov a nikdy nechodil do školy - sám sa naučil písať a aj neskôr sa sám vzdelával štúdiom filozofie, matematiky, hudby, dejepisu, astronómie a pod. - okrem filozofie, práva a polit. sa zaujímal o prírdné. vedy, pedagogiku a hudbu - ako 16 ročný opustil rodnú Ženevu a celý život prežil ako tulák bez domova - prenasledovaný úradmi a cirkvou za sv. buržoázno-liberalistické názory (vo Francúzsku. naňho vydali zatykač, pálili jeho knihy) - vystriedal mnoho zamestnaní, živil sa opisovaním nôt, predovš. však písal! - napísal niekoľko divadelných, operných diel a románov - bol mnohostrannou originálnou, ale aj protirečivou osobnosťou
83
rousseau - filozofia
- Kritik základných myšlienok osvietenstva - Akceptuje IBA základnú myšlienku osvietencov poznanie – zdroj pokroku spoločnosti, ale vyvodzuje z nej opačné dôsledky - predmetom jeho filozofie je človek – jeho osud - Rousseau sa staval skepticky ku kultúrnemu pokroku ľudstva. - Vyzdvihoval prírodného človeka nad človeka kultúrneho volal po návrate k prírode. - Základ štátu Rousseau videl v nezrušiteľnej zmluve medzi ľudom a panovníkom. - Vo filozofii náboženstva -> Bol deista – vystupoval s kritikou vtedajšieho náboženstva, - veril len v možnosť uvedomenia si osobného Boha v emocionálnom náboženskom prežívaní, pričom racionálne zostával Boh neuchopiteľný. - Tvrdil, že pokrok vied a umenia vedie k degenerácii ľudskej spoločnosti, že človek sa môže navrátiť k prírode jedine formou výchovy dieťaťa (Emil alebo o výchove)
84
rousseau - diela
ROZPRAVA O VEDÁCH A UMENIACH - Pokrok vied a umenia neprispel k zušľachteniu mravov, ale k morálnemu úpadku, pokrok neurobil ľudí šťastnejšími, ale naopak, vzdialil ich od pôvodného prirodzeného stavu (bez civilizačných vymožeností) = utópia proti spôsobu života vysokých feudálnych vrstiev EMIL ALEBO O VÝCHOVE - (zaujímavosť -> Sám nebol dobrým otcom a to že ponúkol reformu vo výchove je patetické) - Je to dielo z oblasti pedagogiky, návrat k prirodzenému stavu nie je možný, ale u dieťaťa sa môže realizovať, dieťa sa má vychovávať v súlade : 1. s prírodou jemu vlastnou: rešpektovať jeho individuálne schopnosti a potreby 2. s prírodou ako takou: príroda je dobrá, zlo pochádza z civilizácie
85
russeau - spoločenská zmluva
- Opisuje štát a jeho usporiadanie, jeho úlohou je zabezpečiť slobodu každého občana, nie ju potláčať podľa neho si štát túto úlohu neplní. - Tvrdí, že spoločenskou zmluvou sa občania navzájom zaväzujú chrániť svoju slobodu - A dobrovoľne sa stávajú súčasťou umelo vytvoreného celku. - Panovník nemá v tomto ŠZ privilegované postavenie, ľud má právo zvrhnúť ho ak nedodržiava spoločenskú zmluvu - právo na revolúciu - nerozhoduje jednotlivec, ale všeobecná vôľa, nie súčet individuálnych vôlí, ale ich zovšeobecnení
86
OSVIETENSKÁ FILOZOFIA II
Projekt Encyklopédie a Denis Diderot: 1. Projekt Encyklopédie: o Prvé rozsiahle dielo zhromažďujúce všetky vedecké, technické a filozofické poznatky. o Editori: Denis Diderot a Jean le Rond d’Alembert. o Cieľ: Šíriť poznanie a oslobodiť ľudí od nevedomosti a predsudkov. 2. Mechanistický materializmus: o Svet a jeho javy možno vysvetliť fyzikálnymi a chemickými zákonmi bez potreby nadprirodzena. 3. Radikálny ateizmus: o Kritika náboženstva ako nástroja manipulácie a obmedzenia myslenia. Jean-Jacques Rousseau (1712–1778): 1. Kritika osvietenstva: o Tvrdí, že civilizácia korumpuje ľudí – návrat k prírode prináša morálnu čistotu. o Dielo Rozprava o pôvode nerovnosti medzi ľuďmi. 2. Prirodzený stav: o Ľudia boli v prirodzenom stave slobodní, rovní a šťastní. Nerovnosti vznikli až so súkromným vlastníctvom. 3. Spoločenská zmluva: o Dielo O spoločenskej zmluve (1762): Ideálny štát je založený na „všeobecnej vôli“ ľudu. o Národ má právo zbaviť vládcu moci, ak neplní vôľu ľudu. 4. Vplyv na Francúzsku revolúciu: o Myšlienky o rovnosti a ľudovej suverenite inšpirovali revolučné hnutie.