Ciele psychológie Flashcards
Ciele psychológie
- Popisovať prejavy správania a duš. diania
- Vysvetľovať aký je význam získaných údajov
- Predvídať správanie a prežívanie
- Využívať získané poznatky k zvyšovaniu ľudskej spokojnosti a zdravia
Základné/Teoretické psych. vedy
všeobecná, vývinová, sociálna, psych. osobnosti, biologická, psychopatológia, kognitívna psych.
Aplikované psych. vedy
klinická, poradenská, pedagogická, pracovná, forenzná, vojenská, neuropsychológia
Predmet všeobecnej psych.
Zaoberá sa najvšeobecnejšími a najzákladnejšími otázkami psychológie ako vedy. Predmetom sú teda univerzálne psychické zákonitosti
Aké poznáme duševné javy
psychické procesy, psychické stavy, psychické vlastnosti
Psychické procesy
umožňujú poznávať vnútorný i vonkajší svet (vnímanie, myslenie, učenie), počúvanie
Psychické stavy
je duševné rozpoloženie (dlhodobejšie), ktoré ovplyvňuje duševnú činnosť (emócia, aktivácia)
Psychické vlastnosti
dlhodobé (charakterové vlastnosti)
SÚVISLOSTI ĽUDSKEJ PSYCHIKY
- Biologické ako činnosť CNS, VNS, HS, mechanizmus látkovej výmeny
- Sociálne ako komunikácia, vzťahy
- Duchovné vlastnosti
Funkcie ľudskej psychiky
- Poznávacia funkcia (poznávanie prostredia, seba samého)
- Regulačná funkcia (korigujeme svoje správanie, vieme si vybrať najlepšie správanie)
- Integračná funkcia (integrácia mnohorozmernej rozmanitosti, integrácia viacerých aspektov nášho tela aj duševnej stránky)
Poznávanie psych. javov
Priame - Introspekcia je založená na sebapozorovaní vlastného duševného života
- Ako dôkaz nedostatočné a subjektívne
Nepriame – nezávisle sledujeme veľa ľudí
- objektívne, možnosť merať
Pracovné metódy psychológie
Pozorovanie– základná metóda psychológie, úmyselné zámerné vnímanie správania, rozoznávame introspekciou (pozorovanie seba) alebo extrospekciou(pozorovanie druhých)
Experiment–umelé, možno variovať, jeho prednosťami je kontrola, možnosť manipulácie a opakovania
Exploratívne metódy – napr. rozhovor, dotazníky, testy, anamnéza…
Mentálne fenomény majú 4 vlastnosti, kt. celkom nezapadajú do „vedeckého“ chápania sveta:
- samotná existencia vedomia
- intencionalita – schopnosť plánovať a správať sa s istým zámerom – vymyká sa predstave o kauzálnej determinácii javov
- subjektivita
- mentálna kauzácia – mentálne fenomény pôsobia na materiálne veci – na mozog, CNS
Vedomie
o schopnosť upriamiť naše mentálne procesy na naše akcie, plány a motívy + vedieť, čo v prostredí stimuluje zmyslové orgány
o subjektívny zážitok, ktorý umožňuje subjektívne prežívať naše duševné dianie
o pomocou neho sa dozvedáme o vlastnej duševnej aktivite
Komplexnosť obsahu vedomia
- obsahom nie je len jeden prvok ale celý rad obsahov(periférne, sférické obsahy), kt. súvisia so základným prvkom