15. Zápal Flashcards
Zápal
…, názvoslovie (označenie zapálených orgánov)
-základ. a ustálený typ obrannej a reparačnej odpovede organizmu, ktorou sa prispôsobuje poruche rovnováhy zapríčinenej zásahom škodliviny, prejavujúcej sa alteratívnymi, exudatívnymi, proliferatívnymi a imunitnými procesmi.
Zápal sa neprejavuje len miestnymi reakciami v mieste primárneho afektu, ale aj poruchami mimo zápalového ložiska. Ohnisko zápalu pôsobí na organizmus a organizmus na miesto zápalu. Zápal vytvára prekážku pre prenikanie choroboplodných zárodkov do organizmu.
Názvy zápalov sa tvoria → -itis ku gréc./lat. názvu orgánu (pericardium-pericarditis zápal osrdcovníka, peritoneum-peritonitis zápal pobrušnice, atď.). Výnimku tvorí názov zápalu pľúc pneumonia.
zápal -delenie:
podľa čoho delíme zápaly: 5
Podľa pôvodcu: infikované - septické a neinfikované - aseptické,
Podľa priebehu: akútne a chronické,
Podľa umiestnenia: povrchové a hlboké,
Podľa formy tkanivových zmien: alteratívne, exudatívne, proliferatívne.
Podľa zloženia exudátu: serózne, fibrinózne, hnisavé a hemoragické.
Príčiny spôsobujúce vznik zápalu
delenie:
* fyzikálne (účinky tepla, chladu, žiarenia, mechanické vplyvy, atď),
* chemické (účinky chemických látok, jedov, atď),
* biologické (účinky mikroorganizmov a ich toxínov).
Neživé príčiny vyvolávajú aseptický zápal, pri kt.m vzniká jednoduchá reakcia -reparácia tkaniva.
Reparatívny zápal sa prejavuje prevažne lokál. a ak vyvoláva protilátky, tak reaguje na poškodené tkanivo, nie na príčinu. Takýto typ zápalu je vyvolaný aj vírus.
Živé príčiny vyvolávajú septický zápal, pretože mikroorganizmy a ich antigénne produkty vyvolávajú silné poškodenie tkaniva. Na začiatku sa vyvíja ako obranná reakcia, vzniká obranný zápal.
Zápal môže byť vyvolaný splodinami samotného organizmu (napr pri dne vznikajúci zápal kĺbov, osrdcovníka). Alergické zápaly môžu niekedy končiť uhynutím.
Podmienka vzniku zápalu
Na regulácií zápal sa najviac podieľa?
Z fyzikál. - chemických zmien pozorujeme:
- Podmienkou vzniku zápalu je vniknutie škodliviny vstupnou bránou do organizmu (sliznice a výstelky telových dutín sú oveľa citlivejšie na pôsobenie škodlivín ako koža).
- Na regulácii zápalového procesu sa najväčšou mierou podieľa nerv. sústav.
- Z fyzikál. - chemických zmien pozorujeme: zvýšenie osmotického tlaku, zvýšenú koncentráciu vodíkových iónov, znížené povrch. napätie, zvýšenú tvorbu leukocyt. v kostnej dreni atď.
Príznaky zápalu
-prejavujú sa viacerými klinic. zmenami (nemusia byť rovnomerne zastúpené v zápalovom procese).
* Sčervenanie (rubor) -spôsobené prekrvením zápalového ložiska následkom zväčšenia prietoku krvi v cievach.
* Zvýšenie teploty (color) -podmienené zvýšeným prietokom krvi vo fáze aktívnej hyperémie, pri rozsiahlejších zápalových zmenách môže vyvolať horúčku.
* Bolestivosť (dolor) -vyvolávaná podráždením zakončenia senzitívnych nervov kyslou reakciou v mieste zápalu a tlakom zdureného tkaniva.
* Zdurenie (tumor) -zväčšením objemu krvi v ložisku, tvorbou zápalové výpotku -exsudátu a prítomnosťou množstva krvných elementov v ložisku.
* Porucha funkcie (functio laesa) -spôsobená poškodením tkaniva, poruchami krv. a lymfatic. obehu, poruchami v metabolizme. Prejavuje sa väčšinou znížením činnosti zápalom postihnutého tkaniva, v niekt.ých fázach môže dôjsť k zvýšeniu činnosti (zvýšenie tvorby hlienu na slizniciach, pri zápale žalúdka a pod)
Formy zápalu (zápal podľa formy tkanivových zmien:)
3
-charakterizované makro a mikro morfologickými prejavmi zápalového procesu:
* Alterácia -zmeny pri zápale majú obyčajne charakter dystrofických zmien až nekrózy tkaniva, kt.é sú vyvolané priamo pôvodcom (vírus, bakteriál. toxíny), alebo k poškodeniu dochádza až v priebehu zápalu.
-nie je súčasťou obranných mechanizmov.
* Exsudácia -pokračovaním peristaltickej hyperémie, vyvolanej priamo patogénom. Následkom zmeny v prúdení krvi sa zvyšuje priepustnosť kapilárnej steny. Do zmeneného ložiska uniká krv. plazma, aj krv. bielkoviny (albumíny, globulíny a fibrinogén) a rôzne typy krv. buniek. Tvorba exudátu je charakteristická pre akútny zápal.
*Proliferácia -celkový prejav reparácie, vyznačuje sa pučaním fibroblastov, pozdĺž vlákien, fibrínu a pučaním endotélií z kt.ch sa tvoria nové kapiláry.
V zápal. procese sa všetky 3 formy vzájomne prelínajú a nie sú rovnomerne zastúpené.
Zriedkavé sú alteratívne zápaly a čisto proliferatívny zápal je tiež výnimkou. Altératívne procesy majú prevahu na začiatku zápal. procesu, proliferatívne procesy sa vyskytujú ku koncu exsudatívnych zápalov, vo fáze likvidácie zápalistého ložiska.
Prevažná časť zápalov má exsudatívny charakter.
Endotel -vnútorná výstelka ciev a dutých orgánov.
Alteratívny zápal
…, pri akých orgánoch, ..
-charakterizovaný poškodením alebo rozrušením tkaniva. Exsudatívna a proliferatívna zložka je potlačená. Dochádza ku granulóznej, alebo vakuolárnej dystrofii, prípadne k tukovej dystrofii. Môže spôsobiť až nekrózu bb. Vyskytuje sa v obličkách, v pečeni (pri otravách, infekč. ochoreniach), menej často v mozgu, mieche, veľmi zriedka v slezine. V pečeni sa vyskytuje pri vírus. hepatitíde psov, v myokarde ako následok zhubnej formy slintačky.
Exsudatívny zápal
+delenie exudátov:
5
Dominantným prejavom je exsudácia vyvolaná cirkulačnými poruchami -zápalovou hyperémiou.
Podľa charakteru výpotku exsudáty rozdeľujeme: serózne, hemoragické, fibrinózne, hnisavé, ichorózne.
Exsudát vzniká pri každom zápalovom procese, prestupuje do tkanív, aj do preformovaných dutín.
seróza -
Serózny exsudát
+rozdiely od transudátu
-podobá sa transudátu. Transudát vzniká na nezápalovom základe, pri cirkulačných poruchách, kým
exsudát vzniká následkom zápal. procesu. Exsudát sa líši od transudátu hl. fyzikálnymi a chem. vlastnosťami: viac zakalený, vyššia špecifická hmotnosť a obsah bielkovín je nad 3,5%. Obsahuje bohatý bunkový sediment.
Serózny zápal
+serózny zápal kože
-najčastejšie na koži a na serózach.
Serózny zápal kože -vezikulózny zápal pri kt.m vzniká serózna tekutina spôsobuje edém v podkoží, dochádza k rozpadu epidermálnych bb a tvorbe vezikúl. Histologicky vezikuly sú vyplnené seróznym exsudátom, kt.ý je mierne zakalený. Na koži sa vytvorí začervenanie až mechúriky, na serózach telových dutín sa v dôsledku serózneho zápalu hromadí mierne zakalený výpotok.
vezikula -ohraničená dutina v pokožke alebo pod ňou, pľuzgier
Fibrinózny zápal
-charakteristický prestupom veľkého množstva fibrinogénu, kt.ý extravaskulárne koaguluje na vláknitý fibrín. Pri miernejšom priebehu sa na povrchu tvoria ľahko zlúpnuteľné pablany, pri silnejšom priebehu zasahujú do hlbších vrstiev →fibrinózne pablany sú pevne prichytené na povrch. Najčastejšie sa vyskytuje na serózach a na slizniciach.
Fibrinózny zápal seróznych blán
+Fibrinózny zápal slizníc podľa uloženia fibrínu: 3
-výskyt: na serózach v dutine hrudnej, v perikardiálnej dutine a v brušnej dutine.
Fibrín -žltobielej farby, elastickej konzistencie. Pri väčšom množstve fibrínu, dochádza k zlepeniu 2 priľahlých blán, môže vzniknúť perikarditída a pleuritída.
Fibrinózny zápal slizníc podľa uloženia fibrínu delíme na: krupózny, difteroidný a nekrotický zápal.
Krupózny zápal slizníc
(-Fibrinózny zápal slizníc..)
-charakterizovaný tvorbou fibrinóznych pablán, kt.é vznikajú exsudáciou fibrinogénu na povrchu sliznice, kde vytvárajú súvislý povlak.
Krupózne povlaky možno ľahko zlúpnuť. Farba - špinavo-sivobiela, na sliznici tenkého čreva nažtlá.
Charakteristická je forma fibrinózneho zápalu v pľúcach -krupózna pneumónia.
Výpotok fibrínu vyplňuje alveoly v postihnutej časti pľúc, pľúca nadobúdajú tuhšiu konzistenciu, rezná plocha je suchá, zrnitá. Hovoríme o hepatizácii pľúc.
Ak nedôjde pri krupóznej pneumónii k vstrebaniu výpotku, môže na základe proliferácie dôjsť k zmäsovateniu (karnifikácii) pľúc.
karnifikácia pľúc -
čo to je
zmäsovatenie pľúc
Difteroidný zápal
+príklad: 3
(-Fibrinózny zápal slizníc..)
-charakterizovaný ukladaním fibrínu v hlbších vrstvách sliznice, pablana (difteroidný príškvar) je tesne priľnutá na podklad, po jej oddelení sa dochádza k obnaženiu krvavej spodiny.
- Diftéria hydiny (infekčná nádcha hydiny) -virus. ochorenie, pri kt.om sú patologic. zmeny lokalizované na sliznici zobákovej dutiny larynxu.
- Diftéria teliat (nekrobacilóza) -bak. ochorenie teliat s pseudomembranóznymi zmenami v dutine ústne.
- Klasický mor ošípaných (KMO) -vírus. ochorenie ošípaných, pri kt.m nachádzame difteroidné zmeny v tráv. ústrojenstve, hl. pri chronic. forme. moru prasiat. Na črevách sa vytvárajú tzv. butony (gombíkovitého tvaru) v dôsledku koncentricky usporiadaného fibrínu s nekrózou sliznice. Podobné zmeny vznikajú pri pseudomore sliznice hydiny, salmonelóze atď.
